Ottawa 01 15 11 – sobotaV prispevku z pred tyzdna som sa vyhovaral, ze ostavam v sobotu doma a nejdem do kina, ako pravidelne zvyknem, hned z dvoch, ci troch dovodov. Jednak, ze dost husto snezilo po niekolkych dnoch odmaku, ked nam skoro uplne zmizol sneh. To snezenie ma odradilo ist von, aj preto, ze v kinach neslo nic, co by vzbudilo vo mne zaujem vidiet. Bolesti chrbta, ktore boli vynimocne silne ma tiez odradzali niekde ist. Ostal som marodovat doma. Dnes je presne podobny den, ako pred tyzdnom. Od rana snezi a neprestava. Predpovede su, ze dostaneme aspon 10 cm cerstveho snehu. Co je dobre, lebo to co spadlo pred tyzdnom, prasan, vdaka silnejsim vetrom na mnohych miestach bol odfukany, odkryl podu. To bol dovod, preco sa Agi rozhodla neist na bezky aj ked dievca dostalo “nove” pouzite bezecke topanky, ktore jej daleko lepsie sedia. Mensie, ktore som mal doma sme vymenili za vacsie u Kunstadtov v obchode. Nielen to, ale vratil som do obchodu lyziarske zjazdove topanky a kratke zjazdovky na ktorych lyzovala Klara. Vdaka Petrovej “generosity” dostala Agi nove “used” topanky a dlhsie lyze. Teraz sa uz len vybrat na svahy Pakenhamu a lyzovat. Mozno tak urobime uz tento prichadzajuci utorok, ked k Marianke pride pani Nancy. Ocakava sa snezenie, tak si to mozno rozmyslime.
V utorok sa konecne po dlhom case ku mne pridala Agi a spolu sme vybehli do roznych obchodov. Trochu som viac utracal, ako by si vyzadoval moj penzijny seniorsky stav. Bolo to hlavne Costco, kde som trochu viac pustil z vrecka. O nic menej, ci viac, ako obycajne, ked tam nakupujeme. Mimo vseliakych velkych balikov toaletnych papierov, papierovych utierok, plienok a velkych porcii rozneho masa, v specialnom stanku Bromontskej farmy som kupil kacku a niekolko kusov kacacich prs. Tie este cakaju na konzumaciu. V ten den sme presli este niekolko obchodov a cuduj sa svete, zvladol som sa takto tulat skoro plnych 5 hodin, bez stazovania si na chrbat. Tento divoky nakupny vylet sme skoncili u Kunstadtov v obchode, kde sa o nas postaral Peter, ako som vyssie spomenul. Odskakal som si ten nakupny vylet vecer a v noci bolestami chrbta. Ked som pri chrbte, musim sa pochvalit, ze tie bolesti, ako by mi niekdo pichal sablou do tela presli. Nastali znovu mne velmi zname bolesti spodneho chrbta, krizov. To sa ako-tak da zniest.
Vo stvrtok sme mali malu slavnostnu veceru na pocest narodenin Marianky. Dva a pol kg “mussels” pripravenych v specialnej omacke. Zvladli sme to zjest v trojici a este ostala vyborna polievka z tej omacky.
Vcera sa mi konecne dostalo nie jedneho ale niekolko milych prekvapeni. Po skoro mesiaci bola uverejnena druha cast mojho rozhovoru s redaktorom Paulikom o zaciatkoch kulturistiky v Ceskoslovensku na webovej pocitacovej stranke http://www.ronnie.cz/ v rubrike “ Sedi vlci ceskoslovenskej kulturistiky”. Nie len o tom, ale aj trochu viac o mojej kariere v Ceskoslovensku a v Canade. Uvidim, kedy daju poslednu tretiu cast. Len dufam, ze ich vyber fotiek, bude trochu lepsi ako doteraz. Nie, ze by mi na tom extra zalezalo, ale k vyberu mali celu zasobu lepsich, ktore som im poslal. Reakcia citatelov nie velmi zaujmava, az na jeden prispevok, kde ma nejaky ten citatel nazval “hubenurom” posudzujuc moju najlepsiu fyzicku formu, ked som bol bez tuku, len slachy, svaly a kosti. To bolo po navrate z vojenciny a po prvom rocniku na ITVS. Boy, ako by som bol rad, keby som tak vyzeral dnes. Nazov “hubenour” by bolo poctou.
Co ma viac a velmi milo prekvapilo, bol clanok v casopise Muscle and Fitness, januarovom vydani na 120 strane. Clanok bol venovany mojmu 75-temu vyrociu narodenin. Bol napisany Sanom Bacinskym, ako spomienka na nase 50 rocne priatelstvo a moj prispevok ku vzniku kulturistiky v Ceskoslovensku. Ku gratulacii sa pozdravmi pripojili aj clenovia redakcie a Duro Visny. Bol som skutocne milo prekvapeny, lebo som to vobec neocakaval. Vdaka Sano za mily a velmi pozitivny clanok, vdaka clenom redakcie a Durovi za gratulacie. Som z nas troch prvy, co preskocil 75 rokov. Vek, ked sa clovek, ci chce, alebo nie, luci so strednym vekom a zacina byt “kmetom” – stracom. Je si to velmi tazko priznat, ale staci sa pozriet do zrkadla a nic viac cloveka nemoze vystrasit ako vlastna zmenena podoba, ako pohlad na tenku opadnutu pokozku, scvrknute svaly a slabost v nich. Nie je to len pokozka, vzhlad a scvrkavajuce sa svaly, ale cele telo ktore sa zmensuje. Centimetre z vysky odchadzaju a s tym aj aktivny a culi mozog. Upadok fyzicky, mentalny, mozgovy, nie prijemna myslienka buducnosti.
Pozastavit, ci spomalit mozgovy upadok sa mi dufam odplati malym investmentom do e-reader “Amazon KINDLE”, ktory som obdrzal vcera a hned spustil na pouzivanie. Trvalo mi len niekolko minut oboznamit sa, ako ho pouzivat a uz dnes vecer mozem zacat citat prvu knihu, ktoru som stiahol na e-reader. Vzalo to len minutu, alebo dve. Je to bezdrotovy system. Prebehol som cez stovky knih a dnes som si objednal a hned dostal knihu “DEAD ZERO” od spisovatela Stephen Hunter. Od neho som precital vela knih a tato bude dalsia uz cez e-reader. S e-readerom mi prislo aj puzdro a male svetlo, ktore cerpa energiu z e-readera. Je to senzacne, vcera som viac ako hodinu cital z ukazky knihy, ktoru som nakoniec kupil. Cena 9:99 dollara z hard cover okolo 30 dollarov. Myslim, ze som nic mudrejsieho nemohol urobit!
Aj ked doobeda snezilo a moj chrbat nie velmi bolel, tak som sa v tom necase vybral do kina na film: BARNEY’S VERSION. V hlavnej ulohe Paul Giamatti, Dustin Hofman, Rosamund Pike a dalsi. Je to film natoceny reziserom Richard j. Lewis podla orginalnej knihy znameho spisovatela z Montrealu Mordecai Richler a venovany jeho pamiatke. Film velmi zaujmavy, z prostredia montrealskych bohatych zidov a jedneho antihrdinu ktory presiel cez tri manzelstva, hektolitre whisky, smiesny nahnevany muz a co bolo pre mna velmi zaujmave, ze chodil popijat do baru s menom GRAMPY’S. To bol bar ktory sme aj my casto navstivili pokial sme zili v Montreali. V tom case ho spoluvlastnil moj kamarat Vlado (Lala) Kadlec. Ale nie len to! Mnohe exteriery boli natacane na Lake Stukley a pod Mt.Orfordom, kde sme chodili na “Outdoor” kurzy ku Gabimu, na kanojky, pesiu turistiku a lyzovanie. Vynikajuco urobeny film, smutne konciaci, ked ten burlivak, co lubil zeny a whisky nakoniec skoncil svoj zivot na Alzheimer. Musim sa priznat, ze v zaverecnych scenach som vyronil par slz, lebo mnohych z nas caka presne podobny koniec. Od toho sme nie daleko. “Varuj dusu na doline”, tak by som nechcel koncit!!!! Prvou znamkou kamarata Alzhajmera je zabudlivost. To zacina byt moj pripad! Nestastie, ale co narobis?????
Dost smutnych uvah! Aj tak to cloveku nepomoze, hore hlavu, usmev na tvar a podobne uvahy treba zvrhnut z chrbta a zit zivot ako prichadza.
Pozdravujem zo zasnezenej Ottawy.
Milan
V utorok sa konecne po dlhom case ku mne pridala Agi a spolu sme vybehli do roznych obchodov. Trochu som viac utracal, ako by si vyzadoval moj penzijny seniorsky stav. Bolo to hlavne Costco, kde som trochu viac pustil z vrecka. O nic menej, ci viac, ako obycajne, ked tam nakupujeme. Mimo vseliakych velkych balikov toaletnych papierov, papierovych utierok, plienok a velkych porcii rozneho masa, v specialnom stanku Bromontskej farmy som kupil kacku a niekolko kusov kacacich prs. Tie este cakaju na konzumaciu. V ten den sme presli este niekolko obchodov a cuduj sa svete, zvladol som sa takto tulat skoro plnych 5 hodin, bez stazovania si na chrbat. Tento divoky nakupny vylet sme skoncili u Kunstadtov v obchode, kde sa o nas postaral Peter, ako som vyssie spomenul. Odskakal som si ten nakupny vylet vecer a v noci bolestami chrbta. Ked som pri chrbte, musim sa pochvalit, ze tie bolesti, ako by mi niekdo pichal sablou do tela presli. Nastali znovu mne velmi zname bolesti spodneho chrbta, krizov. To sa ako-tak da zniest.
Vo stvrtok sme mali malu slavnostnu veceru na pocest narodenin Marianky. Dva a pol kg “mussels” pripravenych v specialnej omacke. Zvladli sme to zjest v trojici a este ostala vyborna polievka z tej omacky.
Vcera sa mi konecne dostalo nie jedneho ale niekolko milych prekvapeni. Po skoro mesiaci bola uverejnena druha cast mojho rozhovoru s redaktorom Paulikom o zaciatkoch kulturistiky v Ceskoslovensku na webovej pocitacovej stranke http://www.ronnie.cz/ v rubrike “ Sedi vlci ceskoslovenskej kulturistiky”. Nie len o tom, ale aj trochu viac o mojej kariere v Ceskoslovensku a v Canade. Uvidim, kedy daju poslednu tretiu cast. Len dufam, ze ich vyber fotiek, bude trochu lepsi ako doteraz. Nie, ze by mi na tom extra zalezalo, ale k vyberu mali celu zasobu lepsich, ktore som im poslal. Reakcia citatelov nie velmi zaujmava, az na jeden prispevok, kde ma nejaky ten citatel nazval “hubenurom” posudzujuc moju najlepsiu fyzicku formu, ked som bol bez tuku, len slachy, svaly a kosti. To bolo po navrate z vojenciny a po prvom rocniku na ITVS. Boy, ako by som bol rad, keby som tak vyzeral dnes. Nazov “hubenour” by bolo poctou.
Co ma viac a velmi milo prekvapilo, bol clanok v casopise Muscle and Fitness, januarovom vydani na 120 strane. Clanok bol venovany mojmu 75-temu vyrociu narodenin. Bol napisany Sanom Bacinskym, ako spomienka na nase 50 rocne priatelstvo a moj prispevok ku vzniku kulturistiky v Ceskoslovensku. Ku gratulacii sa pozdravmi pripojili aj clenovia redakcie a Duro Visny. Bol som skutocne milo prekvapeny, lebo som to vobec neocakaval. Vdaka Sano za mily a velmi pozitivny clanok, vdaka clenom redakcie a Durovi za gratulacie. Som z nas troch prvy, co preskocil 75 rokov. Vek, ked sa clovek, ci chce, alebo nie, luci so strednym vekom a zacina byt “kmetom” – stracom. Je si to velmi tazko priznat, ale staci sa pozriet do zrkadla a nic viac cloveka nemoze vystrasit ako vlastna zmenena podoba, ako pohlad na tenku opadnutu pokozku, scvrknute svaly a slabost v nich. Nie je to len pokozka, vzhlad a scvrkavajuce sa svaly, ale cele telo ktore sa zmensuje. Centimetre z vysky odchadzaju a s tym aj aktivny a culi mozog. Upadok fyzicky, mentalny, mozgovy, nie prijemna myslienka buducnosti.
Pozastavit, ci spomalit mozgovy upadok sa mi dufam odplati malym investmentom do e-reader “Amazon KINDLE”, ktory som obdrzal vcera a hned spustil na pouzivanie. Trvalo mi len niekolko minut oboznamit sa, ako ho pouzivat a uz dnes vecer mozem zacat citat prvu knihu, ktoru som stiahol na e-reader. Vzalo to len minutu, alebo dve. Je to bezdrotovy system. Prebehol som cez stovky knih a dnes som si objednal a hned dostal knihu “DEAD ZERO” od spisovatela Stephen Hunter. Od neho som precital vela knih a tato bude dalsia uz cez e-reader. S e-readerom mi prislo aj puzdro a male svetlo, ktore cerpa energiu z e-readera. Je to senzacne, vcera som viac ako hodinu cital z ukazky knihy, ktoru som nakoniec kupil. Cena 9:99 dollara z hard cover okolo 30 dollarov. Myslim, ze som nic mudrejsieho nemohol urobit!
Aj ked doobeda snezilo a moj chrbat nie velmi bolel, tak som sa v tom necase vybral do kina na film: BARNEY’S VERSION. V hlavnej ulohe Paul Giamatti, Dustin Hofman, Rosamund Pike a dalsi. Je to film natoceny reziserom Richard j. Lewis podla orginalnej knihy znameho spisovatela z Montrealu Mordecai Richler a venovany jeho pamiatke. Film velmi zaujmavy, z prostredia montrealskych bohatych zidov a jedneho antihrdinu ktory presiel cez tri manzelstva, hektolitre whisky, smiesny nahnevany muz a co bolo pre mna velmi zaujmave, ze chodil popijat do baru s menom GRAMPY’S. To bol bar ktory sme aj my casto navstivili pokial sme zili v Montreali. V tom case ho spoluvlastnil moj kamarat Vlado (Lala) Kadlec. Ale nie len to! Mnohe exteriery boli natacane na Lake Stukley a pod Mt.Orfordom, kde sme chodili na “Outdoor” kurzy ku Gabimu, na kanojky, pesiu turistiku a lyzovanie. Vynikajuco urobeny film, smutne konciaci, ked ten burlivak, co lubil zeny a whisky nakoniec skoncil svoj zivot na Alzheimer. Musim sa priznat, ze v zaverecnych scenach som vyronil par slz, lebo mnohych z nas caka presne podobny koniec. Od toho sme nie daleko. “Varuj dusu na doline”, tak by som nechcel koncit!!!! Prvou znamkou kamarata Alzhajmera je zabudlivost. To zacina byt moj pripad! Nestastie, ale co narobis?????
Dost smutnych uvah! Aj tak to cloveku nepomoze, hore hlavu, usmev na tvar a podobne uvahy treba zvrhnut z chrbta a zit zivot ako prichadza.
Pozdravujem zo zasnezenej Ottawy.
Milan
