Saturday, May 26, 2007

Odawa Pow Wow


Sorry, Vladkov ulovok, ako dalej pisem, nebol los (horny obrazok) ale sob!
Ottawa 05 26 07 – sobota
Tie chladne dni a vykurovani baraku, co spominam v poslednom prispevku, konecne prestalo. Z jedneho dna na druhy, nase denne teploty vyskocili vysoko nad 20 stupnov. Dokonca posledne dva, ci tri dni, nad 30 stupnov s davkou vlhkosti a silneho oparu. Vypol som kurenie aj ked nocne teploty boli este stale dost nizke. Cez den sa uz ziadalo zapnut klimatizaciu! Odolal som, tak sa trochu prazime! Nevadi, mali sme pridlho chladne a neprijemne pocasie, trochu sa ohriat nezaskodi!
Minulu nedelu Anka vysla na vylet s Lidiou a Ladom na druhu stranu do Quebecu. Niekde dost daleko, pozriet sa na vodopady do skanzenu, kde drevorubaci splavovali drevo do rieky Ottawa. Fakticky, v minulosti sucastna Ottawa bol nieco ako drevorubacska dedina a bola znama pod menom ako Bay Town. Obec bola pomenovana po prvom guvernerovi John Bay. Vyletnici nemali najlepsie pocasie! Este stale bolo dost chladno, zamracene pocasie. Necaka ich ani zajtra nic lepsie. Akurat ze bude velmi teplo, okolo 30 stupnov ako dnes. Cely den sa ocakavaju dazde a burky. Vziat dazdniky bude na mieste.

Ich cielom, podobne ako minule, je sa dostat na druhu stranu Ottawa River, prejst cez City of Gatineau a pokracovat nejakych 100 km po prude rieky k Chateau Montebello. Je to velkolepa, vraj druha najvacsia stavba z drevenych brvien na Severoamerickom kontinente. Hotel prvej triedy so vsetkym, co sa patri k rekreacnemu pobytu v luxuse. Rozlahly golf cours, tenisove kurty, velky bazen, stajne pre kone, jazdecke chodniky, kanoistika a kayaky, pesia turistika a samozrejme prvotriedna kuchyna a restauracne zariadenia. Ja som tam bol zo dvakrat. Posledne s Klarou a jej synom Andrejom a jeho manzelkou Mimou. Zastavili sme sa tam na kavu, ked sme sa vracali z Montrealu a preplavili sme sa kompou na druhu stranu Ottawa River pri mestecku Oka. Bola to urcite zaujmavejsia cesta a o hodne dlhsia ako ist dialnicou.


Uz asi dve hodiny dobijam baterky do mojho fotaku, aby sa nestalo co minule, ked po nejakych 20 zaberoch, co robila Anka, baterky sa vybili. Teraz uz viem preco! Tie baterky aj ked som ich davnejsie nabil, nechal som ich lezat v sufliku stlolu viac ako mesiac a tak sa automaticky vybili. Tentokrat sa to nestane, lebo Anka obdrzi cerstvo a uplne dobite baterky, bude moct fotit o stosest. Urcite, ked sa vrati a fotky stiahnem do pocitaca, budem mat pekny vyber na moj buduci prispevok, trochu ho skraslit. Pre dnesny prispevok to nepotrebujem! Tentokrat som to bol ja, co som nasekal dnes okolo 80 zaberov. Niektore som vyhodil ale aspon 70 ostalo. Mam ich tolko, ze by som s nimi vystacil na desiatku prispevkov a myslim, ze by nikoho neunavili, lebo su tak pestrofarebne a zaujmave!


Vcera, ked som listoval v novinach, vsimol som si clanok v novinach “Ottawa Sun” pod nazvom: “POW WOW comes alive”..With drumming, dancing. Triciaty prvy rocnik Indianskych slavnosti “Odawa Pow Wow” poriadanych kmenom Odawa, majuc trvat tri dni! Zacali uz v piatok. Slavnosti sa mali konat na Ottawskom municipalnom campingovom priestore a koncit v nedelu. Ked som sa pozrel do novin, kde sa nachadza ten “campground” bol som milo prekvapeny ako blizko od nas, na druhej strane Kanaty smerom do downtownu Ottawy, severne od dialnice 417.


Ked som spomenul Anke, ci sa ma chut ist pozriet na tie slavnosti, ktore sa nevidia velmi casto, plne suhlasila! Ja som nieco podobneho, trochu v mensej skale zazil pred rokmi nedaleko Calgary, ked sme si urobili pred rokmi vylet s mojou neterou Henrietou a kamaratom z Kitcheneru, zalesakom, polovnikom, rybarom a vcelarom Vladkom. Fakticky, Vladko mi pred par tyzdnami poslal fotografiu s krasneho ulovku losa, niekde na severe a len nedavno z polovacky na divoke moriaky, kde sa mu podarilo ulovit povodneho unikatneho americkeho vtaka Parking v campe bol naplneny a neostalo nam nic ineho ako parkovat na strane ulice aspon 500 m od vstupu. Nevadilo, aspon sme sa trochu presli. Co ma viac zarazilo, bolo vysoke vstupne na tuto akciu. Na dva dni po $ 20 dollarov na dospelu osobu. Ja somi kupil listky len na jeden den aj tak ma to stalo pre nas troch 30 dollarov. Nebrali ziadne kreditove karty len “cash”. Musel som si pozicat 5 dollarov od Anky aby som naskrblil 30 dollarov. Cena za vstup sa mi zdala prehnana. Nuz ale co narobis? Bud zaplatis, alebo chod domov
Mimo hlavneho stanu, kde sa diali vsetky tie tance a bubnovanie s ich typickum spevom okolo boli desiatky a desiatky stankov s predajom roznych Indianskych vyrobkov, od vseliakych triciek, klobukov, ciapok, typicka bizuteria s indianskymi nametmi, upomienkove predmety atd… Kedze som nemal vo vrecku ani dollar a nikto nebral kreditky odisiel som naprazno aj ked sa mi kde tu nieco pacilo kupit, aby som mal co podarovat tu a tam, ked pridem na Slovensko. Mozno, ze zajtra, ked sa budem vracat z kina, vybaveny s aspon dvoma stovkami dolalarov nieco zaujmaveho hadam aj kupim.

Pred par dnami ma Peter poziadal, ci mu mozem prist pomoct vziat z byvaleho domu jeho syna Ronyho staru umyvacku riadu. Zdrzal sa chvilu aby pokosil travu, a ja s nim. Pozval som ho na veceru, ked uz sme boli spolu a zavolal som aj Zuzku. Ona prisla ale len na posedenie. Mal som rozmrazenu “panenku” a robil som ju na BBQ. Spomenul som, ze lutujem, ze som si kupil tak velke BBQ, lebo vyuzivam iba dva horaky a uz vobec nie varic. Ze by som ho najradsej predal, ked by mal niekto zaujem a ja si kupil nieco mensieho. Well, dnes mi zavolala Zuzka, ze dcera Mancika s Jonom predali vyhodne dom v Toronte a stahuju sa do Ottawy a budu potrebovat BBQ. A ze ci ho este stale chcem predat! Samozrejme! Dohodli sme sa na polovicnej cene co ma povodne stalo. Ja sa pojdem pozriet po niecom mensom a dobrej kvalite, aby som neprerusil nase pojedanie na terase s grilovanim.


Oni sa budu stahovat do Ottawy az za nejaky mesiac. Mam dost casu najst nieco mensieho a zmontovat to. Aby som nezabudol, bol som v piatok na konzultacii u doktora co mi bude robit colonoscopiu. Dostal som vsetky instrukcie a mam sa dostavit v polovicke septembra na tu proceduru. Nie ze sa tesim!

Tesim sa ale prichdzajucim letnym dnom, prijemnemu pocasiu a vyhliadke, ze podobne krasne dni prezijem aj v juli na Slovensku. Tesim sa na vsetky stretnutia!

Pozdravujem z mesta SENATOROV. Zajtra vecer prvy finalovy zapas! GO SENS GO!


Milan