Biele ale mokre sviatky.

Gratulacia Gabiho k mojim 70tim narodeninam.

Ottawa 25/12/05 nedela
Mili.
Mnohi z vas v Europe uz chystate nedelnajsiu veceru! Mozno len ohrievate rezne, kapra a ostatne bohate zvysky od stedrovecerneho stola. My sme v Canade mladsi o sest hodin. V Ottawe este len chystame neskorsi nedelnajsi obed. Ohrievat, mimo kapustnicovej polievky, nemame co. Vcera sme boli na stedrovecernej vecery u Kunstadtov. To uz je viac ako 30 rocna tradicia a pan boh zavaruj povedat, ze mienime ostat na veceru doma! Nech je ich pozvanie velmi mile, priatelske a prostredie plne pohody a radosti, myslel som si, ze je hadam cas prerusit tradiciu. Zvlast, ked sa ich rodina rozrastla a pribudaju dalsi. Hotove poburenie, ked som to spomenul! Ziadne ospravedlnovanie nie je prijatelne!

Volakedy davno, ked este ich deti boli male, bud my sme na Vianoce boli u nich, alebo oni u nas. Tak to bolo ked sme vsetci zili v Montreali. Po ich odstahovani do Ottawy a nas do Mississaugy, tradicia pokracovala. Bud oni k nam alebo my k nim. Vzdialenost 400 km nikomu nerobila nikdy problem. Za tie dlhe roky tu tradiciu sme porusili velmi zriedkavo a dala by sa to spocitat na prstoch jednej ruky. Kunstadti vzdy mali velmi uprimy a srdecny vztah k nam, povazujuc nas za sucast sirsej rodiny. Nech uz mali akekolvek problemy, nikdy to nenarusilo vztah k nam. Podobne ako v minulosti, tak aj v sucastnosti si toho obaja vazime a sme hlboko povdacni za ich priatelstvo nicim neposkodene za poslednych 35 rokov

Klara so svojim uzitocnym darkom.

Ked mi Zuzka a Peter pripomenuli, ze nas ocakavaju okolo siedmej, ja som si dovolil zdvorile odmietnut ich pozvanie! To som nemal robit! Nechceli ani vypocut moje odovodnenia, jednoducho nam nariadili, ze u nich budeme a o veci sa nebudu dalej bavit. Nemal som skutocne vazny dovod aby sme tam nesli, len skutocnost, ze je to rodinny sviatok a ich rodina sa rozrastla o niekolko clenov. Nejak sme nechceli zavadzat. Ked konecne som sa zmieril a pozvanie som prijal, vyskocila pre mna momentalna dilema, ake darky prinesieme? O tom som predtym neuvazoval v domnienke, ze ostavame doma. Velky problem s kupou darcekov som si ale nerobil. Ked sme sa v piatok poobede vracali s Petrom z prvej zjazdarskej lyzovacky z Edelweiss, lyziarskeho centra v Gatineau Mts. nahlas som rozmyslal a od neho vyzvedal, co by sa hodilo priniest. Peter nebol velmi napomocny. Tak som si ukol ulahcil. Len co som sa vratil, zbalil som dievky a vyrazili sme. V predajni alkoholu som kupil pre Petra aj Zuzku sviatocne balicky whisky a likeru. Klara dokupila za seba nejake exklusivne balenie dvoch flias vina. Potom sme zasli do predajne a pozicovne filmov, kaziet, diskov a kupil som sedem filmov. Vybral som len take, ktore som videl a povazujem za vynikajuce. Vediac, ze Kunstadti viacmenej nemaju cas chodit do kina, urcite ich nevideli. Peter dostal mimo flase whisky starsi film FARGO. Eric dostal dva diely filmu KILL BILL. Ronnie a Jenny filmy CRASH a MILION DOLLAR BABY. Pre Moniku a jej nastavajuceho som vybral vynikajuci film MAN UNDER FIRE s Danzel Washingtonom a este jeden senzacny film MYSTIC RIVER v rezii Clint Eastwooda. Myslim, ze vetky urobili radost!

Bolo nieco po jedenastej v noci ked sme prisli domov a nahliadli pod nas vianocny stromcek. Cakalo nas niekolko prijemnych prekvapeni. Kedze u Kunstadtov som nic nepil, myslim ziaden alkohol, doma som si dal jeden stamperlik domacej slivovice este z podarunku od Hedy, mojej spoluziacky z pred 60 rokov. Padla aj flaska bieleho vina pred spanim. Ako dobre! Ta mi pomohla bleskove zaspat! Do postele sme isli dost neskoro po polnoci.

Monika Kunstadt sa bude v january vydavat

26/12/05 pondelok
Zatial co Stedra vecera sa v principe konala podla starych europskych tradicii v tom, ze hlavna oslava, vecera a rozbalovanie podarunkov sa konaju 24. decembra, vecer pred hlavnym Vianocnym sviatkom. V nasom pripade u Kunstadtov s tradicnou kapustovou polievkou, vyprazanym kaprom a bravcovymi reznami s hromadou dalsich priloh a pochutin. V Severnej Amerike sa tento zvyk nepozna! Podla severoamerickych tradicii je to slavnostny obed 25. decembra, ked sa schadzaju k spolocnemu stolu vsetci clenovia rodiny s hlavnym jedlom je pecena morka, podobne ako na den Vdakyvzdania. Kapor je povazovany za spinavu rybu, ktora zije a sa krmi v bahne jazier, ci riek a tu je skoro nepoznana. Velmi tazko je ju kupit. Zuzka si musela objednat kapra v specialnej predajni ryb a restauracii La Point niekolko dni dopredu.

Hned rano som vyniesol nasho macka, cerstveho moriaka z garaze, umyl a pripravil na pecenie. Predtym sme s Klarou pripravili plnku zlozenu s dusenej cibule, opecenej slaninky, posekanej pecienky, cerstvych hub, na male kocky narezaneho chleba, roznych korenin, vajec a s pridanim komercne pripravenej zmesky na plnku. Na obed, ktory zacal dost neskoro poobede sme pozvali Kunstadtov aby si trochu odpocinuli od mnozstva ludi, teda my sme pripravili slavnostny obed podla tradicii Severnej Ameriky. Co bolo netradicne, bola moja kapustova polievka, ktora bola dost rozdielna od Zuzkinej o ktorej pravdepodobne ordinarny Canadan ani nevie, ze take nieco existuje. Boy, aka je to pochutka!!! Anyhow, slavnostny obed ktory zacal trochu neskoro sa pretiahol az do vecernych hodin. Ako prilohu k pecenej morke sma mali zemiakove pure, cerstvo urobene cranberry (brusnice), miniaturne kukuricky a omacku s vypeku. Klara sa utrhla a po prvykrat pripravila zakusok TERAMISU, ktorym receptom bola uz dhsie fascinovana. Marianka a

Klara po polnoci v stedrovecerny vecer.
Zuzka mi priniesla hromadu fotiek ktore urobila est z prekvapiveho party u nich v den mojich 70tich narodenin. Ked sa mi podari niekolko fotiek nascannovat, tak hadam prilozim k listu. To ale budem schopny urobit, az ked s Petrom sa niekedy poobede vratime z Calabogie, kde hned dnes rano ideme si trochu zalyzovat. Ja by som pristal ist len tu na skok od nas na Pakenham kopce. Tie su ale babyhills pre Petra, luckove lyzovanie a on potrebuje trochu narocnejsie svahy. Calabogie rezort je od nas priblizne 100 km na zapad od Ottawy. Ci pojdeme je neiste! U nas prsi, mozno aj v Calabogie. Nakoniec sme skoncili predsa len na Pakenhame, dazd sa zmenil na snezemie. Dovra lyzovacka pre mna, pre Petra to bola nuda a obet aby mi robol partnera. Zacinam menit moj styl lyzovania! Zlepsujem sa! Zajtra pojdeme znovu, ale na nejaky narocnejsi kopec.

Uz mi ostava len hodina sa pripravit! Hore som od stvrtej rana a od piatej za pocitacom. Je cas sa ist patricne obliect. Pocasie ma byt velmi mierne, nejaky ten stupen nad nulou ako posledne dni, ked sa oteplilo. Snehu vsak bolo na sviatky dost, zostal a mali sme biele aj ked trochu mokre Vianoce.

Vdaka za vsetky gratulacie k narodeninam a k sviatkom!

Vianocne sviatky su za nami, ostava este privitat Novy rok! Nech pre vsetkych je uspesnym rokom, nech ho prezijeme v zdravi, pohode a stasti!

Stastlivy Novy rok z Ottawy praje

Milan, Marianka a Klara