Po Velkonocnych sviatkoch 2010

Mojmu bratrancovi Jankovi odbilo 87 rokov. Zastavili sme sa v Osgoode u jeho dcery mu pogratulovat k tomuto vyrociu!
Zatial, co kvietky na malej upravenej zahradke sa prebudzaju k zivotu, s Klarou sme natreli terasu ako protekciu proti dazdom.

Ranajky na terase v teplom prostredi golfoveho ihriska. V nedelu sme mali "slavnostnu" Velkonocnu veceru nie len s navstevou z Windsoru, ale aj s Frantom a Vlastou na terase. Dnes rano, ked som otvoril dvere cakal ma balik s knihami z AMAZON.ca s ocakavanou knihou!

Pred navstevou kina, zastavil som sa v predajni knih CHAPTERs a kupil som si tieto dva bestsellery od svedskeho autora!

Ottawa 04 04 10 – utorok
Po troch dnoch “sviatkovania”, lenosenia a nadmernej konzumacie jedla a pitia sme sa stretli s Frantom a Vlastou dnes rano vo fitku na trening. Trochu sa nam tazsie trenovalo po troch dnoch nic nerobenia. So zaprenim sme to “oddreli”, prirodzene, beruc v uvahu znizenu starecku intenzitu treningu. Rozisli sme sa s nadejou, ze zajtra by to malo byt lahsie. Ostava len dufat a mat nadej, lebo staroba sa viac a viac prejavuje. Stvrdnuty a menej pohyblivy krk, bolest v dolnom chrbte, stvrdnute slachy, abdominalna hernia, znizena flexibilita, stracajuca sa rovnovaha atd., mam problem natiahnut si nohavice alebo obut tenistky. To su len zaciatky! Co bude za par rokov, ked sa este nejakych dozijem? Skoda stonat, nadavat a stazovat si, aj tak to cloveku nepomoze. Mudrejsie je to prijat, otriast sa a pozerat na buducnost optimisticky, nie v nadeji, ze to bude lepsie, to urcite nie, ale ze clovek si udrzi aspon relativne zdravie a potechu zo zivota ze je.

Vcera, alebo predvcerom, ked sa Klara cez Skype bavila zo svojim synom v Londyne, pochvalil sa, ze cita vybornu napinavu, vzrusujucu trilogiu od autora STIEG LARSSON. Nezabudol sa opytat, ci som toho autora cital? Nie necital! Zatial som sa k tomu nemohol dostat, lebo mam rozcitane ine knihy a dalsie cakaju. Ale vedel som o com hovori, lebo som si vsimol v poslednych niekolkych novinach, kde vzdy v nedelnajsej casti novin “BOOKS” uvadzaju rebricek naviac citanych bestsellerov a tie knihy neusli mojej pozornosti. Predsa nie som az taky literarny neandrtal. Jeho prva kniha nesie nazov: THE GIRL WITH THE DRAGON TATTOO a druha kniha z trilogie: THE GIRL WHO PLAYED WITH FIRE. Velmi ocakavana a zatial este v tlaci je jeho tretia kniha trilogie: THE GIRL WHO KICKED THE HORNET’S NEST.

Kedze dnes je utorok k Marianke ako dozor prisla na prekvapenie miesto pani Marty pani Maria, ktora zvykne chodit v sobotu. Zrejme sa Marta osparavedlnila agencii a ti poziadali Mariu aby ju zastupila. Klara sa poponahlala a hned odisla ku Lide a spolu do shopping centra na stretnutie “babinca”. Ja som tiez odisiel skorej aj ked film co som si vybral mal ist poobede o 1:20. Majuc dost casu, zastavil som sa v predajni knih “Chapters” a utracal som cas tulanim sa medzi desiatkami regalov a pozeral si literarne novinky. Narazil som na regal kde boli desiatky hore uvedenych knih od Larssona. Vzal som hned obe, aby som nemusel ist neskorie pre druhu. Trochu ma zarazila ich hrubka, kazda ma okolo plus/minus 800 stran. Autor je Sved a povodne knihy boli uverejnene v svedctine. Vo svete doteraz bolo predanych 21 milionov jeho noviel a tak urcite su viac zname na Slovensku a v Europe. Skorej ako tu, lebo jeho knihy prisli na americky trh len v poslednych mesiacoch.

Ja som sa povodne vybral na film “THE GHOST WRITER”, starsi film a mal to byt intelektualny “thriller”. Zaciatok predstavenia o 13:20. Na moje prekvapenie a pre moju nepozornost, film isiel nieco po stvrtej hodine. Nezavahal som a bral som najblizsie predstavenie. Film “CHLOE”, drama v hlavnej ulohe Julianne Moore, Liam Neeson a v ulohe mladej prostitutky, escortu “Chloe” Amanda Seyfried. Rezia Julianne Moore. Film mal velmi priaznive hodnotenia a musim suhlasit bol to zaujmavy film, slusna drama, vyborne uhrana! Problem bol jedine, ze som si musel hodinu pockat na zaciatok na 14:30. Konecne som bol na slusnejsom filme po troch vikendoch ked som ziaden film nevidel.

04 05 10 – streda
Ked som rano nieco po piatej hodine skocil pre noviny s pomedzi dveri vypadol balik s dvoma knihami z AMAZON.ca, ktore som objednal pred par dnami. Jedna je Grafologia pre brata Eda a druha pre mna od Brigitte Gabriel s nazvom: THEY MUST BE STOPPED s podtitulkom: WHY WE MUST DEFEAT RADICAL ISLAM AND HOW WE CAN DO IT. Kedy sa ku vsetkemu dostanem citat to budu tyzdne, ked nie mesiace. Ja zrejme trpim dedicnou chorobou mojho otca, ktory tiez mal vasen skupovat knihy a citat. Na knihy by bol utratil aj poslednu vyplatu, ked by ho nebola na uzde drzala nasa mama. Pred par dnami som sa zacital do #1 New York Time’s bestselleru: “Three Cups of Tea”. Trochu narocnejsie citanie ako mnohe ine ktore som cital. Skoda, ze den nema 48 hodin!?

Mam este vela na mysli, co by som mal spomenut. Budem sa snazit byt velmi strucny. Uz su to viac ako dva tyzdne, ked sme v jednu sobotu doobeda skocili do Osgoode navstivit mojho bratranca Janka a pogratulovat mu k jeho 87 narodeninam. Posedeli sme s Yvettou a Jankom dobre tri hodiny, pohovorili o vsetkom. Bol poteseny, ze sme prisli a chutilo mu aj nase slovenske jedla ktore sme prenho priniesli. On na oplatku mi dal asi poltucta kaziet prenho vraj uz nepotrebnych.

Myslim, ze v mojom poslednom prispevku som spominal, ze sme mali noci a dni zaciatkom marca, ked sme mali tuhy mraz, ale to len na kratko. Fakticky za cely marec nespadla v Ottawe ani len jedna vlocka snehu. Prekonane vsetky rekordy, nie len v nesnezeni. Pred Velkonocnymi sviatkami sa zas tak oteplilo, ze sme mali asi dva dni ked teplota vysla az na 28 a 30 stupnov plus. Od konca sviatkov, co su len dva dni sa trochu ochladilo, dnes v noci sme dokonca mali silnu burku. Hrmelo a lialo, ze sme rano stratili elektriku a boli sme bez nej tu v Stittsville dobre dve hodiny.

Na sviatky k nam zavitala vzacna navsteva z Windsoru. Kamil a Magda, spoluemigranti este zo 70 rokov minuleho storocia, ked sme mesiace travili v Latine – Taliansko, nedaleko Rima v kampe pre utecencov. Uz je to par rokov co u nas neboli a my tiez u nich. Na tu 900 km cestu ja sa uz asi nikdy nevypravim s Mariankou. To by bolo trochu privela na jej zdravotny stav. Aj preto som naliehal aby radsej oni prisli k nam, ako my k nim. Obaja Kamil a Magda su vyborna spolocnost. V nedelu sa s Klarou vybrali na navstevu “War Museum” a skocili aj do mesta. Zdrzali sa do neskoreho poobedia. My sme mali na veceru viacmenej vsetko pripravene a o nedlho po nich prisiel aj Franta s Vlastou a spolu sme vecerali na terase. Bol bohaty vyber jedla, vina a tak sme sa hostili ako sa patri na Velkonocne sviatky.

Za skoro dva tyzdne od mojho posledneho prispevku sa udialo daleko viac v nasom zivote ktore by hadam aj stalo zato spomenut, ale nezavratne sa blizim ku konci druhej strany a tak je hadam cas neotravovat a s pisanim skoncit.

Dakujem za pozornost, prajem prijemne jarne dni a pohodu!

Milan