Sorry being late with my blog

DUSAN SELIGA, STVRTY Z LAVA V BIELEJ KOSELI A S PALICKOU V RUKE. ZOMREL MINULY PIATOK V KOSICIACH NA INFARKT. BOL TO NAS KAMARAT ESTE Z ROKOV ZACIATKU KULTURISTIKY V 60- TICH ROKOCH. NA FOTOGRAFII JE V SPOLOCNOSTI BRATOV Ivana a Petra URICKOVCOV, Dura VISNEHO, Dusana MATUSIKA A Misa CAPLU Z MINULEHO ROKU. POHREB BUDE MAT V TIETO DNI V BLAVE. (photo courtesy L. Majora)
Ottawa 02 27 07 – utorok
Mili!
Uz som davnejsie tak tazko nezarezaval v kuchyni, ako dnesne doobedie. Este vcera som skocil do nedalekeho masiarstva a kupil som peknu davku vyudenych bravcovych a hovadzich rebier. Zastavil som sa v potravinach, dokupil som este jednu velku surovu sunku, kyslu kapustu, zeleninu. Sunku a rebra som hned dal do nasho najvacsieho hrnca varit. Do vacsej nadoby som namocil fazulu, aby sa nabobtnala a ja dnes rano som mohol sa zacat zvrtat okolo sporaka.

Rozhodol som sa z toho vyvaru urobit dve polievky. Kapustnicu, ci spravnejsie kapustovu polievku a druhu “fazulnicu”. Obe polievky su skoro ako “dvojicky”, lebo do oboch isli vsetky ostatne dobroty rovnako. Korenova zelenina, zemiaky narezane na male kocky, debrecinske klobasky, rebra, sunka, vyprazena slaninka, oprazena cibula, cesnak, koreniny, atd. Rozdiel bol len v tom, ze do jedneho hrnca isla kapusta a do druheho fazula. Plne styri hodiny som sa obracal okolo sporaku! Z vysledku sa budeme este dlho tesit. Ved v kazdom hrnci je aspon 8 az 10 litrov hustej, vydatnej polievky, ktora nam posluzi ci uz ako obed, alebo v nutnosti aj ako vecera. Urcite dnes ako vecera, lebo vonkoncom nemam chut este nieco robit v kuchyni.

Dusan Seliga v spolocnosti najblizsich kamaratov Juraja Visneho a Ivana Uricka minuly rok V Blave pri prilezitosti ME v kulturistike (photo courtesy Luda Majora)
Este som nestacil nieco zjest z jednej alebo druhej polievky, ked Marcela mi oznamila, ze uz ma umyte flase na plnenie s davnesie urebenym a odstatym bielym vinom. Cakala ma druha varka roboty. Z jedneho demizonu obycajne naplnim 30 az 31 7dl. flias. Mal som dva take demizony len nie dost flias. Ostatok som naplnil do troch galonkovych demizonov. Stihli sme este pred druhou, preliat na druhu fermentaciu dalsie dva demizony. Nechcel som aby mi uslo vysielanie z parlamentu “Question period”. Teraz ma caka ta najtazsia sichta! Napisat moj dvojstrankovy list – prispevok do mojho “zanedbaneho” blogu.

"BELEHRADSKA SESTKA" popularnych a prvotriednych Bratislavskych kulturistov 60-tich rokov. Zlava stojaci: Mackie Pipasik, Andy Hanzlik, Brano Kochan, Ivan Uricek, Duro Visny. V klaku dnes uz nebohy DUSAN SELIGA

Moj jediny prispevok na moj blog bol este zo zaciatku tohoto mesiaca. Je to urcite dlhsie ako dva tyzdne, co som nic nenapisal a nic neumiestnil na moj blog. Pokusil som sa raz, ci hned dvakrat zacat pisat, ale len som cumakoval na obrazovku a z hlavy nic nevyslo! Vytiahol som laptop a rozlozil som si ho v jedalni na stol. Odtial mam vyborny prehlad co sa deje v kuchyni, vo “family room” kde sedava Marianka, dokonca odtial vidim aj na telku. Ked pocuvam radio, co vzdy robim, nikoho nevyrusujem. Z toho miesta vidim do nasej ulice a cez studio na nasu terasu a golfove ihrisko. Strategicka pozicia hahahaha! Prcina mojej mlcanlivosti by sa jednoducho dala charakterizovat ako LENIVOST! Druhy dovod bol, ze som bol zacitany do vybornej kriminalky Predator. Cim viac som sa blizil ku konci, tym viac som sa ku knihe vracal a negoval som vsetko ostatne. Hned potom som sa zacital do dalsej vybornej kriminalky od spisovatela David Baldacci s nazvom: THE CAMEL CLUB. Baldacci sa pred rokmi preslavil svojou prvotinou “ABSOLUTE POWER” v hlavnej ulohe kulturneho a inteligentneho zlodeja bohatych obydli Clint Eastwood. Od vtedy Baldacci uverejnil aspon jeden tucet dalsich knih. Polovicku som precital a teraz zacinam dobiehat zameskane. The Camel Club sa zaobera ukladmi extremnych islamskych teroristov, ktorym sa podari uniest prezidenta USA. Ostava mi asi 100 neprecitanych stran. Dalsi, pravdepodobne malicherny dovod, co ma zdrzalo od pisania, bola skutocnost, ze nemam ziadne cerstve, zaujmave fotografie pridat k blogu.

Tak ako predchadzajuci aj tento zaber je z dovolenky v Bulharsku mne poskytnute Durom Visnym. Stvrty z lava je nas spolocny kamarat blondak Dusan SELIGA

Prvy, kto reagoval na nedostatok mojej blogovej korespodencie bol kamarat z Nemecka Sano B. Pred par dnami to zas bol Alex z Calagary a dnes dokonca moj brat Edo, ktoremu sa zdalo moje mlcanie pridlhe a podivne! Zrejme sa naslo par ludi, co si povsimli, ze nejak meskam s mojimi listami. Nic vazneho sa vsak nedialo v nasom zivote, ktore by stalo zato o tom pisat. Dni utekali bez vecsieho vzrusenia. Bol som lenivy nie len pisat, ale zacal som byt nedosledny aj s chodenim do fitka na treningy, lyzovat, ci uz na nasom backyarde (golfisti) alebo na svahoch Pakenhamu, Camp Fortune a inde. Dovod bol hlavne v neprijaznivom velmi studenom a veternom pocasi! Komu by sa chcelo ist von, ked teploty sa pohybovali s “wind chill” faktorom okolo -30 st. vacsinu februara. Uz sa zotavujem z mojej lenivosti. Vidiet to aj na dnesnom dni, ze som sa doteraz nezastavil mimo vzhliadnutia dvoch politickych programov, ktore som si nechcel nechat ujst.

Aj ked som bol lenivy ist do fitka alebo na lyzovacku, poctivo som kazdu nedelu doobeda na jedenastu hodinu odskocil do kina. Snazil som sa dobehnut vidiet niekolko filmov este pred odovzdavanim OSCAROV. Neviem, ci som v mojom poslednom prispevku spominal Eastwoodov film: LETTERS FROM IWO JIMA. Vynikajuco urobeny film. Je ho treba vidiet aj napriek skutocnosti, ze je skoro cely v japoncine. Film z II svet. Vojny v Pecifiku. Videl som aj film HANNIBAL RISING. Doporucujem len ludom ktori znasaju filmove nasilie. Vrele vsak doporucujem film THE QUEEN!

Ako sa hovori " NECH TI JE DUSAN ZEM LAHKA" Ostanes navzdy v nasich spomienkach.

Poslednu nedelu som vynechal a nesiel som nikde, lebo som ocakaval milu navstevu mojho byvaleho suseda z Mississaugy Douga Terriho. Doobeda mal tu v Stittsville nejake stretnutie s nejakou damou, s ktorou mal “blind date” dohovoreny cez pocitacovu zoznamku. Doug bol nie len mojim susedom ale aj treningovym partnerom. Spolu sme chodili do fitka a behat aspon trikrat tyzdenne po dlhe roky. Momentalne byva asi jeden a pol hodiny od Stittsvillu, sam v lesoch, ktore kupil po rozvode. Zveladuje nieco ako chatu a inac pracuje ako “predavac” pre firmu so stavebnym materialom v Kingstone. On sa u nas zastavil uz pred dvoma tyzdnam, ja som bol v kine a Pierretta chudaka nepustila ani do baraku. Tentokrat sa ohlasil dopredu a na moje prekvapenie mi priniesol niekolko flias zavareneho masa zo srnca a zo srny. Este som nechutnal, len ked ma k tomu donuti nudza. Ja som ho vypravil domov s krabicou 12 flias vina, aj ked on uz vraj nepije dlhsie ako rok a pol. Bude mat pre hosti! Zdrzal sa az do neskoreho popoludia. Dobre sme si pohovorili, vsak sme vedla seba byvali dlhe roky pobytu v Mississauge.

Pred rokom a nieco to bol spoluziak a priatel Laco Zacharides co umrel. Chodil som s nim na Lesnicku skolu v B. Stiavnici a neskorsie na ITVS v Prahe. Zaber je zo stretnutia v Blave, niekolko mesiacov pred jeho umrtim. Kto z nas bude nasledovat????

Vcera som obdrzal spravu od Klari z Kosic, ktoru neskorsie potvrdil Sano B. a aj Ludo Major, sefredaktor z Muscle and Fitness, ze nas dlhorocny kamarat, architect a byvaly Bratislavsky kulturista Dusan Seliga zomrel minuly tyzden na srdcovu porazku v Kosickej nemocnici. On zil v Bratislave, jeho rodicia v Kosiciach. Otec bol maliar, mam od neho tri prace, zomrel pred par rokmi. Jeho mama zomrela pred niekolkymi dnami. On prisiel do Kosic zariadit jej pohreb. Vraj uz pred odchodom z Blavy sa necitil dobre. Po pohrebe mamky isiel rovno do nemocnice, kde cez vsetky zachranne prace mu nepomohli a umrel s masivnym infarktom. Pred rokom to bol moj studijny kolega Laco Zacaharides, teraz je to nas kamarat zo zaciatkov ceskoslovenskej kulturistiky. Ako sa hovori: Nech mu je zem lahka! Bol len par rokov po 60-tke. Kto z nas starcekov je na rade?

Vsetko najlepsie praje

Milan

P.S. Duro, vdaka za poslane fotky!