Biele velkonocne sviatky

Pocas Velkonocnych sviatkov sme mali viac snezenia ako v druhej polovicke januara!

Ottawa 04 09 07 – Velkonocny pondelok
Este nez som rano vykukol von, zaliezol som do hostovskej kupelky, aby som nerusil v spanku Marianku. Prv ako som sa pustil do rannej hygieny, rozhodol som ostrihat sa. Mal som uz nezvykle dlhe vlasy a bol cas ich poriadne skratit aby som nemusel s nimi nic robit aspon dva mesiace. Volakedy som zvykol na strihanie pouzivat len hreben a noznicky. Posledny rok alebo dva, som si ulahcil zivot. Za par dollarov nejak pred rokom alebo dvoma som si kupil paradny elektricky strojcek, tak ho na plno vyuzivam. Len nakoniec urobim par uprav s noznickami. Basta a mam pokoj na dva mesiace.

Po mnohych skaredych dnoch a “bielych velikonocnych sviatkoch”, zime, snezeni, fujavic a podobnych zimnych “radovankach” sa konecne ukazalo dnes rano slnko! Aleluja! Skoda, ze len na kratko a este potrva par dni ked znovu bude ziarit a ohrievat cely den. Sneh posledne dva dni od nas odisiel a tazku fujavicu z asi 40 cm snehu prezivaju vo vychodnych provinciach. Halifax mal rekordne snehove zrasky. Na ceste na vychod ta fujavica zanechala asi take iste mnozstvo snehu v Quebecu. Gabi mi zavolal, ze maju plny navrat zimy s fujavicou a najmenej 30 cm cerstveho snehu. Ani Montreal nebol usetreny. Pred tyzdnom sme sa zacali tesit, ze jar je tu, hahahaha, priroda nam v poslednych dnoch dala vediet, ze nie my ale ona je vladcom tohoto sveta a zima sa vratila.

Anka pripravila a vyzdobila "kraslice" aby nam pripomenuli Velkonocne sviatky! Pekne od nej!
Na tento stvrtok nam uz dopredu ohlasuju dalsie snezenie a zimne dni okolo 0 stupnov, v noci silne pod. Pred tyzdnom a nieco, ked sa na kratko ukazalo slnko s Ankou som vyhrabal nas “back and front yard”. Anka zatial prehrabala kvetne hriadky. Dat doporiadku B.B.Q som sa este nedostal. Boli prilis zimne dni aby som ho vycistil a pripravil na sezonu. Ostava prezit este tento Velkonocny pondelok a celemu sviatocnemu cirkusu bude na nejaky cas koniec. My sme to velmi naoslavovali. Na veceru v piatok som pozval Petra Kunstadta. Je slameny vdovec uz niekolko dni. Zaciatkom minuleho tyzdna sa ich dcerke Monike narodil chlapec. Zuzka uz odisla do Toronta niekolko dni predtym. Ked Manci odviezli do nemocnice vybrali sa do Toronta vsetci Kunstadti, aby spolu privitali dalsi prirastok do ich rodiny. Ja som mal za ulohu dvakrat denne skocit nakrmit Zuzkinu “micu”. Monika porodila cisarsky rezom syna s krstnym menom Jackson Edward aj ked som si nie isty, ci ho vobec budu krstit. Na tom budu asi nastojit len otcovi rodicia, ktori su katolici. Jon Landen, Monikin manzel hral profesionalny futbal za Toronto Argonac. Ti ho vsak po sezone “predali” do Edmontonu. Nie prijemna stranka profesionalneho sportu. On presun odmietol a prestal hrat profi futbal. Inac, on je telocvikar a sucastne uci v Toronte. Kunstadti ocakavaju, ze sa obaja s Monikou prestahuju nazad do Ottawy. Oni si len nedavno v Toronte kupili dom. Trochu ho zrenovovali a uz ho dali na predaj.

Ked bolo len trochu priaznivejsie pocasie dievcata sa vzdy vybrali na prechadzku aj po Golfovom ihrisku

Na veceru som pripravil Velkonocne jahniatko, fakticky len jahnacie cerstve stehno z Noveho Zelandu. Poriadne som ho prespikoval cesnakom a slaneckami. Mam taky dojem, ze som ho trochu nechal dlhsie v rure ako som mal. Nic sa nestalo, chutilo dobre. Pol stehna este ostalo a budeme ho mat na dnesnu veceru. Samozrejme, bol aj nejaky ten predkrm. Vecer predtym som urobil “hrudku” prvykrat v zivote. To zvykla robit Klara, ma to byt vychodoslovenska Velkonocna specialitka. Anka ju tiez nikdy nerobila, zostalo na mne si spomenut ako to robievala Klara. Cez to vsetko, ze moja pamat ma pomaly opusta, podarila sa a chutila dobre. Podaval som ju aj so sunkou a vseliakymi prilohami. Na druhy den sme dojedali vseliake ostatky vecere. Z cerstveho jedla som urobil francuzku cibulovu polievku, ktoru volakedy davno zvykla robit Marianka. To bolo vsetko na veceru.

V nedelu sme skocili do Osgoode na navsevu a veceru k Yvette a bratrancovi Jankovi ktory bol na navsteve
Moj bratranec Janko, ktory prisiel z Toronta na navstevu k dcere Yvette nas pozval na veceru v nedelu poobede. Ja som nato skoro zabudol a ked mi zavolal Peter aby som s nim isiel v nedelu lyzovat na Mt. Trablant na severe od Montrealu, skoro som prislubil ist. Este, ze som sa skoro zhacil a uvedomil som si, ze ideme do Osgoode. Janko uz ma za sebou 84 rokov a zacina to na nom byt trochu vidiet. Den predtym ho Yvetta musela vziat do nemocnice. Nejak sa mu do pluc dostavala voda a stale sa dusil a mal tazkosti s dychanim. Dali mu zas nejake pilulky, aby vylucoval tekutiny ako sa ma. Trochu sa mu ulavilo. Najviac sa mu vzdy ulavi a rozsvietia sa jeho ocka ked spomenieme casino a mlade kocky. Hned ozdravie. Od nas do Osgoode je asi 60 km. Mal som trochu obavu ci sa trafim! Ich bungalow je v prirode mimo beznych ciest. Uz som par krat bludil. Tentokrat som to nasiel bez problemu. Stonko, manzel Yvetty pochdza z Burmy a vari fantasticke speciality. Pripravil paradnu veceru rybu “tulipia”. Este pred zotmenim sme sa vracali nazad domov. Kedze som u nich nic alkoholickeho nepil tak doma som si dal do drztky hned dve slivovice.

Stonko, manzel Yvetty je vyborny kuchar, prekvapil nas jednou specialitou z Burmy

Tento rok som nikomu neposlal ani jednu normalnu postovu pohladnicu k sviatkom. Tomu v dnesnom elektronickom svete je viacmenej uz koniec! Mozem povedat, ze som ani ja vela normalnych pohladnic nedostal, hadam len dve ci tri, od ludi, co nemaju pristup k pocitacom. Dostal som ale hromadu elektronickych blahopriani! Myslim, ze aj pre buducnost ostanem len pri takejto forme komunikacie.

Bratranci Janko a Milan! Janko uz oslavil 84 narodeniny. Ja mam co dobiehat!
Momentalne vo Francii prebiehaju obrovske slavnosti Canadanov pri memoriali Vimy Ridge, kde pred 90 rokmi v tento den Canadska armada napraskala Nemcov a hnali ich z Francie spolu s Anglicanmi a USA domov! Na slavnostiach renovovaneho memorialu (renovacia stala 25 milionov dollarov) su desiatky ticice ludi z Canady. Medzi nimi asi 5 tisic studentov nesucich zelene uniformy s menami padlych niekolko tisic Canadskych vojakov. V tento den pred 90 rokmi v boji zahynulo 3.595 Canadskych vojakov v najkrvavejsej ich bitke pocas prvej svetovej vojny. To vsetko sa deje v case, ked vcera v Afganistane, pri vybuchu cestnej bomby zahynuli siesti Canadsky vojaci a dvaja boli zraneni! Spolu v Afganistane uz zahynulo cez 50 Canadskych vojakov v boji s Talibanom, ale hlavne pri vybuchoch cestnych min! Cest ich pamiatke!

Pozdravuje

Milan