Pred par dnami sme sa vybrali s Ankou a Mariankou navstivit mojho bratranca Janka. Skoda, ze som neurobil viac zaberov. Este horsie, ze ho skoro niet vidiet!
Jack Layton, vodca NDP (New Democratic Party) po kratkej chorobe - rakovine, umrel dnes rano v mladom veku 61 rokov . 
Ottawa 08 21 11 – nedela (vyznamne 43-tie vyrocie)
Na vyrocie invazie spojeneckych armad Warsavskeho Paktu, ktore sa udialo takto pred 43 rokmi, ma upozornil nas kamarat Juraj Visny. Poslal mi clanok uverejneny v denniku SME, ako spomienku na tie dni, ktore vyrazili spolocny dych Cecho-Slovakom a vsetkym ludom, nie len v Ceskoslovensku. Predtym, to bol vzdy Sano B. ktory vzdy napisal par riadkov k tomuto aktu brutality na ceskoslovenskom lude. Bol to akt, ktory koniec koncov otriasol celym komunistickym svetom a bol zaciatkom ich konca aj napriek vsetkej snahy znormalizovat situaciu a zaviest nazad tvrdy totalitny system komunistickych zurvalcov. Co sa im na kratky cas nejakych 20 rokov podarilo, ked cela ta nafuknuta bublina komunizmu praskla pod silou “neznej revolucie”. Ked sa nepletiem to bolo nejakych 20 rokov plus, potom, co do Ceskoslovenska vtrhli vojska Warasavskeho Paktu. Aka obrovska skoda, ze sa toho nedozil moj otec. Chybalo len niekolko mesiacov a bol by umrel s usmevom a uspokojenim na tavari.
Ja som tu invaziu nezazil na Slovensku. Bol som vo Vychodnom Nemecku, kde som natacal moj posledny film Bieli Vlci, ked doslo k tejto invazii. V tom case som byval v “guest hose” v prekrasnej vile, kde mnohe miestnosti obyvali hostia filmoveho studia DEFA. Medzi nimi bol aj slavny rusky skladatel s manzelkou. Ked sa k nam, sediac v spolocenskej miestnosti, dostala sprava o prepadu Ceskoslovenska, ta pani sa rozplakala a hlboko sa ospravedlnovala, za tento barbarsky akt komunizmu, vediac, ze som zo Slovenska. Na druhy den to boli ludia z produkcie filmu, ktori sa snazili vysvetlit situaciu. Prirodzene, ze som im to nezjedol ale mal som povinnost este urobit nejake zabery a poziadal som o uvolnenie ist domov. Co mi dali s tym, ze mnohe zabery, ktore sa natacali v Jugoslavii v ktorych som mal byt, nahradia s niekym, co bude predstierat, ze som to ja.
Dva tyzdne po invazii som pristal v Prahe na Ruzini. Z pristavajuceho lietadla som videl, kolony parkujucich tankov a vojenskych vozidiel. Inac, po prichode do Kosic som nie velmi zaznamenal rusku pritomnost, len pochmurnu naladu ludi. Zrejme vojska sa uz utiahli do ich vybranych zakladni. To boli uz dni, ked mnoho z mojich a nasich blizkych priatelov davalo “s bohom” ceskoslovensku a masivne pochodovali do emigracie. Nie ja a niekolko dalsich, co sme ostali v Ceskoslovensku s vierou, ze ruske vojska sa stiahnu a odidu nazad. Ked sa tak nestavalo, dva roky po invazii aj ja som sa zpakoval a odisiel z ceskoslovenska aj s Mariankou cez Taliansko do Canady. To bolo 41 rokov nazad. Tazko uverit, vsak to je hotova vecnost v zivote cloveka. Odchadzali sme mladi a anbiciozni. Uzili sme si Canady v plnej miere, uspesne a s najvacsim zadostucinenim. Prezili sme za tie dlhe roky ten najkajsi cas v plnom zdravi a pohode este do nedavnych rokov. Prvou obetou naruseneho zdravia a pohody z pred par rokov bola a je Marianka. Poslednych niekolko tyzdnov sa zda, ze ja som pre zmenu na rade s komplikaciami, ktore ma neocakavajuc prepadli, ako som naznacil v poslednom prispevku.
08 22 11 – pondelok
Po “dlhom”vikende, som sa dnes rano znovu vybral do fitka aj so zranenim, ktore som si sam zapricinil na poslednom treningu, ked som trochu prehnal otacanie trupu s kladkou a zacitil som neprijemny bolestivy pocit, nieco ako ked si clovek natrhne sval. Tentokrat to bolo vo vnutri v oblasti pravej ladviny, kde som predtym v poslednych tyzdnoch mal silne bolesti. Bol som opatrny a dokazal som prejst cez “starecky” trening, bez vaznejsieho problemu. Ked som vstupil do auta a nastartoval motor zaplo sa aj radio na ktorom prave ohlasovali, ze jeden z nasich poprednych politikov, vodca NDP (Novej Demokratickej strany) Jack Layton dnes rano umrel. Jack mal rozne prezyvky, najviac mu vsak sedela “Taliban Jack” pre jeho sympatie k Talibanu. Mr. Layton uz dlhsiu dobu zapasil s rakovinou prostaty. Len co sa z toho dostal, ohlasil, ze ma este inu rakovinu. Vzdal sa vedenia NDP s tym, ze sa vrati do funkcie, ked prekona tuto dalsiu prekazku. Este pocas volieb v maji bol plny energie a nadsenia nad fantastickym vitazstvom NDP, ked ziskali 103 kresiel v parlamente a stali sa oficialnou opoziciou. Dlho sa tomuto vitazstvu netesil. Pred asi mesiacom, ked oficialne docastne odstupil z funkcie, bol uz na umretie. Vychudnuty so slabim hlasom. Nedaval som mu viac ako dva mesiace zivota, co sa naplnilo. Nikdy som s jeho politikou socializmu nesuhlasil ale bol farebnou osobnostou a zabavnym parlamentarom v tom nam vsetkym bude chybat.
Vcera nas k veceru milo prekvapila nasa liska / lisiak. Vsimol som si ju, ako sedi pri chodniku a sustredene s pozera k domu nasej susdky, ktora ma velku macku do ktorej sa liska urcite zamilovala aj ked macka ju uz predtym odmietala. Tentokrat liska, lisiak, dokonca zacala vydavat nejake zvuky volajuc “milenku” macku. Ked asi po 15 minutach nic sa nedialo liska odpochodovala trochu dalej medzi stormy, kde este dlho sedela.
V piatok k veceru mi konecne zavolal Dr. Inovye. Podla toho, co mi dnes povedali v medical klinike on je specialista na gastro-intenstinalne problemy. Chce na mne dalsi krvny test a ze ma posle na MRI – (magnetic rezonance imiging), lebo vysledok ultrazvuku mu nedovoluje urobit potrebnu IRSP analyzu. Po jeho vyhodnoteni mam sa okamzite ohlasit u dalsieho specialistu, chirurga Dr. Joel Weaver na odstranenie zlcnika a pripadne rozbitie zlcnikovych, alebo ladvinovych kamenouv. Ako sa ukazuje, este nie som von z tej mojej zdravotnej mizerie a vraj “jednou nohou som stale v hrobe” aj ked sa citim velmi dobre. Zatial som pocas tych par tyzdnov poberania antibiotics, nic nerobenia, zachoval som si tu istu vahu, ako ked som zisiel s hmotnostou dole z 204 lb. na 188 lb. To je fajn a “dendy”, ale nie dost! Chcem zist dole na 180 lb. Co ma stve, ze ten ubytok na hmotnosti sa ukazuje najviac na strate svalov na rukach, nohach a nie vela na bokoch a pase. Pozitivnym vysledkom pocas tych 20 dni bol znozeny krvny tlak na 110 / 65 s tepovou frekvenciou okolo 88. Vzdy po treningu moja tepova frekvencia bola okolo 110 az 120 uderov v minute. Strasne vysoka. Vsetky tieto parameter sa upravili aj vdaka znizenej abstinencie alkoholu.
V sobotu doobeda som sa vybral ako obycajne do kina. Tentokrat pre mna na velmi netradicny film, melodramu, ci Holocaust dramu SARAH’S KEY. Pribeh z obdobia druhej svetovej vojny, odohravajuci sa vo Francii, kde zhrnali vsetkych zidov a odosielali do koncetracnych taborov. Dej sa preklina so sucastnostou, kde jedna novinarka sa snazi objavit osud maleho dievcatka, ktorej sa podarilo utiect z koncetracneho tabora. Novinarku stvarnuje Kristin Scott Thomas a tu malu dievcinu Melusine Mayance. Kniha s rovnakym nazvom je na 9 mieste Amazon Canada BESTSELLERS liste. Predtym som sa bol pozriet na film THE HELP, kde kniha s rovnakym nazvom je na prvom mieste bestseller listu Amazon Canada. Na oboch filmoch som slzil viac ako obycajne. Oba filmy boli velmi dojemne a ja asi velky slaboch, ked filmove dramy ma vedia vyprovokovat k slzam.
Ok, ukazuje sa, ze som uz na zaciatku tretej strany a to je cas skoncit s mojim pisanim. Mal som este v umysle pisat o mojich mnohych rozcitanych knihach v ktorych sa neviem dostat dalej, ako cez 50 stranu to preto, ze ma zaujme vzdy dalsia nova. Ale o tom hadam na buduce. Nemam ziadne nove fotografie, aby som spestril tento prispevok, len tu zamilovanu lisku a zaber z navstevy u mojho bratranca Janka. Uvidim, ci najdem aj nieco viac, co som nedal doteraz na blog.
Prajem prijemny ostatok letnych dni!
Milan
Ja som tu invaziu nezazil na Slovensku. Bol som vo Vychodnom Nemecku, kde som natacal moj posledny film Bieli Vlci, ked doslo k tejto invazii. V tom case som byval v “guest hose” v prekrasnej vile, kde mnohe miestnosti obyvali hostia filmoveho studia DEFA. Medzi nimi bol aj slavny rusky skladatel s manzelkou. Ked sa k nam, sediac v spolocenskej miestnosti, dostala sprava o prepadu Ceskoslovenska, ta pani sa rozplakala a hlboko sa ospravedlnovala, za tento barbarsky akt komunizmu, vediac, ze som zo Slovenska. Na druhy den to boli ludia z produkcie filmu, ktori sa snazili vysvetlit situaciu. Prirodzene, ze som im to nezjedol ale mal som povinnost este urobit nejake zabery a poziadal som o uvolnenie ist domov. Co mi dali s tym, ze mnohe zabery, ktore sa natacali v Jugoslavii v ktorych som mal byt, nahradia s niekym, co bude predstierat, ze som to ja.
Dva tyzdne po invazii som pristal v Prahe na Ruzini. Z pristavajuceho lietadla som videl, kolony parkujucich tankov a vojenskych vozidiel. Inac, po prichode do Kosic som nie velmi zaznamenal rusku pritomnost, len pochmurnu naladu ludi. Zrejme vojska sa uz utiahli do ich vybranych zakladni. To boli uz dni, ked mnoho z mojich a nasich blizkych priatelov davalo “s bohom” ceskoslovensku a masivne pochodovali do emigracie. Nie ja a niekolko dalsich, co sme ostali v Ceskoslovensku s vierou, ze ruske vojska sa stiahnu a odidu nazad. Ked sa tak nestavalo, dva roky po invazii aj ja som sa zpakoval a odisiel z ceskoslovenska aj s Mariankou cez Taliansko do Canady. To bolo 41 rokov nazad. Tazko uverit, vsak to je hotova vecnost v zivote cloveka. Odchadzali sme mladi a anbiciozni. Uzili sme si Canady v plnej miere, uspesne a s najvacsim zadostucinenim. Prezili sme za tie dlhe roky ten najkajsi cas v plnom zdravi a pohode este do nedavnych rokov. Prvou obetou naruseneho zdravia a pohody z pred par rokov bola a je Marianka. Poslednych niekolko tyzdnov sa zda, ze ja som pre zmenu na rade s komplikaciami, ktore ma neocakavajuc prepadli, ako som naznacil v poslednom prispevku.
08 22 11 – pondelok
Po “dlhom”vikende, som sa dnes rano znovu vybral do fitka aj so zranenim, ktore som si sam zapricinil na poslednom treningu, ked som trochu prehnal otacanie trupu s kladkou a zacitil som neprijemny bolestivy pocit, nieco ako ked si clovek natrhne sval. Tentokrat to bolo vo vnutri v oblasti pravej ladviny, kde som predtym v poslednych tyzdnoch mal silne bolesti. Bol som opatrny a dokazal som prejst cez “starecky” trening, bez vaznejsieho problemu. Ked som vstupil do auta a nastartoval motor zaplo sa aj radio na ktorom prave ohlasovali, ze jeden z nasich poprednych politikov, vodca NDP (Novej Demokratickej strany) Jack Layton dnes rano umrel. Jack mal rozne prezyvky, najviac mu vsak sedela “Taliban Jack” pre jeho sympatie k Talibanu. Mr. Layton uz dlhsiu dobu zapasil s rakovinou prostaty. Len co sa z toho dostal, ohlasil, ze ma este inu rakovinu. Vzdal sa vedenia NDP s tym, ze sa vrati do funkcie, ked prekona tuto dalsiu prekazku. Este pocas volieb v maji bol plny energie a nadsenia nad fantastickym vitazstvom NDP, ked ziskali 103 kresiel v parlamente a stali sa oficialnou opoziciou. Dlho sa tomuto vitazstvu netesil. Pred asi mesiacom, ked oficialne docastne odstupil z funkcie, bol uz na umretie. Vychudnuty so slabim hlasom. Nedaval som mu viac ako dva mesiace zivota, co sa naplnilo. Nikdy som s jeho politikou socializmu nesuhlasil ale bol farebnou osobnostou a zabavnym parlamentarom v tom nam vsetkym bude chybat.
Vcera nas k veceru milo prekvapila nasa liska / lisiak. Vsimol som si ju, ako sedi pri chodniku a sustredene s pozera k domu nasej susdky, ktora ma velku macku do ktorej sa liska urcite zamilovala aj ked macka ju uz predtym odmietala. Tentokrat liska, lisiak, dokonca zacala vydavat nejake zvuky volajuc “milenku” macku. Ked asi po 15 minutach nic sa nedialo liska odpochodovala trochu dalej medzi stormy, kde este dlho sedela.
V piatok k veceru mi konecne zavolal Dr. Inovye. Podla toho, co mi dnes povedali v medical klinike on je specialista na gastro-intenstinalne problemy. Chce na mne dalsi krvny test a ze ma posle na MRI – (magnetic rezonance imiging), lebo vysledok ultrazvuku mu nedovoluje urobit potrebnu IRSP analyzu. Po jeho vyhodnoteni mam sa okamzite ohlasit u dalsieho specialistu, chirurga Dr. Joel Weaver na odstranenie zlcnika a pripadne rozbitie zlcnikovych, alebo ladvinovych kamenouv. Ako sa ukazuje, este nie som von z tej mojej zdravotnej mizerie a vraj “jednou nohou som stale v hrobe” aj ked sa citim velmi dobre. Zatial som pocas tych par tyzdnov poberania antibiotics, nic nerobenia, zachoval som si tu istu vahu, ako ked som zisiel s hmotnostou dole z 204 lb. na 188 lb. To je fajn a “dendy”, ale nie dost! Chcem zist dole na 180 lb. Co ma stve, ze ten ubytok na hmotnosti sa ukazuje najviac na strate svalov na rukach, nohach a nie vela na bokoch a pase. Pozitivnym vysledkom pocas tych 20 dni bol znozeny krvny tlak na 110 / 65 s tepovou frekvenciou okolo 88. Vzdy po treningu moja tepova frekvencia bola okolo 110 az 120 uderov v minute. Strasne vysoka. Vsetky tieto parameter sa upravili aj vdaka znizenej abstinencie alkoholu.
V sobotu doobeda som sa vybral ako obycajne do kina. Tentokrat pre mna na velmi netradicny film, melodramu, ci Holocaust dramu SARAH’S KEY. Pribeh z obdobia druhej svetovej vojny, odohravajuci sa vo Francii, kde zhrnali vsetkych zidov a odosielali do koncetracnych taborov. Dej sa preklina so sucastnostou, kde jedna novinarka sa snazi objavit osud maleho dievcatka, ktorej sa podarilo utiect z koncetracneho tabora. Novinarku stvarnuje Kristin Scott Thomas a tu malu dievcinu Melusine Mayance. Kniha s rovnakym nazvom je na 9 mieste Amazon Canada BESTSELLERS liste. Predtym som sa bol pozriet na film THE HELP, kde kniha s rovnakym nazvom je na prvom mieste bestseller listu Amazon Canada. Na oboch filmoch som slzil viac ako obycajne. Oba filmy boli velmi dojemne a ja asi velky slaboch, ked filmove dramy ma vedia vyprovokovat k slzam.
Ok, ukazuje sa, ze som uz na zaciatku tretej strany a to je cas skoncit s mojim pisanim. Mal som este v umysle pisat o mojich mnohych rozcitanych knihach v ktorych sa neviem dostat dalej, ako cez 50 stranu to preto, ze ma zaujme vzdy dalsia nova. Ale o tom hadam na buduce. Nemam ziadne nove fotografie, aby som spestril tento prispevok, len tu zamilovanu lisku a zaber z navstevy u mojho bratranca Janka. Uvidim, ci najdem aj nieco viac, co som nedal doteraz na blog.
Prajem prijemny ostatok letnych dni!
Milan
