Mizerne posledne dni oktobra

Ottawa 10 28 06 – sobota
O dnesnom dni sa neda vela dobreho povedat, hadam len tolko, ze sme zdravi a v pohodli nasho bungalowu, kde nikdy nie je daleko do postele, zavriet oci a oddat sa driemaniu o teplom, slnecnom a po vsetkych strankach krasnom dni oko mnoho z vas preziva este stale v Europe. Klara z Londyna pise o prechadzakach po parkoch, kde vsade su spusty kvetov a stormy su stale zelene. Duro V. zo Svajciarska o rekornych teplotach cez 28 stupnov, nadherne zbarvenych stromov a ani Sano v Nemecku si na pocasie nestazuje. Ako im je dobre! Ked sa pozriem cez okno z mojho studia, kde momentalne sedim a pisem na laptop pocitaci prvy odstavec prispevku do mojho blogu, tak ten pohlad von je vsetko ine, ako vyssie spominam.

Listie zo stromov uz davnejsie opadane, z vcerajska na dnes sa ochladilo na nieco pod nulou, rano s vydatnym dazdom, ktory neprestal cely den. Je smutne, neprijemne, sychrave pocasie, dazd a vietor. Trava na golfisti este stale zelena, po Canadskych divych huskach ani stopy, len kde tu sa v tej mokrote prechadzaju cajky. Nikde nic, ani len cloviecika. Na ceste pre golfistov pred mojim studiom sa tvori velka mlaka, ako na jar, ked sa rapidne topi sneh. Ked dnesne ranajsie predpovede sa stanu skutocnostou, tak sa prebudime do 5 az 10 cm snehovej bielej pokryvky. To bude sneh miesany s dazdom, teda pekna clapkanina na cely zajtrajsi den.

Sychrave, neprijemne, dazdive pocasie, lepsie sediet doma

Pred par dnami, ked moja neter Yvetta aj s manzelom Stonkom prisli po Janka, ktoreho podobne ako minuly tyzden aj tento sme “babysittovali” pocas jeho zotavovania z nedavnej operacie, pozvala nas k nim do Ottawa-Osgoode na obed. Celkom som sa tesil, lebo Stonko je vynikajuci kuchar povodom z Burmy. Chystal sa pre nas urobit rybu na nejaky Thaisky sposob. Vraj vynikajuce jedlo. Ked som sa rano vyskriabal z postele a pozrel von, viacmenej som vedel, ze v takom necase bude najmudrejsie sediet doma v komforte nasho prostredia. Nebol by to prijemny zazitok cestovat v dazdi, na mokrych cestach, aj ked uz mam zimne pneumatiky na aute, tie su vyborne aj na taketo pocasie.

Uz druhy tyzden na niekolko dni bol u nas Janko, Yvetta nas pozvala na obed do Osgoode. Janko sa zotavuje po operacii.

Vcera rano pri treningu sme sa dohodli s Petrom, ze pride poobede a prehodi mi letne pneumatiky za zimne. On ma vsetky instrumenty, vercajk, ze to nie je prenho problem. Urobil mi to aj vlani. Ja som zas na oplatku ho ostrihal. Mal uz bujnu hrivu a vyzeral ako by mal na hlave helmu alebo brckave “afro”. Je mu co zavidiet, ked to porovnam k mojej skoro plesatej gebuli. Netrvalo dlho a odlahcil som ho od hromady vlasov. Pozval som ho na veceru, ktoru sme medzicasom pripravili – bravcove rebierka na “slovensky sposob”! Ja som ich tak nazval. Rebra opeciem a dusim na vela cibuli, cesnaku, rasci a par inych korenin. To aby som rozlisil, ked ich robim ako “spare ribs” na cinsky sposob. Peter odmietol ostat s tym, ze ma este nejake povinosti a program pozriet sa na operu Rusalka. Peter je nadseny obdivovatel opier. Ked bol teraz v Kosiciach, hadam kazdy den bol v divadle. Spomenul, ze sa stretol aj s Gretkou, setrou Klary, ktora bola u nas pri Marianke dvakrat. Nevadi, ze neostal, uslo mu dobre a velmi chutne jedlo, na ktorom sme si my zgustli.

Jar 2006, ked sme zvykli sedavat na terase a popijat vinko, citat knihy, cas vsetko zmenil!

Kedze sa vcera cez den trochu vycasilo, dokonca zasvietilo aj slnko, tak sme robili znovu poriadky v predu aj vzadu nasho baraku. Nafukalo hromadu listia, bolo potrebne vyrezat na zimu mnohe kvety, upravit tie zahonky. To este stale nie je posledne upratovanie. Tento prichadzajuci tyzden ma prist nejaky chlapak vycistit vsetkym na nasej ulici odkvapove potrubia, riny. Ja som to uz raz urobil a je zas v nich hromada listia a vseliakej nafukanej spiny. Vycistil a poukladal som veci aj v garazi. Tam sa to zacina hromadit. Aj ked garaz je dost priestranna, zacinam mat problem, aby veci neprekazali parkovaniu auta. Natiahol som elektricky kabel a napojil na vianocne osvetlenie vonku. Ano, bol som usilovny ako uz dlho nie, lebo mimo tychto aktivit som stihol precitat noviny, nieco z knihy, vypocut si z parlamentu Question Period a vecer este moje politicke programy. Naviac, poslat niekolko kratkych e-mailov.

Boli casy boli, ale sa minuli, ked sme jedavali na terase "hnusne, krvave, Canadske steaky"! Uz len spomienky.

Ked som sa pozrel dnes do chladnicky, nic by sa nestalo, keby som nesiel na nakup niekolko dni. Mraznicka je plna a chladnicka tiez nema vela volneho miesta. Chybala nam nejaka zelenina, trochu ovocia, lachka smotana do kavy, tak som vybehol do blizkej predajne. Samozrejme, ked ma pustia k potravinam, neviem sa zastavit a skoncil som z nakupom za 120 dollarov. Na dnes vecer, kedze je sobota, kupil som tri velke rybacie file z pstruha. Odmietol som rano ist na rybu do Osgoode, tak aspon doma ju budeme mat. Ked som to pred chvilou rozbalil, zhrozil som sa, ze by sme mali zjest take veke kusy. Orezal som ich na decentny rozmer, zbytky som obvaril a urobim z toho pomazanku s trochou majonezy a korenin. Prekvapil som sa, ze som to nebol len ja, co som v tom necase vysiel von na ten maly nakup. Pred necelou polhodinou Marcela vystrcila von svoj nos, skontrolovala pocasie a rozhodla, ze sa vyberu s Mariankou na kratku prechadzku. Aj tak urobili ,ale nakoniec silny dazd a vietor co sa prihnal, ich skoro navratil nazad.

Chuti dobre aj file z pstruhov, ako sme mali dnes na veceru

Je cas ist k sporaku! Marcela uz obvarila zeleninu a pripravila ryzu. Je uz len na mne upiect pstruha, otvorit biele vino a sednut k stolu. To neznamena, ze som doteraz sedel pri nom na sucho. Ked som zacal pisat, otvoril som si flasku cerveneho a utahujem si cely cas z neho. Sedim v prijemnom prostredi, usrkujem z vina a pozeram na to skarede pocasie vonku, stmievanie sa a prichadzajucu noc! Dufam, ze nas ten dazd nevytopi! Nie som daleko do konca druhej strany. Pokusim sa po veceri ukoncit moj text. Horsie to bude s prilozenim fotiek, mam len par zaberov na nas “backyard” za pochmurneho uprsaneho pocasia. Nie je to ten radostny pohlad z leta, alebo zimy v slnecnych lucoch. Akurat tak navodit cloveku depresivne nalady! Sorry!

Ako som myslim spomenul v poslednom prispevku, Pierreta bola na nejakej operacii a aj ked mi zo socialneho servisu ponukli niekoho noveho, odmietol som. Zajtra ma prist nejaka pani Lydia, ale az poobede od 1:30. To by som mal byt doma aby som ju uviedol do problemu s Mariankou a to tiez znamena, ze moja navsteva kina a vidiet film: The Fathers of the Flag, co som myslel ze sa pojdem pozriet, neprichadza v uvahu.

Film: The Flags of Our Fathers, asi tento vikend neuvidim

Zabavim sa nejaky cas pri pocitaci, precitam noviny a niekolko stati z knihy: “The End of The Feith” od Sama Harrisa. Prebojoval som sa akurat tak do polovicky tejto senzacnej studie nabozenstiev, viery a pod.

OK, uvidime do coho sa rano prebudime. Mozno ze nie do zasnezeneho Stittsvillu!

Milan

P.S. Nedela rano - doplnok. Nestalo sa, ziaden sneh, len silny vietor a mokro.

Prvy mraz a prve snezenie

Zapad slnka v oktobri na nasom "backyarde". Pohlad z nasej terasy.

Ottawa 10 22 06 – nedela
V noci, zo soboty na nedelu, teda z vcerajska na dnes, v Ottawe sme mali prvy mraz. Nic vazneho, len -2. Stacilo na to, aby mi v hadiciach na polievanie travnikov zamrzla voda a vytvoril sa lad. Netrvalo dlho a po pusteni vody zbytky ladu vysli. Obe hadice som ztocil a odlozil do garaze. Vacsinu casu potom som hladal v baraku jeden “vypinac”, uzaver vody, ktora zasobuje backyard. Nasiel som len ten, ktory vedie vodu do garaze. Potrebujem vypustit vodu z potrubia, aby vo velkych mrazoch mi rurky nepopraskali.

Zima sa nezavratne blizi, je to citit pri pohlade na na rozvetveny strom pred nasou terasou

“Here we go”! V noci prvy mraz a teraz poobede prve snehove vlocky, ladove krupy zmiesane s dazdom. Vela toho snehu neostava na trave, len kde tu naznak, ze snezilo. Zima sa nezadrzatelne priblizuje! Ja som pripraveny, aj ked este potrebujem ukoncit par rozrobenych veci. Pred par dnami, ked zasvietilo slnko a trochu sa oteplilo natiahol som okolo garaze a pred vchodom vianocne osvetlenie. Zatial bez ziaroviek. Potrobujem este obtiahnut svetlami velke okno z obyvacky, okrutit stlp a dat osvetlenie na malu tuju pri vchode. Pockam si ale na lepsie pocasie, ktore dufam este pride. Prvu zimu, ked sme sa prestahovali do Ottawy zaciatkom decembra, tu vyzdobu som zakladal za silnych mrazov. Poucil som sa a uz nikdy tak. Radsej dva mesiace dopredu! V Mississauge som vyzdobu nechal aj niekolko zimnych sezon.

Tak ako pred rokom aj teraz asi v tomto case, cistil a upratoval som nas front yard!

Vcera rano som z mraznicky vybral kus pekneho bravcoveho masa s tym, ze ho budem robit na B.B.Q. Rozmrazil som ho, narezal na platy, namarinadoval a pripravil na rychle pecenie. Medzi casom som pripravil vela zeleniny a po jednom predvarenom zemiaku. Vyniesol som ich von, ze ich hned po zapaleni barbeque dam na grill. Ha! Bomba s plynom vyprazdnena a po zapaleni som dostal len umierajuci plamienok. Nechcelo sa mi uz vecer skocit do najblizsej benzinovej stanice vymenit za novu naplnenu bombu. Grilloval som v sporakovej trube v kuchyni. Ako sa hovori na Slovensku, “nemalo to chybu”! Bolo to tak dobre, ako keby som to bol robil vonku. Akurat, ze som si v kuchyni skoro rozbil lebku, ked som s hlavou narazil na otvorene dvierka jednej skrinky. Odnieslo si to moje celo s trochou bolesti a krve. Narazil som do tych otvorenych dvierok niekolkokrat v minulosti. Nic seriozneho, len trochu ponizena moja hrdost a ego.

Film: THE PRESTIGE stoji zato vidiet. Vyborny thriller z kuzelnickeho prostredia zaciatku minuleho storocia!

Bol by som rad mat este jeden, alebo dva pekne dni, aby som mohol vycistit barbeque a pripravit na prezimovanie. Vcera bol taky den, ale ten som venoval likvidacii kvetov, vseijakych lopuchov, krikov a podobnych veci na priedomi a vzadu. Je to stale este nedokonceny business!

Musim sa ist pozriet na film "Flags of our fathers", natoceny v rezii Clint Eastwooda a produkcii Steven Spielberga

Vcera doobeda som sa vybral do kina. Prve premietanie o jedenastej a kedze je to pred obedom, tak za polovicnu cenu! Len 6 dollarov! Naviac, v kine v tom case bolo len par ludi. Clovek sa citi, ako by to premietali len pre neho! Mal som trochu problem vybrat si, na ktoru premieru filmu pojdem. Ako na potvoru do kin tento vikend prisli styri nove filmy, ktore vsetky mam zaujem vidiet. Najviac ma zaujal film natoceny s Clint Eastwoodom – vojnova drama este z druhej svetovej vojny pod nazvom: FLAGS OF OUR FATHERS”. Producentom je Steven Spielberg. Je to film z jedneho najkrvavejsieho boja druhej svetovej vojny proti Japonsku a masakru na IWO JIMA, odkial pochdza slavny zaber americkych vojakov vztycovania US vlajky na vrchu Suribachi. Je to vojnovy epic so vsetkym pozitivnym, ale aj negativnym. Jednu z hlavnych uloh vytvara herec z Ottawy, “native Indian” Adam Beach.

Pochutku vidiet ten film som si nechal na dnes! Aspon taky som mal umysel a vcera som zvolil film: THE PRESTIGE”. Vysoko hodnoteny thriller zo zaciatku minuleho storocia. Dvaja najlepsi priatelia, kuzelnici sa po tragickej udalosti zmenia na sutazacich protivnikov a dojde k niekolkym vrazdam a sebevrazdam. Velmi komplikovany napinavy pribeh, bolo by ho treba vidiet aspon dvakrat. V hlavnych ulohach Christian Bale, Hugh Jackman, Michael Caine a zo zien Scarlett Johansson.

Rad by som videl este dva dalsie filmy: MARIE ANTOINETTE v hlavnej ulohe Kirsten Dunst za rezie Sofie Coppola, dcery slavneho rezisera Francis Ford Coppola. Urcite by som sa rad pozrel na film: THE QUEEN. Od kritiky film dostava plnych 5 hviezdiciek hlavne za vynikajuci vykon herecky Helen Mirren.

Urcite sa pojdem pozrietna film Marie Antoinette, americku verziu Francuzkej revolucie

Co mi viac nastrbilo moj denny rezim, ze uz nedostavam noviny THE OTTAWA SUN o stvrtej, alebo skor rano! Ja este stale sa prebudzam okolo tretej, najneskorsie stvrtej rano. Pozostatok mojho skoreho vstavania do prace v Toronte. Vedenie premiestnilo tlacenie novin do Mirabellu, co je mestecko asi 200 km od Ottawy s najmodernesou tlaciarnou. Kvalita tlace sa skutocne nesmierne zlepsila. Kedze trva skoro dve hodiny dorucit noviny do Ottawy, nie su schopni ich dorucit ludom pred siestou hodinou! Posledne dni ako blbec som chodil pozerat mnohokrat, ci noviny su uz dorucene! Zbytocne. Este, ze mam co ine citat, dokonca tak vela, ze neviem, kedy to vsetko zvladnem. Odlozil som na stranu vsetky “fiction” a dal som prednost kniham, ktore som si nedavno objednal a studujem.

Film THE QUEEN je kritikmi hodnotena na 5 hviezdiciek, asi sa oplati vidiet

Ked spominam knihy z: http://www.amazon.com/ ma bombarduju, aby som si kupil najnovsie, ktore su tematikou blizke, co som si doteraz objednal. Mimo ineho tiez anglicke vydanie knih Karola Maya, ako je Vinnetou alebo Poklad na striebornom jazere. To je z oblasti fiction. Dnes v novinach v segmente “The Best of Crime” som si vsimol niekolko najnovsich knich mnou citanych autorov. Samozrejme vsetko v “hard cover”, teda za cenu okolo 34 dollarov. Zaujalo ma vydanie najnovsej knihy od autora Michael Connelly s nazvom ECHO PARK, kde hlavnou postavou je jeho slavny detektiv Harry Bosch. Pockam si na “soft cover” vydanie! Niekolko jeho knih mam aj v slovencine.

Zajtra rano Yvetta prinesie k nam znovu mojho bratranca Janka. Na dva dni. Rano ho asi musim vziat do blizkych laboratorii na odber krve. Nieco podobneho som s nim robil v Mississauge, kde som ho nosil do nemocnice skoro kazdy druhy den. Malickost!

Tak ako minuly tyzden aj tento prinesie Yvetta mojho bratranca Janka na niekolko dni k nam.

Blizim sa nezavratne ku konci druhej strany, co je moj limit pre moje prispevky na moj blog urceny mnou, nie serverom. Ako v minulych prispevkoch musim sa znovu ospravedlnit, ze nemam vela novych zaujmavych fotografickych zaberov. Sorry, asi pouzijem nieco starsieho.

Mam akurat miesto zazelat prijemnu jesen a dobre zdravie! Milan

Piatok 13-teho, brrrrrrrr!

Zatial, co stredne Ontario postihla snehova kalamita, nas v Ottawe postihli len uprsane a studene dni.

Nebude dlho trvat, mozno o niekolko tyzdnov nas "backyard" bude vyzerat ako na tejto fotke z minuleho roku

Ottawa 10 13 06 – piatok

Brrrrrrrrrrrr!

Keby som bol povercivy, aj by som hadam uveril, ze sa dnes stane nieco mimoriadneho. Je piatok 13-teho! Aj sa stalo! Stotisice ludi od Manitoby cez severne Ontario, Toronto, Buffalo, ba dokonca az po New York, sa prebudili do nehoraznej snehovej vychrice, blizardu s rychlostou vetra az 90 km v hodine. Buffalo dostalo najviac snehu – plnych 60 cm. Desattisice ludi ostali bez elektriky, tepla, drkotajuc od zimy, ktora vsetkych prekvapila a pristihla nepripravenych. Hallo, zima je tu! Trochu priskoro. Dufam, ze to bol len taky mensi zartik prirody, rozmar na piatok 13-teho. My, tu v Ottawe sme zatial usli tejto pohrome. V noci sme mali len prvy skutocny mraz – 2 stupne Celzia a rano srien na strechach. Predpovede slubuju viac dazda miesaneho so snehom a neprijemne, chladne, dazdive pocasie na niekolko dni. Clovek nikdy nevie co sa moze stat a ako budu vetry dut!

Stotisice ludi v centralnom Ontariu a USA mali co robit vykopavat sa z prekvapujucej snehovej kalamity

Trochu neskorsie ako zvyknem, dnes rano som sa vypravil uz po tretikrat bez prestavky do fitka si zatrenovat. Po tej “lenivej” prestavke, ktora trvala viac ako tyzden, moje telo zlenivelo a svaly zvadli ako ako kvet bez vody. Prebrat ho nazad k zivotu prinieslo s prijemnym pocitom vitazstva nad sebou aj poriadne bolesti – svalova horucka, ktorej som sa nezbavil ani po troch sustavnych treningoch. Dan, co clovek musi platit, ked podlahne lenivosti a polavi v pravidelnych treningoch. Zima je predodvermi a ja potrebujem byt pripraveny na lyzovacku. Aj preto do kazdeho treningu zaradujem cvicenia na nohy. Nie vela a nie velke vahy, tie su uz z mojho repertuaru prec.

Dievcata este spali, ked som odchadzal na trening. Marcele som nechal v kuchyni odkaz, ze po treningu pojdem rovno na nakup potravin do blizkeho obchodu “The Farm Boy”. Vyhovuje mi tam nakupovat. Je to predajna strednej velkosti s vynikajucim vyberom zeleniny a ovocia, dobre masove vyrobky, exklusivne masiarstvo s vynikajucim vyberom polopripravenych vyrobkov. Velky vyber peciva, chlebov priamo na mieste pecenych (to je nie moj department). Dostatocny vyber ostatnych potravinovych produktov. Cistota, upravenost, servis, jedna pohadka. Ta predajna mi velmi pripomina “Michael de Angelo” v Mississauge, kde sme zboznovali chodit nakupovat. Bol som sam, bez “privesku” tak som si myslel, ze to zvladnem rychlo, ved na liste som mal len par veci, co nam treba kupit. Hahahaha. Stravil som tam plnu hodinu a cez 150 dollarov. Nejakych 60 dollarov som este utratil v predajni alkoholu. Potreboval som doplnit do mojho “baru” jednu flasu brandy a flasu whisky. Urobene!

Nasa oblubena predajna potravin je "THE FARM BOY"

Ked som sa konecne vratil domov, dievcata uz boli prec, niekde na ceste na plavaren. Cakala ma “tazka robota” vsetko nanosit do kuchyne, preorganizovat ladnicku, vybalit a ulozit. Zmestilo by sa aj viac! Pre dievcata som pripravil obed z poslednych dvoch vecier. Ostalo dost aj pre mna, ale ja som sa rozhodol urobit si proteinovy koktail s lesnymi plodami namiesto obeda. Urobil som tiez nieco, co som myslel, ze bude cas robit az za par tyzdnov. Nastavil som zvlhcovac vzduchu a zapnul som kurenie! Predsa tu nebudeme mrznut, chodit v teplakoch a hrubych pulovroch. Odrobil som si v zivote desatrocia v robote, aby som si mohol dovolit mat trochu pohodlia, teplo, dobre jedlo a k jedlu vzdy pohar ci dva (flasu alebo dve) vina!

Hop, hovoriac o vine, su tri hodiny poobede a ja o tomto case som slubil, ze zidem dole zalozit dva koncetraty cerveneho vina. Kupil som ich este pred tyzdnom! To nebude ziadna velka operacia. Nevezme nam viac ako pol hodiny. Co je horsie, potom ma caka zacat varit, pripravit plnenu paprika a polievku z morcacich kridiel a stehien. To nie na dnes, ale na vikend. Dnes budeme mat rybu, pstruha na masle s ryzou a zeleninou. “Sorry” teraz je cas ist!

Som nazad, ale nie na dlho. Polievka sa uz vari, zelenina je pripravena, bude z toho velky hrniec, dost na cely tyzden na obedy. Namiesal som uz bravcove a hovadzie mlete maso. Marcela pripravuje cibulu, cesnak a ryzu. Potom ostava uz len naplnit niekolko paprik a urobit vacsie golky. To moze pockat! Co ma za par minut caka je ist trochu pozerat telku, program “Politics” a preskakovat na iny kanal, kde ide podobny program “Mike Duffy Live”. V politike v Canade to pekne vrie. Aspon mam nejake vzruso, ked mam nedostatok ineho.

John Cena, bude z neho druhy ARNOLD alebo The ROCK?

OK, som nazad. Vecera bola bajecna, polievka je urobena a plnena paprika sa robi. Ako mi dobre padne, ze dva dni nebudem musiet varit! Wow, lebo to varenia ma zacina ubijat! Den co den, obedy, vecere, nakupy, co sa bude varit atd.. Navarene mi dovoli sa v nedelu hadam vybrat do kina! Uz som sa rozhodol co chcem vidiet. Ako vzdy “action movies”, ktore slubuje byt “spectacular”! Aspon ukazky nazancuju, ze by to mal byt film plny napatia a vynikajucich akcii. Hlavny hrdina, “action –hero” je skutocny kus chlapa, professionalny zapasnik ktory stvarnuje vo filme byvaleho clena specialnych jednotiek US Marine. V hlavnej ulohe John Cena a film ma nazov THE MARINE! Je to jeho prvy film a mal by byt nieco ako nahradou za Arnolda alebo Rock-a. Film v nedelu zacinaju premietat uz o 11:45 a preto vstupne je polovicne – 6 dollarov. Kritika je nie najlepsia od jednej do dvoch hviezdiciek. Pred nedavnom americania uviedli film “Capote” ktory zozal velke uznanie za vykon hlavneho predstavitela stotoznujuceho skutocnu osobu Truman Capote, spisovatela, ktoreho bestseller “In Cold Blood” sokoval cely svet. Tentoktat do kin prichdza druha verzia toho isteho s nazvom “INFAMOUS” v hlavnej ulohe Toby Jones, myslim, ze anglicky herec. Kritika filmu dava styri hviezdicky a recenzie su velmi pozitivne. Mozno sa rozhodnem pre tento film. Urcite by som chcel tiez vidiet, ale skor sa chcem pozriet na prvu verziu uz asi len na CD z pozicovni.

Este ked som bol pred par tyzdnami u Gabiho na chate, jeden z jeho priatelov, Professor fyziky z Mc Gill University ma v diskusiach o islame, mohamedanoch., synoch a dcier Allaha upozornil na niekolko knih, ktore nedavno cital. Spomenul meno Sam Harris a jeho knihu “The End of Faith”, tiez jeho posledny prihovor pod nazvom: “Letter to a Christian Nation”. Naviac aj knihu “The God Delusion” od Richarda Dawkinsa, autora mnohych studii a knih, Professor na Oxford University. Vcera som vsetky dostal a som az po usi v cetbe. Dal som na stranu vsetky fiktivne romany! Tieto knihy su nieco, co si zasluzi plnu pozornost s rozmahanim sa agresivnej Islamskej ideologie a vierovyznania.

Kvety ktore kraslili nas backyard su prec! Zas hadam na buduce jaro!

Ospravedlnujem sa, ale nemam ziadne cerstve fotky! Mozno umiestnim par z odchadzajuceho leta. Kazdemu prajem pekne dni jesene! Pozdravuje:

Milan a spol.

Thanksgiving weekend

Oktobrove rano z nasej terasy, prvy naznak srienu

Ottawa 10 09 06 – Thanksgiving Day
Uz sa mi to raz stalo, ze rano som si otvoril laptop pocitac s umyslom zacat pisat moj list – prispevok do mojho blogu a k pisaniu som sa dostal hodne neskorsie. Dnes, az poobede o tretej hodine. Miesto, aby som oslavoval a odpocival, kedze Canada oslavuje sviatok vdakyvzdania, bol som fyzicky viac aktivny, ako malokedy v poslednom case. Nie, nesiel som do fitka na trening, stacilo sa obracat okolo baraku. Zacal som este pred siedmou rano v kupelke! Potreboval som sa ostrihat! Obycajne na strihanie pouzivam iba noznice a hreben. Tentokrat som sa rozhodol pouzit masinku na strihanie. Dal som na nu nastavec, aby som sa neostrihal uplne na kratko. Jazdil som po hlave z lava do prava z predu do zadu a opacne. Netrvalo dlho a bol som ostrihany na rovnaku dlzku. Len potom som pouzil noznicky a hreben, dorobit co bolo treba. Mam pokoj zas na nejake dva mesiace.

Moj bratranec Janko asi pred rokom, ked nas navstivil

Janko s Yvettou u nas na jarnej navsteve v spolocnosti Marcely

Urobil som si vydatne ranajky. Este nez som ich stacil dojest ozval sa telefon. Zavolala Yvetta, moja neter z druheho kolena, dcera Janka, mojho bratranca. Ona pracuje tu v Ottawe v jednej z vladnych institucii. Byva v Osgoode, od nas asi 60 km na juhozapad. Podobne, ako Stittsville, aj Osgoode je sucastou “velkej” Ottawy. Vedel som, ze Janko je u nej na navsteve. Informoval ma e-mailom a tiez telefonicky, ked od nej zavolal. Yvetta mi dnes oznamila, ze musela Janka odviest do najblizsej nemocnice a odtial ho transportovali sanitkou za pritomnosti lekara a zdravotnej sestry do specialnej nemocnice tu v Ottawe, orientovanej len na srdcove ochorenia. Podla Yvetty, Janko vcera zacal omdlievat, mal vazne tazkosti s tepovou frekvenciou, ked mu niekedy vypovedal tep aj na 5 sekund a velmi sa znizili aj minutove hodnoty. Podobne tazkosti mal, ked pred par mesiacmi bol u nas na navsteve s Yvettou a este nejakou pani z Blavy. Ja som mu vtedy rozbuchal jeho srdiecko s poldecakom dobrej slivovice. Neviem, co lekari pouzili tentokrat? Stabilizovali ho a dnes, zajtra, najblizsie ho idu operovat a nainstalovat mu “pace maker”, ci ako sa ta vecicka, pristroj vola, co stabilizuje tepovu frekvenciu. Keby si to bol nechal nainstalovat moj otec v 1989 roku, ako mu bolo radene, tak by bol este dlho pozil, lebo zrejme nemal ziadne ine zdravotne tazkosti, len tie iste ako ma teraz Janko. Cakam na telefonat od Yvetty, ktora ho mala ist poobede pozriet a zajtra by som sa aj vypravil ho ist navstivit. Dufam, ze ten “pacemaker” mu upravy jeho zdravotny stav a Janko bude zas vo svojej osobe. Predpokladam vsak, ze krepcit cardas uz asi nebude a v casine, kde tak rad chodi utracat svoju penziu, by aj tak nemohol!

Janko uz dlhsie mal problemy so zdravotnym stavom. Bral hodne vseliakych piluliek, tie mu nerobili dobre a u Yvetty cez Thangsgiving weekend skoro skolapsoval. Boli sme ho navstivit. To su cerstve dva zabery z nemocnice. Vyzera dobre a citi sa dobre!

Ked som sa po rozhovore s Yvettou pozrel von, zaznamenal som, ze nas sused Henry sa obracia s hrablami a zhrna do kop listie, ktoreho je uz zo stromov dole. Vybehol som von, prihovoril som sa mu a poziadal som ho, ci mi moze pozicat rebrik, aby som sa vedel dostat na strechu a vycistit od listia odkvapove riny. Bez problemu som ho dostal a zacali sme pracovat. Poprosil som Marcelu aby mi assistovala istenim. Rebrik nebol velmi vysoky, aby nahodou sa nesklzol na stranu. Vyhadzal som vsetko listie a aj spinu ktora sa naakumulovala. Nakoniec som riny vystriekal s vodou. Su ciste, voda moze bez prekazky odtekat. Nie vsak nadlho. Tu proceduru budem musiet este hadam raz zopakovat. Mal by prist a riny cistit aj nejaky chlapak zo servisu, co udrzuju nase okolie upravene a ciste. Neviem co sa deje, lebo uz tri tyzdne nam neprisli pokosit travu a zbavit sa listia. Nieco nie je po bozom poriadku. Servis zvykol chodil pravidelne kazdu stredu. Asi sa prestahovali do Calgary, kde je neuveritelna konjunktura, hahahaha! Neostal som len pri cisteni rin ale vyskriabal som sa aj na strom pred nasim barakom a zrezal som niekolko vyschnutych konarov. To bolo trochu obtiaznejsie ako cistenie rin. Po dlhej namahe sa mi podarilo zhodit dole aj stare hniezdo, co asi vybudovali vevericky na prezimovanie.

Pre Janu navsteva Niagarskych vodopadov bol zazitok aky doteraz nestretla

Ked konecne som bol hotovy a nakrmil som sa na obed zbytkami morky (turkey) zo sobotnajsej vecere, predtym ako som sa chcel pustit do pisania zisiel som dole k hlavnemu pocitacu. Cakal ma jeden list od Dura V. v ktorom mimo ineho sa ma opytal, ci nemam zaujem umiestnit niekolko fotiek z natacania filmov na http://www.imdb.com/ kde uvadzaju s nasim menom filmy v ktorych sme ucinkovali. Tu “data base” rozsirili, ze patricna osoba moze uviest nie len svoje “resume” ale aj fotografie. To som nevedel, to je nieco noveho. Vyskusal som a je to robene na podobny sposob ako “blog”, len s jednym velkym rozdielom. Blog je zadarmo. Drzat tri fotografie na tejto stranke stoji peniaze! To som sa samozrejme dozvedel, az ked som umiestnil tri fotografie, ze ma to mesacne bude stat nieco blizko k trom dollarom. Za kazde dalsie fotky extra. Mal som niekolko, ktore som chcel umiestnit, rozmyslel som si to. Co by som vsak mal urobit je rozsirit popis filmov v ktorych som ucinkoval. “Slecna od vody”; “Letiste neprijma” a “Janosik”, tie neuvadzaju.

Unesena Niagarskymi vodopadmi bola aj Marcela! Bodaj by nie!

Thanksgiving weekend vysiel bajecne! Oteplilo sa ako predpovede naznacovali. Vyslo slnko a modra obloha. Zuzka s Petrom isli na Calabogie stravit tento vikend s rodinou. Mna Zuzka poziadala, ci by som pocas jej nepritomnosti mohol chodit vymenit vodu a dat jest jej “mice” – macke. No problem! Doobeda v sobotu sme skocili do Costca a utratil som nehorazne peniaze. Nie len na jedlo! Kupil som pre Marianku jedny nohavice z jemneho manchestru a vhodny pullover. Co ma stalo vela dollarov, bol koncetrat cerveneho vina, ktore planujem zalozit zajtra. Dve krabice, ktore vyprodukuju 60 flias dobreho cerveneho vina Merlot. Ako vzdy, ked som v Costcu nezabudnem si kupit aj nejaku dobru, najnovsiu knihu od mojich preferovanych autorov. Pred mnohymi tyzdnami to bola kniha od Kathy Reichs “Cross Bones”, potom od Tess Gerritsen “Vanish”. Minule to zas bola kniha “Predator” od autarky Patricia Cornwell a tuto sobotu “The Camel Club od David Baldacci. Teraz si len najst cas vsetko precitat.

Aj Marianke sa pacilo na Niagarskych vodopadoch

V nedelu, kedze k Marianke prisla Perretta som sa utrhol a skocil som “AMC Theatres” v Kanata Centre na film “The Departed”! Mob saga od rezisera Martin Scorsese. Film ziskal za tento vikend 27 milionov a teda sa v popularite umiestnil na prvom mieste. Vo filme ucinkuju hviezdy strieborneho platna ako je Jack Nicholson, Mat Demon a Leonardo DiCaprio. Je to krvavy epik z bostonskeho policajneho prostredia a kriminalnych gangov. Napinave, vyborne urobene s fantastickym vykonom Jack Nicholsona v ulohe gangstra.

Este v piatok poobede sme odprevadili Janu, dceru Marcely na autobusove nadrazie. Skoncila jej dovolenka v Canade. Odvtedy som urobil len par zaberov prebudzajuceho sa rana z nasej terasy. Zial nemam ziadne novsie fotky a tak uvediem par starsich.

Prajem kazdemu prijemne jesenne pocasie, dobre zdravie, pohodu a veselu mysel!
Milan a spol.

Lake Simcoe; Niagarske vodopady a Toronto

Skore, zahmlene nedelnajsie rano na Lake Simcoe

Ottawa 10 04 06 – streda
Dnes je “garbage day”! Vcera som zabudol vyniest odpadky a plnu skatulu novin, magazinov a papiera. Smetiari chodia velmi skoro, hned po siedmej hodine a tak mi nic ineho neostalo, ako vyliezt z teplej postele, odlozit rozcitane noviny a vyjst do dazdiveho a hmlisteho rana. Ked som uz bol von z postele a obleceny, nevratil som sa do nazad, len k umyvadlu, dat sa aj po hygienickej stranke do naleziteho poriadku. Natiahol som sa este na hodinu na postel, aby som dokoncil rozcitane noviny. Zaujal ma jeden clanok hovoriaci o odmietnuti bezvizoveho styku pre sest statov Europskej Unie Canadskou vladou. Dnes z Canady odchadza po 4 rocnom pobyte Ambassador Europskej Unie Eric Hayes, ktory sa snazil a neuspel dosiahnut bezvizovy styk pre vsetky staty EU. Medzi odmietnutymi statmi je Ceska Republika; Madarsko, Litva; Lotissko; Polsko a Slovensko! Jedina krajina ktora dostala vynimku aj to len minulu stredu je Estonsko. Zrejme v Estonsku neziju cigani a ked tak velmi malo, ze im povolili bezvizovy styk a Slovakom, ci dalsim nie! Poziadavok viz do Canady pre mna tvori trochu problem, ako vzdy doteraz, ked niekolko tyzdnov trpnem, ci pozvana osoba (care-giver) ku Marianke ich dostane alebo nie. Samozrejme, vacsi problem vzdy mam najst niekoho vhodneho, kto je ochotny k nam prist a komu nebudu mat dovod odmietnut viza. Najlepsie osoba ktora je na penzii a chce si privyrobit a mat moznost zit bez toho aby potrebovala utratit co len jeden cent ako je rok dlhy. Hej, ked viete o niekom, co by mal zaujem dajte mi vediet. Vdaka!

V Provincnom lesnom parku uspesne na hubach.

“"Prsi, prsi, len sa leje”, mizerne jesenne pocasie. Rozhodol som sa odviest dievcata na plavaren a ked neprestane prsat pojdem aj pre ne! To mi vezme len nejakych 5 minut cesty autom. Preco teda nie! Nech maju radost! Marianke by sa sice hodilo trochu kracat, lebo vacsiu cast rana pochodovala a robila svoj okruh cez obyvacku a kuchynu. Schytala ju nejaka nervozita, nevedela v klude posediet ani pred televiziou!

Pohlad z vtacej perspektivy na Niagarske vodopady

Dobre, ze taketo uprsane pocasie nas zastihlo az teraz doma, po navrate z vyletu do Toronta a na Niagarske vodopady. Nebol som si isty, ci ist alebo neist na tento dlhy a daleky vylet. Zaoberal som sa myslienkou odskocit niekde blizsie ako napr. navstivit “1000 Islands”, co sa da urobit tam aj nazad za jeden den. Ist dalej na zapad, na chatu (Lake Simcoe) ma presvedcila Hana R.. Vraj sa potesia, ked ich navstivime, ci uz na chate a potom neskorsie v Toronte. Prijal som pozvanie a v sobotu pred par dnami sme boli na ceste k nim. Vyhol som sa dialnice 401 a sli sme po povodnej Trans-Canada Highway, teraz len oznacovana 7 – ckou. To bol najmudrejsi tah! Trafik bol velmi lahky, cesta sa tocila, hore, dole, lemovana stromami v plnych jesennych farbach. Nezabudnutelny zazitok vidiet jesen v Canade. Vsetko ako by horelo v palete krasnych farieb.

"Podkova" Canadska cast Niagarskych vodopadov

K Hane a Belovi na chatu sme prisli dost skoro poobede. Po vydatnom posilneni, Bela nas pozval na prechadzku do provincneho lesneho parku na huby. Isiel som s nedoverou, v minulosti som nasiel len par kuriatok na PEI pred viac ako 30 rokmi. Bol som milo prekvapeny, ked sme nachadzali hriby, masliaky a dubaky bez vacsej namahy, len tak popri chodniku. Vosli sme na chvilu aj do lesa a tam bolo neurekom vseliakych hub, muchotravky, rydziky a ine. Vacsina vsak cervavych. Vzali sme len tie najkrajsie a zdrave. Bola z nich vyborna pochutka, ked ich vecer pripravil Bela na B.B.Q a zbytok rano ako prazenicu.

V Toronte pred koncertnou Halou

V nedelu rano sme vyrazili do Toronta a presli sme trochu cez Mississaugu. Dokonca som sa zastavil aj pred byvalym nasim barakom. Myslim, ze som uz v minulosti spomenul, ze dom bol premalovany do lehkej spinavej zelenej farby. Vsetky okna vymenene za plastove a niekolko dalsich zmien. Vyrezana borovica a kriky z pred domu a postaveny vysoky plot deliaci dom od suseda - bordelara. Teraz lutujem, ze som si neurobil nejaky foto zaber.Nevadi, je to minulost!

Pocasie nam prialo a uz pred obedom sme boli na Niagare. Zaparkoval som pred Skyline, vyhliadkovej vezi. Ja s Mariankou sme ostali dole a Marcela s Janou sa vyviezli hore, pozriet sa na svet z vtacej perspektivy. Zbehli sme dole, najskor k Americkym vodopadom a neskorsie ku Canadskej slavnej podkove. S Mariankou sme spolu posedeli na lavicke, pozerali na ludi, bolo ich neurekom pokial dievcata pobiehali po okoli obdivujuc tu neuveritelnu mohutnost Niagarskych vodopadov.

Na vynovenom "boardwalk" na Harbourfront z lava Jana, Bela, Hana, Marianna a Marcela

Od Niagarskych vodopadov sme vyrazili smerom a po prude rieky Niagara so zastavkou u “whirlpoolu”, kde sa rieka po silnom spade, obrovskych pereji, otaca v 90% uhle a tecie dalej do Ontarijskeho jazera. Perfektna jazda cez parky a vseliake ine atrakcie az do vyhladavaneho turistickeho mestecka plneho kvetov a ludi – Niagara on the Lake. Ani sme sa v mestecku nezastavili, presli sme rovno na koniec, kde sa vlieva rieka do jazera. Trochu sme sa na tom mieste zdrzali, poobdivovali obrovsku sirku jazera a ja som pospominal ako pred mnohymi rokmi moj brat Jozo si nenechal ujst prilezitost do jazera skocit a poplavat si v nom. S tym, ze som plaval v Ontarijskom jazere sa ani ja nemozem pochvalit aj ked som zil vedla neho skoro 20 rokov. Odtial sme vyrazili cez vinarsku a ovocinarsku oblast nazad do Toronta. Trochu som este v ten podvecer previezol dievcata po Toronte a perfektne sme prisli k Rethegiovcom ked oni prisli z chaty.

S Mariankou na "boardwalk" v Toronte

Povecerali sme, uhli si z vina a rano sme v spolocnosti oboch znovu zasli do mesta. Chvilu sme sa motali okolo CN vezi, nahliadli do stadionu Skydom a okolia. Zastavili sme sa este dole na Harb0urfront a poprechadzali sme sa po dobudovanom “boardwalk” - promenade.

Cesta do Ottawy bola paradna. Isli sme aj nazad po sedmicke. Slnko a teplo, vyborna cesta. Pred vecerou sme uz boli doma. Bol to vydareny vylet vdaka Belovi a Hane. Nie len, ze nam ponukli ubytovanie na dve noci ale aj vydatne pohostili.

Koniec vyletom na nejaky cas! Za dva dni Jana, dcera Marcely sa vracia nazad na Slovensko. Dufam, ze s najlepsimi dojmami z Canady. Nam sa vrati nas bezny ordinarny zivot. Urobil som vela fotografii. Ospravedlnujem sa, ze prilozim len niekolko. Mozno v buducich blogoch dam viac.

Srdecne pozdravy z Ottawy posiela

Milan a spol.

Na ceste nazad asi 200 km pred Ottawou sme sa zastavili v "Trading Post", obchod s Indianskymi vyrobkami.