Saturday, March 14, 2009

Jarne zdravotne tazkosti

A je to tu! Jaro! Na zaciatku tohoto tyzdna sa ozvalo na golfisti prve zagaganie nasich "milovanych" Canadskych hus! Uz ich je tu desiatky! Potvrdzuju prichod jara! Fajn.
Ottawa 03 14 09 – sobota
Tu helmu, ktoru som odkupil od Petra a spominam v poslednom prispevku uz som raz mal na hlave. V nej som minuly tyzden lyzoval, ked v nepritomnosti Frantu, bol som s jeho pani manzelkou Vlastou na Camp Fortune, vyuzivajuc krasny slnecny den. Mal som ju mat na hlave aj predvcerom vecer! Bol by som si usetril nejake odreniny na brade, rukach a kratky, hlbsi rez na oboci nad lavym okom. Tie moje nepatrne zranenia som zial neobdrzal nebezpecnym padom na zladovatelom terene na Skyline, ale zo zahanbenim musim priznat, doma na makom koberci s par prekazkami, ktore stali v caste pri strate rovnovahy a nasledujucim padom. Skutocnu pricinu budem asi musiet odtajit, ked sa ma vo fitku nato opytaju, aby som nevyzeral ako idiot, ale skorej ako odvazny starec, ktory prezil pad pri lyzovani bez zlomenin. Nebude potrebne takto klamat, lebo v pondelok, ked pojdem do fitka na trening tie skrabance uz budu prec a ta mala jazva nad okom je uz teraz zahojena, rana spojena bez nutnosti ju zosivat.

V lavo odomna Hanka F. prisla navstivit svoju spoluziacku Gitu. Urobili mi radost, ze nas navstivili.
Pred par dnami sa telefonicky ohlasila nasa stara kamaratka z Toronta Hanka, ze je tu v Ottawe na navsteve u svojej starej spoluziacky Gity z Blavy. Ci nas mozu prist navstivit a pozdravit Marianku v ramci oneskorenej oslavy jej narodenin. Samozrejme, ze sme boli poteseni! Ohlasili sa obe na tretiu poobede. Doobeda sme sa trochu zabavili s malym pohostenim, oblozene chlebicky, krevety, orechy atd. veceru som nechystal, nepocital som, ze sa zdrzia dlhsie ako hodinu alebo tak nejak. Zrejme sa museli citit dobre, lebo odnas odchadzali az okolo ponoci. Ja som si samozrejme nestazoval, citil som sa ako prosperujuci moslim, ktory ma styri manzelky, styri kocky a ja! Problem bol, ze som mal posledne jedlo rano, ranajky, dve vajicka a paradajku a do vecere nic ineho. Dievcata sa oneskorili a prisli o hodinu neskorsie ako sa povodne ohlasili. Dali nam vediet telefonicky , ze pridu neskorsie. Ja som mal otvorenu este z vcerajska jednu flasku cerveneho, tak aby som si skratil cakanie usrkaval som z vina, mal som radsej sa poriadne najest. Nestalo sa, a nato som doplatil neskorsie. Eva sa za cely vecer vina nedotkla a Gita len trochu, lebo ona riadila auto. Tak my s Hankou sme sa bez obmedzenia hostili.
Hanka F. sa trhla a dokonca mi dala jemnu masaz krku, ked som si stazoval na stvrdnuty krk.
To je stara znama vec, niekolkokrat overena aj mnou, ze ked clovek popija, vsetko je OK pokial sedi na zadku a nevstava z kresla. Ked clovek popija, treba mu dost casto odskocit a ulavit si! Nuz a to je ten kriticky cas, ked clovek trochu prebral a vstane, ze sa s nim zatoci svet. Mne k tomu zatoceniu pomohol jeden moj drevak, co som mal na nohe. Vyvrtla sa mi noha v clenku, drevak letel do plafonu, ja som urobil vyvrtku, stratil rovnovahu a isiel som k zemi. Na ceste v zaujme sa zachranit, strhol som zo stojanu jednu moju indiansku bustu a spolu v objati sme pobozkali koberec. Busta ostala cela s malym skrabancom a ja tiez s trochou vyraznejsim poskodenim. Ten rez nad okom zacal dost krvacat, ze to vyplasilo vsetky dievcata! Eva zavolala Zuzke a ta okamzite prisla dokonca aj s jej synom Ronym a zacali ma lepit s leukoplastom. Krvacanie za chvilu prestalo, poumyval som si tvar a zakrvavenu stenu v kupelke a vsetko bolo fajn a dendy! Trochu zahanbeny ano, ale nic nebranilo pokracovat dalej vo vybornej zabave, ktora prevladala cely vecer. Rony sa dokonca slubil, ze rano na druhy den pride na ranajky! Ako ze aj prisiel a spolu my dvaja sme poranajkovali a trochu debatili. On sa na buduci rok chysta na Canadsky lyziarsky marathon 160 km dlhy, ktory sme my absolvovali pred viac ako 30 rokmi s Gabim, Emilom, B. Gillom
Mestecko Perth je vzdialene asi 70 km od Ottawy. V tej kamennej budove je vynikajuca kaviaren s fantastickou kavou. To atraktovalo Ladu a Lidu si tam skocit.
To najhorsie este len prislo vcera poobede a neskoncilo do dnes. Tentokrat si to najhorsie odskakala Marianka, Eva a ja. Nejdem sa o tom velmi rozpisovat, lebo urcite nie su to velmi gustiozne pribehy, co nasledovalo a dokonca pokracovalo dnes poobede. Vcera, po normalnom obede Marianka vstala z kresla a ponahlala sa na zachod. Nez ale stihla prist naraz to z nej vsetko vyslo, vyvracala sa este predtym ako stihla prist na zachod. Cakalo nas utieranie kobercov, cistenie a vyplachovanie uteriek. Len co sa vratila nazad k telke a sedla do svojho kresla, vyrazila z nej druha dvaka zvracania. Dalsia smena upratavania, umyvania. Nejdem to roztahovat, ale do vecera sa tento process mnohokrat zopakoval. Ja som bol stale na kolenach a cistil som koberce, utieral dvere a steny a kazdu chvilu v pozore, ze pride dalsia seria vracania. Marianku sme skoro dali do postele, ked sa zdalo, ze je OK. Zial nebolo! Prisla dalsia komplikacia, riedky pripad s hustym behanim, nie len pre Marianku, ale aj pre mna. Este stastie, ze mame tri kupelky a zachody v baraku. Do stvrtej rana som nespal lebo vsetko sa opakovalo kazdu polhodinu. Konecne okolo stvrtej rano sa jej stav utisil a aj Marianka aj ja sme trochu zdriemli. Ja som jej za tu noc vymenil tri nocne kosele, troje plienok, dvakrat postelne pradlo a povyhadzoval som male koberce. Najhorie bolo cistenie kobercov, ktore aj tak potrebuju vsetko urobit este raz. Dnes jej Eva urobila velmi lehke ranajky a trochu ryze s mliekom na obed. Vysli sa na chvilu prejst a ked sa vratili cely proces vracania sa zopakoval. Chudinka Marianka, prezila dni velmi silnej nadchy a teraz zaludocnu horucku! Ja stale trpim na nadchu. Kycham, tecie mi z nosu, neviem poriadne dychat a mam hrubsi hlas.

Neostava mi do ukoncenia dvoch stran vela miesta a tak budem velmi strucny! Dnes, asi pred hodinou mi zavolal moj bratranec Janko. Prekvapil ma! On sa uz odstahoval z toho ustavu kde byval a je u svojej dcery Yvetty v Osgoode. Chodi k nemu nejaka pani, ked oni su v robote a nejaka rehabilitacna setricka niekolkokrat v tyzdni, Co ma prekvapilo, ze Janko znel velmi dobre, hovoril bez problemov zrozumitelne a jasne, vedel udrzat dlhsiu konverzaciu a po vyradeni roznych liekov vraj sa citi daleko lepsie aj ked trpi bolestiami, ktore neprestavaju. Mozno v utorok ho skocim navstivit.

Ja som sa minulu nedelu vybral do kina na film Watchmen a Eva isla s nasimi priatelmi na kavu do mestecka Perth. Je to nejakych 70 km od Ottawy, pekne prostredie aj ked este bolo dost zima na nejake velke prechadzky. V sobotu, den predtym ja som bol v spolocnosti Vlasty a Zuzky na Madam Butterfly, live z Metropolitan Opery z New Yorku. Dve najvacsie kinosaly boli vypredane. Bolo to fantasticke. Bol som skutocne milo prekvapeny a nedivim sa, ze take mnozstva ludi chodia na tento sposob vidiet to najlepsie na sirokom platne priamo z New Yorku. Senzacny zazitok.
Po navrate z mestecka Perth sa Lada s Lidou zastavili u nas a pomohli dojest ostatok huspeniny!
Mal by som este vela co napisat, zial moj osobny limit je dosiahnuty! Len tolko, ze to heslo: There`s probably no God. Now stop worrying and enjoy your life, bolo povolene umiestnit ako reklamu na autobusy v Ottawe. Good!

Pozdravujem a nikomu neprajem take neprijemne dva dni ako sme mali my. Enjoy your life in full!

Milan