Neviem, ci moj list bude mat “hlavu a patu” Z pravej strany v radiu CFRA pocuvam Low Greena a jeho talk-show, vzdy zaujmavy program. Predo sebou mam zapnutu telku a jednym okom pozeram sa na tennis “French Open” semifinale zien. Na stehnach mam otvoreny laptop na ktorom sa snazim pisat. Preto som v uvodnej vete vyjadril obavu, ze moj list asi nebude velmi zrozumitelny. Nechcem si nechat ujst ani jedno ani druhe a este sa zmoct aj nieco napisat. Boy, a potom vraj penzisti nevedia co s casom!? Ja urcite viem. Aby som vsetko stihol musim zacat vzdy velmi skoro rano! Ani to mi nepomaha, nestiham mnoho veci.
Vcera, konecne po viac ako mesiaci som sa dostal ku koncu rozcitanej knihy od spisovatela Stuart Woods s menom IRON ORCHID. Lahke citanie, kratke kapitoly, jednoduche zapletky. Normalne, taku knihu o 370 stranach by som v minulosti “zhltol aj s chlpami” za dva – tri dni. Dobre, ze to mam za sebou a knihu som mohol zalozil do kniznice. Este vcera som sa zacital do daleko dlhsej a narocnejsej knihy od Jeffery Deavera “A Lincoln Rhyme novel: THE TWELFTH CARD”. Urcite si spomeniete na knihu alebo film: The Bone Collector s Denzel Washingtonom a Angelina Jolie. V tejto novele sa znovu objavuju jeho hrdinovia Lincoln Rhyme na celom tele ochrnuty detektiv a jeho “oci a usi” detektivka Amelia Sachs. Tesim sa na Deavera, uz davno som necital nic z jeho poslednej tvorby. Je povazovany za “the best psychological thriller writer around”. 
Hned skoro rano som sa pozeral na tennis medzi “buducou hviezdou” tenisoveho sveta Nicole Vaidisovou a Svetlanou Kuznetsovou. Skoda, ze to dlhonoha buduca Sharapova ceska kocka v tretom sete stratila koncetraciu a vypadla. Je mlada, buducnost je este len pred nou! Podobny osud postihol aj Kim Clijsters prehrou s jej rodackou Justine Henin-Hardenne. Mne sa dokonca podarilo medzi tym napisat niekolko ridkov. Je cas skoncit! Marianka s Marcelou sa za chvilu vratia z plavarne a mojou ulohou je nieco pripravit na obed. Je silne zamracene ale neprsi, nemusim pre nich ist autom. Necaka ma ani varenie. Este mame kus “ryzovej fasirky” ktoru som pred casom urobil. Rano Marcela uvarila zemiaky, opiekla a poprasila cibulkou a paprikou. Skoda, ze ja si nebudem na tom moct pochutnat!
Certa, kaslem na dietu, tie zemiaky tak rozvonievali, ze som neodolal. Nalozil som si tak ako dievcatam. Zemiaky by mi boli urcite lepsie pochutili s kyslym mliekom. Tu kombinaciu som zboznoval. Uz si ani nespominam kedy som ich mal posledne. Bolo to uprednosnovane jedlo mojho neboheho otca. Este pred casom Klara zacala pripravovat “kefir”. Neviem teraz si spomenut odkial zohnala potrebnu “kulturu”. Marcela pokracuje a ja som viac menej jedinym konzumentom. Celkom mi to chuti a napodiv aj Marianke. Skoda, ze sme nemali cerstvo urobeny kefir, bol by som si ho dal miesto fasirky.
Zahanbujuca prehra Edmontonu v druhom zapase Stanley Cupu s Carolinou 0:5
Uz davnejsie som “oplakal” semifinalovu prehru Ottawskych Senatorov a neschopnost sa dostat do finalovych bojov o Stanley Cup. Potesil som sa, ze ked uz nie Senatori, tak aspon Olejari z Edmontonu sa kvalifikovali. V prvom zapase tesne prehrali s Carolinou. Ocakavalo sa, ze vcera v druhom zapase im tu prehru oplatia. Nestalo sa! Prehra Edmontonu bola viac ako zahanbujuca 5:0. Este stastie, ze som pred telkou neostal dlhsie ako dokonca prvej tretiny. Nie som si isty, ci v sledovani budem dalej pokracovat. Ako som uz davnejsie naznacil, nie som skalnym fanuskom hokeja, basketball, futbalu, kolektivnych sportov! Moje rezervacie uz vychadzaju zo slova “kolektivne” sporty. Filozoficky v mojej prirodzenosti som individualista a teda vzdy som bol nakloneny k “individualnym” sportom. Tak som sa sam sebe trochu cudoval, ze som sa na nejaky cas nadchol hokejom a zda sa, ze od zajtra hadam aj futbalom. Budem sa pozerat len na niekolko zapasov zo 60 svetoveho poharu. Dnesne otvorenie si urcite pozriem, ostatne len tu a tam..Viac ku koncu mesiaca, ked pojde do tuheho!
Jeden z obvinenych teroristov, syn Allaha tam, kde patri! 
Co sa cudujete!? Co ste si vychovali to mate!
Nas vsetkych, slobodu milujucich obcanov Canady, ludi “zapadnej kultury” pred par dnami nesmierne potesila sprava o zatknuti jednej extremnej teroristickej “doma vyrastenej” skupiny fanatickych synov Allaha v Toronte. Inspirovana al-Qaida folozofiou zavisti a nenavisti k vsetkemu dobremu, modernemu a “zapadnemu”, planovala niekolko zdrcujucich utokov na rozne dolezite objekty v Toronte ale aj tu v Ottawe. Medzi nimi bolo napr. obsadenie parlamentu, popravenie a odrezanie hlavy nasmu Prime Ministrovi a postupne inym parlamentarom. V Toronte to boli hlavne budovy ako CN Tower, CBC, Burza atd…. Vacsina sprisahancov su ludia vo veku medzi dvaciatkou a trciatkou. Dokonca niekolko mladikov pod 18 rokov. V Canade podobnych skupin je viac. Dufam, ze ich pochytaju. Vdaka patri ostrazitosti nasich roznych policajnych zborov a agencii. Pred 200 rokmi Thomas Jefferson, treti president USA prehlasil: ”The price of freedom is eternal vigilance”!!! Ja by som este navrhol s okamzitou platnostou deportaciu celych rodin, ktorych rodiny prislusnik sa stane clenom akehokolvek gangu a uz nehovoriac o teroristickych skupinach. Velmi rychle by si to zblbnuti mladenci rozmysleli, ci ublizia svojim rodinam.
Abu Musad al-Zarqawi, s mecom zil, mecom zahynul! GOOD!
Dnes rano to bola o nic nie menej potesujuca sprava, ze konecne spojenecke sily vedene US, zabili druhu najdolezitejsiu hlavu al-Qaida, vodcu tejto organizacie v Iraqu! Al-ZARQAWI je mrtvy! Aleluja! Masovy vrah, nie len spojeneckych armad v Iraqu ale hlavne vlastnych moslimskych druhov, ktorych unasali, popravovali, stinali hlavy bez rozdielu, ci to boli muzi, zeny alebo deti. To nie je koniec nasilnosti v Iraqu. Je to ale vazna rana tej vrazednej organizacii, ktora robi zivot normalnych ludi neznesitelny, plny strachu o hole zivoty. Organizacia vyvrhelov ludskej spolocnosti, nasilnych krvavych islamistov, ktora vzala zivoty stovkam vojakom US, Anglickych a inych armad, tisicom vlstnych ludi. Al-Zarqawi “zil mecom a mecom zahynul”! V jeho pripade mecom boli bomby a Kalasnikov! Bombou zahynul!!!!
“Well”, za niekolko minut bude piata hodina poobede. Zacnu moje oblubene politicke programy. Urobim si mensiu prestavku! Utrusim est par slov, ale trochu neskorsie.
"PIVONKY" na nasom backyarde rozkvitli!
Skoro som zabudol spomenut najdolezitejsi pribeh poslednych dni, ako nas Marcela skoro udusila dymom. Rano namocila sosovicu s tym, ze urobi nejaky privarok aby bolo k tej ryzovej fasirke ked sa vratia z plavarne. Poobede, ked som ja odpochodoval do spalne, pozriet sa na prenos z parlamentu “Question Period” a ona nechala varit sosovicu, tiez odisla do obyvacky “studovat” nejaku kucharsku knihu. Pravdepodobne zdriemla ako ja! Zrazu zacal neprijemne piskat alarm v chodbe. Vyletel som do kuchyne a skoro sm uz nevidel Marcelu v tom smrade a dyme ako sa snazi vziat nadobu s horiacou sosovicou a vyniest ju von. Ja som zas s uterakom maval a snazil sa dym odohnat od alarmu. Nic nepomahalo! Alarm piskal! Obaja sme sa splasili, dym zacal byt velmi husty, piskanie alarmu neprestavalo a aj ked som okamzite otvoril okna, dvere a spustil vetranie, chvilu trvalo pokial sa dym trochu vytratil a alarm prestal piskat. Najvacsi klud zachovala Marianka! Ani ju nenapadlo odist z kresla a pozerania telky! Cool cat!
Marianka "Cool cat"? Skor "Cool kitten"!
OK, ludia nie len umieraju mecom ale obcas aj dymom. Nepodarilo sa vdaka pred asi mesiacom namontovaneho noveho alarmu, hore na chodbe. Podla zakona poziarny alarm musime mat na kazdom podlazi. Sme zdravi a v pohode! Lutoval som len Marcelu, ked na druhy den cistila nadobu s pripalenu sosovicou. Dobra skusenost a vedomie, ze alarm pracuje!
Prijemne dni juna zela
Milan a spol.
Zda sa, ze aj Marcele chuti jest vonku na terase!
