Filipko, Sandra a jej dcerka Maria
Sandra a jej manzel 
Karinka s Ingrid pripravuju stol na veceru a Filipko sa prizera.
Sanovi zatovia
Sano so zatmi a nakoniec aj somnou
Ottawa 07 28 09Konecne sme zazili trochu slnka aj to len doobeda. Zamracilo sa a je predpoklad, ze dostaneme nejaku sprsku s buracanim a bliskanim. Este, ze som bol tento mesiac v Europe a zazil trochu horuceho leto! Urcite ho do dnes nezazilo Ontario a Quebec, ked tento mesiac sme tu mali len par dni bez dazda. Media a medzi ludmi sa hovori o najhorsom lete za mnohe dekady. Dazdove zrazky pre mesiac jul prekonali vsetky doterajsie rekordy. To nie je pravda pre Britsku Columbiu a Albertu, kde zas maju naopak vela slnka a vysoke teploty. Vyvrcholenim mizerneho pocasia v Ottawe bola “potopa” vraj storocia z ktorej som umiestnil par fotiek pred poslednym prispevkom. Na golfisti aj ked bolo ciastocne zaplavene to nevyzeralo velmi dramaticky. Ako som sa mal moznost presvedcit, nebola to nijaka svanda pre stovky a stovky domov v zapadnej Kanate a Stittsville, kde viac ako 800 domov mali zaplavene basementy a nie len z dazdovej vody. Mnohe domy boli zamorene vykalmi, ked velke mnostva vody vytlacili zo zumpy tieto vykaly. Masivna skoda hlavne na vnutornom zariadeni domov, ked ludia museli vyhadzovat koberce, nabytok, elektroniku a podobne. Mnoho z postihnutych domacnosti nemaju poistenie, lebo sa podobna zaplava stala niekolkokrat v poslednych rokoch.
Pred par dnami, co bolo len trochu hodnotne v dome Moniky a Jona bolo vyrabovane, ked oni travili cas na chate. Vratili sa skoro do prazdneho domu. Vytopenie postihlo aj dom Ronyho z nasich znamych. To len co som doteraz pocul. Na podiv, ta uprava odvodnenia okolo mojho bungalowu urobena nejak pred dvoma rokmi zabranila, aby som aj ja mal mensiu potopu basementu, ako sa stalo pred par rokmi. Som rad, bolo by skoda vyhadzat vsetky tie koberce, ktore su v dobrom stave. Na golfisti dnes uz nie je ani len znamka po tej potope!
Dnes bola Pierretta poslednykrat pri Marianke! Odchadza do penzie a vraj si bude drzat len nejakych privatnych pacientov na dve-tri hodiny doobeda, niekolko krat do tyzdna. Podaroval som jej na rozlucku peknu kristalovu vazu za jej viac ako 5 rocnu starostlivost o Marianku. Ked bude v Stittsville vraj sa zastavy, pozdravit nas ale aj Klaru, ktora tu bude od Septembra. Dnes poobede som napisal a vytlacil dve kopie pozvania pre Klaru. Uz su v poste! Je to mudrejsie prist s oficialnym pozvanim aj ked je so Slovenskom bezvizovy styk. Na pasovom sa nebudu musiet vela vypytovat, ked im da do ruk papier. Mne a aj Marianke bude za Pierrettou trochu smutno. Z tej agencie pre ktoru Pierretta pracovala, este nevedeli povedat kto k Marianke bude chodit. Ja sa dozadujem stabilnej, tej istej osoby, tak aby raz prisla cez vikend, nezalezi ci v sobotu alebo v nedelu a kedykolvek druhykrat cez tyzden.
V nedelu som vzal do kina Evu na film, ktory sme chceli obaja vidiet. “The Ugly Truth”. Vyborna komedia, uchechtal som sa az mi tiekli slzy. Vcera sa poobede utrhla hlavne Eva, vymyla nejakych 60 flias a naplnila cervenym vinom. Na mna ostalo len tie flasky zastuplovat. Ked sme boli v nedelu po kine v Costcu, kupil som dalsie koncetraty bieleho vina a dnes filtrovanu vodu. Zajtra zalozime na prvu fermentaciu dalsich 46 litrov, ktore by mali byt hotove nejaky den pred prichodom Klari. Moje stojany v skliepku budu zaplnene. Nebudem potrebovat zakladat dalsie vino aspon na tri mesiace. Ked spominam vino, ktore aj teraz popijam nemozem nespomenut tie fantasticke dobre vina, ktore som mal moznost popijat na mojom pobyte v Europe, hlavne v Nemecku u Sana a jeho rodiny ale aj na Slovensku! Vyborny vyber, nevedel by som odolat a povedat nie!
07 29 09 – streda
Z ranajsieho treningu som rovno skocil do obchodu “Canadian Tire” a kupil som “dehumidifier”, ved sa to v baraku neda vydrzat, aka je tu vlhkost zo vsetkych tych dazdov a humidity. Stal 200 dollarov, ale urcite posluzi k zdraviu domu a aj nas. Kupit dehumidifajer ma nahovoril Franta. On si to velmi pochvaluje.
OK, je cas spomenut s par riadkami, pripadne odstavcami moju navstevu Nemecka a specialne Sana B. a jeho rodinu v Straubingu. Ked sme od nich v piatok spolu cestovali do Bratislavy, trochu sme spekulovali, ktora to je navsteva u nich za poslednych 20 rokov ci od cias zamatovej revolucie. Dohodli sme sa, ze to je tretia moja navsteva. Posledne, ked som bol u nich jeho dcery boli este mlade a nevydate. Dnes obe su stastne vydate a s detickami. Karinka ma dvoch chlapcov a ja som “krstnym otcom” Filipkovi. Teda pri tejto navsteve som svoje 9 rocne krstna stretol a videl prvykrat. Velmi mily, usmievavy, stihly chlapec. Mal som z neho velmi dobry dojem ako aj zo vsetkych clenov rozsirenej Sanovej rodiny. Ale to trochu predbieham.
Po mnohych hodinach letu z Ottawy do Montrealu a odtial do Mnichova pristali sme tam rano 0 5:30, trochu skoro pre Sana, ktory musel cestovat aspon 100 km plus, ma prist vyzdvyhnut. Ja som uz bol von aj s kuframi, ked si to Sano strikoval ma stretnut. Trochu sme na ceste k nim zabludili ale konecne po kratkom meskani zakotvili u nich. Inge, Sanova manzelka ma privitala s vybornymi ranajkami a hned potom ma Sano prinutil ist do postele a chvilu si pospat pred poobednajsou navstevou Karinky a jej manzela, niekolko kilometrov od Straubingu v malej dedinke, kde maju pekny dom s velkym backyardom. Na nom jej manzel vybudoval zrub aj s vonkajsim prestresenim a vonku murovane BBQ alebo grill. Zrub mal priestrannu miestnost s obrovskym drevenym stolom, drevenymi stenami vsetko vyzdobene trofejami z polovaciek, kde on a manzel druhej Sanovej dcery Sandy chodia polovat. Ukazalo sa to, ked grilloval nie len bravcove rebra ktore marinoval Sano, ale aj srncie rebra. Samozrejme, popijalo sa vyborne vino a kde tu aj trochu tvrdsi alkohol charakteristicky pre Nemecko. Pocas vecere a potom sme mali celkom zaujmave debaty viac politicko-filozoficke, co sa velmi pacilo Sanovi, ze konecne jeho zatovia sa zucastnili na trochu viac plodnej debate, ako len hovorit o pive, burstoch, futbale a bavorackych zvykoch. Rozdal som par pozornosti a este viac prijal! Zacal som mat obavu ako to vsetko pobalim a odnesiem.
Na druhy den sme isli na obed do paradnej Cinskej restauracie a odtial sme skocili navstivit Sandru v ich peknom appartmente v nejakom historicky chranenom dome. Posedeli sme a trochu popili z vyborneho vina a pomerne skoro sme sa vratili na veceru k Sanovcom. Sli sme skoro spat, lebo na cestu do Blavy sa vyrazalo okolo siestej hodiny rano. Cesta do Bratislavy bola bezproblematicka. Tam nas uz cakali dva hekticke dni. Prva cesta viedla k mojmu bratovi na Ostredkoch, kde som slozil dva kufre, vzal si co bolo potrebne na dva dni a noci a uz sme uhanali do mesta. Ja do banky vybrat nejake peniaze z mojho uctu a Sano zas zaskocil do Socialnej poistovne a tiez banky. Potom nas uz len cakala navsteva redakcie Muscle and Fitness a stretnutie s Ludom, sefredaktorom. Urobilo sa niekolko fotiek a isli sme sa ubytovat do Petrzalky, penzionu Raki. Kde sa uz zbiehalli vitazi zo sutaze” do formy”. Sano priniesol niekolko flias vina z Nemecka, tak sme sa trochu ponukali, ked konecne nas zmohla unava a sli sme spat. Tym zacal moj pobyt v Bratislave. O vysledkoch sutaze “do formy” a slavnostneho odovzdavania cien a aktivit okolo sa budem zaoberat v dalsom prispevku
Do toho casu, prajem prijemne dni leta!
Milan
