"SKYLINE", druha strana Camp Fortune v Gatineau Mts., kde este bolo dost snehu na lyzovanie.Blizi sa k druhej hodine poobede. Zastavila sa u nas Lidia. Prisla pre Anku, vziat je niekde von na kavicku. Ked sa rano Lidia ozvala, ci ju moze so sebou vziat, myslela si, ze pri Marianke bude Pierretta. Ta je este stale v nemocnici, alebo uz domacom lieceni. Ako ma informovala jej veduca, Pierreta dostala tazke zachvaty bolesti nasledkom ladvinovych kamenov. Tiez mi oznamila, ze zial, nevie najst na nedelu ziadnu nahradu za nu. Aj preto sa Anka trochu zdrahala prijat pozvanie Lidii. Ja som ju vsak presvedcil, nech len ide, ja sa postaram o Marianku! Ziaden problem.
Niekolko dni nazad som bol pod dojmom, ze som sa zbavil tej chripky, ktora ma mordovala cely tyzden. Zacala pred dvoma tyzdnami v sobotu. Po asi 5-6 dnoch sa mi ulavilo a po vybrani antibiotik odpuchla mi aj tvar. Myslel som si, ze som na ceste k dobremu zdraviu. Nie celkom! Chripka sice presla, ale co nasledovalo bolo bolenie v krku. Predpokladam, ako nasledok spania s otvorenymi ustami a chrapanim. Asi som dostal nejaku infekciu. Zacal som si sprejovat hrdlo s antiseptickym postrekom. Vela to nepomohlo. Zvlast posledne dni vo stvrtok a piatok tie bolesti v krku sa stupnovali.
Ukazali sa prve teplejsie jarne dni. Teploty okolo +7 az 10 stupnov, slnecne pocasie! Peter ma vyprovokoval ist si este raz, alebo dvakrat zalyzovat, pokial uzavrieme nasu zimnu sezonu. Dal som sa nahovorit, ved preco nie? Calabogie, Pakenham a par inych lyziarskych centier uz uzavreli sezonu. V Camp Fortune v Gatineau Mts. zavreli len tie hlavne zjazdove svahy, nechali otvorene na druhej strane tzv. Skyline, ktore neboli vystavene cely den slnku. Fakticky, na tych svahoch vzdy v noci vyrabali dalej umely sneh a teda bola na nich solidna pokryvka snehu.
Peter so svojimi spolujazdcami lyzoval na dost narocnom terene. Ja zas na najlahsom!
Vo stvrtok sme prisli trochu neskorsie a teplota uz urobila svoje! Sneh bol sypky a tazky. Ja som prvu jazdu absolvoval s Petrom na tom najlachsom svahu a potom som ho poziadal aby sa venoval sam sebe a lyzoval na daleko narocnejsom terene. Predsa sa nebude nudit so mnou, len preto aby mi robil spolocnost. Obycajne sme sa stretli pri vytahu a hore sme sa rozdelili, kazdy isiel svojou stranou! Kratko potom prisiel si zalyzovat Petrov syn Ronnie s nejakym kamosom, profesorom z Carleton Univerzity. Ti traja svorene spolu lyzovali az pokial sa Ronnie skoro prizabil. Nemal svoje lyze, ale vzal so sebou jedny z obchodu. Asi nebolo poriadne kalibrovane viazanie a v kritickom okamihu v hlbokom snehu mu uvolnilo boty a letel. Doslova letel vo vzduchu a tazko pristal. Nic vazneho sa mu nestalo, len si poriadne natlkol chrbat! Inac Ronnie je vynikajuci lyziar a predsa sa vymlatil. To sa nemohlo stat mne, lebo som respektoval snehove podmienky, jazdil som opatrne a nic som neriskoval. Este pred tou “osudnou” jazdou som vsetkych troch odfotil ako isli na vytah. Foto prikladam. Hrdlo ma silne bolelo a bolo vyschnute, tak som sa radsej rozhodol ostatok lyzovania stravit na terase, popijat kavu, zvlhcovat hrdlo, trochu opalovat tvar a pozorovat lyziarov a ich umenie jazdit.
Vo stvrtok prisiel lyzovat aj Ronnie, Petrov syn s jeho priatelom
Na druhy den v piatok, tj. pred vcerom, sme vyrazili na Camp Fortune skorej o hodinu, aby sme boli na svahu nieco po deviatej na cerstvo upravenych svahoch. Skyline ma asi sest zjazdoviek roznej narocnosti. Jedna z nich bola uzavreta, neupravena, ostatne otvorene. Lyzovat prisiel aj nas priatel a byvaly spolupracovnik Petra, Jarda Pachman. Oni zacali jazdit spolu. Jarda je vyborny lyziar a jeho syn Martin este lepsi. Martin robi u Kunstadtov v obchode. Co nas vsetkych prekvapilo, ze rano sa strhla dost silna vichrica so silnym vetrom, prave ako sme zacali lyzovat. Na stastie netrvala dlho a pocasie sa uspokojilo. Na svahoch bolo malo ludi a tak sa dobre lyzovalo a na vytah si vobec nemusel cakat. Vacsinou na stvorsedacke som sedel sam.
Ked som pred obedom isiel hore, vsimol som si, ze na odlahlom “zakazanom” svahu pri vysokom stlpe nocneho osvetlenia stoja obaja, Peter, Jarda a este naviac “ski patrol”. Az ked som sa vratil ku chate, videl som Petra a hromadku dalsich starsich lyziarov vzrusene sa vypravat. Vsimol som si, ze Jarda ma na tvari nejake naplasti a drzi hromadu ladu v uterke na ustach a brade. Ta jeho vybrana jazda skoncila obrovskym padom. Chlap stratil vedomie a bol bezvedomia niekolko minut. Za ten cas sa Petrovi podarilo, dat dohromady jeho lyze, uvolnit mu vykrivenu ruku a stiahnut palice. Podarilo sa mu uputat pozornost nejakych lyziarov a privolat ski patrol. Jarda, aj ked mal na hlave helmu, pristal tvarou na lade. Mal poriadne doriadenu tvar, napuchnute pery, podliate oci, vyzeral ako ked by bol po nejakej bitke!
Kunstadti nas vcera pozvali na veceru. Peter prisiel trochu neskorsie tak sa dievcata zabavali pred telkou.
To bol koniec nasho lyzovania, prave v case ked zacalo vychadzat slnko. Jardu sme zbalili, Peter isiel s nim v jeho aute a ja som riadil Petrovo auto. Zastavili sme sa u nich v dome, aby sa prezliekol, oznamil zene do prace co sa stalo a odviezli sme ho na emergency do nemocnice. Ako mi neskorsie vecer zavolala Zuzka, chlapec mal otras mozgu, krvacanie do mozgu, poskodene rameno a zohyzdenu tvar. Ponechali si ho cez noc v nemocnici na pozorovanie. Jarda urcite skoncil svoju lyziarsku sezonu, no nie velmi slavne. To samozrejme neodradilo Petra, aby hned na druhy den isiel znovu lyzovat, tentokrat sam, nesiel som s nim.
Zuzka sa pridala k "mojie dievkam" pre tento foto zaber so svojim peknym usmevom Ked prisla Lidia pre Anku a pocula ako chraptim a co mi je, doporucila mi, aby som ten jazyk a bolavy krk dezinfikoval kloktanim nejakeho silneho alkoholu. Nemusela ma dlho presviedcat! Uposluchol som bez reptania! Nalial som si poldecak 52% palenej Bosackej Slivovice, ktoru ako pozornost priniesla Anka zo Slovenska. Zda sa, ze ten poldecak toho “moku pre bohov” a slovenskych pijakov, pomohlo mojmu krku ale aj jazyku, ved som stvoril dve strany mojho prispevku na blog pravou-lavou! Kedze som uz na konci dvoch regularnych stran a nemozem narobit v texte vela nezbedy, tak som si nalial este jeden! Ked jeden poldecak je pre moje zdravie dobry, potom dva musi byt este lepsie! Ci tak nejak radi logika!
Vecera chutila a vino tiez! Dobre sme sa najedli a pobavili!Neviem, ci este dnes stihnem prispevok umiestnit na blog, caka ma pripravit veceru! Tie dve devuchy asi maju “good time”, este sa nevratili a ja som urobil kus roboty!
Za tyzden tu budeme mat Velkonocne Sviatky! Prajem vsetkym aby boli prezite v pohode, radosti, v prijemnej spolocnosti rodiny a priatelov.
HAPPY EASTER praje
Milan a Marianna
