Pocitacove tazkosti

Netrvalo dlho a vsetko v nasom okoli sa zazelenalo. Obcas pekne slnecne dni ale v noci este stale chladno.

Ottawa 05 25 09 – pondelok
Ulial som sa z treningu! Ostal som trochu dlhsie v posteli.. Nemam ziadne vazne ospravedlnenie, len skutocnost, ze rano este pred siedmou mi zavolal Franta a oznamil, ze dnes a zajtra nepride na trening lebo nejaky jeho kamrat, ktory ma renovacny podnik ho poziadal mu pomoct. Pre Frantu to znamena par extra dollarov prilepsenia k jeho skromnej penzii. Pre mna dovod si polenosit v posteli, docitat par clankov z novin a nejaku tu kapitolu z rozcitanej knihy “The Broken Window” od Jeffery Deavera. Fakticky, dnes rano nejaku polhodinu po polnoci som sa prebudil na nutkanie ist na toaletu. Ked som sa vratil citil som sa dostatocne vyspany a tak som otvoril hore spomenutu knihu a cital som aspon hodinu a pol. Potom som zaspal spankom spravodlivych a prebudil som sa na telefonat Franty.

Dievcata vyuzivaju jarnej zelenej pohody a tulaju sa po chodnikoch Amberwood Village
Nebol som celkom neaktivny, naopak! Posledne dva dni mimo nedelnajsej navstevy kina, vacsinu casu som stravil v snahe sfixovat moj laptop pocitac, lepsie povedane, obnovit strateny internet, ktory to na mna vzdal v sobotu doobeda. V piatok k veceru sme mali navstevu z Montrealu – Mullerovcov. Pozval som na veceru aj Kunstadtov a tak bolo veselo. Myslel som, ze budeme schopni sediet vonku na terase, bolo celkom poloslnecne pocasia ale zima a dost silny vietor. Ten vietor sposobil, ze som dokonca nevedel zazat barbeque. Mysliac, ze asi som na dne s plynom, skocili sme s Petrom na najblizsiu benzinovu pumpu, bombu vymenit za plnu. Trochu som sa prekvapil, ked za novu plnu bombu chceli 22 dollarov. Ved to bolo nie tak davno ked sme platili za naplnenie desat a neskorsie trinast dollarov. Opekal som cerstve bravcove klobasky, zemiaky a grilloval paradne steaky. Myslim, ze vsetkym chutilo a zbytok vecera sa niesol v roznych spomienkach z minulosti v prijemnej pohode. Eva, ktora bola velmi napomocna v priprave vecere urobila aj nejaky ten fotozaber z tej prilezitostNa druhy den zavolala Zuzka podakovat sa za veceru a vyborne steaky. Poziadala, ci by som jej mohol poslat tie dva ci tri zabery. Zavolal aj Emil a vyjadril podakovanie. Ja som tiez mal zaco dakovat, lebo som od neho dostal pekne tricko. “Anyhow”, rano som chcel stiahnut tie fotky a este celu hromadu dalsich, ktore urobila Eva pri vychadzkach do prirody. Pocitac zacal strajkovat, nie a nie stiahnut fotografie. Rozcarovany, rozhodol som sa pouzit “restore system” a vratil som sa o nejaky tyzden do zadu a nechal som pocitac obnovit vsetko tak, ako to bolo pred par dnami. Podarilo sa! Fotky som stiahol, trochu upravil a zmensil aby sa to dalo poslat cez e-mail ako attachment. Ked som ale pokusil sa ist na internet dostal som dalsiu “facku”, ked pocitac odmietol ho otvorit. Zacala moja dvojnova kalvaria obnovit internet. Neprajem nikomu to rozcarovanie, ze som to nedokazal urobit, nech som robil co robil. Posluchol som vsetky informacie a instukcie. Neuspesne!
V piatok sa ohlasili z Montrealu Mullerovci, na veceru prisli aj Kunstadti. Mali sme spolu prijemny cas.
Uvedomil som si moju zavislost na internete, ked som naraz zistil, ze nemozem komunikovat s nikym, ze nemozem odpovedat na prijate listy, ci potesit alebo nastvat par ludi poslanim nejakych vtipov, klipov a pod. Citil som sa ako by mi urezali ruky, nie len zo skutocnosti byt neschopny komunikovat ale tiez zroneny z mojej neschopnosti sfixovat pocitac a obnovit internet. Predsa nie som totalny iliterarny analfabet co sa tyka pocitacov. Ved je to uz aspon 20 rokov co som vlastnil rozne pocitace a na nich pracoval. Teda co to viem! Ha, to som si myslel! Nakoniec, vcera vecer som to vzdal a od Petra som obdrzal telefonne cislo na nasho domaceho specialistu Nicka. On je pocitacovy “geek”, inac precuje pre Kunstadtov v ich obchode. Je to syn ceskych rodicov zijucich v Pakenhame s fenomentalnou znamostou pocitacov. Nechal som na odkaz, ze potrebujem jeho servis. Zial, vcera mi telefonat nevratil, asi preto, ze som mu zabudol dat moje telefonne cislo. Ale dnes poobede bude v robote, tal mu zavolam do obchodu. Dufam, ze sa po praci zastavi a da mi vec do poriadku.

Aj napriek mojej neschopnosti rozbehnut internet na mojich dvoch “laptops”, zisiel som dole do pracovne, kde na stole sedi moj stary, mnohorocny “desktop” pocitac, ktory v poslednom case od kedy som si kupil novy laptop, sluzil ako zakladny pocitac cez ktoreho mam bezdrotove spojenie s ostatnymi pocitacmi. Po velmi dlhom case som zisiel dole a sedol som za tento matuzalemov pocitac. Bingoooo, bol som na internete! Ziaden problem, stiahol som asi 20 poslanych mailov za dva dni, prezrel a vacsinu vyradil, par som zachoval. Bude ma cakat dalsia dilemma, ako dat na web moj prispevok ktory momentalne pisem. Text by hadam nemal byt problem dat na moj BLOG, ale fotografie asi nebudem vediet preniest. Cez to vsetko, naplnil som klasicky pohar s niekolkymi kostkami ladu, nalial som si moju oblubenu whisky a dolial s vodou. To ako prostriedok inspiracie napisat par odstavcov po dlhej prestavke. Zatial sa mi dari ale nie som si isty ci to co pisem niekoho zaujma si precitat. Su to moje trable a sustrast somnou budu mat len ludia, co presli alebo prechadzali s podobnymi problemami.
V nedelu sa Eva vybrala s nasili priatelmi Lidou a Ladom do krasneho mestecka WESTPORT. Ja som sa pre "pre zmenu" vybral do kina na Terminatora 4.
Boli sme aktivni aj trochu inac, ked pred par dnami som kupil niekolko vriec vybornej ciernej zeminy a hromadu kvetov. Ja som kupil ale chuda Eva ich sadila. Nevzalo to az tak dlho. Kupili sme tri nadoby na zavesenie a povesili sme ich pred vchodom do baraku. Kvety vysadila do asi piatich dalsich nadob pred vchod do baraku a zasadila kvety do priehradok na terase. Este to nejaky den potrva pokial sa kvety naplno rozvetvia. Ale uz to vyzera dobre. Ja som dnes rano pred nasim barakom rozsial na miestach kde nie je vela travy semienka a pokryl som ich ostavajucou zeminou. Dnes v noci mame mat lahky mraz, dufam, ze nasa namaha nebude zbytocna. Je koniec maja a este stale v noci velmi nizke teploty. Cakaju nas dva dni dazdov aj preto som sa poponahlal s tou zeminou semiackami.

Pred chvilou sme urobili dalsiu zmenu v nasej spalni, ked sme prestahovali vsetko ako bolo davnejsie. Ten dvojurovnovy stolik, ktory sme predcasom dostali od Zuzky sme prestahovali do studia a stol zo studia do basementu, Vyzera to v spalni daleko vzdusnejsie. Ziadne pocitace! Zavolal som Petrovi a informoval som ho ohladom problemu s pocitacmi. Slubil, ze sa za chvilu u nas zastavi a na vec sa pozrie. Ked to nebude on, tak nakoniec zavola Nicka.

Blizim sa ku konci druhej strany a skoro budem koncit. Za pozornost stojacich udalosti hadam stoji spomenut, ze pred dvoma tyzdnami v sobotu som znovu bol na predstaveni z Mettropolitan Opera na predstaveni: Roissiniho “LAGENERENTOLA” tiez znama pod menom Cindorela alebo Populuska.. Vcera som sa bol pozriet na film: “TERMINATOR SALVATION” predtym na velmi ocakavany film ANGELS & DEMONS. Minuly tyzden v pondelok sme hostili mojho bratranca Janka s jeho dcerou Yvetou.
Dost! Neviem, ci si nedam v pisani mojich prispevkov letne prazdniny a znovu sa ozvem az niekedy koncom augusta. Prajem prijemne leto vam aj sebe! Pozdravujem a prajem najlepsie zdravie, pohodu a priehrst stastia!

Milan.
P.S. Peter sa trapil s pocitacom ako ja dva dni. Dokonca konzultoval aj Nicka cez telefon. Vzdal to. Nepodarilo sa. Nick pride niekedy zajtra a pozrie sa na vec. Uvidim?.