Ottawa 02 16 09 – pondelok (Family Day)Pred nejakymi dvoma tyzdnami, ked sme mali pozvanych na veceru Kunstadtov, pripravil som ako hlavny chod “Prime Rib Roast”. Nebol to velky kus, dostatocny ale pre 5 ludi. Ked som sa dozvedel, ze na veceru mozno pride aj Rony, tak pre istotu, aby bolo dost dokupil som viac ako kilo z toho isteho druhu. Rony na cas ohlasil, ze nepride. Dokupeny kus som strcil do mraznicky, odlozil na iny cas a prilezitost. Ta prilezitost prisla dnes. V Ontariu dnes mame sviatok “Family Day”, ktory bol ustanoveny len pred dvoma rokmi liberalnou provincnou vladou. V tom case nas cakali v Ontariu volby. Aby si liberali zabezpecili vitazstvo, navrhli a po vitaznych volbach uzakonili tento den, ako Ontarijsky “sviatok rodiny”. Mimo federalnych uradov a institucii, vsetko je zavrete. Chudaci, co pracuju pre federal, sviatok – nesviatok, musia ist do prace. Franta, moj treningovy partner mi vcera vecer zavolal, ze aj nase fitko bude zavrete a tak sa trenovat nejde. Nevadi, dobehneme zameskane v dalsie dni.
Nemohli sme si ale vybrat lepsi zimny den na oslavu tohoto sviatku. Vonku cista modra obloha, slnko a len minus 2 stupne. To ma trvat az do zajtra vecera. Idiealny cas ist lyzovat az na maly “zadrhel”. Lad! Ked si uz aj Peter K. stazoval po sobote, ze to bolo mucenie lyzovat na lade, tak je co povedat, lebo on je lyziarsky nezmar. Pre mna lad je hotovy postrach a horror. Aj ked lyziarske centra cez noc upravuju ‘grooming” svahy a robia umely sneh, po hodine jazdenia stovkami lyziarov a skiboarderov su vyzehlene a urcite pre mna nezjazdne. Mudro ale urobili Eva s Mariankou a isli na dlhsiu prechadzku. Plavaren je tiez zavreta a tak aspon tymto sposobom trochu precvicit telo. Poprosil som Evu, aby vzala fotak a urobila par zaberov vonku. Nemam totiz ziadne nove, ktore by som mohol prilozit k tomuto prispevku. Dufam, ze urobi par orginalnych, aby sme sa neopakovali. 
Musim sa so zahambenim praiznat, ze v poslednych mesiacoch som velmi zanedbal citanie. Aj ked som kde tu mal cas a sancu otvorit knihu, obycajne po niekolkych stranach sa mi zavreli oci, kniha vypadla z ruky a ja som upadol vzdy do kratkeho polospanku. To sa zacalo castejsie opakovat. Rozcarovany z tejto stareckej slabosti, radsej som ani knihu neotvoril, zapnul som len radio, zavrel oci a po case zdriemol. Posledne tyzdne som sa ale nejak pozviechal, odtrhol som sa od telky a radia a konecne sa mi podarilo po dlhom case precitat knihu “The 6th Target” od velmi popularneho autora James Pettersona. Rychle citanie, kapitoly zriedkavo dlhsie ako jeden a pol strany. Posledne, pri nakupe, ako vzdy som neobisiel stanok s najnovsimi bestsellermi a kupil som si hned dalsie dve knihy. Od velmi uznavaneho autora John Grisham knihu “The Appeal” a od Stephena Huntera “The 47th Samurai”. Do tej poslednej som sa uz zakusol a v cetbe robim silny progres. Ako aj predtym, citam v noci, skor by som povedal nad ranom. Podobne ako vcera! Prebudil som sa okolo jednej rano a kedze som uz nevedel zaspat cital som do nejakej stvrtej hodiny. Potom som sa vyskriabal z postele, sadol som za pocitac a pisal som pomerne obsiahly list pani redaktorke J.K. z relacie REFLEX (Tv Markiza), ako odpoved na jej uz druhy list v ktorom ma v principe ziada, ci by mohli somnou natocit rozhovor z mojho zivota a skusenosti. Pani redaktorka bola inspirovana clankom o mne, uverejnenom v Oravskych novinach “My”. Milo ma ta ziadost prekvapila a priznam aj trochu zalichotila aj ked si myslim, ze moja ”slava” davno pominula a naviac si myslim, ze malo kto bude mat zaujem pocuvat a vidiet veci z davnej minulosti.
Sefredaktor casopisu M&F Ludo Major nam trom (Sano, Duro a ja) nedavno poslal pozvanie zucastnit sa znovu na slavnostnom odovzdavani cien sutaze “Do formy” ktoru redakcia kazdorocne usporiadava. Malo by to byt niekedy v polovicke jula. Prislubil som ucast, ved konecne su uz myslim dva roky, ked som bol na Slovensku poslednykrat. Este som si nezabezpecoval letenky, ale musim kazdy den. Pocitam, ze by som prisiel do Blavy niekedy koncom druheho tyzdna v juli (8 alebo 9 jula) a nazad by som cestoval za desat dni niekedy okolo 17 jula. To vsetko este musim upresnit. Ostalo by mi par dni urobit este rychly vylet navstivit brata Eda v Ziline, sestru v Dolnom Kubine, ked nebudu v Chicagu a zastavit sa aj v Kosiciach. To bude aj vhodny cas toho rozhovoru pre relaciu Reflex. Aj ked si myslim, ze najrozumnejsie by bolo, natocit tu relaciu tu u mna v Ottawe. To z toho dovodu, ze relacia by mohla pouzit hromadu dokumentacie, ako su fotografie, obrazy, busty, atd… Bolo by to daleko vieruhodnejsie. V poslednom tyzdni som nezanedbal ani ist na par filmov. Ved, co nevidiet bude slavnostne odovzdavanie Academy Awards 2009, teda Oscarov. Z kategorie najlepsich filmov som nevidel dva filmy: MILK a FROST/NIXON. Ani nie velmi lutujem, lebo tie rozhovory s Nixonom som volakedy zaciatkom 70 rokov sledoval na telke a Milk by ma zaujal len k vynikajucim vykonom Sean Penna a Josh Brolin. Pred par dnami som stihol este vidiet film “The Reader”, tiez navrhnuty ako najlepsi film. Mozno ze nevyhra ale hlavna predstavitelka Kate Winslet asi vyhra kategoriu za najlepsi herecky vykon. Prajem jej, lebo som bol skutocne “impress” jej hereckym vykonom. Boy, urobila si u mna dobre meno ako herecka. Konkurencia je vsak velka, podobne ako v kategorii muzov. Nejdem predpovedat kto co vyhra, alebo ktory film. Vsetky su senzacne a stoja 100% zato vidiet. V sobotu sme sa boli pozriet na film “The International”, vyborny klasicky thriller, obom s Evou san am pacil. V hlavnej ulohe Clive Owen a Naomi Watts. Doporucujem! Vcera sme sa boli pozriet na scifi: Push. Nie velmi sa mi pacil!
Here we go! Som na konci mojich ”dovolenych” dvoch stran. Idem stiahnut fotky co urobila Eva, aby som mal nejaku dekoraciu k mojmu prispevku. Prajem vsetko najlepsie, hlavne skory prichod jara!
Pozdravuje Milan
