Wednesday, May 18, 2011

Mea culpa, mea maxima culpa

Pravidelny rocny festival tulipanov v OTTAWE
Na navsteve u bratranca Janka v mestecku Osgoode.

Pani HANA, osetrovatelka u bratranca Janka


Prve jedlo - obed na nasej terase, uz s kompletnym letnym setom. Po tazkej praci montaze otvaraca garazovych dveri Ottawa 05 17 11 – utorok.

Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa. Nepotrebujem zdoraznit, preco je toto ospravedlnenie. Kto si obcas otvoril moj blog, urcite zaznamenal dlhu neodovodnenu prestavku, pravidelnych prispevkov na moj blog. Bez par dni to bude pomaly jeden plny mesiac od posledneho. Nemam a nehladam dobru vyhovorku. Jedno z kratkych vysvetleni by hadam bolo, ze od Velkonocnych sviatkov sme mali celkom hekticky cas po politickej stranke. Koniec volebnej kampane a konecne volby, ktore boli vacsi trhak a thriller, ako ani najlepsi film by nedokazal zaujat, Volby do federalneho parlamentu boli plne obrovskych prekvapeni. K tomu sa este dostanem. Teraz sa pokusim chronologicky od poslednych udalosti nasho skromneho zivota vratit postupne do zadu, pokusit sa spomenut niekolko udalosti z posledneho tyzdna, ci dvoch..

Presne pred tyzdnom v utorok, po navrate z fitka som navrhol Agi skocit do Osgoode, navstivit bratranca Janka. Ked som s autom vychadzal z garaze, ozval sa velky rachot, bum a na strechu auta sa zosypali garazove dvere. Strecha neusla poskodeniu a najblizsie budem musiet auto vziat do nejakej garaze, aby poskodene opravili. Agi nadvihla dvere a nakoniec sme boli na ceste do Osgoode. Janko nas milo privital, aj jeho opatrovatelka pani Hana. Po chvili sa dokonca ukazala aj Jankova dcera Yvetta. Nesla do prace pre nejaky zdravotny dovod. Prace sa vak nevzdala, pokracovala pracovat na pocitaci, aj ked bola na marodke. My sme sa u Janka zdrzali zo dve hodiny a odchadzali sme s pozvankou aby najblizsie oni prisli k nam na navstevu.

Cez noc som ostal parkovat na driveway a na druhy den po treningu sme s Frantom vyrazili kupit novy otvarac garazovych dveri. To nebol problem. Dve stovky dollarov a nejake drobne. Franta sa ponukol sam, otvarac dveri namontovat. Najskor vsak musel dat dole a rozobrat staru masinu. Vtedy sme objavili, ze ozubene koliesko, ktore tahalo retaz bolo v cudu, uplne znicene, rozmrvene. To ozubene koliesko bolo z plastiku. Neviem aku dlhu dobu sluzil, ci bol vobec za existencie bungalovu vymeneny. Franta pracoval ako vcelicka a po piatich hodinach prace, vsetko bolo urobene k plnej spokojnosti Pozitivnou strankou noveho otvaraca bol tichy chod v porovnani ku staremu.

Kedze nas uz plny tyzden prenasleduje dazdive pocasie, tak sme si do dnes nevedeli uzit nas letny set na terase. Zbytocne ho bolo vyberat a rozkladat. V nadeji, ze budem mat moznost grillovat, kupil som hovadzie rebra. Kvoli pocasiu, robil som ich doma v trube. Nieco ostalo aj na sobotu na veceru. Podelili sme sa o ne s Mariankou. Ohromne pochutili, ale pre mna to pochutenie sa obratilo na maly zdravotny disaster. V nedelu nad ranom som sa prebudil na zaludocne bolesti, nieco, ako som mal v Gruzii. Bola to tupa, paliva bolest, akoby mi na zaludku nieco lezalo. Dlho som nevahal a zacal som sa nalievat teplou vodou, hlavu som vstrcil do zachodovej misy a dva prsty hlboko do hrdla. To postacilo dostat cast vecere von. Pokracoval som este dvakrat az konecne som pocitil ulavu. Aby som zaludok vydezinfikoval dal som si poldecak slivovice a isiel som nazad do postele. Z nej som konecne vyliezol az v pondelok doobeda. Celu noc, aj ked som bol pod paplonom a po bradu zakryty, lomcovala so mnou zimnica. Musela to byt nejaka 24 hodinova chripka, alebo nejaka ina mizeria. Ostal som v posteli aj cely pondelok, varit som nepotreboval, Agi pripravila nejake speciality, tak bolo co to pod zub. Ja som sa jedenia zdrzal. Pocas vikendu ako do tretice pokazila sa nam mikrovlnka a nic sa s nou nedalo robit. V utorok, konecne, ked som sa citil lepsie, odisiel som na trening a z treningu rovno do velkeho LOWE’S, velkoobchodu nieco ako Home Depot a kupil som novu mikrovlnku. Stacilo len rozbalit a zastrcit do zastrcky kabel a nova mikrovlnka bola “on”. Ja som este po tom odskocil na nakup potravin, mal som ale spokojne svedomie, ze pani Nancy bude moct pre Marianku ohriat jedlo.
05 18 11 – streda
Zacal som druhu stranu, ani som sa v pisani nerozbehol. Spomenul som len par neprijemnosti z poslednych dni. Tym neprijemnostiam nebol koniec ani dnes. Rano som si urobil na ranajky dve vajicka, aj ked som rano bol na potrebe, boli to asi tie vajcia, ze skor ako som vstupil do auta uz som znovu letel. Tentokrat s pripadom s castym behanim. Pozbieral som sa a odisiel som na trening, ktoremu som velmi neublizil. Mal som pokracujuce nevolnosti, ako tri dni predtym, len nie tak drasticke. Stacilo zhltnut niekolko pilul kalcia a zaludok sa utisil, natolko, ze som sa “vyplazil” pred telku, aby som mohol pozerat prisahu novovytvoreneho kabinetu konzervativcov. Pekna hromadka. 39 ministrov skladalo prisahu a nejaka desiatka, ci dve, ako sekretari ministerstiev a ine osobnosti vo vaznejsich funkciach. Harperov “novy” kabinet je kabinet len podla mena, lebo vacsina byvalych clenov vlady bola nazad a len par novsich tvari.

To ma vedie aspon spomenut ubehlu volebnu kampan, konecne volby, ktore dopadli prekvapivo. Samotne volby, ktore som pozeral az do druhej rana stali zato, lebo to bola ako dlha detektivka, thriller s neocakavanym vysledkom. Nejdem sa rozpisovat, co je uz dnes minulostou ani vypocitavat, ktora politicka strana dostala kolko stoliciek, ale musim spomenut aspon niekolko bodov, ktore zmenili politiku federalu.

Predovsetkym konzervativci, ktori boli v mensine s ktorou stihli byt u moci 5 rokov dali vsetko usilie do ziskania vacsiny v parlamente. To sa im nakoniec podarilo ziskanim vyznamnej vacsiny s asi 16-timi kreslami naviac. Na ceste za vacsinou zdemolovali Liberalnu stranu, ktora dostala len nejakych 30 plus-minus kresiel. Menej ako polovicu, co mali v minulom parlamente, boli vytlaceni na tretie miesto. Druhe miesto, teda oficialnu opoziciu prebralo NDP - socialisti, ktorym sa podarilo kompletne, az na styri kresla, zlikvidovat separatisticky Bloc, ziskanim nejakych 106 kresiel, vacsinu z nich v Quebecu. V minulom parlamente mali len okolo 35 kresiel. V snahe vyplnit vsetky volebne distrikty NDP nominovalo desiatky mladych ludi, studentov a pod. s vedomim, ze aj tak nebudu zvoleni. Velke prekvapenie, ked dobra desiatka z nich volby vyhrala aj ked nikdy neboli v tom distrikte. S tym aj 150 tisicovy plat, ako clenovia parlamentu. Stalo sa este jedno historicke prekvapenie, ked po prvy krat veduca politickej strany Zelenych Elizabeth May vyhrala parlamentne kreslo.

To by tak v skratke bolo vsetko. Teraz nas cakaju 4 roky kludu, ked konzevativci budu vladnut a mozu vcelku ignorovat opoziciu, lebo budu mat vacsinu. Konecne uvedu do zivota mnohe zakony, ktore im v minulosti opozicia nedovolila.

Pozdravujem a osparavedlnujem sa za oneskorene riadky a prispevok.

Pozdravuje Milan