PRVY SNEH 2011 nas prekvapil. Ako prisiel, tak do 24 hodin odisiel a odvtedy do konca novembra ani len snehova vlocka. Bez snehu mame byt este niekolko dni.
Canadske husi sa chystaju odletiet na juh. Co je lepsia alternariva ako mame my. Uz sa zhromazduju na golfisti aby v stovkach leteli na juh.V pekny jesenny den, sme sa vybrali neocakavane navstivit mojho bratranca Janka, dnes uz 89 rocneho. Potesil sa, len ho mrzelo, ze sme mu nedali skorej vediet, lebo nas chcel pohostit obedom. 
Ottawa 11 21 11 – pondelok
Nechce sa mi verit! Ved pomaly je koniec novembra, vonku svieti slnko, je cista obloha, akurat je trochu viac chladnejsie, ako minule dni. Nejaky ten stupen pod nulou. Dokonca, zajtra ma byt podobne pocasie, ako dnes. Akurat v stredu (23-ho novembra) sa vsetko zmeni a budeme mat prvy sneh tejto sezony. Predtym, ako som sa rozhodol zacat pisat tento prispevok pred zotmenim, vysiel som na terasu. Urobil som niekolko zaberov z golfista. Dnes sa da povedat, ze to je najkrajsej jesen v mojej pamati. Fotograficky som si priblizil a zachytil aj hromadu Canadskych husi, odpocivajucich na druhej strane golfista, ako by boli sucast tej akcie “OCCUPAY” (wall street) okupovanim golfista. Podobne, ako rusia tie campingy v parkoch lavicovych lunatikov, ktori sa vydavaju za 99% ludi, podobne aj nase canadske husi, skoro vzlietnu a pojdu na juh, prezit neprijemnu a tvrdu zimu Canady. Ja sa cudujem, ze uz neodleteli! Vzdy cakaju na prvy sneh a silny mraz, potom obycajne povedia “s bohom” a odletia dole do USA aby sa skoro na jar vratili. A ti “okupanti” asi s radostou opustia svoje stany, len co udrie – 25 stupnov, ako sa stalo nedavno v Calgary.
Kus velkeho bravcoveho masa, ktore som nechal robit pri nizkej teplote, az do piatej hodiny, bolo senzacne, uplne sa rozplyvalo v ustach. Pocas zakryteho pecenia asi po hodine a nieco som k pecenemu pridal zemiaky a cibulu. Bola to pochutka! Myslim, ze dnes skoncim s pisanim. Vela vina mi trochu mota hlavu a robim vela chyb. Budem pokracovat zajtra, alebo v najblizsie dni.
12 01 11 – stvrtok
Je to 10 dni, co som napisal vyssie s umyslom pokracovat na druhy den, alebo neskorsie. Nestalo sa ani jedno, ani druhe. Zrejme som mal trochu hekticky cas, ked sa zavratne rychle priblizoval den mojho odchodu do nemocnice na chirurgicky zakrok odstrananie zlcnika. Dnes je presne tyzden, ked som mal spominanu operaciu. Je 1:30 poobede, to pred tyzdnom v tomto case som uz dlhsiu dobu lezel v “recovery room” aby som sa dostal do priatelnej kondicie a Zuzka ma mohla odviest domov na pokracovanie “recovery” v mojej posteli. Operacia mala ukoncit navzdy problemy, ktore boli sprevadzane silnymi narazovymi bolestiami po dobu mnohych mesiacov.
Nas rodinny lekar po viacerych staznostiach a popisu narazovych silnych bolesti a po obdrzani niekolko vzoriek tmaveho mocu, ma zacal liecit s antibiotikami, ktore pomohli vycistit moc, ale nijak nezahnali bolesti. Poslal ma na ultrazvuk. Este pred odoslanim vysledkov k specialistovi, technik spomenul, ze mama 4x vacsiu prostatu aka by mala byt. Neprekaza vo vylucovani mocu. Naviac spomenul, ze obe ladviny su vo vybornom stave, nic nenaznacuje, aby bolesti vychadzali z ladvinovych kamenov, lebo vraj zidane nevidi. To nemohol povedat o zlcniku v ktorom definitivne sa nachadzalo nieco ako “sludge”, alebo piesok a nevylucuje aj zlcnikove kamene. Tie v zlcniku nemohol vidiet, lebo medzicasom sa premiestnili do zlcovodu kde uviazli. To potvrdil aj specialista pre gastroenterology Dr. Phil Inovye, ku ktoremu pred operaciou ma postal chirurg Dr. Joel Weaver, aby este pred odstranenim zlcnika odstranil zlcnikove kamene ako som spomenul, uviaznute v zlcovode. To bolo viac ako tyzden pred planovanou operaciou. Bol to celkom prijemny zazitok. Zabalili ma do “pancierovej” pokryvky, lebo cely zakrok bol robeny pod rentgenom, kde na obrazovke som mohol vsetko pozorovat. Aj lekar v tom ochrannom obleceny vyzeral ako stredoveky cinsky bojovnik. Do ust mi dali plasticku obruc - prstenec, dvakrat za sebou mi predtym lekar sprejoval krk a ziadal ma to este prehltnut. Cez ten prstenec zaviedol nieco ako hrdlo vysavacu a s nim cistil ten zlcovod. Bola to kratka niekolko minutova zalezitost, bez nakozy. Ziadna bolest, aj ked ma lekar upozornil, ze neskorsie budem mat kratkodobu bolest v krku. Po zakroku mi lekar oznamil, ze odstranil dva zlcnikove kamene, ktore sposobovali tie silne narazove bolesti. Aj ked som mal este nejaky ten den ciastocne bolesti, tie silne narazove sa stratili a po niekolkych dnoch prislo k 100% ulave a zidane bolesti sa neopakovali. To bol fantasticky pocit.
Niekolko dni potom som mal ist na spominany chirugicky zakrok. Bol som pozvany do nemocnice na rozne predoperacne testy, ktore som absolvoval ale operacia sa nekonala. V ten den, ked som mal ist na operaciu chirurg omylom bol naplanovany operovat v dvoch nemocniciach. Operaciu prelozili o dva tyzdne, kedy konecne som isiel pod chirurgicky scalpel. Nie celkom! Obdrzal som pamflet v ktorom bol popisany nie len postup operacie, ale co pred operciou mozem a nemozem. Ziadne jedlo a ani len dusok vody. Co bolo Ok, lebo som skoncil s prijmom jedla a vody vecer pred operaciou. Rano uz o 6:30 prisiel pre mna Franta, ktory ma odviezol do nemocnice. Prekvapilo ma, ze tam uz v cakarni bol najmenej poltucta dalsich, co isli na nejake chirurgicke zakroky. Mne oznamili aby som sa kompletne obliekol do nemocnicneho oblecenia a trpezlivo cakal, lebo som na rade byt operovany o 9:15. Sesricka ma ulozila na pojazdnu postel, poprikrivala teplymi plachtami a odfurikovala ma pred operacnu salu cislo 6. Nemocnica ma aspon 10 operacnych sal. Po kratkom case prisiel chirurg Dr. Joel Weaver, ktoreho som uz davnejsie predtym stretol v jeho ordinacii. Znovu ma informoval, co bude robit. Ci mam nejake otazky alebo starosti z operacie? Upozornil ma ze za chvilu pride dalsia lekarka, ktora bude robit aneasthesiu – narkozu. Musel som vyplazit jazyka, zaklonit a predklonit hlavu a par dalsich ukonov. Bola to velmi pekna lekarka v strednom veku s nesmierne pravidelnym a lesknucim sa chrupom, nevedel som z nej spustit oci. Vidiac ju okolo mna ako administrovala narkozu, upadal som do nej, ako v sne s obrazom krasnej naklonenej zeny nadomnou. Zial, ked som sa po operacii a spanku prebral krasna “vila” a aj chirurg uz nikde neboli, asi pracovali na dalsom pripade, Po kratkom case ma odviezli do “recovery” miestnosti, kde lezala aspon desiatka pooperacnych pacientov.
Musim povedat, ze to bol dalsi velmi pozitivny zazitok. Staff, sestricky, technici, lekari jednali a prikladne sa starali o blahopbyt pacienta. Vsetci boli mili, prijemni s plnym respektom k pacientom. Zakrok, ktorym som prechadzal sa menuje LAPAROSCOPIC CHOLECYSTECHOMY SURGERY. Na druhy den som obdrzal telefonat od jednej sestricky, ktora sa informovala o mojom stave a pripomenula mi urobit si appointment u lekara co ma operoval. Po styroch tyzdnoch prist na postoperacnu kontrolu. Tu budem mat stvrteho januara na druhy rok. Ostava mi uz len odstranit naplaste na piatich ranach, ktore sa zdaju byt uz vsetky zahojene. To urobim do konca tohoto tyzdna.
Teraz nas cakaju navstevy. My zajtra (piatok) ideme na veceru k Vlaste a Frantovi. V sobotu poobede na operu "Rodelinda" a po nej hned na veceru ku Kunstadtom. V nedelu doobeda budeme pripravovat nejake oblozene misky a varit, lebo pridu z Toronta Rethegiovci a mozno aj Katka Ch. Tak budeme “buzy”. Teraz je cas ist do kuchyne, mam rozmrazene jahnacie kotlety, idem ich pripravit na veceru. Anka vyuziva stale priaznive pocasie bez snehu, vysla poobede na inrtenzivn vychadzaku. Fakticky, november bol najteplejsi mesiac v historii Ottawy, niekolko stupnov nad premierom.
Dufajme, ze do Vianoc este spadne nejaka ta snehova vlocka, aby sme mali biele Vianocne sviatky. Prajem kazdemu to najprijemnejsie prezitie Vianocnych sviatkov a vsetko najlepsie do noveho roku 2012.
Milan
Nechce sa mi verit! Ved pomaly je koniec novembra, vonku svieti slnko, je cista obloha, akurat je trochu viac chladnejsie, ako minule dni. Nejaky ten stupen pod nulou. Dokonca, zajtra ma byt podobne pocasie, ako dnes. Akurat v stredu (23-ho novembra) sa vsetko zmeni a budeme mat prvy sneh tejto sezony. Predtym, ako som sa rozhodol zacat pisat tento prispevok pred zotmenim, vysiel som na terasu. Urobil som niekolko zaberov z golfista. Dnes sa da povedat, ze to je najkrajsej jesen v mojej pamati. Fotograficky som si priblizil a zachytil aj hromadu Canadskych husi, odpocivajucich na druhej strane golfista, ako by boli sucast tej akcie “OCCUPAY” (wall street) okupovanim golfista. Podobne, ako rusia tie campingy v parkoch lavicovych lunatikov, ktori sa vydavaju za 99% ludi, podobne aj nase canadske husi, skoro vzlietnu a pojdu na juh, prezit neprijemnu a tvrdu zimu Canady. Ja sa cudujem, ze uz neodleteli! Vzdy cakaju na prvy sneh a silny mraz, potom obycajne povedia “s bohom” a odletia dole do USA aby sa skoro na jar vratili. A ti “okupanti” asi s radostou opustia svoje stany, len co udrie – 25 stupnov, ako sa stalo nedavno v Calgary.
Kus velkeho bravcoveho masa, ktore som nechal robit pri nizkej teplote, az do piatej hodiny, bolo senzacne, uplne sa rozplyvalo v ustach. Pocas zakryteho pecenia asi po hodine a nieco som k pecenemu pridal zemiaky a cibulu. Bola to pochutka! Myslim, ze dnes skoncim s pisanim. Vela vina mi trochu mota hlavu a robim vela chyb. Budem pokracovat zajtra, alebo v najblizsie dni.
12 01 11 – stvrtok
Je to 10 dni, co som napisal vyssie s umyslom pokracovat na druhy den, alebo neskorsie. Nestalo sa ani jedno, ani druhe. Zrejme som mal trochu hekticky cas, ked sa zavratne rychle priblizoval den mojho odchodu do nemocnice na chirurgicky zakrok odstrananie zlcnika. Dnes je presne tyzden, ked som mal spominanu operaciu. Je 1:30 poobede, to pred tyzdnom v tomto case som uz dlhsiu dobu lezel v “recovery room” aby som sa dostal do priatelnej kondicie a Zuzka ma mohla odviest domov na pokracovanie “recovery” v mojej posteli. Operacia mala ukoncit navzdy problemy, ktore boli sprevadzane silnymi narazovymi bolestiami po dobu mnohych mesiacov.
Nas rodinny lekar po viacerych staznostiach a popisu narazovych silnych bolesti a po obdrzani niekolko vzoriek tmaveho mocu, ma zacal liecit s antibiotikami, ktore pomohli vycistit moc, ale nijak nezahnali bolesti. Poslal ma na ultrazvuk. Este pred odoslanim vysledkov k specialistovi, technik spomenul, ze mama 4x vacsiu prostatu aka by mala byt. Neprekaza vo vylucovani mocu. Naviac spomenul, ze obe ladviny su vo vybornom stave, nic nenaznacuje, aby bolesti vychadzali z ladvinovych kamenov, lebo vraj zidane nevidi. To nemohol povedat o zlcniku v ktorom definitivne sa nachadzalo nieco ako “sludge”, alebo piesok a nevylucuje aj zlcnikove kamene. Tie v zlcniku nemohol vidiet, lebo medzicasom sa premiestnili do zlcovodu kde uviazli. To potvrdil aj specialista pre gastroenterology Dr. Phil Inovye, ku ktoremu pred operaciou ma postal chirurg Dr. Joel Weaver, aby este pred odstranenim zlcnika odstranil zlcnikove kamene ako som spomenul, uviaznute v zlcovode. To bolo viac ako tyzden pred planovanou operaciou. Bol to celkom prijemny zazitok. Zabalili ma do “pancierovej” pokryvky, lebo cely zakrok bol robeny pod rentgenom, kde na obrazovke som mohol vsetko pozorovat. Aj lekar v tom ochrannom obleceny vyzeral ako stredoveky cinsky bojovnik. Do ust mi dali plasticku obruc - prstenec, dvakrat za sebou mi predtym lekar sprejoval krk a ziadal ma to este prehltnut. Cez ten prstenec zaviedol nieco ako hrdlo vysavacu a s nim cistil ten zlcovod. Bola to kratka niekolko minutova zalezitost, bez nakozy. Ziadna bolest, aj ked ma lekar upozornil, ze neskorsie budem mat kratkodobu bolest v krku. Po zakroku mi lekar oznamil, ze odstranil dva zlcnikove kamene, ktore sposobovali tie silne narazove bolesti. Aj ked som mal este nejaky ten den ciastocne bolesti, tie silne narazove sa stratili a po niekolkych dnoch prislo k 100% ulave a zidane bolesti sa neopakovali. To bol fantasticky pocit.
Niekolko dni potom som mal ist na spominany chirugicky zakrok. Bol som pozvany do nemocnice na rozne predoperacne testy, ktore som absolvoval ale operacia sa nekonala. V ten den, ked som mal ist na operaciu chirurg omylom bol naplanovany operovat v dvoch nemocniciach. Operaciu prelozili o dva tyzdne, kedy konecne som isiel pod chirurgicky scalpel. Nie celkom! Obdrzal som pamflet v ktorom bol popisany nie len postup operacie, ale co pred operciou mozem a nemozem. Ziadne jedlo a ani len dusok vody. Co bolo Ok, lebo som skoncil s prijmom jedla a vody vecer pred operaciou. Rano uz o 6:30 prisiel pre mna Franta, ktory ma odviezol do nemocnice. Prekvapilo ma, ze tam uz v cakarni bol najmenej poltucta dalsich, co isli na nejake chirurgicke zakroky. Mne oznamili aby som sa kompletne obliekol do nemocnicneho oblecenia a trpezlivo cakal, lebo som na rade byt operovany o 9:15. Sesricka ma ulozila na pojazdnu postel, poprikrivala teplymi plachtami a odfurikovala ma pred operacnu salu cislo 6. Nemocnica ma aspon 10 operacnych sal. Po kratkom case prisiel chirurg Dr. Joel Weaver, ktoreho som uz davnejsie predtym stretol v jeho ordinacii. Znovu ma informoval, co bude robit. Ci mam nejake otazky alebo starosti z operacie? Upozornil ma ze za chvilu pride dalsia lekarka, ktora bude robit aneasthesiu – narkozu. Musel som vyplazit jazyka, zaklonit a predklonit hlavu a par dalsich ukonov. Bola to velmi pekna lekarka v strednom veku s nesmierne pravidelnym a lesknucim sa chrupom, nevedel som z nej spustit oci. Vidiac ju okolo mna ako administrovala narkozu, upadal som do nej, ako v sne s obrazom krasnej naklonenej zeny nadomnou. Zial, ked som sa po operacii a spanku prebral krasna “vila” a aj chirurg uz nikde neboli, asi pracovali na dalsom pripade, Po kratkom case ma odviezli do “recovery” miestnosti, kde lezala aspon desiatka pooperacnych pacientov.
Musim povedat, ze to bol dalsi velmi pozitivny zazitok. Staff, sestricky, technici, lekari jednali a prikladne sa starali o blahopbyt pacienta. Vsetci boli mili, prijemni s plnym respektom k pacientom. Zakrok, ktorym som prechadzal sa menuje LAPAROSCOPIC CHOLECYSTECHOMY SURGERY. Na druhy den som obdrzal telefonat od jednej sestricky, ktora sa informovala o mojom stave a pripomenula mi urobit si appointment u lekara co ma operoval. Po styroch tyzdnoch prist na postoperacnu kontrolu. Tu budem mat stvrteho januara na druhy rok. Ostava mi uz len odstranit naplaste na piatich ranach, ktore sa zdaju byt uz vsetky zahojene. To urobim do konca tohoto tyzdna.
Teraz nas cakaju navstevy. My zajtra (piatok) ideme na veceru k Vlaste a Frantovi. V sobotu poobede na operu "Rodelinda" a po nej hned na veceru ku Kunstadtom. V nedelu doobeda budeme pripravovat nejake oblozene misky a varit, lebo pridu z Toronta Rethegiovci a mozno aj Katka Ch. Tak budeme “buzy”. Teraz je cas ist do kuchyne, mam rozmrazene jahnacie kotlety, idem ich pripravit na veceru. Anka vyuziva stale priaznive pocasie bez snehu, vysla poobede na inrtenzivn vychadzaku. Fakticky, november bol najteplejsi mesiac v historii Ottawy, niekolko stupnov nad premierom.
Dufajme, ze do Vianoc este spadne nejaka ta snehova vlocka, aby sme mali biele Vianocne sviatky. Prajem kazdemu to najprijemnejsie prezitie Vianocnych sviatkov a vsetko najlepsie do noveho roku 2012.
Milan
