Hurrrra na "dovolenku"!

Ottawa 06 25 07 – pondelok
Dnes sme sa poponahlali! Od Kunstadtov sme sa vratili uz okolo 5-tej hodiny poobede. Skocili sme tam v plnej zostave (Marianka, Anka a ja) nieco pred piatou za ucelom popolievat vsetky kvety, ktorych je neurekom! To bola Zuzkou urcena uloha Anke. Ja som mal za ulohu pripravit pre “Micu”, macku, jej oblubene jedlo a don rozdrvit a zamiesat nejaku pilulku, neviem coho a naco! To som uz urobil vcera prvykrat, lebo Zuzka odisla do Toronta este v nedelu na obed pomoct pobalit jej dceru Moniku, ktora sa stahuje nazad do Kanaty. Zuzka sa vrati niekedy vecer v stredu, alebo vo stvrtok rano. Potom ulohu starostlivosti o macku a kvety preberie nazad Zuzka. Dovtedy, kazde rano tam len ja skocim pripravit jedlo pre micu, co je nie viac ako 5 minutova zalezitost. V podvecer tam vzdy vyrazi cely team. Zuzka musela utratit stovky dollarov na tie kvety. Vyzera to ale paradne!
Normalne by sa o to vsetko postaral Peter, ked by bol doma. On sa asi tiez vrati vo stvrtok. Ten je vsak niekolko tisic km vzdialeny od Ottawy. Pred par dnami odletel do Vancouveru stretnut sa so svojou Kosickou sestrou Darinou. Ona je tam na navsteve svojich dvoch deti. Syna a dcery! Naviac, Peter chce navstivit v nedalekom Seattle v state Washington svoju sesternicu Ancu, ktora podla vsetkeho, je v poslednom tazeni zivota. Este pred par mesiacmi bola v najlepsej kondicii, ked som ju streti u Kunstadtov. Bum a je na ceste kde niet navratu, lebo rakovina postihuje vacsinu jej vnutornych organov. Ja Ancu poznam od 70–tich rokov este z Montrealu. Ambiciozna lekarka, ktora neprestala studovat do jej 50-tky. Jej brat Jozo je teiz vychyteny specialista onkolog praktizujuci medicinu vo Vancoveru a uci v Montreali an McGill Univerzite.
Pohlady do nasho prostredia v Amberwood Village
Este pred dchodom ku Kunstadtom, ja som pripravil vsetko na veceru. Doobeda, po treningu som sa zadstavil v predajni “Farm Boy”. Mimo hrmady zemli na ziadost Anky, kupil spom niekolko kotliet z jahnata a dve cele nohy z kurcata. Tie boli urcene pre Anku, ktorej sa nepozdava jest cervene maso. Aj tie dve stehienka boli pre nu vela. Stihla zjest len jedno! Ja s Mariankou sme sa rozdelili o niekolko “lamb chops”. Ja som si fantasticky pochutil a zdalo sa, ze aj Marianka! K vecery som otvoril flasticku cerveneho vina z ktoreho si aj Marianka upijala. Neviem co sa stalo, ale ked nahle vyskocola zo stolicky, vedeli sme ze je nie vsetko v najlepsom poriadku. Anka ju okamzite brala do kupelky. Aj tak bolo neskoro. Cela vecera vysla na vnivoc. Nic neostalo v zaludku ale vsade inde, vo vani, v umyvadle a zachode. To je prvykrat, ze Marianka sa takto zbavila bohatej vecere. Totalne prekvapenie! Neviem z coho jej prislo zle, lebo obaja sme jedli to iste a ja som prefektne OK.
Dnes bol velkolepy den. Poobede slnko a teplota okolo 30 stupnov, Este dva dni nazad sme skoro museli kurit. Zajtra ma byt este teplejsie. Dufam, ze nebudem musiet zapnut klimatizaciu, ta zerie viac elektriky a plynu ako zimne vykurovanie. Za tyzden v takomto case uz budem v lietadle lucit sa asi s Candaou na ceste do Londyna a neskorsie do Viedne. Stmieva sa, zacina byt trochu neskoro pokracovat v pisani. Nie k voli sumraku, ale skor pre sumrak mojich oci, ktore po druhej flasticke cerveneho vina maju nieco ako alkoholicky zakal. Znamka skoncit pisanie a odpochodovat do postele. Mozno nie odpadnut do hlbokeho spanku, ale aspon niekolko minut venovat citaniu. Dlho urcite nevydrzim, lebo som sa rano prebudil o 2:30 a odvtedy som nezatvoril oci. Zacitany som do knihu A PERFECT GRAVE od Rick Mafina, Ottawsky autor. Nie zla kniha! Je to napinava kriminalka na slusnej urovni. Aj ked autor ma za sebou aspon pol tucta knih, pre mna toto je prva z jeho repertoaru.
Kedze v nedelu u Marianky bola az od desiatej do piatej Pierretta, ja som sa ako obycajne vybral do kina. Mal som v umysle vidiet najnovsi film s Bruce Willis “Live Free or Die Hard”. Neviem ci chlapec u okienka, kde som si kupoval listok mi neporozumel, alebo moj accent bol tak zly, dal mi listok na film THE MAIGHTY HEARTH! Vsimol som si, ze sa pozeram na nieco ineho ako o som chcel vidiet. Mohol som odist a ist co som chcel vidiet! Tento film bol v mojom vybere pre tento tyzden tak som ostal. V poslednom maily som naznacil preco ho chcem vidiet! Neolutoval som, ze som ostal! Je to drama ako preziva unos a krvavu popravu svojho manzela novinara jeho manzelka islamofasistami, az do jeho zabitia urezanim hlavy a rozstvrtenim jeho tela. Dramaticky skutocny pribeh! Angelica Joley je vynikajuca v ulohe Mariany, manzelky Davida Pearla.
06 27 07 – utorok
Presne v tomto nasom ranajsom case o tyzden asi budem sediet v aute s mojim bratom a viest sa z letista vo Viedni do Bratislavy. Povodne som nechcel narusit Jozove penzijne dni ktore vacsinou preziva v Teplici pod Tatrami, aby pre mna prisiel. Ja by som sa bol zviezol aj autobusom do Blavy. Dokonca som mal milu ponuku od mojej netere Marcely s Martinou, ze oni dve z Nitry ma pridu privitat na letiste a odviest do Blavy. Mam taky dojem, ze dievcata boli trochu sklamane, ked som im ohlasil, ze to bude moj brat co pride pre mna. Predpokladam, ze hned niektory prvy den v Blave sa ukazu. Martina pre mna zohnala mobil, ktory mi pozicia na dobu mojho pobytu na Slovensku. Pekne gesto ktore si vazim.
Moje posledne dni v Ottawe som viacmenej stravil pripravou na tuto trojtyzdnovu cestu. Rad by som ten vylet na Slovensko nazval “dovolenkou”, ale tak sa zda, ze bude vsetko ine len nie dovolenka. Hlavne prve dva tyzdne mam napraskane hromadou navstev a cestou okolo Slovenska. Zilina, Dolny Kubin, Teplica, Kosice a spodnou trasou do Zvolena, Nitry a nazad do Blavy kde sa mam stretnut s kamaratmi, Sanom Bacinskym a Durom Visnym. Samozrejme aj par inych kamaratov a kamaratiek. Konecne ten posledny tyzden bude menej narocny na navstevy. Preve dni prezijem asi s Martinou a Marcelou oslavou ich narodenin. Pravdepodobne skocime na obed do Grobu na dobru husacinu a vino. Dievcata dokonca navrhuju si urobit kratky vylet do Budapesti, ktory by som privital, lebo posledne som bol v Budapesti v 60-tich rokoch. Mam sa teda na co tesit aj ked to budu hekticke dni. Najviac sa samozrejme tesim stretnut mojich bratov, sestru, rodinu, kamosov a priatelky!
Zatial, co sa ja budem tulat po Slovensku, prajem kazdemu prijemne letne tyzdne jula. Ja budem nazad 22-ho. Prosim, aby vsetci moji “dopisovatelia” sa zdrzali s bohatstvom e-mailov a podrzali ich do mojho navratu. Dakujem!

Pozdravujem a tesim sa na stretnutia. Ozvem sa znovu koncom jula.

Milan

P.S. Prilozene fotografie k tomuto prispevku su vysledkom niekolkych prechadzok Anky s Mariankou s mojim fotakom! Prikladam niekolko na spestrenie mojho blogu.