Thursday, August 11, 2011

Jednou nohou skoro v hrobe?

CANADA DAY, vsetci golfisti maju aspon nieco cerveneho na sebe! U Janka - mojho 88 rocneho bratranca na navsteve. Stale vo vybornej forme! Prva uroda na nasom zahone na backyarde S Mariankou na jednej z prvych vychadzok az jazeru s lekninmi. Nase kvety z maleho zahradkarskeho zahonu na backyarde Ottawa 08 11 11 – stvrtok
Takto, pred mesiacom a dvoma dnmi po roku pobytu odletela na Slovensko Agi. V poslednej desiatke rokov, ked doslo k tomu, ze osoba, ktora bola u nas ako opatrovatelka k Marianke odchadzala nazad domov, vzdy nejaky ten den predtym uz tu bola nahrada, aby sa este za pritomnosti odchadzajucej opatrovatelky nahrada “ohriala” do funkcie, oboznamila s okolim a zivotom v nasej domacnosti. Z mojej zanedbalosti, zacal som sa pozerat po nahrade trochu neskoro. Stalo sa, ze naraz som ostal bez opatrovatelky sam s Mariankou a teda 24 hodinovou povinnostou sa o nu starat. Aj ked sa o miesto uchadzala jedna mlada dievcina, musel som hned zamietnut, lebo ta mladucha chcela prist len na dva mesiace a potom sa vratit a pokracovat v studiu. Prirodzene, to nebolo prijatelne, vyhodit nejakych 2.500 dollarov na letenku a zdravotne poistenie mladej dievcine aby videla Canadu a potom “dakujem pekne, nazad domov na Slovensko”. Nechcem to natahovat, moja sestra pri nejakej vychadzke stretla staru znamu pani Annu, ktora zareagovala hned s tym, ze sa ponukla k Marianke prist. Vzalo to nejake dva tyzdne, pokial sa zorganizovala, povybavovala veci potrebne na dlhsiu nepritomnost. Konecne 29 jula pricestovala. Tak, ako ked prisla pred rokom Agi aj Anku si podrzali na pasovom aspon dve hodiny, pokial ma jeden z agentov, co ju odbavoval vyhladal a ja som mohol za nu s nim hovorit. Par otazok a viza na 6 mesiacov mala v pase. Pre mna jej prichod a prebranie funkcie opatrovatelky bolo samozrejme velkou ulavou aj ked nejaky ten den trvalo pokial sa Anka oboznamila ako to u nas chodi (denna rutina) a kde sa chodi na prechadzky a pod.

Do toho casu a nejaky den po prichode Anny, som sa staral sam o chod nasej domacnosti. Nakupy, varenie, starostlivost o hygienu, obliekanie,“grooming”, ba dokonca som s Mariankou zacal chodit na prechadzky. Plnych 20 dni bez ublizenia na mojom zdravi. Jediny problem bola totalna zavislost. Neopustil som z oci Marianku, nie len cez den, ale ani cez noc. No a tie noci skoro denne boli burlive, ked dievca nezvladla niektore svoje funkcie a ja som ju musel aj o druhej v noci sprchovat, umyvat, utierat a znovu ulozit do postele. Stalo sa, ze som to musel robit aj dvakrat za noc. Rano nasledovalo pranie a susenie, priprava ranajek a po nich prechadzka. Ked som potreboval niekde ist, Marianka vzdy isla somnou. Nemohol som si dovolit ju nechat o samote ani par minut. Ulava vzdy prisla, ked k Marianke prisla pani Nancy zo socialnych servisov v utorok a sobotu. Mohol som vypadnut z baraku na par hodin, ist do kina, predajne knih, ci na nejaky nakup potravin. Pred odchodom Agi, vazne som uvazoval, ze nebudem hladat nahradu. Poziadam servis o zmeny rozvrhu, aby ta osoba ku Marianke chodina doobeda na tri, alebo styri hodiny a po sluzbe by som ja prebral starostlivost. To by mi dovolilo skocit rano do fitka na trening, pripadne sa zastavit v potravinach a este nacas prist domov. Nakoniec som odskocil od tejto alternativy aj ked by mi take usporiadanie usetrilo plus - minus aspon 10 tisic dollarov rocne, co su priblizne vylohy mat niekoho pri Marianke, ked sa daju dohromady vsetky spojene vylohy. Nie je to maly peniaz pre penzistu a dovolit si to mozem len pre skutocnost cerpania RRSP, teda mnohorocnych uspor, ktore sa rapidne zcvrkavaju.

Dobre, ze Anka bola uz tu, ked na mna prisla zdravotna mizeria, aku som doteraz nezazil. Skoncil som na pohotovosti – emergenci, kde ma doviezol fyzicky vycerpaneho a mentalne skoro nepritomneho Emil M. Ten sa vyhadril, ze si myslel, ze som jednou nohou v hrobe, prinajlepsom, ze som presiel cez infarkt. Vraj som vyzeral a choval sa ako zombie. To bolo v nedelu pred desiatimi dnami. Doobeda som bol velmi aktivny, porobil som par veci co cakali urobit, ked okolo desiatej som citil, ze je cas este sa vratit do postele. Dlho netrvalo a zacal som citit chlad – chill, poziadal som este o extra teplu deku. Za chvilu som dostal zimnicu, triasku, ako ked by som mal epilepticky zachvat. Triaslo to somnou aspon 30 az 45 minut, ked som sa ukludnil. Po obede ma to vzalo este raz, hrkalo somnou, triasol som sa a nijak som nevedel sa utisit. Po asi polhodine ma to preslo, ked k nam prisiel Emil a Alice. Vidiac v akom som stave, hned ma bral do auta a zacali sme obchadzat zdravotne kliniky, ktore okolo tretej zavierali a v mnohych pripadoch lekar uz nebol pritomny. Nic neostalo ako ist na pohotovost do nemocnice.

Stastie v nestasti, kedze v Ontariu bol dlhy vikend. Pondelok sa oslavoval Civic Day, cez vikend nebolo na pohotovosti vela ludi. Lekar ma skoro videl, objednal ma na pondelok rano aby som prisiel na ultra zvuk. Emil znovu prisiel pre mna a ochotne ma odviezol a somnou cakal v nemocnici pokial som bol na ultrazvuku. Ten trval urcite plnu hodinu a pocas, technicka odisla parkrat za urologom, ci snimky su OK. Konecne sa dostavil aj urolog, potlacil mi zaludok a odisiel. Len pre demonstraciu v akom ubohom stave som musel byt, ked otazka technicky ako sme isli do ambulancie na vysetrenie bola “ci ten pan co je somnou (Emil) je moj syn?” Najviac zastrasujuce bol moj moc. Ten bol hnedo zlty, tmavy ako som nikdy nemal. Posedeli sme v cakarni aspon dve hodiny az ked ma do ambulancie pozval hlavny osetrujuci lekar, ktory uz mal pisomnu spravu od posudzujuceho specialistu lekara. Ten ma informoval, ze v zlcniku ci vyvodovych cestach mam sludge, nieco ako piesok a mozne zlcove kamene, ktore sposobobvali tie narazove silne bolesti. Tiez, ze je mozny zapal ladvin. Prikazal mi hned navstivit nasho family lekara, nechat si vziat krv a moc na rozbor oboch. Tiez ma vyzval, ked sa bude opakovat zimnica, aby som okamzite prisiel na pohotovost. Ta sa opakovala znovu v pondelok poobede po navrate z nemocnice. Mne sa ale nechcelo ist nazad do nemocnice. Lekar uz doobeda spomenul, ze si ma v nemocnici podrzia. To som nechcel! Co som urobil na druhy den, ze som skocil na nasu kliniku za nasim rodinnym lekarom.. Lekar mi predpisal nejake silne antibiotika. O niekolko dni som ho videl znovu, kde ma trochu vyplasil, ze to nie je najlepsie s mojim zdravim. Ze mam infekcny zapal ladvin a zlcniku, ze mam problem s pecienkou a ze mnohe vysledky elementov krvneho rozboru su bud vysoke alebo nizke, nedostatocne alebo nebezpecne vysoke. Odvtedy som mal este raz robeny rozbor krve a mocu tentokrat pre chirurga, ktory ma posudit, ci som pripraveny pre operaciu. Zatial sa od chirurga neozvali. Tak cakam!! Musim sa ale pochvalit, moc sa perfektne vycistil a podla lekara mnohe elementy krvneho a mocoveho rozboru sa vylepsili. Nie je vsak vsetko zatial OK.

Od predminulej needle som 12 dni az doteraz nemal ziaden alcohol, znizil som prijem masovych produktov na minimum, malo jem a pijem vela vody. Mierne bolesti v chrbte ostali ale mimo toho sa citim paradne. Hadam od pondelka zacnem znovu chodit do fitka.

Od mojho posledneho prispevku ubehol hadam mesiac, zatial sa udialo vela o by som mohol komentovat, ci uz na udalosti ako navsteva Canady buducim kralom Williamsom a jeho “charming” manzelkou Katy, zaver playoffs NHL, Wimbledon, momentalne prebieha Rogers Cup v Montreali a Toronte a mnoho inych veci. Staci dve strany! Ospravedlnujem sa za oneskoreny prispevok. Udalosti poslednych tyzdnov mi nedali klud a pokoj na pisanie. Mozete posudit, ze to bol pre mna trochu vzrusujuci cas a stale je. Pred polhodinou som odviezol Zuzku do opravne aut, kde uz mala urobene jej auto. Dala mi nejake caje a kvapky na zlcnik, ktore poslala Agi pre mna so zasielkou AB kremov pre Zuzku.

Pozdravujem a prajem prijemny ostatok leta.

Milan