SEPTEMBROVY ZAPAD SLNKA Z CHATYUz davnejsie som sa dohovoril s Emilom M., ze sa v stredu k veceru stretneme u Gabiho a Barbary na chate. Od nas zo Stittsvillu je to k nim okolo 330 km. “No big deal!” Gabi ma sice varoval, ze predpovede pocasia nie su najlepsie, ked som mu spomenul, ze z domu vyrazime skoro rano, aby sme mali cas sa zastavit v Montreali. Trochu sa povozit a poukazovat dievcatam par zaujmavejsich miest. Ked bude rano prsat, vyrazime neskorsie a pojdeme rovno k nim! V Montreali sa mozeme zastavit aj v piatok, ked sa budeme vracat nazad do Ottawy. Rano, ked som sa prebral k zivotu a nakukol von, skutocne to nevyzeralo na pekny den. Bol som dohovoreny s Petrom, ze si rano zatrenujeme este pred nasim odchodom a tak som aj urobil. Lahko prsalo, niet sa kde ponahlat! Ked sme vysli z fitka okolo deviatej, svietilo slnko. “Good”, ide sa hned na cestu. Ja som nebol vobec pobaleny a nemal som ani ranajky. Chvilu mi trvalo sa dat dohromady, ale uz pred desiatou sme boli na ceste a za dve hodiny na razhladni Mt.Royal. Previezol som dievcata po meste a aj okolo Dawson College, kde sa stala ta tragedia so strelbou, zabitim jedneho dievcata a zranenim asi 18 studentov. Pred vchodom a okolo plotu boli este stale stovky kytic kvetov aj po tolkych dnoch od toho pripadu.

Ottawa 09 25 06 – pondelokTak som nacal moj list (prispevok do mojho blogu), pred piatimi dnami v stredu poobede, ked sme sa usalasili u Gabiho a Barbary na ich chate. Dalej som sa nedostal. Po tom odstavci som skoncil s pisanim aj ked pocitac som mal otvoreny do poobedia druheho dna. K pisaniu som sa uz nevratil. Nemal som vhodne prostredie, aby som kludne pokracoval dalej. Bolo nas trochu viac a slusnost vyzadovala, aby som sa venoval spolocnosti priatelov a prinesenym dvom galonom vina, ktore sme v neskorych poobednajsich hodinach zacali vaznejsie konzumovat.

Ked sme prisli na chatu okolo stvrtej Gabi s Emilom boli zaneprazdneni pilenim dreva a jeho rubanim. Podarilo sa im pripravit na zimu peknu hromadku. Dvakrat tolko je este v planoch napilit a nasekat. My sme to s Gabim na druhy den nalozili na vlecku a odviezli do drevarne. Pred vecerou Emil pozval dievcata na navstevu jednej blizkej farmy divokych jelenov a srn, pestovanych na maso z divociny. V Canade je zakazane predavat maso alebo lovit vo volnej prirode s umyslom predaja. Dovoleny odstrel je len pre vlastnu konzumaciu. Ulovena zver sa nesmie predavat pre komercne pouzitie. Zver pestovana na farmach je ina pesnicka. Zvierata mozu byt pestovane a komercne predavane. Hlavne restauracie maju o zverinu zaujem. V Stittsville, nie velmi daleko od nas mame podobnu farmu. Zo dvakrat sme boli s Petrom na tej farme kupit maso z jelena. Je to nesmierne predrazeny produkt. “Prime Roast”, nieco cez jeden kg. nas stal az 90 dollarov. Nehorazna cena.
Pred odchodom prisla nas pozdravit NORA, dcera Fera F.
STARE MESTO VILLE MARIE - CITY HALL V MONTREALI
Aj ked som mu vela na streche nepomohol, predsa len som urobil jednu velmi uzitocnu sluzbu. Gabi mal uz nehorazne dlhe vlasy, poziadal ma ci ho nemozem ostrihat. Posledne som ho strihal, ked sme boli este v Prahe na studiach. Bol nesmierne spokojny s mojou pracou. Vraj tak dobre uz dlhe roky ho nikto neostrihal. Vyhrozoval sa, ze najblizsie ked bude potrebovat strihat pride az do Ottawy. Ked som uz bol vo svungu strihania, pristrihol som vlasy aj Emilovi, napriek protestom Alice. Nakoniec aj ona bola spokojna s mojou robotou. Peter K. je uz davnejsie mojim zakaznikom, ked zistil, ze moj strih sa mu viac paci ako na jeho hlave pachala Zuzka. Stal som sa jeho dvornym holicom. Odteraz aj Gabiho.

V piatok rano sme sa uz nie velmi zdrziavali a len co boli dievcata zbalene po ranajkach sme vyrazili do Montrealu, aby sme absolbvovali druhu cast obhliadky mesta. Cielom bolo stare mesto. Kedze nase tulanie sa trochu predlzilo, pozval som dievcata na obed do jednej francuzkej restauracie v starom Montreali. Odtial sme vyrazili na navstevu k Ferovi F. On nas uz ocakaval! Vyzeral velmi dobre, bol oholeny a upraveny! Na jeho fyzickej kondicii sa nic nezmenilo. Slusne sme si pohovorili aj ked kratko. Trochu som sa ponahlal, aby som sa vyhnul piatocnemu trafiku. V Montreali som sa trafiku vyhnul, ale v Ottawe som sa presne don dostal. Nakoniec sme stastne dorazili domov. Este, ze sme mali nejake zbytky z vecere z pred par dni. Nepotrebovali sme pripravovat veceru len ohriat a jest. 

Som na konci druhej strany a teda mojho limitu pre moje prispevky. Zabudol som uviest, ze sme pred odchodom do Montrealu a po navrate urobili niekolko kratkych vyletov. Jeden pekny den sme sa vybrali do mestecka Merrickville. Vela vyletnikov. Na druhy den za modrej oblohy a sfarbenych stromov do Gatineau Parku, letoviska Canadskeho Prime Ministra z rokov medzi dvoma vojnami Mackenzie Kinga. Vcera sme zas boli pozriet vo War Museum. Zajtra nas caka Muzeum Civilizacie.
Ospravedlnujem sa, ze som si dal tak dlhu prestavku v pisani! Mal som niekolko zaneprazdnenych dni. Este ma caka niekolko dalsich!Srdecny pozdrav z Ottawy
Milan



Ospravedlnujem sa, ze som na mojom blogu venoval tak vela miesta a tolko fotiek z tej situacie. Dnes uz asi vsetci viete o tejto tragedii. Pre mna je to velmi osobna tragedia, lebo som roky na tej skole ucil a prezil najkrajsi bezstarostny cas mojho zivota v Canade. K Dawson College ma viazu velmi pekne a mile spomienky.
Teraz o niecom inom z nasho sucastneho zivota len telegraficky! Zaciatkom tyzdna v pondelok, vybrali sme sa do Montrealu. Cielom bolo Dorvalske letiste a privitanie Marcelinej dcery Jany, ktora k nam prisla prezit svoju dovolenku. Lietadlo jej meskalo nejaku hodinu a nieco. Priletela stastlivo. Domov sme sa dostali az po polnoci. Cas cakania sme stravili na letisti ale predtym som sa trochu tulal autom po Dollard des Ormeaux a hladal som nas dom, v ktorom sme roky byvali. Mal silne pozmeneny vzhlad, lebo nad garazou, kde povodne bola velka terasa pribudovali extra dve spalne. Zmenilo to celkovy vzhlad domu nie k dobremu. Okolie domu bolo biedne udrzovane, zanedbane. Mal som velmi nepriaznivy dojem z tych uprav. Skoda, ze tak znicili pekny dom!
Mam nakoniec este jednu pozitivnu informaciu. Zda sa, ze ma opustila moja alergia na ragweed. Uz je mesiac od casu ked sa u mna vzdy objavovali naznaky tej alergie. Zatial nic, len raz za cas si kychnem alebo musim vyfukat nos. To ma obrovsky tesi! Prisudzujem to k zvysenej imunite nasledkom velkych davok vitaminov a mineralov.




“The Illusionist” je supernaturalna drama, mystery, premiesana s romantikou, laskou, vrazdou, politikou a magikou. Je poslednym filmom producentov co do kin uviedli take filmy ako Crash a Sideways, dzitelov mnohych Oscarov. Do hlavnej ulohy illuzionistu obsadili Edwarda Nortona, uznavaneho dramatickeho herca z desiatky filmov. Jeho protivnikom, policajnym inspektorom je Paul Giamatti a milenkou Jessica Biel. Film sa odohrava okolo roku 1900 vo Viedni, natacany bol v Prahe. Neolutoval som, ze som sa isiel nan pozriet. Vyborne herecke obsadenie a vykony, vynikajuci film, velmi prijemny a zaujmavy! Dostava to najlepsie ohodnotenie od kritiky ale aj od ludi, ktori ho po premietani odmenili potleskom! Oplati sa vidiet! Doporucujem! 

Pred tyzdnom som sa bol pozriet na film” Bon Cop, Bad Cop”, vyborne som sa pobavil. Filmu viacmenej moze plne porozumiet len clovek ktory zil v Quebecu a Ontraiu. Je to Canadsky film, dobre urobeny, napinavy kriminalny pribeh s velkou davkou humoru medzi dvoma vysetrovatelmi – jeden z Quebecu a druhy z Ontaria. Kazdy tyzden do kin prichadza najmenej 5 – novych filmov. Som rad, ked vzhliadnem raz za cas aspon jeden. Velmi skoro pride do kin film “The Black Dahlia”, je to film natoceny podla skutocneho pribehu z 30-tich rokov, seriozny a komplikovany zahadny kriminalny pribeh. Urcite si ho nenecham ujst. Dost o filmoch.
Tento weekend a cely posledny tyzden nebol najlepsim pre Canadu. V Afghanistane v bojoch s Talibanom v okoli Kandaharu zahynuli styria Canadskych vojaci a cez tento weekend jeden vojak a mnoho zranenych, ked na pomoc privolane amerecke lietadlo miesto Talibancov pokropili strelbou aj blizkych Canadanov. Friendly fire! Zatial co obete NATO su minimalne, stihli v bojoch usmrtit stovky terorisitov a mnohych zajat. Canada dost tazko prijma tieto obete a nasi socialisti uz vo velkom vykrikuju, ze Canada ma stiahnut okamzite nasich vojakov z Afghanistanu a zacat vyjednavat s Talibanom. Mnoho Canadanov podporuje tuto nebezpecnu a nedomyslenu poziadavku NDP. Od roku 2002, kedy nasi vojaci prisli do Afghanistanu 31 Canadskych vojakov prislo o zivot. Nie vzdy v boji s Talibanom, mnoho pri vybuchoch sebevrazednych atentatnikov, pri havariach alebo tzv. priatelskou strelbou. V poslednom case v tazkych bojovych konfliktoch.
V Canade a v USA sa otvorene v dnesnych casoch hovori o tretej svetovej vojne, alebo stvrtej, ked tzv. “Cold War” sa da povazovat za tretiu svetovu vojnu, ktora bola bez vaznejsich obeti strielania a atomovych vymien. Tato sucastna je trochu rozdielna! Na jednej strane boj s radikalnym Islamom a teroristickymi akciami fanatikov Jihadu, na druhej strane podmanovanie si krajin a ludi vtieravym sirenim Islamu a moslimov do vsetkych oblasti nasho zivota, dozadujuc sa aby sme sa my prisposobovali im a nie oni nam! V kratkom case nejakych nie celych dvoch desatroci sa do starej klasickej Europy nasackovalo skoro 20 milionov moslimov a kazdy den ich viac prichdza a este viac sa rodi, lebo jedinou ulohou matiek je plodit a plodit synov a dcery Allaha buducich jihadistov!
Myslim, ze som tak akurat vystrielal vsetky naboje pre dnesny den. Je cas ist spat, ked zajtra mam byt odpocinuty a cerstvy vo fitku! Prajem vsetko najlepsie z Ottawy!