Ottawa 0618 06 – nedela
Vcera rano, pred odchodom na Calabogie, Zuzka ma poziadala, ci vecer a dnes rano mozem skocit do ich baraku dat cerstvu vodu a jedlo jej macke. Uz len jednej. Pred tyzdnom tu druhu, choru nechala konecne utratit. Ta bola na umretie uz pred rokom. Zuzka ju nosila k veterinarovi na rozne liecebne procedury. Vraj mala cukrovku a musela dostavat dene injekcie. Starostlivost o tu macku urcite Zuzku stalo hotove bohatstvo. Nie len platit veterinara ale aj cisticov kobercov. Macka sa popisiavala a kakala vsade kadial chodila. Zuzka si aj poplakala nad jej stratou. Urcite nie Peter, tomu sa ulavilo!
U Mariky na backyarde v nedelu vecer!
Cestou nazad sme sa s Marcelou zastavili v zahradnictve, dokupit dve begonky aby sme vyplnili prazdne miesto v nasom kvetinovom zahone na backyarde. Musim povedat, ze kvetom a bylinam v predu aj vzadu sa vyborne dari. Doteraz sme ani nemuseli vela polievat, caste dazede postacili. Posledne dva ci tri dni konecne prislo letne pocasie. Teploty cez den cez 30 stupnov. Zial, s teplotami prisla aj silna neprijemna vlhkost. Zatial som nezapnul klimatizaciu ale tuto noc urcite. Dnes rano som vstal cely spoteny. Nejak mi tie teploty nerobia dobre! Ked sme sa dnes doobeda vratili domov chytila ma nejaka nevolnost, ako ked by som mal upal. Hlava mi horela. Na spanky, celo a na krk vzadu som si daval namocene uteraky v studenej vode. Spolkol som dva aspiriny a ta nevolnost ma po kratkom case presla. Nie som vsak vo svojej beznej forme.
Pred minutou skoncilo futbalove stretnutie Australia vs Brazilia. Vyborny futbal, pekne dva goly. Od zaciatku Svetoveho poharu som videl mnohe stretnutia. Nie preto, ze som nejakym velkym fanuskom futbalu. V telke nejde nic zaujmavsieho, posluzi na zabavu aj futbal. Uz davno som nevenoval tolko mojho volneho casu sportu. Nie len futbalu ale hlavne hokeju. V minulom blogu som spomenul, ze asi nebudem dalej venovat pozornost hokeju po troch prehrach Edmontonu s Carolinou. Bol som presvedceny, ze prehraju aj stvrty zapas. Nestalo sa a dalsie tri zapasy Edmonton vyhral. Vcerajsi zapas bol vynikajuci 4:0 pre Edmonton. V pondelok budu hrat posledny siedmi zapas. To bude boj na zivot a na smrt, kto sa stane vitazom Stanley Cupu! Ked do pondelka “neskapem” na nejaky infarkt alebo mozgovu prihodu, to stretnutie hokejovych gladiatorov si nenecham ujst. Drzim prsty Edmontonu aj ked by som v ich pozicii radsej videl Ottawskych Senatorov.
Nech som sa snazil ako snazil, tu spojenu fotografiu som nevedel dostat na blog. Neviem, kde je cert zakopany!?
Pred par dnami, myslim, ze to bolo vo stvrtok alebo piatok po treningu vo fitku, zastavil som sa na tenisovych kurtoch si trochu zatrenovat na stene. Kratko potom sa objavil na kurtoch Peter. Dohodli sme sa, ze na druhy den sa stretneme o osmej rano a zahrame si tennis spolu, pripadne kto bude na kurtoch. Vedla, styria starsi pani uz rozbehli ich stvorhru a ja s Petrom a este jednym starsim vemi atletickym panom sme zacali trojhru. Samozrejme, ja som bol ten co zvrzal kazdu hru mojmu partnerovi. Musim sa ale pochvalit, ze ked som hral sam proti dvom ako sme sa po kazdej hre tocili, podarilo sa mi dokonca vyhrat jeden set. Neviem co ma napadlo ale pozval som Petra aj Zuzku na veceru. Mal som vytiahnute nejake steaky pre nas troch. Zastavil som sa na ceste domov a dokupil som dalsie. Pozval som aj Mariku M. ale ona bola uz zaneprazdnena na ten vecer. Skoda, lebo som jej sa chcel trochu revanzovat za jej pozvanie na veceru k nej v nedelu, pred tyzdnom.
A predsa sa mi podarilo po dalsom pokuse o niekolko dni spojenie dvoch fotiek (dve vyssie) umiestnit na blog.
To uz boli Peter aj so Zuzkou nazad z Europy. Stravili niekoko velmi zaneprazdnenych dni v Kosiciach a potom skoro 10 dni v Taliansku na autubusovej ture. Na ceste nazad sa zastavili este v Prahe na dva ci tri dni. Prisli v sobotu vecer! Preto Marika prelozila tu veceru na nedelu aby sa aj oni mohli zucastnit. Kunstadti prisli velmi uspokojeni z ich skoro trojtyzdnoveho vyletu do Europy. Na veceru Marika pozvala aj dalsiu dvojicu umelcov madarskeho povodu, muzikantov. Obaja hrali v nasom Canadskom filharmonickom orchestri dlhe roky. On na viole a ona na husliach. Velmi mili ludia. Cerstvo sa vratili z Madarska a z Moskvy, kde ich dcera pracuje na canadskej ambasade.
Marika, tak ako nejaky tyzden ci dva predtym, sa zas trhla a ukazala svoje kucharske umenie. Ja som si tentokrat vzal moj fotak a urobil som niekolko zaberov zo stretnutia. Pred nejakym casom mi Peter nainstaloval do mojho pocitaca program, ktory mi dovoluje napr. vsetky fotky urobene masivne zmensit na velkost ako chcem. Zistil som, ze ten program mi dovoluje tiez spojit niektore fotky do panoramatickeho formatu. Ked som prisiel domov, hned som to vyskusal a dve strany sedenia na backyarde u Mariky som “stitched”, spojil dohromady, Vyborne to vyslo. Preto z toho vecera pripajam samostatne dve fotky a potom tu spojenu. Len ako ukazku! Ked Klara pred par tyzdnami odchadzala a bola posledny krat na plavarni v tom nasom rekreacnom stredisku, urobil som tiez tri zabery a ako trening som ich spojil. Bingoooo! Pocitac urobil vsetko, nasiel spolocne body a tri fotky spojil do jednej. Od teraz, ked budem fotit, budem vzdy mysliet na tuto moznost a fotit tak, aby som vedel vytvarat panoramaticke fotky.
V tej horucave, ktora dnes vladne, naviac s tou vlhkostou som rad, ze mozem byt doma, dole v basemente. Obcas pozriem na telku a kde tu napisem nejaky ten riadok. Nemal som velmi kludnu nedelu, lebo hned doobeda mi zavolal Jozo, moj brat. Neskorsie poobede, ked som sa bol pozriet na elektronicku postu ozvala sa mi cez Skype Boba z Blavy. Ako sme sa spolu bavili ukazala sa na Skype aj Marcela z Nitry a tak sme si urobili konferencny rozhovor vsetci traja. Kecali sme a bavili sa viac ako polhodinu. Ja som si dokonca odskocil uliat do poharu brandy, aby som nesedel na sucho. Podla mojho vzoru, nalaiala si pohar aj Boba, mysliac, ze vodku ale ked usrkla zistila, ze to bola slivovica. Zo slivovicou by som sa aj ja nechal ponuknut. Je to smiesne, ale clovek moze mat elektronicke party cez pocitac, popijat, strngat si o obrazovku a byt tisice kilometrov vzdialeny.
Ked nemate Skype, doporucujem si ho nainstalovat! Nic to nestoji, telefonaty medzi uzivatelmi su zadarmo a volat na normalne cislo je velmi lacne! Cudujem sa kazdemu kto sa nato nedal, je to velmi jednoduche! Go for it!!!!
Myslim, ze som spomenul vsetko, co mi za ten tyzden ostalo v mojej sklerotickej gebuli. Ked som nieco vynechal, nic sa nestalo, urcite to nebolo dolezite! Som velmi rad, ze som dokazal dat dohromady aspon tieto riadky!
Prajem prijemne dni leta! Menej vlhkosti, viac sucheho slnka a dobrej pohody. Z Ottawy pozdravuje a praje vsetko najlepsie.
Milan a spol.
