75 rocny oslavenec
Z oblozenych mis moj prispevok boli vyprazane kuracie stehna, (vid vyssie) dve polievky, sosoviciva a borsc. Z tepleho jedla este juhoslavsky dzuvec.
Agi sa dokonca rozhodla urobit vyzdobu pri prilezitosti mojich narodenin. 
Agi predstavila svoju kreativitu vo fantastickej uprave oblozenych mis. Ja osobne som len vyprazil kuracie stehna, zatial co Agi urobila a vyzdobila vsetky misy. Stali sa obdivom gratulantov. Myslim, ze Agi by si mala otvorit "catering" biznis.
Ottawa 12 12 10 – nedela
Myslim, ze som dnes rozhneval, mozno potesil, hadam aj pobavil niekolko priatelov / priateliek, ked som z velkeho mnozstva obdrzanej e-mailovej posty rozoslal a zbavil sa niekolkych filmovych klipov, “mailov” odoslanim vsetkym vam, ktorych mam v mojom adresary. To, co som eventualne poslal, je len velmi nepatrnou castou doslej posty, za poslednych par dni. Robim co mozem! Akonahle denne obdrzim desiatky zasielok, vacsinu po prezreti hned vymazem. Medzi nimi su mnohe hodnotne, zaujmave, kuriozne, ktore si podrzim s umyslom, ze neskorsie poslem dalej, alebo dosledne prezriem, ci este raz precitam. Vacsina vsak skonci v “odpadkovom” kosi aj napriek povodnemu umyslu. Ked by som poslal vsetko, co by si zasluzilo, asi by som mnohym z vas naplnil kapacitu schranky a veci by sa mi zacali vracat nazad ako nedorucene. V dvoch, ci troch pripadoch sa to stalo aj dnes, ked zasielka presahovala urceny limit urceny serverom.
Asi si pomyslite, ze mi trochu “siblo” v hlave ked sa priznam, ze to rozosielanie zasielok a cistenie schranky som zacal robit dnes rano priblizne po druhej hodine v noci. Prebudil som a nevediac dalej pokracovat v spanku, rohodol som sa urobit konvicu kavy, ked som uz bol hore, pozriet prislu postu. Nakoniec som “stvrdol” pri pocitaci daleko dlhsie. Aj ked su tri hodiny rano pokracujem. Rad by som dnes konecne napisal par odstavcov na moj blog, ked uz viac ako tyzden meskam s mojim prispevkom. Medzicasom sa udialo niekolko udalosti, ktore by som mal spomenut, ci sa nejakou poznamkou k nim vyjadrit. Hadam zacnem s tou najcerstvejsou z vcerajsieho dna.
Doobeda ma prekvapil telefonat z Montrealu od mojho byvaleho bosa a kolegu Briana Gilla z Dawson College. Posledne sme sa videli a s nim som hovoril v Montreali asi pred piatimi rokmi. Oznamil mi, ze na buduci pondelok, takto o tyzden, bude na Dawson College kratka slavnost pri prilezitosti 40 vyrocia ustanovenia departmentu atletiky, kde by som nemal chybat, lebo som bol jeden z prvych, ktory tam zacal pracovat. Prislubil som prist, ked teda bude pocasie priat a nic ineho mi nezabrani ist. Bude velmi zaujmave a hadam aj prijemne sa stretnut s povodnou skupinou zo zaciatku 70 rokov minuleho storocia, ako aj s novou garniturou ucitelov, ktoru som uz nestretol.
Este pred obedom sme s Agi odisli z domu, hned po prichode pani Nancy zo socialneho servisu, ktora mala sluzbu pri Marianke. Vybrali sme sa do blizkej farmacie objednat si dalsiu trojmesacnu davku piluliek na vysoky krvny tlak, ktore uz dlhsie beriem. Odtial do laboratoria odniest 24 hodinovu zbierku mocu miesanu s nejakou kyselinou na rozbor pre mojho urologa. Tam sme sa zastavili na ceste do kina, kde hned od 12:30 isla od G. Verdiho opera DON CARLO v priamom prenose z Metropolitan Opera z New Yorku. Vzali sme si so sebou aj niekolko oblozenych chlebickov, aby sme skvrkanim zaludku nerusili ludi. Predstavenie malo trvat az do 5:30. Ako ze aj ano. Vynikajuca vyprava, vynikajuci spevaci, muzika. Vacsina zahranicni hostia ako Marina Poplavskaya; Anna Smirnova; Roberto Alagna a dalsi. Aj napriek dlzke predstavenia bol to skutocne umelecky zazitok prvej triedy. Uz sa tesime na dalsie zaciatkom buduceho roka.
Vcera by sa bol dozil sto rokov jeden z najvyznamnejsich predstavitelov slovenskej kinematografie PALO BIELIK, ktory si vo filme Janosik (1936) zahral a neskorsie o nom sam nakrutil dvojdielny sirokouhly velkofilm v hlavnej ulohe Dr. Fero Kuchta ako Janosik. S malou ulohou “Bela Dolinay” aj ja. Film bol natoceny v druhej polovicke minuleho storocia (1962/63). Pri natacani som niekolko mesiacov aj vypomahal, ako pomocny asistent rezie. Mal som moznost spoznat nie len Bielika, ale celu radu poprednych hercov a hereciek slovenskeho divadla. Bola to pre mna mimoriadna cest a nezabudnutelna skusenost.
Zaciatkom decembra som obdrzal od Zlatky ako aj od Luda z redakcie M&F velmi smutnu spravu, ze v tych dnoch po dlhom boji s rakovinou umrela Zuzka, mlada, krasna, velmi atraktivna clenka redakcie, ktoru sme vsetci mali radi, obdivovali ju nie len pre jej krasu ale aj uslachtily charakter a milotu. Ostane este dlho v nasej pamati. Tak mlada a skoro odisla! Nie, aby bola rada na nas starcoch! Pravdou zacina byt, aspon u mna, ze ta moja telesna masina zacina trochu skripat, kde tu sa prejavuju zatial male problemy ale problemy. Uz som spominal v minulych prispevkoch, ze som mal niekolko vysetreni ako ultrazvuk, cievkovanie a kontrola mocoveho mechura a pred necelym mesiacom CT Scan.
Pred tyzdnom v pondelok som sa zastavil u urologa, kde ma informoval o vysledku. Report posudzujucej lekarky Lisa Becker CT abdomenu a pelvisu, moznej Hematurie kde objektom mali byt predovsetkym ladviny. Pri scane sa ukazalo aj niekolko nesuvisiacich malych problemov. Napr. kosti ukazuju niekolkourovnovu degeneraciu stavcov, ako aj bedier a SI. Ze mam tukove “infiltration” prerastanie pecene. Mocovy mechur moze mat velmi male kamene alebo “sludge” nieco ako piesok. Lava adrenalna zlaza je normalna ale prava ma “nodul” velkosti 1.2 x 1.8 cm. Nodul by mala byt uzlina.
Pankreas, ladviny a zaludok su normalne. Mocovy mechur je “unremarkable”. V pelvise je nejaka prominentna lymfaticka uzlina. Tych uzlin v tej oblasti je viac, zacinam sa citit ze som cely zauzleny. Doporucenie v kratkom case ist na dalsi CT Scan, aby mohli posudit ci su nejake zmeny, Doporucuje pripadne biopsy a pre adrenal mass MRI ako prvy krok presnejsie charaktreizovat spomenute. Na dalsi CT scan pojdem zaciatkom buduceho roku na MRI o niekolko mesiacov, na tuto proceduru sa velmi dlho caka. Zatial mi urolog nariadil zbierat 24 hodin dvakrat. Moc jeden miesany s nejakou kyselinou. V tom posudku je toho daleko viac podrobnejsich informacii.
Den predtym, ako som bol u urologa tj. v nedelu sme mali u nas malu oslavu mojich 75-tich narodenin. Nic zvlastneho! Zastavili sa, posedeli od obeda do vecera nasi Ottawsky priatelia. Pohostenie bolo na slusnej urovni. Velkej pozornosti sa tesili oblozene misy, ktore boli vyslekom kreativity Agi. Ja som navaril borsc, sosovicovu polievku s udenymi rebrami a juhoslavsky dzuvec. Vo stvrtok prisli este z Toronta Bela a Hana, ktori pomohli dojedat urobene, este dnes nevarime, lebo bolo toho tak vela. Aj ked som vyrazne ziadal aby nik nenosil ziadne darceky, dostal som ich neurekom ako aj hodne blahoprajnych pozdravov. Aj touto cestou vsetkym dakujem za gratulacie a pozornosti.
Konecne, dnes aj na Ottawu prisla zimna mizeria. Od rana snezi premiesane s dazdom a teda je poladovica. Ocakava sa asi 10 cm snehu a dost vody. Poveternostne stanice nedoporucuju vychadzat von na cestu autom, ci na prechadzku. My, to doporucenie posluchame. Konecne mi to dovolilo napisat tento prispevok a za chvilu zacneme zdobit vianocny stromcek. Pri tejto prilezitosti aj vam prajeme prijemny “good” predvianocny cas, ked konecne pridu sviatky, aby ste ich prezili v najlepsej pohode a stasti. Zdravie a radost do noveho roku 2011.
S pozdravom
Milan and company
Agi predstavila svoju kreativitu vo fantastickej uprave oblozenych mis. Ja osobne som len vyprazil kuracie stehna, zatial co Agi urobila a vyzdobila vsetky misy. Stali sa obdivom gratulantov. Myslim, ze Agi by si mala otvorit "catering" biznis.
Ottawa 12 12 10 – nedelaMyslim, ze som dnes rozhneval, mozno potesil, hadam aj pobavil niekolko priatelov / priateliek, ked som z velkeho mnozstva obdrzanej e-mailovej posty rozoslal a zbavil sa niekolkych filmovych klipov, “mailov” odoslanim vsetkym vam, ktorych mam v mojom adresary. To, co som eventualne poslal, je len velmi nepatrnou castou doslej posty, za poslednych par dni. Robim co mozem! Akonahle denne obdrzim desiatky zasielok, vacsinu po prezreti hned vymazem. Medzi nimi su mnohe hodnotne, zaujmave, kuriozne, ktore si podrzim s umyslom, ze neskorsie poslem dalej, alebo dosledne prezriem, ci este raz precitam. Vacsina vsak skonci v “odpadkovom” kosi aj napriek povodnemu umyslu. Ked by som poslal vsetko, co by si zasluzilo, asi by som mnohym z vas naplnil kapacitu schranky a veci by sa mi zacali vracat nazad ako nedorucene. V dvoch, ci troch pripadoch sa to stalo aj dnes, ked zasielka presahovala urceny limit urceny serverom.
Asi si pomyslite, ze mi trochu “siblo” v hlave ked sa priznam, ze to rozosielanie zasielok a cistenie schranky som zacal robit dnes rano priblizne po druhej hodine v noci. Prebudil som a nevediac dalej pokracovat v spanku, rohodol som sa urobit konvicu kavy, ked som uz bol hore, pozriet prislu postu. Nakoniec som “stvrdol” pri pocitaci daleko dlhsie. Aj ked su tri hodiny rano pokracujem. Rad by som dnes konecne napisal par odstavcov na moj blog, ked uz viac ako tyzden meskam s mojim prispevkom. Medzicasom sa udialo niekolko udalosti, ktore by som mal spomenut, ci sa nejakou poznamkou k nim vyjadrit. Hadam zacnem s tou najcerstvejsou z vcerajsieho dna.
Doobeda ma prekvapil telefonat z Montrealu od mojho byvaleho bosa a kolegu Briana Gilla z Dawson College. Posledne sme sa videli a s nim som hovoril v Montreali asi pred piatimi rokmi. Oznamil mi, ze na buduci pondelok, takto o tyzden, bude na Dawson College kratka slavnost pri prilezitosti 40 vyrocia ustanovenia departmentu atletiky, kde by som nemal chybat, lebo som bol jeden z prvych, ktory tam zacal pracovat. Prislubil som prist, ked teda bude pocasie priat a nic ineho mi nezabrani ist. Bude velmi zaujmave a hadam aj prijemne sa stretnut s povodnou skupinou zo zaciatku 70 rokov minuleho storocia, ako aj s novou garniturou ucitelov, ktoru som uz nestretol.
Este pred obedom sme s Agi odisli z domu, hned po prichode pani Nancy zo socialneho servisu, ktora mala sluzbu pri Marianke. Vybrali sme sa do blizkej farmacie objednat si dalsiu trojmesacnu davku piluliek na vysoky krvny tlak, ktore uz dlhsie beriem. Odtial do laboratoria odniest 24 hodinovu zbierku mocu miesanu s nejakou kyselinou na rozbor pre mojho urologa. Tam sme sa zastavili na ceste do kina, kde hned od 12:30 isla od G. Verdiho opera DON CARLO v priamom prenose z Metropolitan Opera z New Yorku. Vzali sme si so sebou aj niekolko oblozenych chlebickov, aby sme skvrkanim zaludku nerusili ludi. Predstavenie malo trvat az do 5:30. Ako ze aj ano. Vynikajuca vyprava, vynikajuci spevaci, muzika. Vacsina zahranicni hostia ako Marina Poplavskaya; Anna Smirnova; Roberto Alagna a dalsi. Aj napriek dlzke predstavenia bol to skutocne umelecky zazitok prvej triedy. Uz sa tesime na dalsie zaciatkom buduceho roka.
Vcera by sa bol dozil sto rokov jeden z najvyznamnejsich predstavitelov slovenskej kinematografie PALO BIELIK, ktory si vo filme Janosik (1936) zahral a neskorsie o nom sam nakrutil dvojdielny sirokouhly velkofilm v hlavnej ulohe Dr. Fero Kuchta ako Janosik. S malou ulohou “Bela Dolinay” aj ja. Film bol natoceny v druhej polovicke minuleho storocia (1962/63). Pri natacani som niekolko mesiacov aj vypomahal, ako pomocny asistent rezie. Mal som moznost spoznat nie len Bielika, ale celu radu poprednych hercov a hereciek slovenskeho divadla. Bola to pre mna mimoriadna cest a nezabudnutelna skusenost.
Zaciatkom decembra som obdrzal od Zlatky ako aj od Luda z redakcie M&F velmi smutnu spravu, ze v tych dnoch po dlhom boji s rakovinou umrela Zuzka, mlada, krasna, velmi atraktivna clenka redakcie, ktoru sme vsetci mali radi, obdivovali ju nie len pre jej krasu ale aj uslachtily charakter a milotu. Ostane este dlho v nasej pamati. Tak mlada a skoro odisla! Nie, aby bola rada na nas starcoch! Pravdou zacina byt, aspon u mna, ze ta moja telesna masina zacina trochu skripat, kde tu sa prejavuju zatial male problemy ale problemy. Uz som spominal v minulych prispevkoch, ze som mal niekolko vysetreni ako ultrazvuk, cievkovanie a kontrola mocoveho mechura a pred necelym mesiacom CT Scan.
Pred tyzdnom v pondelok som sa zastavil u urologa, kde ma informoval o vysledku. Report posudzujucej lekarky Lisa Becker CT abdomenu a pelvisu, moznej Hematurie kde objektom mali byt predovsetkym ladviny. Pri scane sa ukazalo aj niekolko nesuvisiacich malych problemov. Napr. kosti ukazuju niekolkourovnovu degeneraciu stavcov, ako aj bedier a SI. Ze mam tukove “infiltration” prerastanie pecene. Mocovy mechur moze mat velmi male kamene alebo “sludge” nieco ako piesok. Lava adrenalna zlaza je normalna ale prava ma “nodul” velkosti 1.2 x 1.8 cm. Nodul by mala byt uzlina.
Pankreas, ladviny a zaludok su normalne. Mocovy mechur je “unremarkable”. V pelvise je nejaka prominentna lymfaticka uzlina. Tych uzlin v tej oblasti je viac, zacinam sa citit ze som cely zauzleny. Doporucenie v kratkom case ist na dalsi CT Scan, aby mohli posudit ci su nejake zmeny, Doporucuje pripadne biopsy a pre adrenal mass MRI ako prvy krok presnejsie charaktreizovat spomenute. Na dalsi CT scan pojdem zaciatkom buduceho roku na MRI o niekolko mesiacov, na tuto proceduru sa velmi dlho caka. Zatial mi urolog nariadil zbierat 24 hodin dvakrat. Moc jeden miesany s nejakou kyselinou. V tom posudku je toho daleko viac podrobnejsich informacii.
Den predtym, ako som bol u urologa tj. v nedelu sme mali u nas malu oslavu mojich 75-tich narodenin. Nic zvlastneho! Zastavili sa, posedeli od obeda do vecera nasi Ottawsky priatelia. Pohostenie bolo na slusnej urovni. Velkej pozornosti sa tesili oblozene misy, ktore boli vyslekom kreativity Agi. Ja som navaril borsc, sosovicovu polievku s udenymi rebrami a juhoslavsky dzuvec. Vo stvrtok prisli este z Toronta Bela a Hana, ktori pomohli dojedat urobene, este dnes nevarime, lebo bolo toho tak vela. Aj ked som vyrazne ziadal aby nik nenosil ziadne darceky, dostal som ich neurekom ako aj hodne blahoprajnych pozdravov. Aj touto cestou vsetkym dakujem za gratulacie a pozornosti.
Konecne, dnes aj na Ottawu prisla zimna mizeria. Od rana snezi premiesane s dazdom a teda je poladovica. Ocakava sa asi 10 cm snehu a dost vody. Poveternostne stanice nedoporucuju vychadzat von na cestu autom, ci na prechadzku. My, to doporucenie posluchame. Konecne mi to dovolilo napisat tento prispevok a za chvilu zacneme zdobit vianocny stromcek. Pri tejto prilezitosti aj vam prajeme prijemny “good” predvianocny cas, ked konecne pridu sviatky, aby ste ich prezili v najlepsej pohode a stasti. Zdravie a radost do noveho roku 2011.
S pozdravom
Milan and company
