Ottawa 02 20 11 – nedela
Za chvilu bude cas obeda. Tradicne v nedelu, podla zvykov na Slovensku, obed bol vzdy sviatocny obrad, ked sa k obedu zisla cela rodina. Ked si dobre pamatam, obycajne prva bola hovadzia polievka, pripadne vyvarene maso s chrenovou alebo koprovou omackou, zemiakom a zeleninou. Ako hlavne jedlo boli bravcove rezne v trojobale so zemiakovou kasou a uhorkou. Pre mnohe rodiny v minulosti v case nedostatku a biedy to bol jediny masovy den v tyzdni. Ako sa veci zmenili! Aspon v nasom pripade, maso mame hadam kazdy den a niekedy aj dvakrat. Tazko by som si asi zvykol ho nemat. Som zrejme neporiadny manzel, je nedela a ziaden sviatocny obed, ba dokonca ziaden obed. Zjeme asi zvysky zo vcerajsej vecere, ked sme mali sviatocnejsiu veceru “Cornish Hans”, take male kurciatka s plnkou a brokolicou. Kurciatka som rozdelil na dve polovicky. Mali sme teda styri porcie a my sme len traja. Pred ukoncenim sa ozval Franta, ze je slameny vdovec, zena mu odisla na nejake party, kde on nemal chut ist. Tak som ho hned pozval, nech skoci na “svojho mustanga” a pricvala. Neutieklo viac ako 15 minut a bol tu. Tak sa mi to paci, ziadne velke ceremonie, kus jedla na tanieri a pohar vina. Vsetci sme si pochutili a ja s Mariankou sme ani nevladali vsetko dojest.
Nedelnajsi obed, ktory nemal byt, zachranila Agi, ked postavila varit sosovicu a v nej vyvarala stare, zosusene cabajske klobasky, len pre chut. Tie sa zial ani po vyvareni nedali jest, clovek by si na nich vylamal zuby. Zato sosovicova polievka bola vyborna, husta, stacil tanier a boli sme vsetci nasyteni. Agi spomenula, ze by sa do tej polievky hodili nejake parky alebo klobaska, zial v ladnicke nic takeho nebolo. Zahanbeny som sa obliekol a uz som bol na ceste do potravin. Ako vzdy, pokupil som trikrat viac ako bolo potrebne. Aj ked som uz mal rozmrazene hovadzie, dlhe kusy medzireberneho masa, ktore sme mali mat na dnesnu veceru, dal som ich nazad do ladnicky, budu na zajtra. Dnes budeme mat krasne cerstve file z pstruha so sparglami. Len dufam, ze ta jeden a pol litrova flasa bieleho vina vydrzi do vecere. Trochu som z nej popijal vcera s Frantom a teraz pri pisani tohoto prispevku. Ked nevydrzi, budem musiet z mojho vinneho skliepku priniest hore cely gallon. Nemam nic vo flasiach.
Pred par dnami, ked som bol na podobny nakup, neodolal som a kupil som pekny kus pravej hovadzej svieckovej. Velmi drahy spas! Dostal som neodolatelnu chut na “tatarsky beeftek”. Kedze dievcata neprejavili o tatarak zaujem, odkrojil som si poriadny kus a ostatok odlozil do mraznicky na iny cas. Kedze nemam mlyncek na maso, nastruhal som cely kus, namiesal vseliake koreniny, urobil som si hrianky potrete bohate s cesnakom a bol som “v jedackom opojeni ”. Ked som dnes skocil na ten rychly maly nakup, divil som sa ako vela ludi bolo v predajni. Potom mi to doslo, ze zajtra je v Ontariu sviatok tzv. Family Day”. S tym napadom uprostred zimy urobit dlhy vikend, prisiel nas Ontarijsky premier McGuinty pred volbami, aby sa zapacil ludom a znovu ho volili. Podobny den maju aj niektore ine provincie akurat po rozdielnymi menami. Federalna vlada uvazuje tento den urobit federalny sviatok. V pondelok vacsina obchodov a institucii bude zavreta. Vtedy vzdy, den pred takym sviatkom su obchody, potraviny, predajne alkoholu a piva zavrete. To ako keby boli ludia v panike a vzdy v taketo dni su plne predajne kupujucich. V predajni som stretol aj nasich dvoch susedov – starcekov (84 rocneho) Hanriho a Jemsa. Obaja su vo velmi dobrej fyzickej aj mentalnej kondicii. Pohybuju sa ako mladici, chodia velmi svizne a zrejme nic im nechyba ani po mentalej stranke. Nemozem si nic ineho priat, len aby som za 9-10 rokov bol v podobnej fyzicko-mentalnej kondicii. Ked vobec sa jeden toho veku dozije.
Na Slovensku sa casto pouzivaju rozne prislovia vztahujuce sa ci uz k menam ako “Medardova kvapka – styridsat dni kvapka” alebo “Katarina na blate, Vianoce na lade a opacne”. Jedno take prislovie, pravdepodobne vychadzajuce z dlhorocnej skusenosti je “Marec, poberaj sa starec!” Toto prislovie ma inspirovalo vydat sa minuly utorok do Osgoode, kde ma rozlahly bungalow Yvetta, dcera mojho bratranca Janka. Chlapec uz co nevidiet bude mat 88 rokov. Boli sme spolu cez Vianocne sviatky, ked ho k nam priniesla Yvetta. Patrilo sa teda ho ist navstivit. Nie je v najlepsom zdravotnom stave, mal nejake tazkosti s dychanim, nieco ako vodu v plucach. Este stale nie je OK, lebo ked na jeho poziadanie som ho vzal do mestecka na postu, kratkych 10 m k autu ho tak znicilo, ze dobre dve-tri minuty nevedel chytit normalny dych. Tu cestu do mestecka a nazad (priblizne 20 km) sme absolvovali zbytocne. Posta bola az do druhej zavreta a hodinu cakat vo vstupnej hale sa nam nechcelo. Priniesol som mu flasu vina a pivo Zlaty Bazant. Velmi sa potesil, len Misa, ktora sa stara o jeho bezpecnost je nanho prisna a nie velmi mu dovoli nieco alkoholickeho pit. Boy, ako to Janko mal rad.
Uz som v poslednom prispevku spomenul ze som uspesne znizil za jeden tyzden svoju hmotnost z 204.5 libier na 200. Tento tyzden sa mi podarilo znizit moju vahu o dalsie dva poundy. Vyborne! Len sa bojim, ze po tomto vikende nieco sa navrati, lebo som si dovolil vypit par poharov vina, vcera a dnes. Ked ano, tak prichadzajuci tyzden budem musiet pritiahnut opasok, jest znovu menej a dodrzat nealkoholicke dni az do dalsieho piatku. Uz som si overil za posledne dva tyzdne, ze to viem dokazat bez vacsich tazkosti.
V stredu som odviezol na letiste Zuzku. Peter mal appointment u lekara ktory nemohol, alebo nechcel zrusit. Zuzka ma poziadala, ci by som ju mohol odviezt. Absolutne a bez problemov. Dokonca som dobral benzin a presiel cez umyvarku aby som ju viezol v cistom aute. Od nas je to 30 km a cestu som stihol urobit za 30 minut. Zuzka bola trochu vyplasena, ci jej prejde batozina. Mala dost tazky kufor plny keramiky, ktoru ona robila. Niesla to ukazat jej tete na Floride, ktora robila profesionalne keramiku. Zuzka by mala byt nazad v stredu. Kedze som vedel, ze Peter bude sam, tak som ho na piatok pozval na veceru. Zial, neprijal lebo bol prave na ceste do Quebecu na Mt. Orford, kde mal mat cez vikend nejake preteky v zjazdarskych disciplinach. Byvat mal u Gabiho a Barbary v Eastmene. Na druhu stranu Orfordu, kde su vynikajuce zjazdovky je len 20 minut cesty autom. Zajtra by uz Peter mal byt nazad.
Musim sa s polutovanim ospravedlnit, ze nemam ziadne nove a zaujmave fotografie, ktore zvyknem pridat k mojim prispevkom. Vacsina fotiek z poslednych mesiacov neboli moje. Robila ich vacsinou Agi. Zial, posledny tyzden sa nefotilo a tak nemam co prilozit. Sorry, ale budete sa musiet zaobist bez fotodokumentacie. Sobotu som vyuzil a ako uz tradicne isiel som do kina na "action" film UNKNOWN v hlavnej ulohe Liam Neeson. Good movie! V nedelu, teda dnes rano som stravil dost casu v kupelke ked som si strihal vlasy na podstatne kratsie, ake som mal doteraz. Bol som teda zaneprazdneny hned od skoreho rana.
Za chvilu bude cas obeda. Tradicne v nedelu, podla zvykov na Slovensku, obed bol vzdy sviatocny obrad, ked sa k obedu zisla cela rodina. Ked si dobre pamatam, obycajne prva bola hovadzia polievka, pripadne vyvarene maso s chrenovou alebo koprovou omackou, zemiakom a zeleninou. Ako hlavne jedlo boli bravcove rezne v trojobale so zemiakovou kasou a uhorkou. Pre mnohe rodiny v minulosti v case nedostatku a biedy to bol jediny masovy den v tyzdni. Ako sa veci zmenili! Aspon v nasom pripade, maso mame hadam kazdy den a niekedy aj dvakrat. Tazko by som si asi zvykol ho nemat. Som zrejme neporiadny manzel, je nedela a ziaden sviatocny obed, ba dokonca ziaden obed. Zjeme asi zvysky zo vcerajsej vecere, ked sme mali sviatocnejsiu veceru “Cornish Hans”, take male kurciatka s plnkou a brokolicou. Kurciatka som rozdelil na dve polovicky. Mali sme teda styri porcie a my sme len traja. Pred ukoncenim sa ozval Franta, ze je slameny vdovec, zena mu odisla na nejake party, kde on nemal chut ist. Tak som ho hned pozval, nech skoci na “svojho mustanga” a pricvala. Neutieklo viac ako 15 minut a bol tu. Tak sa mi to paci, ziadne velke ceremonie, kus jedla na tanieri a pohar vina. Vsetci sme si pochutili a ja s Mariankou sme ani nevladali vsetko dojest.
Nedelnajsi obed, ktory nemal byt, zachranila Agi, ked postavila varit sosovicu a v nej vyvarala stare, zosusene cabajske klobasky, len pre chut. Tie sa zial ani po vyvareni nedali jest, clovek by si na nich vylamal zuby. Zato sosovicova polievka bola vyborna, husta, stacil tanier a boli sme vsetci nasyteni. Agi spomenula, ze by sa do tej polievky hodili nejake parky alebo klobaska, zial v ladnicke nic takeho nebolo. Zahanbeny som sa obliekol a uz som bol na ceste do potravin. Ako vzdy, pokupil som trikrat viac ako bolo potrebne. Aj ked som uz mal rozmrazene hovadzie, dlhe kusy medzireberneho masa, ktore sme mali mat na dnesnu veceru, dal som ich nazad do ladnicky, budu na zajtra. Dnes budeme mat krasne cerstve file z pstruha so sparglami. Len dufam, ze ta jeden a pol litrova flasa bieleho vina vydrzi do vecere. Trochu som z nej popijal vcera s Frantom a teraz pri pisani tohoto prispevku. Ked nevydrzi, budem musiet z mojho vinneho skliepku priniest hore cely gallon. Nemam nic vo flasiach.
Pred par dnami, ked som bol na podobny nakup, neodolal som a kupil som pekny kus pravej hovadzej svieckovej. Velmi drahy spas! Dostal som neodolatelnu chut na “tatarsky beeftek”. Kedze dievcata neprejavili o tatarak zaujem, odkrojil som si poriadny kus a ostatok odlozil do mraznicky na iny cas. Kedze nemam mlyncek na maso, nastruhal som cely kus, namiesal vseliake koreniny, urobil som si hrianky potrete bohate s cesnakom a bol som “v jedackom opojeni ”. Ked som dnes skocil na ten rychly maly nakup, divil som sa ako vela ludi bolo v predajni. Potom mi to doslo, ze zajtra je v Ontariu sviatok tzv. Family Day”. S tym napadom uprostred zimy urobit dlhy vikend, prisiel nas Ontarijsky premier McGuinty pred volbami, aby sa zapacil ludom a znovu ho volili. Podobny den maju aj niektore ine provincie akurat po rozdielnymi menami. Federalna vlada uvazuje tento den urobit federalny sviatok. V pondelok vacsina obchodov a institucii bude zavreta. Vtedy vzdy, den pred takym sviatkom su obchody, potraviny, predajne alkoholu a piva zavrete. To ako keby boli ludia v panike a vzdy v taketo dni su plne predajne kupujucich. V predajni som stretol aj nasich dvoch susedov – starcekov (84 rocneho) Hanriho a Jemsa. Obaja su vo velmi dobrej fyzickej aj mentalnej kondicii. Pohybuju sa ako mladici, chodia velmi svizne a zrejme nic im nechyba ani po mentalej stranke. Nemozem si nic ineho priat, len aby som za 9-10 rokov bol v podobnej fyzicko-mentalnej kondicii. Ked vobec sa jeden toho veku dozije.
Na Slovensku sa casto pouzivaju rozne prislovia vztahujuce sa ci uz k menam ako “Medardova kvapka – styridsat dni kvapka” alebo “Katarina na blate, Vianoce na lade a opacne”. Jedno take prislovie, pravdepodobne vychadzajuce z dlhorocnej skusenosti je “Marec, poberaj sa starec!” Toto prislovie ma inspirovalo vydat sa minuly utorok do Osgoode, kde ma rozlahly bungalow Yvetta, dcera mojho bratranca Janka. Chlapec uz co nevidiet bude mat 88 rokov. Boli sme spolu cez Vianocne sviatky, ked ho k nam priniesla Yvetta. Patrilo sa teda ho ist navstivit. Nie je v najlepsom zdravotnom stave, mal nejake tazkosti s dychanim, nieco ako vodu v plucach. Este stale nie je OK, lebo ked na jeho poziadanie som ho vzal do mestecka na postu, kratkych 10 m k autu ho tak znicilo, ze dobre dve-tri minuty nevedel chytit normalny dych. Tu cestu do mestecka a nazad (priblizne 20 km) sme absolvovali zbytocne. Posta bola az do druhej zavreta a hodinu cakat vo vstupnej hale sa nam nechcelo. Priniesol som mu flasu vina a pivo Zlaty Bazant. Velmi sa potesil, len Misa, ktora sa stara o jeho bezpecnost je nanho prisna a nie velmi mu dovoli nieco alkoholickeho pit. Boy, ako to Janko mal rad.
Uz som v poslednom prispevku spomenul ze som uspesne znizil za jeden tyzden svoju hmotnost z 204.5 libier na 200. Tento tyzden sa mi podarilo znizit moju vahu o dalsie dva poundy. Vyborne! Len sa bojim, ze po tomto vikende nieco sa navrati, lebo som si dovolil vypit par poharov vina, vcera a dnes. Ked ano, tak prichadzajuci tyzden budem musiet pritiahnut opasok, jest znovu menej a dodrzat nealkoholicke dni az do dalsieho piatku. Uz som si overil za posledne dva tyzdne, ze to viem dokazat bez vacsich tazkosti.
V stredu som odviezol na letiste Zuzku. Peter mal appointment u lekara ktory nemohol, alebo nechcel zrusit. Zuzka ma poziadala, ci by som ju mohol odviezt. Absolutne a bez problemov. Dokonca som dobral benzin a presiel cez umyvarku aby som ju viezol v cistom aute. Od nas je to 30 km a cestu som stihol urobit za 30 minut. Zuzka bola trochu vyplasena, ci jej prejde batozina. Mala dost tazky kufor plny keramiky, ktoru ona robila. Niesla to ukazat jej tete na Floride, ktora robila profesionalne keramiku. Zuzka by mala byt nazad v stredu. Kedze som vedel, ze Peter bude sam, tak som ho na piatok pozval na veceru. Zial, neprijal lebo bol prave na ceste do Quebecu na Mt. Orford, kde mal mat cez vikend nejake preteky v zjazdarskych disciplinach. Byvat mal u Gabiho a Barbary v Eastmene. Na druhu stranu Orfordu, kde su vynikajuce zjazdovky je len 20 minut cesty autom. Zajtra by uz Peter mal byt nazad.
Musim sa s polutovanim ospravedlnit, ze nemam ziadne nove a zaujmave fotografie, ktore zvyknem pridat k mojim prispevkom. Vacsina fotiek z poslednych mesiacov neboli moje. Robila ich vacsinou Agi. Zial, posledny tyzden sa nefotilo a tak nemam co prilozit. Sorry, ale budete sa musiet zaobist bez fotodokumentacie. Sobotu som vyuzil a ako uz tradicne isiel som do kina na "action" film UNKNOWN v hlavnej ulohe Liam Neeson. Good movie! V nedelu, teda dnes rano som stravil dost casu v kupelke ked som si strihal vlasy na podstatne kratsie, ake som mal doteraz. Bol som teda zaneprazdneny hned od skoreho rana.
Minuly tyzden sme mali jeden den, ked teplota vyskocila na plus desat stupnov, aby hned v noci spadla dole na minus desat. Behom niekolkych hodin 20 stupnovy rozdiel. Teraz sme nazad v mrazoch a bez snezenia. Dokonca najblizsie dni mame mat krasne a slnecne.
Prajem vsetko najlepsie, prijemne dni a pohodu kazdy den!
Milan
