Friday, March 08, 2013

Zima na ustupe



Ottawa  07 03 2013  - stvrtok

Zajtra budu dva tyzdne od mojej operacie hernie. Ako mi chirurg prikazal, za tie dva tyzdne som nerobil nic, ktore by mohlo tej cerstvej rane, rezu uskodit. Vyhybal som sa nieco tazsieho dvihat, ci cvicit. Boy, ako mi bolo dobre nic nerobit! Najtazsiu vec, ktoru  som pravidelne a casto dvohal bola kniha, hlavne moj KINDLE. Kde tu pohar vina, ci ginu alebo whisky. Ako som v kratkom liste druhy, ci treti den po operacii naznacil, ze to bola celkom prijemna skusenost, nie prilis bolestiva. Pred operaciou som mal obavy ako sa skotulam z postele ist na malu potrebu a podobne. Vonkoncom som nemal problem zist z postele. Prve dva dni som bol aktivny, pobiehal som po baraku ako ked by mi nic nebolo. To este plne ucinkovali nejake lieky, jednak proti bolesti, ale aj injekcia, ktoru som obdrzal pri rozlucke s nemocnicou, ktora ma robila “happy”. Presli vsak dva dni a ja som zacal mat niekolko neprijemnych dni. Predovsetkym mi opuchol cely podbrusok a vsetlko sa sfarbilo do duhovych farieb Bolo mi povedane aby som na opuch si zacal davat lad, aby som ten pooperacny opuch zredukoval. Dva dni a dve noci som si na opuch prikladal ladove obklady. Neuvedomil som si, ze tie ladove obklady sice zacali znizovat opuch, ale pravdepodobne mi nachladili mocovy mechur a zacal som mat bolestive problemy, palenie pri velmi castom moceni. Bol cas, ked som si myslel, ze budem musiet ist do nemocnice na cievkovane. Ale aj to preslo a koncom prveho tyzdna som uz bol OK. Chystal som sa na prve tyzdnove vyrocie zacat pisat moj prispevok na blog, aby som informoval, ako som natom. Nestalo sa!

 

K pisaniu som sa nedostal, hlavne pre lenivost, aj ked som medzicasom obdrzal nejake osobne listy, na ktore som zial este dodnes nedal odpoved. Pouzijem text tohoto prispevku, ako list a pripisem este par osobnych riadkov. Ta druha pricina preco som sa nedostal k pisaniu prispevku, alebo odpovedi na listy je na vine spisovatel Lee Child a prihody jeho hrdinu Jack Reachera. Za tie dva tyzdne od operacie som precital, mam taky dojem jeho 4  alebo 5 noviel. Momentalne citam jeho dalsiu novelu, cislo 8 s nazvom “The Enemy. Vcera som skoncil “Persuader” cislo 7 a den ci dva predtym “Echo Burning” cislo 6 atd…..Nechce sa mi verit ake napinave a vzrusujuce su jeho pribehy. Neviem, ci knihy od spomenuteho autora je dostat na Slovensku, ale ak ano a mate zaujem o kus vzrusenia, doporucujem nieco si od neho precitat. Ja som sa rozhodol precitat vsetkych 19 ci 20 noviel, ktore autor napisal ako pribehy Jack Reachera. Milo som sa prekvapil, ked som posledne telefonicky hovoril s Belom R. z Toronta a ohlasil mi, ze kupil nejakych 15 knih s Jack Reacherom. Predpokladam, ze ich kupil v nejako bazare za lacny peniaz. Ja si ich stahujem z “Amazon.com” a v priemere ma jedna kniha stoji nieco pod 10 dollarov. Stale sa neviem ubranit obdivu v akom kratkom case, len par sekund, viem stiahnut a dostat na moj KINDLE dalsiu knihu. Minule som skoncil jednu pred polnocou a hned som si stiahol dalsiu. Nevzalo to viac ako par sekund a mohol som zacat citat novu novelu. Nemohol som nic lepsieho urobit ako si kupit KINDLE aj ked dnes je o polovicku lacnejsia, ako ked som ho ju kupoval hned z cerstva ako prisiel do predaja.

 

 Posledne dva dni, lepsie povedane vcera a dnes, som bol poriadne zaneprazdneny. Blizi sa koniec marca a myslim, ze to je cas poslat ”bernemu uradu” danove priznanie za minuly rok. Makal som a konecne sa mi podarilo ako-tak dat dohromady vsetky potrebne doklady a rozne ucty, ktore asi budem moct odpisovat z dani. Bola toho cela hromada. Podarilo sa mi to trochu usporiadat a pripravit vsetko pre nasho uctovnika, ktory mi kazdy rok robi danove priznanie. Ked som daval dohromady rozne vypisy, zistil som, ze mi chyba vypis z ING banky. Zavolal som im, ze ako je to mozne, ze nic od nich nemam? Well, po dlhej spovedi, aby si overili kto som, nakoniec mi povedali, ze vypis pre danove priznanie je v ich internetovej poste a nech si to stiahnem a vytlacim. Vzalo mi dalsiu polhodinu vymysliet, ako to mam urobit!!! Konecne sa podarilo a ja som vytlacene mohol prilozit k ostatnym vypisom. Ked okolo piatej si pre to uctovnik prisiel, upozornil som ho, ze podla najnovsich informacii ja ako hlavny “caregiver” by som mal mat narok na odpisanie z dani par tisic dollarov. Ano, vedel o tom a dokonca spomenul, ze vsetky vydavky na zubarku pre Marianku tiez odpise ako “medical expences”. To vsetko by malo priniest nejake peniaze nazad do nasho vrecka. Konecne su to nase peniazky, ktore sme preplatili.

Dnes som zas “tazko” pracoval na vypisovani vseliakych informacii pre “Service Canada” za Marianku. Pred par dnami jej prisiel “mail” zo tej institucie s hromadou papierov, ktore bolo potrebne vypisat pre jej starobnu “OLD AGE” penziu, ktoru by mala mat narok poberat od januara buduceho roku, ked dovrsi 65 rokov. Nechce sa mi verit, ze dievca, ktore som zacal randit ako 18 rocnu v Kosiciach, za par mesiacov bude 65 rocna “babicka”. Samozrejme ja “starec” v pokrocilom veky 77 rokov. Musel som prilozit aj doklad, ze je kanadankou a doklad “Power of Attorney”, lebo ja som tie papiere podpisal v jej mene.
 

08 marec 2013 – piatok  “MDZ”

Well, budte pozdravene vsetky damy – zeny v tento den vasho sviatku! Nech prekvitate v zdravi a krase, nech ste obdivovane a plne uznavane, nie len pre svoju krasu, ale aj pre dalsie vzacne vlastnosti ktore mate! Je ich neurekom! Dviham pohar vina na vasu pocest!
Vcera vecer som sa skoro rozhodol ist prec od telky a do postele k rozcitanej knihe. Netrval som velmi dlho a skoro som zaspal. Zial, uz okolo polnoci som bol hore a ked som nevedel pokracovat v spanku, navratil som sa ku knihe a do rana som bol hore s kratkymi prestavkami spanku. Prebudil som sa rano do krasneho slnecneho dna, ktore slnko nam uz zacalo chybat po viac ako tyzdni lehkeho snezenia. Ako by tie hordy snehu, neprekazali prvym divokym kaciciam prinavratit sa do svojeho reviru. Eva spomenula, ze uz videla aj prve husky. Uz sa vracaju a to je jasny dokaz, ze jaro prichadza. Zajtra, zo soboty na nedelu musime vratit cas  o jednu hodinu nazad na letny cas. Dalsi dokaz, ze jaro nie je daleko.
V kine ide viac filmov a ked chcem vidiet aspon dva z premierovych, obycajne vyrazim do kina uz v piatok na doobednajsie predtavenie a v sobotu to iste. Ako som dnes rano zistil su len styri nove filmy ako premiery. Mna zaujal len jeden film zo styroch s nazvom: “Dead Man Down”. Ma to byt thriller, ale podla kritikov skor drama ala europsky styl. Reziserom je Niels Arden Opliev, chlapak co natocil prvy diel svedskeho filmu The Girl With the Dragon Tattoo. Nie cudo, ze do hlavnej zenskej ulohy obsadil Noomi Rapace (The Girl With the Tattoo) a do hlavnej muzskej ulohy Colina Farrella. Prve predstavenie davaju 10:30, perfektny cas pre mna. Ja pojdem do kina a Eva na potulky po obchodoch. Obaja si prideme na svoje.

 Este par slov aj ked uz prechadzam na tretiu stranu. Pred par dnami som uz strhol z tej pooperacnej rany posledny obvaz. Rez je perfektne zahojeny, pokozka cista a bez znamky podliata a sfarbenia. Jedine pod rezom je akoby velkosti orecha nejake pooperacne “scare tissue”, ktore sa ma casom obsorbovat. Dam telu este tyzden a navratim sa do fitka, trochu spomalit fyzicky upadok, ktory za posledny rok je vyznamny. Starnutie nezastavime ale je dolezite ho aspon trochu spomalit!

 Pozdravujem z Ottawy! Prikladam par fotiek z poslednych dvoch tyzdnov z lyzovacky na nasom golfisti. Dievcata mali radost a “fun”.