Vianoce 2010
Vianocna nalada, stedrovecerny stol a niekolko pripitkov 
Po dlhom case znovu na bezkach. 
Ottawa 12 26 10 – nedela
Vcerajsi sviatocny den som stravil nesviatocne, za pocitacom. Hned z rana pisanim mojho prispevku na blog. Po opravach a upravach som bol pripraveny prispevok dat na web stranku. Ked som si napisane chcel otvorit a preniest na moj blog, pocitac mi zdelil, ze ho nemoze otvorit, pokial neurobim na tom usb kluci “formatting”. Ked som sa rozhodol, ze ho necham formatovat, pocitac ma upozornil, ze vsetko co mam na kluci bude vymazane. Tak to nie! Ved na tom kluci mam aspon 150 poslednych prispevkov, ktore by som vsetky stratil. Co je horsie, ze nie len posledny prisevok mi nejde otvorit ale ani jeden z tych 150. Nech som robil, co robil, spekuloval, prechadzal z jedneho pocitaca k druhemu, nic nepomohlo. Zacinam sa obavat, ze vsetko, co je na kluci je stratene navzdy. Na tom kluci mimo prispevkov som mal aj ine veci, ktore su tiez nenavratne v cudu. Neviem si spomenut, co vsetko tam bolo, ale ked som to na kluci drzal muselo to byt aspon trochu dolezite. Predpokladam, ze poslednym prispevkom som asi naplnil kapacitu kluca, preto ma pocitac nuti ho formatovat, obnovit za cenu straty vsetkeho, co na kluci je. Budem sa musiet poradit s niekym, kto sa lepsie vyzna v pocitacoch a jeho figloch. Neostava mi nic ineho, ako sa pustit do prispevku druhykrat a pokusit sa aspon v naznakoch spomenut o com som pisal v tom stratenom.
Zavolal som Petrovi, ten je na Calabogie s celou rodinou, lyzuju. Len Zuzka ostala v Ottawe, ako mi rano oznamila, ide sa pozriet na film “Black Swan”. Vyborny vyber, ja som film videl pred tyzdnom. Vynikajuci film s asi celou hromadou buducich nominacii na Oscara. Peter slubil ,ze sa vecer zastavi a pokusi sa nieco urobit s tym mojim USB klucom. Poradil mi, aby som sa pokusil otvorit, alebo z neho urobit back –up files. Robim to na DVD a stahujem nejake files, neviem ci nie vsetko co je na pocitaci. Nech uz je ako je, Kunstadti musia mat fantasticky cas. Vonku je slnecne pocasie, ani len oblacek na oblohe. Prijemna teplota okolo -5 stupnov, idealne na lyzovanie. Teraz sa vybrali na prechadzku aj Agi s Mariankou. Agi ale este pred odchodom rozstvrtila kacku a pripravuje ju podla jej receptu. Najskor ju nechava varit a do tej variacej zmesy potrebovala slivovicu. Otvorili sme, co priniesla ked k nam prisla, ktora ma cez 50%. Ochutnal som a je vynikajuca, ze je skoda ju dat do hrnca. Radsej sa rozhodla dat vodku.
V pisani ma vyrusil telefonat od mojej netere Yvettky z Osgoodu. Ci moze prist aj s jej otcom, mojim bratrancom Jankom, na navstevu dnes poobede? Ziaden problem, dokonca ich budeme vediet pohostit s kackou alebo s kaprom. Ved toho bolo tolko, ze este aj ked hostia co to zjedia, stale nieco ostane. Co je horsie, ze asi nedokoncim dnes tento rozpisany prispevok. Nevadi, je aj zajtra, vsak sa nikde neponahlam.
Aj ked pre mna vcerajsi den nebol ten najstastnejsi pre problem s pocitacom a stratou mojho najnovsieho prispevku, stali sa ja veci, ktore ma potesili. Od Pepa, redaktora internetoveho magazine http://www.ronnie.cz/ som dostal oznamenie, ze prva cast nasich rozhovorov je na webovej stranke aj s troma fotografiami z mojej mladosti, ked som bol nie len mlady ale aj stihly. Reakcia niekoho, co sice clanok o zaciatkoch kulturistiky necital, dovolil si kritizovat fotky. Nazval ma “hubenour”. To samozrejme vyvolalo negativne reakcie dalsich citatelov. Dobre som sa pobavil a pocitam, ze pride este par dalsich kritickych slov, nazorov a pod. Prva cast pojednava skutocne len o zaciatkoch kulturistiky v Ceskoslovensku, kto a ako sa k jej rozkvetu pricinil. Druha a tretia cast bude pojednavat o mojej “filmovo maliarskej” kariere, o zivote v Canade a pod.
Vcera som urobil aj sam sebe trochu radost, ked som si z http://www.amazon.ca/ objednal “e-reader”. To som uz dlhsie planoval urobit, este ked vysla prva verzia “kindle”. V tom case sa e-reader zacal predavat za nejakych 600 plus dollarov. Teraz ta najjednoduchsia varianta Kindle ide za 139 dollarov. Su k dispozicii este dve dalsie, drahsie verzie. Ja som si objednal tu strednu variantu, ktora ma aj s puzdrom a malym osvetlenim bude stat cez 300 dollarov. Kindle ma kapacitu ulozit az 3.500 knih. “Cobo eReader” stoji len 99 dollarov a pokryva knihy predavane v http://www.chapter.indigo.ca/ Kapacita Cobo je polovicna ako Kindle. Samozrejme, na trhu su aj dalsie velmi sofistikovane e-readers, hotove minipocitace, ako Samsung Galaxy Tab, ktory stoji priblizne 650 dollarov a iPad apple.ca medzi 550 az 900 dollarov. Ked som bol pred par dnami v Costcu, ako vzdy kupil som si knihu, na ktoru som cakal mesiace, az ked vyjde v paperback forme. Je to jedna z poslednych knih autora Dan Brown “THE LOST SYMBOL”. Od tohoto autora som precital vsetky jeho knihy, mimo tejto. Mam taky dojem, ze od obdrzania Kindel tato kniha je poslednou, ktoru som kupil v papierovej forme. Teraz uz budem knihy objednavat na elektronicky Kindel. Vasina knih je v cenovej skupine od 5 dollarov do 10. Stiahnutie vraj vezme len par sekund.
Ostava mi este spomenut moju cestu do Montrealu a stretnutie s kolegami z departmentu telesnej vychovy. Bolo to 40 vyrocie zalozenia departmentu atletiky na Davson College. Mudre rozhodnutie, lebo kto vie kolko nas ostane na 50 vyrocie. Cesta do Montrealu bola vyborna, od Ottawy az po Montreal vsetky strmy boli pokryte lahkou vrstvou ladu, ktore sa trblietali v ranajsom slnku. Do Montrealu som viezol Alicu, manzelku Emila Mullera. Ked som ju vylozil pri Metre, vratil som sa este navstivit nasho stareho kamarata Fera Fedoryaka. Chlapec je uz roky priputany na voziku, ochrnuty na celom tele, len jeho hlava a jedna ruka su nepostihnute. Zial, kedze ma parkinsonovu nemoc, jeho dobra ruka sa silne trasie. Aj cez tento handycep snazi sa trochu malovat. Posedel som s nim az do jednej hodiny, ked som sa vypravil na to stretnutie.Zvital som sa zo vsetkymi povodnymi clenmi, tu mladu garnituru som nepoznal. Vymenili sme si par informacii o sucastnom zivote a okolo stvrtej som bol na ceste von z Montrealu a uhanal som si to domov. Skoda, ze zo stretnutia mam velmi biedne fotograficke zabery. Vacsina je rozmazana, tak som ich povyhadzaoval.
Cely minuly tyzden sa niesol v priprave na Vianoce. Agi piekla makovnik a orechovnik, ja som kupil velkeho kapra, toho sme spolu obalovali a piekli. Pre Marianku to bola “tulipia”. Uvaril som vybornu kapustovu polievku, Agi urobila zemiakovy salat. Mali sme velmi prijemny vecer. Ked Agi nas chcela zavolat ku stromceku, pozriet sa na darky ja som isiel pohladat zvoncek. Polozil som pohar s cervenym vinom na stol. Ked som sa otocil vino bolo vyliate na koberci, pohar cely tam tiez lezal. Nastal poplach, vysavanie papierovymi utierkami, posypovanie solou. Na druhy den cistenie, za pomoci jedneho prostriedku. Vsetko vyslo a nie je ani poznat, ze tam bol obrovsky flak.
Koniec druhej strany, cas prestat! Prajem prijemny cas medzi sviatkami a uspesne uvitanie Noveho roku.
Vianocna nalada, stedrovecerny stol a niekolko pripitkov 
Po dlhom case znovu na bezkach. 
Ottawa 12 26 10 – nedelaVcerajsi sviatocny den som stravil nesviatocne, za pocitacom. Hned z rana pisanim mojho prispevku na blog. Po opravach a upravach som bol pripraveny prispevok dat na web stranku. Ked som si napisane chcel otvorit a preniest na moj blog, pocitac mi zdelil, ze ho nemoze otvorit, pokial neurobim na tom usb kluci “formatting”. Ked som sa rozhodol, ze ho necham formatovat, pocitac ma upozornil, ze vsetko co mam na kluci bude vymazane. Tak to nie! Ved na tom kluci mam aspon 150 poslednych prispevkov, ktore by som vsetky stratil. Co je horsie, ze nie len posledny prisevok mi nejde otvorit ale ani jeden z tych 150. Nech som robil, co robil, spekuloval, prechadzal z jedneho pocitaca k druhemu, nic nepomohlo. Zacinam sa obavat, ze vsetko, co je na kluci je stratene navzdy. Na tom kluci mimo prispevkov som mal aj ine veci, ktore su tiez nenavratne v cudu. Neviem si spomenut, co vsetko tam bolo, ale ked som to na kluci drzal muselo to byt aspon trochu dolezite. Predpokladam, ze poslednym prispevkom som asi naplnil kapacitu kluca, preto ma pocitac nuti ho formatovat, obnovit za cenu straty vsetkeho, co na kluci je. Budem sa musiet poradit s niekym, kto sa lepsie vyzna v pocitacoch a jeho figloch. Neostava mi nic ineho, ako sa pustit do prispevku druhykrat a pokusit sa aspon v naznakoch spomenut o com som pisal v tom stratenom.
Zavolal som Petrovi, ten je na Calabogie s celou rodinou, lyzuju. Len Zuzka ostala v Ottawe, ako mi rano oznamila, ide sa pozriet na film “Black Swan”. Vyborny vyber, ja som film videl pred tyzdnom. Vynikajuci film s asi celou hromadou buducich nominacii na Oscara. Peter slubil ,ze sa vecer zastavi a pokusi sa nieco urobit s tym mojim USB klucom. Poradil mi, aby som sa pokusil otvorit, alebo z neho urobit back –up files. Robim to na DVD a stahujem nejake files, neviem ci nie vsetko co je na pocitaci. Nech uz je ako je, Kunstadti musia mat fantasticky cas. Vonku je slnecne pocasie, ani len oblacek na oblohe. Prijemna teplota okolo -5 stupnov, idealne na lyzovanie. Teraz sa vybrali na prechadzku aj Agi s Mariankou. Agi ale este pred odchodom rozstvrtila kacku a pripravuje ju podla jej receptu. Najskor ju nechava varit a do tej variacej zmesy potrebovala slivovicu. Otvorili sme, co priniesla ked k nam prisla, ktora ma cez 50%. Ochutnal som a je vynikajuca, ze je skoda ju dat do hrnca. Radsej sa rozhodla dat vodku.
V pisani ma vyrusil telefonat od mojej netere Yvettky z Osgoodu. Ci moze prist aj s jej otcom, mojim bratrancom Jankom, na navstevu dnes poobede? Ziaden problem, dokonca ich budeme vediet pohostit s kackou alebo s kaprom. Ved toho bolo tolko, ze este aj ked hostia co to zjedia, stale nieco ostane. Co je horsie, ze asi nedokoncim dnes tento rozpisany prispevok. Nevadi, je aj zajtra, vsak sa nikde neponahlam.
Aj ked pre mna vcerajsi den nebol ten najstastnejsi pre problem s pocitacom a stratou mojho najnovsieho prispevku, stali sa ja veci, ktore ma potesili. Od Pepa, redaktora internetoveho magazine http://www.ronnie.cz/ som dostal oznamenie, ze prva cast nasich rozhovorov je na webovej stranke aj s troma fotografiami z mojej mladosti, ked som bol nie len mlady ale aj stihly. Reakcia niekoho, co sice clanok o zaciatkoch kulturistiky necital, dovolil si kritizovat fotky. Nazval ma “hubenour”. To samozrejme vyvolalo negativne reakcie dalsich citatelov. Dobre som sa pobavil a pocitam, ze pride este par dalsich kritickych slov, nazorov a pod. Prva cast pojednava skutocne len o zaciatkoch kulturistiky v Ceskoslovensku, kto a ako sa k jej rozkvetu pricinil. Druha a tretia cast bude pojednavat o mojej “filmovo maliarskej” kariere, o zivote v Canade a pod.
Vcera som urobil aj sam sebe trochu radost, ked som si z http://www.amazon.ca/ objednal “e-reader”. To som uz dlhsie planoval urobit, este ked vysla prva verzia “kindle”. V tom case sa e-reader zacal predavat za nejakych 600 plus dollarov. Teraz ta najjednoduchsia varianta Kindle ide za 139 dollarov. Su k dispozicii este dve dalsie, drahsie verzie. Ja som si objednal tu strednu variantu, ktora ma aj s puzdrom a malym osvetlenim bude stat cez 300 dollarov. Kindle ma kapacitu ulozit az 3.500 knih. “Cobo eReader” stoji len 99 dollarov a pokryva knihy predavane v http://www.chapter.indigo.ca/ Kapacita Cobo je polovicna ako Kindle. Samozrejme, na trhu su aj dalsie velmi sofistikovane e-readers, hotove minipocitace, ako Samsung Galaxy Tab, ktory stoji priblizne 650 dollarov a iPad apple.ca medzi 550 az 900 dollarov. Ked som bol pred par dnami v Costcu, ako vzdy kupil som si knihu, na ktoru som cakal mesiace, az ked vyjde v paperback forme. Je to jedna z poslednych knih autora Dan Brown “THE LOST SYMBOL”. Od tohoto autora som precital vsetky jeho knihy, mimo tejto. Mam taky dojem, ze od obdrzania Kindel tato kniha je poslednou, ktoru som kupil v papierovej forme. Teraz uz budem knihy objednavat na elektronicky Kindel. Vasina knih je v cenovej skupine od 5 dollarov do 10. Stiahnutie vraj vezme len par sekund.
Ostava mi este spomenut moju cestu do Montrealu a stretnutie s kolegami z departmentu telesnej vychovy. Bolo to 40 vyrocie zalozenia departmentu atletiky na Davson College. Mudre rozhodnutie, lebo kto vie kolko nas ostane na 50 vyrocie. Cesta do Montrealu bola vyborna, od Ottawy az po Montreal vsetky strmy boli pokryte lahkou vrstvou ladu, ktore sa trblietali v ranajsom slnku. Do Montrealu som viezol Alicu, manzelku Emila Mullera. Ked som ju vylozil pri Metre, vratil som sa este navstivit nasho stareho kamarata Fera Fedoryaka. Chlapec je uz roky priputany na voziku, ochrnuty na celom tele, len jeho hlava a jedna ruka su nepostihnute. Zial, kedze ma parkinsonovu nemoc, jeho dobra ruka sa silne trasie. Aj cez tento handycep snazi sa trochu malovat. Posedel som s nim az do jednej hodiny, ked som sa vypravil na to stretnutie.Zvital som sa zo vsetkymi povodnymi clenmi, tu mladu garnituru som nepoznal. Vymenili sme si par informacii o sucastnom zivote a okolo stvrtej som bol na ceste von z Montrealu a uhanal som si to domov. Skoda, ze zo stretnutia mam velmi biedne fotograficke zabery. Vacsina je rozmazana, tak som ich povyhadzaoval.
Cely minuly tyzden sa niesol v priprave na Vianoce. Agi piekla makovnik a orechovnik, ja som kupil velkeho kapra, toho sme spolu obalovali a piekli. Pre Marianku to bola “tulipia”. Uvaril som vybornu kapustovu polievku, Agi urobila zemiakovy salat. Mali sme velmi prijemny vecer. Ked Agi nas chcela zavolat ku stromceku, pozriet sa na darky ja som isiel pohladat zvoncek. Polozil som pohar s cervenym vinom na stol. Ked som sa otocil vino bolo vyliate na koberci, pohar cely tam tiez lezal. Nastal poplach, vysavanie papierovymi utierkami, posypovanie solou. Na druhy den cistenie, za pomoci jedneho prostriedku. Vsetko vyslo a nie je ani poznat, ze tam bol obrovsky flak.
Koniec druhej strany, cas prestat! Prajem prijemny cas medzi sviatkami a uspesne uvitanie Noveho roku.
Pozdravujeme
Milan a spol.
