Good news

Jesen 2010

Navsteva a tura po Canadskom parlamente Parlamentna kniznica Navsteva Canadskeho parlamentu a prechadzka okolim Na prechadzke v blizkom susedstve uz v kroji jesenych farieb 10 11 10 - pondelok
Ani neviem, ci mam zacat pisat. Ved uz je neskore popoludnie. V trube sa pecie velky kus odkostenej nohy “lamb”, jahniaceho stehna. Naspikoval som ho s cesnakom, a vseliakymi inymi bilinami. Uvidim ake to bude? Je toho viac ako kilo a pol. Povodne som chcel zavolat Frantu a Vlastu na veceru, ale neboli doma. Tak som sa vzadal a co ostane z vecere, zje sa zajtra na obed. Vacsia cast ostane Marianke, ked k nej pride Nancy, pripadne, co este ostane bude vecer pre nas. Kedze mame za sebou “Tanksgiving veekend”, vdakyvzdania, tak sme si dopriali trochu viac jest a popijat. Nie najmudrejsie riesenie, ked vsetci trpime na nadmernu vahu a este vacsiu chut jest. Aj ked dnes je “sviatok”, vsetko sa oslavovalo vcera, ved zajtra treba ist do prace. Pre nas to neplati, do prace nejdeme a tak si mozeme dovolit viac, ako ludia, ktori musia rano skoro vstavat. Vela z nich oslavovali ten sviatok uz v sobotu vecer, alebo v piatok na obed. Hlavnym jedlom je “turkey”. Cim vacsia spolocnost pozvanych, tym vacsia turkey. Pre nas, co som kupil mala len 15 libier, cize okolo 7 kg plus-minus. Aj tak sme ju rozdelili a vacsiu cast som odlozil do mraznicky. Vykostil som prsia a kridla, ktore som dal zmrazit. Nohy a chrbat som dal na pecenie. Aj toho bolo vela, lebo sme mali nie len obed, ale aj veceru a dnes rano, ci na obed este ostatok.

Myslim, ze skoncim s pisanim. Jashnacina by mala byt hotova a je cas ist vecerat! OK, musim to maso nechat zakryte aspon 15 minut, tak mam par minut napisat par slov. Myslim, ze sa toho ale vzdam. Robim preklepy, a ete horsie chyby. Je aj zajtra, ked mozem pokracovat. Pravdou je, ze neviem kedy, lebo k Marianke okolo desiatej pride Nancy a pre nas s Agi to bude cas vypadnut z domu. Urcite nebudem mat cas pokracovat rano, mozno az neskorsie vecer. Tak “see you later”!

10 16 10 – sobota
Z toho “zajtrajsieho pokracovania” nie len nebolo nic, ale do pokracovania prispevku sa pustam o plnych 5 dni neskorsie. Nie, ze by som nemal vazny umysel pokracovat kazdy den, ale vzdy sa nasla vyhovorka, aby som nemusel. V dobrom umysle pokracovat v nacatom som to dotiahol az do konca tyzdna. Tentokrat s rozhodnutim prispevok ukoncit dnes, alebo najneskorsie zajtra. Je uz pokrocile poobedie, stale nam svieti slnko a mame krasny pomerne teply den. To slnko nebude svietit velmi dlho. Nechce sa mi verit, ako sa skoro zacina stmievat a ako skoro je tma. Vcera okolo siestej bola az depresivna tma, ze Agi utrusila “podme spat”. Ta tma ma k tomu vedie. Musime sa vyrovnat so skutocnostou, ze to bude este horsie a stmievat sa zacne okolo 3:30 aky je presne sucastny cas. Nanci vzala Marianku na dalsiu prechadzku pokial si mozu uzit slnka a jesenneho tepla. Agi vypadla z baraku okolo desiatej a isla s Ladom a Lidou na ich chatu asi 100 km od nas. Zatial sa nevratili. Ja, ako obycajne som sa vybral do kina na film RED. V preklade skratka RED znamena Retired, Extremely Dangerous. V hlavnych ulohach Bruce Willis, Morgan Freeman, John Malkovich, Helen Mirren a Mary-Louise Parker. Jedna sa o skupinu “over-the-hill spionov CIA, ktori sa daju dohromady, aby vyriesili preco na vsetkych chcu spachat atentat. Je to komedia spojena s akcnym filmom plnym napatia a humoru. Je to vyborna zabava s “happy end-om”. Stoji zato ho vidiet a pobavit sa na penzistoch, ktori su stale extremne nebezpecni!

Musel to byt cert, ktory miesto toho, aby som po kine isiel domov, ma naviedol zastavit sa v blizkej obrovskej predajni knih Chapters. Ta navsteva predajne ma stala cez 80 dollarov so vsetkymi zlavami za tri knihy vsetko v “hard cover”. Jedna z nich nesie nazov “MAYDAY! MAYDAY! Je to vyzva SOS od lokalneho bestselling autora Lowell Green, ktoreho kazdy den pocuvam na radio stanici CFRA, kde vedie dvojhodinove “talk show” a je uzasne popularny host s pravicovymi nazormi. V skratke v knihe varuje a vyzyva znizit emigraciu do Canady (Canada rocne porijma okolo 300 tisic emigrantov). Zastavit tzv. multiculturalism, ktory rozklada Canadu na rozne narodnostne geta. Varuje ze sa blizi “the end” Canady ako sme ju doteraz poznali. Je autorom mnohych bestselling knih, tato je jeho posledna.

Pred nejakymi dvoma rokmi som bol uneseny jeho prvou knihou “The End of Faith” vitaz PEN Award za nonfiction. Sam Harris je neuroscientist a ma PHDr nie len v tom odbore ale tiez vo filozofii. Jeho najnovsia kniha nesie nazov “THE MORAL LANDSCAPE”, How Science can Determine Human Values. Urcite to bude velmi zaujmave citanie o moralke a ci kluc k nej drzia nabozenstva ako krestanstvo, moslimstvo a podobne, alebo moze byt zalozene a urcene na ludskom rozkvete, vede a racionalite.

Poslednu, tretiu knihu som kupil od mojho oblubeneho spisovatela Michaela Connellyho autora mnohych vzrusujucich kriminalnych fikcii, ktore su urcite dobre zname aj na Slovensku.”THE REVERSAL” je jeho posledna. Boy uz sa tesim!

Vcera som bol v blizkej nemocnici na tu spominanu citoscopiu. Trochu pridlho som musel cakat pokial som prisiel na rad. Ked som sa konecne natiahol na vysetrujuci stol, ci postel a sestricka ma odhalila a umyla, zacala nie najprijemnejsia procedura vsunutia sondy do mocoveho mechura. Mal som pocit, ze sa popisam. Vysetrenie netrvalo dlho ale hned po skonceni som skutocne letel na toaletu a potom este niekolkokrat. Urolog ma uistil, ze nevidi ziaden naznak rakoviny, ze moj mocovy mechur je absolutne cisty. Aby som si nerobil ani problem zo zvacsenej prostaty, lebo nijak neprekaza moceniu a u starcov je bezne, ze je zvacsena. Akurat objednal pre mna catscan k voli mojej staznosti, ze ma boli spodny chrbat oblast ladvin. Je mozne, ze mam ladvinove kamene, alebo nieco ako piesok. Tiez ma poslal na odber krvi, pre rozne krvne vysetrenia. Inac mi nepovedal nic viacej ako co som pocul od toho technika, ktory robil ultrazvuk. Samozrejme, ze ma potesila zprava, ze sa nemam obavat, ziadnu rakovinu nemam a mozem spokojne spavat. Je to “good news” a tak sa treba tesit aspon do casu, ked zas nieco cloveka prepadne.

Minuly tyzden v sobotu som videl velmi prijemny a dobre urobeny film “Secretariat” biografia slavneho zavodneho kona. V utorok som sa s Agi vybral do mesta a okolia parlamentu. Nahodou sme prisli v case ked davali skoro hodinovu turu po parlamente. Poslanci nezasedali, tak sme mali pristup k hlavnym zasadacim miestnostiam a ku parlamentnej kniznici. Pre mna to bolo tiez prvykrat, ked som sa mohol pozriet do parlamentu, ktoreho miestnosti vidim skoro kazdy pracovny den pocas “Question Periods”.

Prajem prijemnu jesen, ked este niejaka ostava. Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie!

Milan