Wednesday, December 26, 2007

Boxing Day 07


Predvianocny cas, snazili sme sa urobit niekolko fotiek, zial nie pred stromcekom, lebo tento rok sme ho nestavali! Merry Christmas aj bez neho!
Ottawa 12 26 07 – streda
Je presne 12 hodin na obed, den po najvacsom Vianocnom sviatku. “Boxing Day”! Nie len, ze je to den, ked ludia masivne vracaju “nevhodne” darky, ktore dostali pod Vianocny stromcek, ale je to aj den, kedy vsetky obchody maju najvacsi vypradaj vsetkeho, co je na “podlahe” obchodnych domov. Je to nieco ako “madness”, blaznovstvo, lebo kupujuci uz skoro pred siestou rano zacinaju formovat rady, ktore niekedy su dlhsie ako tie budovy. Pocuval som rano na mojej oblubenej radio stanici, ked ludia volali, ze napr. pred Valmartom bola rada dlha niekolko sto metrov, podobne pred predajnou “Best Buy” a inymi. Mnoho ludi tvorili tie rady davno predtym, ako sa obchody otvarali. Vacsina z nich dnes otvarali vynimocne hned rano o siestej hodine. Pocitam, ze uz je po tom navale a blaznivom kupovani vsetkeho, co je “v akcii”. Mna ani nenapadlo mysliet na nakupy! Nerobil som to pred Vianocami a uz najmenej by som to robil po Vianociach. Marianka v porovnani k jej veku, bliziacemu sa k jej 60-tke, vyzera stale fantasticky, skoda ze len telesne!

Pred viac ako hodinou sa dievcata vybrali na prechadzku. Rozhodli sa dnes neist na plavaren, vraj az zajtra. Ja som uz zohrial kapustnicu a udrzujem ju teplu pokial nepridu. Ta bude na obed. Doteraz posluzila na niekolko obedov, ci vecier. Ostala este jedna bohata davka pre nas troch. Je skutocne senzacna a cim dlhsie stoji tym je lepsia. Marcela nesetrila pochvalou, ze tak dobru kapustnicu este nejedla. Pochvalou nesetrili ani navstevy, ktore sme s kapustnicou ponukli. V ladnicke mam este aj dalsiu polievku, ktoru som urobil, ked som nasiel v jednom z potravinarskych obchodov niekolko porcii drziek. Poziadal som o dalsie, ci nemaju viac. Samozrejme mali, tak som aj z toho urobil velky hrniec. Na nej si pochutnaval hlavne Peter, ale prisiel aj Franta a dali sme si ju na obed este pred Vianocami.

Na veceru pred Vianocnymi sviatkami som mimo Kunstadtov pozval aj bratranca Janka.

Prerusil som pisanie na nejake dve hodiny. Potreboval som odskocit na postu, kde ma cakal doporuceny list. Bol zo Socialnej poistovne z Bratislavy, ktory musim nechat potvrdit, ze este zijem! Zaroven som potreboval odoslat casopis Musclemag International o ktory ma poziadal Ludo, sefredaktor M&F. Vraj skocil do Viedne na letiste, ako robi kazdy mesiac, aby nakupil zahranicne casopisy, ale Musclemag International uz nemali. Bol pravdepodobne vypredany. To je casopis vydavany v Canade a sefredaktorom je nejaky Kennedy. Ja poznam ten casopis od cias, ked sme v 80-tich rokoch prisli do Toronta. Uz v tom case mal aj dve velke predajne v Toronte pre fitness a bodybuilding. Zastavil som sa este v predajni potravin a letel som domov, aby som stihol vidiet zaciatok stretnutia Majstrovstiev sveta juniorov v hokeji. Prvy zapas kanadanov proti cechom. Kanadania sa samozrejme budu snazit vyhrat ich stvrte priame vitazstvo. V telke uz propaguju tieto majstrovstva pre rok 2009 tu v Ottawe. Dnes rano mi zavolala Zuzka, ci idem s nou lyzovat na Calabogie. Vraj je tam syn Erik s dvoma kockami z Izraelu (sesternice) a uz tam asi je aj Peter. Nebol som pripraveny povedat, ze idem, ved som dokonca dnes rano vzdal navstevu fitka. Nie som v najlepsej zdravotnej kondicii a tak nechcem pokusat svoje stastie. Pocasie je perfektne na lyzovacku. Je okolo 0 stupnov, slnko. Posledne dni boli trochu blaznive, co sa tyka pocasia! Pred Vianocami nam napadalo rekordne mnozstvo snehu. V noci silne mrazy a cez den nie o nic lepsie. Vsetko sa zmenilo zo dna na den, ked dva, ci tri dni pred Vianociami sa oteplilo dokonca na +4 az +7 stupnov za neustaleho dazdu. Zo snehu sa hodne stratilo a dnes sa este stale topi! Nie dlho v noci ma byt silnejsi mraz a zajtra dalsie vydatne snezenie. V sobotu, den po celodennom dazdi sa pocasie trochu umudrilo. To mi dovolilo skocit pre mojho bratranca Janka, vziat ho k nam a este doobeda do kina na film: I AM LEGEND! V hlavnej a jedinej ulohe Will Smith. Horror! Skoda, ze film; THE KITE RUNNER davali az neskorsie poobede. Nechcel som sa velmi zdrzovat, lebo v sobotu na veceru som mal pozvanych Kunstadtov. Bolo potrebne byt nacas doma aby som mohol vsetko pripravit. Myslim, ze vecera sa vydarila. Robil som ako hlavne jedlo kacacie stehna specialne predvarene v kacacom tuku z Bromont Lake farmy. Ako predkrm som daval krevety so sparglami na ryzi. Polievku predtym a syry s hroznom na konci. Bohatstvo vina, nalada bola paradna, trvajuca do neskoreho vecera.
Poobede, pred stedrovecernou vecerou prisli nas navstivit Marek s jeho girlfriend z Mexica.
Na druhy den este doobeda som odviezol Janka nazad a poobede sme uz ocakavali dalsiu navstevu, Mareka z Trstenej s jeho priatelkou z Mexica. Mal som tak akurat cas pripravit vsetko na veceru. Zacali sme trochu skoro poobede popijat z mojho vina a to pokracovalo aj po veceri dost hlboko do noci. Mal som trochu viac “pod capicou”, akoby sa patrilo. Rano, ked som sa prebral k zivotu, citil som sa a urcite som vyzeral ako “zombie”! Odviezol som dvojicu na autobusovu zastavku a po navrate domov som okamzite zalahol do postele, aby som z nej nevysiel az na druhy den rano. Neskorsie poobede mi prislo trochu nevolno, slabost! Moja tepova frekvencia vyskocila hore na 120 uderov a citil som tep v celkom tele. Trochu ma to vystrasilo! Po asi 15 minutach som sa ukludnil, zaspal a s mesim prerusovanim kde tu, som spal az do rana. Prisiel stedrovecerny den. Pre kazdeho, len nie premna! Cez den som sa zdrzal jedenia a uz druhy den som ani neprivonal k alkoholu! Vecer, ked dievcata mali “stedru veceru”, ktora fakticky bola velmi skromna, ja som len zahryzol do vyprazanej ryby a odstahoval som sa nazad do postele. Spal som s jednym prerusenim jedenast hodin. Konecne som dnes vstal v lepsom fyzickom sejpe. Pocas predvianicnych a vianocnych dni sa mi podarilo docitat knihu THE INNOCENT MAN od John Grishama. Jeho prva kniha non-fiction, ktora sa cita ako sudny thriller. Skutocny, dramaticky, smutny pribeh 12 rokov prezitych vo vezeni. Z toho niekolko rokov na “Dead Raw”, cakajuc na popravu za vrazdu dievcata, ktoru obaja chlapci nespachali. Dnes skoro rano som zacal knihu James Pattersona: DOUBLKE CROSS a kde tu medzi tym: Neznamy STALIN.

Este par dni a bude tu posledny den decembra a po nom Novy rok. Neplanujem ist na ziadne party, ba dokonca neplanujem sa toho Noveho roku dockat! Asi sa skoro vecer odstahujem v tichosti do postele a Novy rok privitam az niekedy nad ranom. Po mojich skusenostiach z poslednych predvianocnych oslav bude najmudrejsie sa zdrzat akychkolvek oslav a pijatiky! Zrejme tie dve veci, divoke oslavy, vela vina a moj pokrocilejsi vek uz nejak sa nedaju miesat v prijemny coktail. Tato skutocnost mi neprekaza vsetkym vam popriat veselu, mozno aj divoku oslavu privitania Noveho roku! Prajem kazdemu nech novy rok prezijete v najlepsom zdravi, pohode a stasti! K tomu prianiu pripijam, aby ste nepovedali, ze som az tak poklesol, s poldecakom Zbojnickej slivovice!!!! Nech zije novy rok!

Z Ottawy a Canady vsetko najlepsie praje

Milan a Marianna