Sunday, January 17, 2010

Tragedia v Haiti

Ottawa 01 17 10 – nedela
Neocakaval som, ze budem tak dlho marodit! Ta chripkova mizeria ma prepadla pred viac ako tyzdnom vo stvrtok, den po prvej lyzovacke na Pakenhame. Dnes uz vsetko naznacuje, ze sa moj zdravotny stav zlepsuje. Bolestivy suchy kasel, ktory ma prenasledoval doteraz uz ustupuje. Dnes rano som uz kde tu zacal vykasliavat to, co sedelo v plucach cely ten cas. Pocitam, ze este ubehne niekolko dni pokial budem uplne fit. Dufam, ze zajtra najdem odvahu a konecne po viac ako desiatich dnoch budem schopny ist do fitka na trening. Nemozem dalej odkladat treningy lebo pozorujem, ze sa mi od toho lenosenia zacina zduvat brusko a svaly atrofovat. Je pravdou, ze som pocas mojej marodky napinal brusne svalstvo pri velmi castom suchom kaslani. To ale nemoze nahradit trening celeho tela. Bola to Klara, ktoru chytila ta chripka pred viac ako dvoma tyzdnami. Ked sa ona pomaly zacala z toho dostavat prebral som stafetu ja. Este ani ona nie je sto percente nazad v bezvadnom zdravotnom stave. Stale jej tecie z nosu a casto musi smrkat. Ja som teraz na rade! Najodolnejsou osobou v nasej domacnosti je Marianka. Pred par dnami mala sice viac upchaty nost, castejsie smrkanie ako obycajne ale ziadne ine naznaky chripky. Teraz si len obcas kychne a to je vsetko. Myslim, ze to bola len sezonna chripka. I ked ta sezonna bola “svinsky”, neprijemna!

Je cerstve nedelne poobedie, Klara vytiahla na dlhsiu prechadzku Marianku a hned potom ako sa vratili sa vybrala niekde do “mesta” Stittsvillsku hlavnu ulicu, kde chce vraj navstivit nejake nabytkarske predajne. Doobeda, ked som sa hrabal v novinach, nasel som propagaciu pre “Contemporary Rocker Recliners”, kresla ktore su ovela lepsie ako tie, ktore mame vo “family” room kupene v Ikei. Rad by som ich vymenil, ze nieco lepsie, kvalitnejsie a pohodlnejsie.Dolezite je to hlavne pre Marianku ktora presedi hodiny a dni pred telkou. Su sice omnoho drahsie ale su to len peniaze! Momentalne vacsina obchodov maju “sale”, vypredaje a zlavy. Mnohe kusy nabytku sa daju kupit za polovicnu cenu. Najvacsi problem bude ale najst stihly “rocker”, ktory nebude zaberat vela miesta. Uvidim s cim pride Klara, ci nieco nasla co by stalo za rec. Inac som sa zacudoval, ze sa vybrala na taku dlhu vychadzku pesi! Je pravda, ze nam momentalne pocasie praje! Posledne dva ci tri dni sa oteplilo a denne teploty sa pohybuju okolo 0 stupnov, len cez noc mame minusove teploty. To prijemne pocasie vylakalo vcera Klaru a Vlastu ist na bezky nie okolo golfista, ale do Gatineau Parku na druhu stranu Ottawa River v Quebecu. Tam je velmi siroka siet bezeckych rekreacnych trati, prerusovne kde tu malymi chatkami, kde si ludia mozu prist sadnut, ohriat si desiatu alebo obed, osusit prepotene satstvo ba dokonca mozu aj prenocovat, ked maju spacie vaky. Spi sa na laviciach alebo podlahe. Klara si velmi pochvalovala perfektne upravene trate, siroke priestory a prijemny nie velmi narocny teren. No a v chatkach ten smrad z prepoteneho oblecenia jej pripomenul cas, ked so studentami chodila na lyziarske kurzy. Ja som tam na bezkach este lyzovat nebol. Skoda, ze uz viac akob tyzden nam nesvieti slnko, je stale pod mrakom! Preto ani fotky neukazu ako by mali.

Tuto zimnu sezonu som skutocne velmi zanedbal lyzovanie. Ved som bol len jedeny raz na bezkach aj to len okolo golfista a raz na Pakenhame na zjazdovkach. Oproti minulym rokom uboha bilancia mojich “outdoor” aktivit. Dufam len, ze zacneme trochu viac vyuzivat sneh a permanentku ktoru mam na Camp Fortune. To fyzicke lenosenie a polihavanie v posteli pocas mojich chripkovych dni mi dovolilo aspon intenzivne citat a teda zamestnavat viac rozumove bunky ako svalove. Nie len, ze som kazde rano presiel desiatky stran z dennej tlac, stihol som za tie dni precitat dve zaujmave, napinave knihy - thrillers. Kriminalno detektivne pribehy. Jednu knihu ktoru som zhltol za par dni bola od popularnej spisovatelky, lekarky a urcite znamej autarky aj na Slovensku: Tess Gerritsen. Tato jej kniha nesie nazov THE KEEPSAKE. Neviem ako by som to prelozil do slovenciny. Je to pribeh z muzejneho prostredia. O nic menej napinavy pribeh z lekarskeho prostredia je kniha s nazvom: SECOND OPINION od mne neznameho autora, tiez povodnym zamestnanim lekar s menom Michael Palmer. Podobne ako Tess, tak aj Michael maju na svojom konte najmenej po desiatke knih, jedna napinavejsia ako druha. Inspirovany chutou znovu citat, pri najblizsej navsteve predajne Sobeys zastavil som sa aj v oddeleni knih a casopisov a hned som si kupil dalsie dve knihy od popularneho autora ktory pise pod menom John Sandford. On je znamy serialom “Prey” ako Rules of Pray, Shadow Prey atd…len tento serial ma viac ako 20 knih. Uz som az po usi v jeho najnovsej “paperback” knihe HEAT LIGHTNING. Dvojica sestier Pamela a Mary O’Shughnessy pisu pod spolocnym menom Perri O’Shaughnessy, vydali desiatky knih, mnohe som precital. SHOW NO FEAR je najnovsia ktoru som necital. Mam zas co robit najmenej na dva tyzdne.

Nezanedbal som ani filmy a v poslednych tyzdnoch som videl niekolko, obycajne skor tie lepsie ako horsie. Vcera som doobeda, ked Klara lyzovala, isiel som sa pozriet na film: The Book of Eli. Najviac na filme ma zaujal vyborny herecky vykon Denzela Washingtona. Film plny nasilia, ale Washingtonov vykon stoji zato vidiet. Dnes vecer budu davat “67th GOLDEN GLOBE AWARDS” a to znamena hlboko do noci sediet pred telkou. V nominacii su vsetky filmy ktore som videl za posledny rok az na jednu alebo dve vynimky. Netrufam si hadat kto co povyhrava a ake bude rozhodnutie zahranicnych novinarov a zurnalistov. Bude to ale dobra predzvest ako a kto bude vyhravat OSCARA.

Nemozem nespomenut najvacsiu sucastnu prirodnu tragediu, ktora postihla Haiti a specialne hlavne mesto PORT-AU-PRINCE. Tisice a tisice mrtvych medzi nimi aj mnoho Canadanov. Co je horsie, ze doteraz je z Canadanov nezvestnych viac ako 1400 a asi vacsina z nich bude pod troskami zrucanin a mnohi pochovani za ziva. Kedze obeti su desattisice, tak su pochovavani bez identifikacie v masovych hroboch po niekolko tisiciek v kazdom. Nakladiaky preplnene zahnivajucimi mrtvolami idu do tychto masovych hrobov. Chudoba a terror vzdy vladli v tejto krajine, dnes ti co nemali nic, maju este menej! Len hole zivoty, smad a hlad! Velmi pomala pomoc aj ked vacsina krajin pomaha ako moze. USA uvolnilo sto milionov dollarov a tisice vojakov na pomoc udrzovat poriadok. Canadania tiez prispievaju velkou ciastkou, par tisicmi vojakov a materialnou pomocou doteraz nepoznanou svojim rozsahom. Vlada reagovala skoro v minutach po tej katastrofe a rozbehla pomocne a zachranne prace, lietadla, helikoptery, lode s proviantom atd…

Blizim sa ku konci druhej strany a teda cas koncit. Ospravedlnujem sa, ze moja foto dokumentacia bude velmi skromna. Mam velmi malo cerstvych a zaujmavych fotiek. Budete sa musiet uskromnit s tym malom! Prajem prijemny koniec januara a studeny februar a potom uz bude lepsie. Pozdravuje Milan