MALA ZAPLAVA NA PRIVITANIE V CANADE PO NAVRATE Z NEMECKA A SLOVENSKA! Z HORUCAV NA SLOVENSKU DO CHLADNEJ ALE PRIVETIVEJ CANADY! BOLO TO HEKTICKYCH 15 DNI ALE STALI ZATO. VDAKA VSETKYM ZA MILE PRIVITANIE A PRIJATIE. OSTAVAM VSETKYM VELKYM DLZNIKOM! Zial, zatial sa mi nedari fotografie umiestnit medzi odstavce, riesim to tak ako vidite, najskor seria fotiek a potom text. Pokracovanie bude nasledovat v kratkom case. Mam stovku spomienok a fotografii, umiestnim postupne.
Ottawa 07 25 09 –sobotaPosledne, ked som dal par riadkov, ako prispevok na moj blog, to bolo sakramensky davno! Ked sa dobre pamatam tak to bolo viac ako pred mesiacom. Skor by som povedal pred dvoma mesiacmi, minus nejaky tyzden! Slusi sa teda dat nieco novsieho, ved za ten mesiac sa udialo dost, ze by som nemal mat tazkost dat dohromady dve regularne strany. Nebudem chronologicky, ale radsej opacne, zacnem od konca a vratim sa trochu do kratkej minulosti. Zacinajuc poslednymi dvoma dnami, ked som sa vratil po 15 dnoch nazad do Ottawy z cesty cez Nemecko a Slovensko. Samozrejme, ze tie zazitky a pocity z tohoto hektickeho tripu nepreskocim, ba naopak! Mozno to vezme niekolko nasledujucich prispevkov. Hned z cerstva musim spomenut, ze po navrate ma cakalo viac neprijemnejsich vybavovani.
Urcite som nespomenul jednu neprijemnu prihodu, ked som sa zacal balit na tu dvojtyzdnovu cestu. Pokusil som sa vyradit z mojej “penazenky” vsetky nepotrebne doklady, ktore by mi boli k nicomu v Nemecku a na Slovensku. Ako som tie veci triedil vsimol som si, ze mi chyba jedna kreditova karta “Master card”. Este pred par dnami som ju urcite mal! Prehrabal som sa vo vsetkom a v celom baraku, nikde som ju vsak nevedel najst aj ked som si pamatal, ze som ju videl, medzi ostatnymi dokladmi ktore nosim so sebou. Neostavalo mi nic ine ako okamzite ohlasit jej stratu bankovemu podniku. No problem, nik ju nezneuzil a cakal ma len nejaky oficialny poplatok okolo 75 dollarov, co som okamzite cez pocitac uhradil. Kartu mi zrusili a dokonca chceli okamzite poslat novu. To bolo trochu prineskoro, lebo na druhy den som mal letiet. Poziadal som aby odoslanie pozdrzali az sa vratim zo Slovenska. Stalo sa a v pondelok budem mat novu.
Den pred odchodom som zavolal aj na VISA a ohlasil som im, ze idem do Europy a ked by som tam utracal nejake peniaze, aby sa nevyplasili. No problem, ba naopak nahovorili ma vziat si novu kartu, na ktoru budem moct dostavat body za kazdu kupu. Ked cestujem budem mat na mesiac plne zdravotne poistenie, uhradenie stratenej batoziny a oneskoreneho odletu a mnoho inych veci. Ta karta ma uz cakala v poste, ked som sa vratil, ale vsetky dane vyhody mi uz isli aj ked by som pouzil staru kartu. Co ma najviac potesilo, bolo to zdravotne poistenie bez vstahu k veku. Ked som sa totiz informoval kolko by ma stalo poistenie vo veku 73 rokov na dva tyzdne, tak mi to spocitali na 170 dollarov. Mna rocny poplatok na tuto kartu bude stat okolo sto dollarov. Od dneska zacnem vsetky poplatky platit cez VISA Gold Preferred! Budu sa mi hromadit body za vsetky transakcie, ktore mozem vyuzit na zakupenie napr. leteniek. Tak to robi Peter aj Zuzka a lietaju aj dvakrat cez rok na nazbierane body. Prestanem teda pouzivat “debitovu kartu”.
Kedze vacsinu mojich poplatkov platim automaticky cez kreditovu kartu visa, zacal som vsetkym podnikom a organizaciam vyzvanat, aby si zmenili moje nove cislo na ktore mi budu posielatdo banky ucty. Ostalo mi este urobit zmenu na noviny Ottawa Citizen a tiez otvorit si novy ucet na SKYPE. Myslim, ze vsetko ostatne som uz poprihlasoval. Po prichode ma cakala hromada obalok a teda “mailov” ktore som musel roztriedit cez pocitac povyplacat atd. Najviac ma zabolel ucet co prisiel za opravu jedneho mojho okna na bungalove. Bez par drobnych plnych 500 dollarov. Nehorazna ciastka, ved za tolko by som mal hadam uplne nove plastove okno. Stalo sa, uz to neodcinim hlavne ked planujem to a dalsie dva okna vymenit za plastove. Musim sa len dohodnut s Frantom, ci to bude chciet robit. Posledne na “studio” urobil paradnu robotu.
Ked spominam Frantu, to bol on kto ma cakal na letisti po navrate zo Slovenska. Dlho necakal, lebo sme prileteli nacas a ani pasove a colne odbavovanie nevzalo vela casu. Okolo piatej poobede sme boli na ceste domov. Eva pripravila skutocne velmi dobre chutiaci gulas a kedze neprsalo a vonku bolo celkom prijemne, povecerali sme obaja na terase, vypili trochu vina a ja som bol pripraveny ist hned potom spat. Ved na mojom europskom case uz bolo davno po polnoci. Este dnes mam mensie tazkosti sa vyrovnat zo zmenou casu. Vcera som okolo 8 hodiny vecer odpadol ako zhnita hruska zo stromu a prebudil som sa vsak skoro rano pred tretou hodinou. Kedze som dalej nevedel spat, vytratil som sa z postele do studia za pocitac a stiahol som fotky z minuleho dna do pocitaca a vsetky som upravil. Roztrpcenie nastalo ked som asi 18 z nich poslal do sveta cez E-mail priamo z Picasa 3. To boli, fotky ktore som urobil z malej zaplavy z vcerajska, ked poobede sa spustil obrovsky lejak a v kratkom case skoro cele golfiste bolo pod vodou a voda stupla do vysky, ako som tu este nezazil za posledne 5 a pol roka. Vselico som robil, len ten mail nie a nie odist! Nakoniec po dvoch hodinach trapenia som zredukoval mnozstvo fotiek a hlavne znizil ich rozmer ale aj tak ma server nepustil dalej, vraj udavam zly password! Nic mi neostavalo ako si dat novy password a potom vsetko odislo.
Od stredy vecera posledne tri dni zapasim s vyrovnanim casoveho nedostatku zapricinene s prechodom na nas canadsky cas, ale aj so vsetkymi problemami, ktore sa naakumulovali za poslene dva tyzne. Pomaly sa s tym vyrovnavam, dokonca tak daleko, ze som sa dnes vybral do kina hned poobede na predcasne uvadzany film, s nazvom: The Hurt Locker. V hlavnej ulohe traja herci Jeremy Renner, Anthony Mackie a Brian Geraghty. Nie zname mena, ale o to viac vzacne herecke vykony! Rezia: Kathrin Bigelow o to vzacnejsie, ze to je zena, ktora urobila super film “extraordinaire” z pohladu troch vojakov hliadkujucich v Bagdade poslednych par dni z ich polrocnej rotacie. Prvotriedny film uplne z ineho pohladu! Kritici mu davaju styri a pol hviezdicky. To je co povedat! Doporucujem vidiet, extremne napinavy pribeh a charaktery.
Ja sa pomaly blizim ku konci druhej strany a este som sa ani nedostal k niekolkym spomienkam z mojej cesty do Europy. Zrejme tie dojmy a moje pohlady budem musiet nechat na dalsi prispevok. Don sa pustim v kratkom case, pokial este mam zazitky cerstve v pamati. Ku konci tejto strany hadam musim este spomenut, ze ked som sa vratil Marianka bola v najlepsom poriadku, milo ma privitala, ako ked by som bol prec len hodinu ci dve. Podla informacii, dievcata boli velmi aktivne. V pekne slnecne dni chodili so Zuskou na nasu plavaren pri Golfovom klube a na prechadzky.
Pre mna este stale ostava problem ako prenasat fotografie medzi rozne odstavce. Vsetko sa mi hromadi pred clankom a nic neviem stiahnut nizsie. Budem sa s tym musiet potrapit. Zatial vsetkych pozdravujem, prajem prijemnu letnu pohodu a vsetko najlepsie pokial sa jedna o zdravie.
Vdaka za pozornost a starostlivost pocas mojej navstevy Nemecka a Slovenska!
Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie!
Milan
