St.Patrick's Day

 

HAPPY 90th BIRTHDAY JANKO

 
Ottawa 17 03 2013 – nedela  -  St. Patrick’s Day

Je presne 12 hodin v nedelu na obed! V tomto momente uz Eva sedi v dialkovom autobuse Grey Hound a pravdepodobne sa cez okno, luci s Hankou a Belom. Vracia sa z Toronta po necelej trojdnovej navsteve u nasich priatelov. Posledne, ked u nas boli Retteghy-ovci  na navsteve pogratulovat Marianke k narodeninam, Hanka pozvala Evu k nim na navstevu. Od vtedy ubehlo par tyzdnov a Eva sa rozhodla ich pozvanie prijat a ist navstivit tento uz presly vikend. V piatok rano pred siedmou som Evu vysadil na zastavke autobusov v Kanate a do Toronta mala prist na obed. Na Torontskom terminali ju cakala iba Hanka, Bela isiel s vnucatami lyzovat, to bol posledny vikend, ked deti v Ontariu mali tzv “spring break”. Neviem, ako sa Eva mala a co podnikali. Poznajuc srdecnu pohostinnost Hanky a Belu, urcite viac ako dobre. To sa dozviem dnes, ked sa o stvrtej poobede Eva vrati. Pojdem ju aj s Mariankou cakat. Privita ju krasne studene slnecne pocasie, ktore asi mala celu cestu nazad do Ottawy.

 

 

V piatok poobede som sa rozhodol napisat cerstvy prispevok na Blog. Vacsinu poobedia som stravil klepanim do klavesnice mojho “IBM Think Pad-u”, ktory som si rozlozil na jedalenskom stole. Je to maly pocitac, ktory som kupil za dve stovky pred par rokmi od Petra. Na nom obycajne pisem dlhsie texty. Ked by som pisal na mojom “laptope” bol by som stale vyrusovany, “Think Pad” mi funguje len ked ho napojim na elektriku. Baterka, ktoru ani neviem ci mam, je uplne “dead”. Nikdy som sa nesnazil ju vymenit, lebo napojenie na elektriku perfekne funguje az na moment, ked pocas pisania sa mi neopatrnostou elektricky prud vypne v sekunde vsetko, co som mal napisane sa strati. To sa presne stalo v piatok neskoro poobede, ked som koncil uz dvojstrankovy prispevok. V zapale pisania som pozabudol pravidelne ukladat “save” napisane. Ked doslo k vypadnutiu elektriky, bez toho, ze by som bol dostal upozornenie “bum – bac” a predomnou bola cierna obrazovka. Robil som vsetko, aby som napisany text nasiel. Bol na vzdy strateny. Ja som z toho bol tak rozcarovany, ze som sa skoro dostal do depresie. Mal som pokazeny cely vecer! Zvlast preto, ze som si dal zalezat, aby napisane bolo nie len po gramatickej stranke na slusnej urovni, ale aj stylisticky! Prepisoval som cele vety aby sa to podobalo na lepsiu slovencinu. Co nie je velmi lahke po styridciatich rokoch zivota v Canade.

 

“Skoda plakat nad rozliatym mliekom”, zavrel som pocitac a siel som sa natiahnut na postel v snahe docitat moju poslednu knihu s Jack Reacherom v novele “The Enemy”. Zvladol som to s kratkymi spiacimi prestavkami. To uz bola asi desiata novella od spisovatela Lee Child, ktoru som v kratkom case nejakych dvoch, ci troch mesiacov zvladol.. Dalsia bude musiet chvilu pockat pokial neprecitam najnovsi buduci bestseller, knihu s nazvom:” THE ANDULUCIAN FRIEND” od svedskeho spisovatela Alexandera Sodeberga. Ked som si v piatok otvoril sekciu “BOOKS” v novinach Ottawa Citizens, aby som si pozrel najnovsi list bestsellerov, uputal ma velky clanok s nazvom “No one is only bad, no one is really good” Thriller by Swedish writer likened to Dragon Tattoo. Tato zmienka o The Girl with Dragon Tattoo ma okamzite zaujala a so zaujmom som si precital cely clanok s rozhodnutim, ze si knihu najblizsie kupim Na markete je zatial prvy diel a dalsie dva maju nasledovat. Ma to byt podobna kriminalna trilogia ako Dragon Tattoo. Moje prianie knihu mat a zacat citat sa splnilo hned na druhy den v sobotu. Rano po prichode Nancy k Marianke som ako pravidelne vyrazil do kina. Nemal som velku dilemu sa preco rozhodnut z najnovsich troch filmov. Vybral som si thriller “THE CALL” v hlavnej ulohe Halle Berry; Evie Thompson a Abigail Breslin. Rezia Brad Anderson. Bol som milo prekvapeny z prostredia “911 emergency response”. Napinavy pribeh unosu mladeho dievcata a akcii ju najst a zachranit. Vydareny thrillers so vzdelavacim odkazom ako pracuje pohotovost, policia a podobne. Dobre vidiet tento film! Na ceste domov z kina som sa zastavil v knihkupectve Chapters a knihu som si kupil. Dnes doobeda som sa uz do nej zacital.

Vcera len co som sa vratil domov ma cakal odkaz od Frantu (mojho treningoveho partnera), ze vecer by prisiel mi pomoct s prelievanim bieleho vina z velkych demizonov do galonovych. Vraj chce dodrzat slub ktory dal Eve, ze to urobi. Eva mi brani dvihat nieco tazsieho k voli tej operacii hernie. Dobre, ze na ceste domov som sa zastavil v potravinach a kupil som grilovane kurca. Po robote sme si dali veceru, chutilo nam vsetkym. Trochu sme este posedeli a pozreli si zaznam s Majstrovstiev sveta v korculovani a len co Franta odisiel, uz sme boli obaja s Mariankou v posteli. Idem sa aj teraz natiahnut a precitat par stran predtym, ako vyrazime pre Evu. Ostava mi dobra hodina, len dufam ze nezaspim a prepasnem pre Evu ist!!! Pokracovat v prispevku budem myslim az zajtra. So long!

 

18 03 2013 – pondelok

Autobus v ktorom prisla Eva nazad do Kanaty mal viac ako 20 minutove meskane. To preto, ze pravidelny spoj bol vypredany a ostalo este cela hromada ludi. Okamzite pristavili dalsi autobus a v nom bolo velmi pohodlne cestovanie, lebo bol len z polovice naplneny. Ten autobus z Toronta vyrazil s 15 minutovym oneskorenim. Eva prisla vysmiata s vela zazitkami a len najlepsimi dojmami z Toronta a pohostinnosti Hanky a Belu.  Bola velmi rada, ze mohla tento vylet absolvovat.Aj ked som mal vybrane z ladnicky kuracie prsia na veceru, dali sme ich nazad lebo pre nas troch stacil segedinsky gulas, co este pred odchodom navarila Eva. Prsia ostali na dnesnu veceru.

Ukazuje sa velmi pekny aj ked studeny den! Slnko svieti a teplomer stale ukazuje, ze vonku je -20 stupnov. To sa poobede ma zmenit, trochu oteplit, zamracit a zacat snezit. Blizi sa na nas z USA “major” snowstorm, fujavica ktora nam nalozi za noc a zajtrajsi den az 30 cm cerstveho snehu. Ten sneh uvitaju len lyziarske svahy, ktore budu mat predlzenu sezonu lyzovania. Pochybujem, ze ludia v meste budu snehovicu vitat s usmevom. Odpratavanie snehu, uprava ciest bude mesto stat aspon jeden a pol miliona dollarov. My s Evou v utorok obycajne po prichode Nancy vyrazame na nakup potravin, co asi zajtra preskocime. Ladnicka je plan a mraznicka tiez, tak nie je dolezite ist na nakup. V takom nepriaznivom pocasi je najlepsie ostat doma. Ja by som asi aj tak nikde nesiel len do postele. Dnes rano po niekolkych kychnutiach sa spustila nadcha aku si nepamatam. Tecie mi z nosu ako z odpadovej rury. Zmocil som hromadu servitiek, kapesnikov a nic neprestava. Eva ma nahana, ze musim do postele brat aspirin a zapijat ho s horucim prevarenym vinom. Posluchnem! Obycajne v utorok navstevujem raz za cas nasho pravnika aby mi potvrdil ze zijem pre Socialnu Poistovnu. Tiez by som rad si dal potvrdit pozvanie do Canady pre pani Anku. Zrejme to bude musiet pockat par dni.

 

Posledny vikend v nedelu sme mali navstevu mojho bratranca Janka s jeho dcerou Yvetou s opatrovatelkou a manzelom Yvety Stonkom. Chlapec bude mat koncom mesiaca 90 rokov. Poslednu sobotu tohoto mesiaca mame prist na malu oslavu. Z Toronta pride jeho druha dcera Jana a mozno dalsi priatelia. Moja dilemma je, co Jankovi priniest ako pozornost?

 Uz som na tretej strane, je cas koncit s prianim pre nas vsetkych k lepsiemu teplejsiemu casu. Vsetko najlepsie praje

 Milan

MNOHO STASTIA DO DALSIEHO DESATROCIA!