Poslednych niekolko lahkych snezeni zanechalo na zemi slusnu vrstvu snehu, ze to uz vylakalo par ludi ist na bezky.
Trochu rtenky a lahky "make-up" nezaskodi pred fotenim. Ja by som potreboval trochu zmenit moje vlasy na tmavo! Hahahahaha.
Ottawa 12 16 10 – stvrtok MRISu to len styri dni, odkedy som dal na web posledny prispevok a uz som znova pred pocitacom, aby som naklepal niekolko riadkov. Nepocitam, ze tento prispevok ukoncim dnes, ba mozno ani nie v najblizsich dnoch. Chcem, vsak niekolko veci upresnit a nerad by som na ne zabudol. Radsej, co je cerstve zaznamenam a postupne doplnim nove informacie. Prv, ako sa rozpisem, idem sa obliect, dat zimne cizmy na nohy a von odhadzat cerstvu nadielku snehu, ktory spadol tuto noc. Nic masivne, len dva-tri cm. Viac snehu padlo pred dvoma dnami, ked predpovede slubovali tiez len dva cm a spadlo cez 10. Privatny servis perfektne ocistil kazdu driveway a ulicu. To robia skoro kazdy den. Specialne, ked spadne viac ako 5 cm novej nadielky, tak su tu hned skoro rano.
My v Ottawe si zatial nemame naco velmi stazovat. V nedelu, pred par dnami sme mali trochu nechutnu poladovicu a desat cm snehu zmiesneho s dazdom, co sposobilo, ze par aut sa naslo v jarkoch a na poliach. Daleko menej radosti snehova burka narobila na juhu Ontaria v oblasto Sarnie a Londonu, ked za silneho vetru spadlo asi meter snehu, ktory vytvaral obrovske zaveje, snezenie pokracovalo o dalsich 30 cm dalsi den. V tej burke a snehu uviazlo viac ako 300 aut, hromada nakladakov a dokonca aj pluhy a vacsie mnozstvo ludi. Highway 402 je este dnes uzavreta a viacmenej vsetci ludia su zachraneni. Mnoho ludi bolo v autach az 20 hodin za silneho mrazu -20 az -25 stupnov.
Predepovede pocasia na niekolko dni predpokladaju, ze budeme mat kde tu slnko a len lahky poprasok snehu. To znamena, ze nemam vyhovorku aby som nesiel do Montrealu na tu malu oslavu 40 vyrocia ustanovenia departmentu atletiky a neskorsie physical education. Vcera mi zavolal Gabi, ze aj on pride. Navrhol som mu, ze by sme sa mali stretnut u Fera Fedoryaka, pozdravit ho a popriat vsetko najlepsie k sviatkom a jeho fyzickemu udelu ochrnutia. Od neho potom by sme skocili niekde na obed a na tu vyrocnu oslavu. Aj ked Brian Gill ma presviecal, aby som ostal do utorka a prenocoval u nich asi ponuku neprijmem a pojdem domov. Vsak to budu len dve hodiny cesty. Som si isty, ze aj Lyda a Andy moji byvali kolegovia budu chciet aby som u nich ostal.
V utorok pred dvoma dnami, len co sa ukludnilo pocasie a cesty boli ocistene sme zisli dole do Bell Corners, predajne La Pointe, kde som objednal na 23-ieho decembra dvoch strednych kaprov, ikry aj hlavy na “halaszle” polievku. Na ceste domov som sa zastavil este v labakoch, kde som odniesol poslednu zbierku mocu. Skoncili sme s malym nakupom v Independent. Poobede som zalahol, aby som pokracoval v cetbe, vyrusil ma telefonat z nemocnice, kde uradnicka sa zacala vypytovat, ci mam na tele tattoo, nejake impalanty v tele, ci netrpim claustrofobiou a pod. Vraj vo stvrtok tj. dnes som na liste pre MRI. Ked mi to oznamila, nevedel som zavriet usta od prekvapenia. Ved ta poziadavka bola poslana do nemocnice len tyzden predtym. Ako som v poslednom prispevku spomenul, dostat MRI trva az 6 mesiacov, nez clovek pride na radu. Pocitam, ze niekto, kto bol na rozvrhu odvolal MRI z nejakeho dovodu a ja som im padol vhodne, dat ma na list. Dnes k veceru idem teda do nemocnice. Akurat 4 hodiny predtym sa mam zdrzat jedenia a alkoholu. Huraaaaaa, to je vynimka, to sa casto nestava, aj ked MRI operuje 24 hodin denne.
Dnes v noci, som sa prebudil rano o tretej a nie a nie zaspat. Otvoril som rozcitanu knihu s nazvom “Half Broke Horses” a true – life novel od autorky Jeannette Wals. Ona je autorkou prvotiny, svetoveho bestselleru (prelozene do 23 jazykov) s nazvom The Glass Castle. Knihu som dostal od Vlasty, ako pozornost k mojim narodeninam. Autorka je vnuckou Lily Casey Smith, o ktorej je ten pribeh z obdobia hned po prvej svetovej vojne. Dej sa odohrava na divokom zapade, prevazne v Arizone za nesmierne tazkej zivotnej situacie prezit. Vyborne citanie!
Idem nieco zjest. Bude to leco, ktore este vcera urobila Agi, lebo sme mali vela paradajok a papriky, ktore potrebovali byt skonzumovane. Leco sme mali vcera na veceru a ostalo dost aj na ranajky. Na obed ideme k Mullerovcom, tak nebude treba nic robit. Len, co nieco zjem, idem do farmacie vybrat pilulky na vyssi krvny tlak, ktore som si objednal pred par dnami. Cakali potvrdenie od nasho rodinneho lekara. Vcera mi oznamili z farmacie aby som si pre ne prisiel. Vyborne, vyuzijem, ze tam idem a kupim nejaku krabicu dobrot ako pozornost Alici. Emil sa bude musiet uspokojit s flasou vina.
12 18 10 - piatok. MRI
Obe vcerajsie aktivity mam za sebou. Ku Mullerovcom sme prisli prvykrat. Nebolo vobec problem najst ich townhouse. Bolo u nich trochu rusno. Barbarin manzel Pema obliekal ich dcerku, Nataly zas zabavala jej, chudak Emil lietal s vysavacom, Alica kuchtila v kuchyni. Pripravovala niekolko chodov ala Francia. Specialitky, ako sa ich naucila robit ked zila v Parizi. Musle, cibulova polievka, slimaci, husacia pastika, nejaka ina specialita a nakoniec vyber syrov. Vsetky pochutky boli velmi dobre, pochutili sme si. Dokonca sme sa s Alicou dohodli, ze ju v pondelok vezmem so sebou do Montrealu. Budem mat na ceste aspon spolocnicku.
Za snezenia vecera vecer som sa vybral do nemocnice na MRI. Prisiel som skor, nemusel som cakat. Par minut, co mi vzalo sa prezliect do nemocnicneho oblecenia. Nikdy som nemal tuto proceduru. Vedel som, o co ide. Pred mnohymi rokmi v Toronte tuto proceduru robili Marianke, kde som bol pritomny, aby sa nevylakala. Zuzka ma varovala, ze ju to vystrasilo, ked ju dali do toho tunelu. Poradila mi, aby som len zavrel oci a drzal ich zavrete. Posluchol som. Po case ma to prestalo bavit, napriek vsetkym zvukom, ktore masina vydavala som upadal do spanku. Prebudil ma hlas technika, ked na mne chcel niekolkokrat sa nadychnut, vydychnut a drzat vydych niekolko sekund. Musel som byt v tej masine aspon 35 az 40 minut. Nebyt tych vseliakych zvukov, bol by som si hadam aj pospal. Technik sa devil, ze som prvy, co po vysetreni povedal, ze to bol prijemny zazitok.
Po vsetkej tej zimnej mizerii za posledny tyzden, obloha sa vycistila, slnko svieti a na zemi je pokryvka aspon 10 cm snehu. Ukazuje sa krasny den. Keby to vydrzalo este tyzden, bola by to parada na Vianoce. Vcera Agi urobila niekolko zaberov z nas dvoch, aby som mal co prilozit do vianocneho a novorocneho pozdravu. To ma este len caka urobit.
Prajem vsetkym vam, krasne predvianocne dni. Samozrejme, pokojne prezitie sviatkov a vsetko naj…. Do noveho roku.
Milan a spol.
