Posledne pozostatky zimnej sezony, to este na zaciatku tohoto tyzdna.Ottawa 04 18 08 – piatok
Rozbite sklo, podla povery vraj slubuje, ze cloveka stretne stastie! Boy, cakam kedy ma to stastie stretne. Vcera som stihol rozbit nie jednu, nie dve, ale zrovna tri sklenene nadoby. Tak pocitam z trojitym stastim! Skor zacinam byt smudlo, alebo je to naznak, ze dostavam Perkinsonovu chorobu. Potvrdil som si tu skutocnost pred malou chvilou, ked som nechal stiahnut z kamery najnovsie fotky. Odisiel som hore, aby som si urobil druhy letny drink “Gin s tonikom”. Ked som sa vratil ku pocitacu v domnienke, ze vsetky najnovsie fotky su uz stiahnute, vypol som kameru a vsetko co bolo v nej som vymazal. Bum-bac, fotky neboli stiahnute a ja som ich vsetky stratil. Sorry, sorry, neobohatim tento prispevok najnovsimi fotkami. Som sklamany, ale nemozem si uz pomoct! Najviac bude sklamana Marcela lebo vacsinu robila ona. Je na prechadzke s Mariankou, nechcem vidiet jej tvar sklamania, ked jej oznamim, co sa za jej nepritomnosti stalo.
Pod teplym slnkom aj na severnej strane sa sneh zacal rychle stracat.
Aj ked som stale pocitoval nasledok chripky, ci som chcel alebo nie, vcera som potreboval skocit na bezny tyzdenny nakup do predajne Independent. (Ten nakup opakujem cez ten tyzden este aspon raz) Predtym ale som sa zastavil v drogerii – farmacii IDA, kde je tiez postovy urad. Den predtym som obdrzal odkaz, ze ma na poste caka doporuceny list. Ked postar list priniesol, asi sme neodpovedali na zvonenie, tak nechal na dverach ten odkaz. Tusil som, ze to bude moj passport. Ako aj bol. Marianka si asi musi este nejaky ten den nan pockat. Nebolo to tak davno, ked som odniesol na pasove oddelenie vypisane papiere. Ako sa sprisnuju opatrenia pre vstup do US, v kratkom case aj Canadania sa budu musiet pri vstupe preukazat s platnym pasom. Doteraz stacilo ukazat napr. soferak, alebo inu identifikaciu ako krstny list a pod. Vacsinou nic, len povedat, kde si sa narodil. Posledne roky, vdaka islamskym extremistom a neustalemu utoku na nas sposob zivota a otvorenu nenavist zapadu, nebezpecia pripadnych teroristickych utokov, neostalo Spojenym statom, podobne ako Canade ine, ako pozmenit ich liberalny pristup prekracovania hranic a nasadit sprisnene pravidla. V Canade nastal poplach a patricne urady boli zaplavene tisicami ziadosti o vydanie pasu. Zrejme je uz koniec tomu blaznincu a dlhemu cakaniu, to naznacuje ze moj passport mi bol doruceny za tri tyzdne.
Nie jaro, leto! Ku konci tyzdna bolo tak teplo ako v lete +24 stupnov a slnko!
Ked som v obchode chcel z police vybrat dve sklenene flase s kyslou kapustou, zavadil som prstom do na seba ulkozenych flias s cviklou a bac - bum! Padli na dlazku, falsky sa rozbili a obsah sa rozlial po chodbe. Zvuk vyvolal pozornost nakupujucich a vsetci na mna cumeli, co som to za smudlu? Pokladnicka, stojaca za pokladnou ma tiez videla, len kyvla rukou, akoze je to OK a uz telefonom volala patricnu sluzbu rozbite odpratat. Dokonca jedna dvojica sa primne pristavila a utesovali ma, ze je to OK, ze sa to stava, aby som si nerobil vycitky. Zrejme som utrusil na svoje konto najaku nadavku! Moje rozbijanie pokracovalo doma, ked som sa vratil. Predtym, ako som zacal vybalovat, chcel som odlozit do polic co bolo v umyvadle uz umyte. Na pulte som mal umyty moj preferovany pohar na whisky este z vcerajsieho vecera s tazkym spodkom a jemnym sklom. Ten pohar bol dar od nasho kamarata Wojtu, ked este pred vela rokmi reprezentoval Ceskoslovenske Aerolinie v Montreali a ten pohar mal vyrezanu, dnes uz neexistujucu znacku CSA. Rad som z toho pohara popijal posledne tri desatrocia.whisky. Z vervou som sa pustil do odkladania salok, ked jedna z nich sa na polici vyklonila a padla na ten pohar na pulte. Bum – bac a obe, salka a pohar sa rozbili. Salka by ma vobec nemrzela, ale ten pohar mal uz historicku hodnotu a spomienku pripominajuc mi “good time” v nasich zaciatkoch v Canade. Ked som sa pustil do upratovania, na pulte zdvihol som jednu stranu mikrovlnky aby som podnou upratal, spadol z nej popolnik – dar od Hany R., kde som drzal hromady drobnych penazi. Tie sa vysypali po pulte, podlahe, na stastie popolnik sa nerozbil! Tentokrat som si znovu zanadaval nahlas stavnatou madarcinou.
Haloooo, Halooo, dobra sprava! Aj v Ottawe je jaro s letnymi teplotami!
Takato nepatrna historka vie cloveku pokazit naladu prave v case, ked by sme mali od radosti tancovat a spievat, lebo konecne aj k nam zavitalo nie jarne, ale zrovna letne slnecne pocasie. Zacalo tento tyzden pondelkom, ked sa teplota vyskriabala na + 12 stupnov a kazdy den teplota poskocila o niekolko dalsich. Vcera sme tu konecne mali +24 stupnov a dnes a zajtra ma byt podobne. Zatial v prerijnych provinciach ocakavaju az 50 cm jarneho snehu! Hahaha! V pondelok som isiel do fitka a uz som ani nesnival, ze by som mal ist este raz lyzovat. Poobede mi zavolal Franta N., ze Camp Fortune, Skyline strana je stale otvorena na lyzovanie, ci sa mi nechce v utorok ist. Nezavahal som! Vyrazili sme skorej, aby sme boli na svahu, ked zacne chodit vlek. Sneh bol upraveny a rano este lahko zmrznuty. Na svahoch a v chate clovek pocul viac hovorit cesky, ako anglicky. Hadam cela penzijna sportova spolocnost cechov zijucich v Otawe bola lyzovat. Urobili sme asi 10 jazd a sme to vzdali, lebo sneh zmakol, stal sa velmi tazky a bolo mudre prestat a radsej nase tvare na chvilu vystavit slnku, ktore prijemne hrialo! Bol to senzacny zaver zimnej sezony “jarnou lyzovackou”!
Skyline na lyziarskom stredisku Camp Fortune bolo este dost snehu na jarnu lyzovacku!
Ja som uz dlhsiu dobu predtym pokasliaval suchym kaslom a vydatne mi tieklo z nosu. Nevenoval som tomu nejaku velku pozornost, lebo som sa citil dobre. Ked som sa vratil domov lyzovacky to prepuklo ako ked by som dostal ranu do nosu. Chripka v plnej sile! Kasel zacal byt daleko divokejsi, napinalo ma pri kasli az do zvracania a samozrejme mocil som vreckovky vo velkom. Zaliezol som do postela, dal som si elektricku podusku na prsia a zahrieval, popijal horuci caj a bral som aspiriny. Vecer som si prevaril flasu cerveneho vina so skoricou, hrebikmi a citronom. Vino vela nepomohlo, ale ked nic, aspon ma dostatocne oblblo, ze som a j trochu cez noc pospal. V stredu rano som zavolal Frantovi aj Petrovi, ze to vzdavam a vynechavam trening. To uz som chraptel, co trvalo do vcerajska. Chripka ako prisla, tak odisla a dnes som uz v perfektnej forme. Pochytila ma dokonca “jarna horucka” a zacal som trochu upratovat v dome a vonku. Poodnasal som zimne oblecenie a obutie dole a vymenil za letne, vybehol som na backyard a trochu som prehrabal travu a upratal terasu kde umiestnim kvety. Este vcera som vyniesol na terasu nas letny set, stol, slnecnik, stolicky a lehatka. Len neviem najst prestieradlo na stol. Terasa je pripravena na parvidelnu okupaciu, kde budeme travit hadam viac casu ako vo vnutri. Len co sa rozbehne golfova sezona budeme mat aj prijemnu podivanu na golfistky, ktore presne pred nasou terasou odpaluju tie lopticky z cislo jedna “green” uspesne, ale castejsie menej.
Posledny krat tuto sezonu sme v utorok este raz isli lyzovat a trochu sa slnit.
To su uz roky, co som posledne robil Dzuvec, bulharsky alebo jugoslavsky recept. Zvykol som to obycajne robit, ked sme mali nejake party, aby bolo vydatne teple jedlo k dispozicii. Vzdy to ludom dobre chutilo. Tak pre zmenu, aby to neboli na obed stale len polievky, rozhodol som sa pre jedlo, ktore sa da pojedat aj prihriate. Nevyslo tak ako som si predstavoval. Dal som prilis vela ryze a nedostatocne mnozstvo tekutin. Chutove je dzuvec vyborny, len ho budem musiet rozriedit s bujonom.
My sme oslavili skutocny prichod jarnych dni vybornou vecerou a flaskou vina!
Skoro som zabudol spomenut, ze v stredu mi k veceru zavolal moj bratranec Janko, ze ide do nemocnice na operaciu. Poziadal ma, aby som par ludom oznamil, aby mu neposielali ziadne maily, lebo jeho pocitac bol nefunkcny. Nevedel presne o aku operaciu ide. On mal pred par tyzdnami problem s krvou v moci, ale to po niekolkych dnoch prestalo. Bol vsak na vseliakych vysetreniach a to bude asi dovod operacie. Cakal som, ze mi zavola, lebo neviem ani v ktorej nemocnici je. Dnes vecer zavolam jeho dcere, ked sa vrati z roboty. Budem mudrejsi!
Pozdravujem a prajem tak krasne pocasie kazdemu, ako mame my posledne dni!
Milan
