Tulip Festival & Victoria weekend

Posledne som prilozil tri zabery z konca nasej ulice Oakmont Court. Podarilo sa mi fotky spojit v jeden zaber, "stich" dohromady! Tu je vysledok! Ten prostredny bungalow je nas.

Ottawa 05 17 08 – sobota
Obycajne, ked sa pustam pisat moj list – prispevok na blog, otvorim si vzdy posledny a dokladne precitam. To aby som sa nahodou neopakoval, alebo este horsie - nekompromitoval. Urobil som tak aj teraz, ako sedim pred pocitacom a cistou bielou strankou Microsoft Word. Pocitil som tak trochu zavist sam zo seba, ze som s lahkostou pred tyzdnom dal dohromady dve plne strany textu. Nemam len pred sebou prazdnu bielu stranku pocitaca ale aj “blank”, vybielenu prazdnu hlavu o com pisat. Nielen, ze som si precital posledny prispevok, ale este predtym som sa vypravil na “Sent Items”, poslane e-maily, aby som si obcerstvil pamat, co sa udialo za poslednych sedem dni, tyzden od uvrejnenia mojho posledneho pripevku. Vedel som, ze budem tazko sklamany, lebo som si uvedomil, ze som len vcera vsetko, co bolo poslane a co bolo zrusene “Deleted Items”, som s nenavratnostou vymazal. Som v prusvihu, mam problem si spomenut, co vsetko sa za ten tyzden udialo, aby som prisiel aspon s nejakou novsou informaciou. Zda sa, ze sa zacina plne prejavovat aj u mna “starecka skleroza” na ktoru si tak stazuje moj bratranec Janko. Unho je to viac ospravedlnitelne, ved taha na 85 rok, ja som len nieco po sedemdesatke. Co bude, ked budem po osemdesiatke “Allah willing”, ako hovoria moslimi, ked sa toho dozijem?

Kazdy rok v maji prebieha v Ottawe tzv. "Tulip Festival" a na roznych miestach a parkoch su vysadene tisice tulipanov, dar Holandskej kralovny za utulok v Canade pocas II. Svetovej vojny.
Ked spominam minuly prispevok, ktory som si tak dokladne pred uverejnenim precital, zial, neudrela mi do oci jedna hrubka, ktoru som v prispevku urobil. Pred par dnami, na zaciatku tohoto tyzdna, mi telefonicky zavolal maj brat Jozef a mali sme dlhy rodinny, priatelsky rozhovor o vsetkom moznom. Mimo ineho ma pochvalil, ze sa oproti davnym rokom moja pisomna gramatika nie len nezhorsila po 38 rokoch zivota v Canade, ale naopak,vyrazne zlepsila s vynimkou posledneho blogu, kde som vraj strelil jednu hrubku. Bingo, mohlo sa stat! Prisiel som na chybu a uz pred par minutami som ju nasiel a opravil! Vdaka bratku za upozornenie! Moje ospravedlnenie vsetkym! Sorry!

Vlasta, manzelka mojho treningoveho partnera Frantu, bola taka laskava a vzala Marcelu jeden den pozriet sa na tie mnozstva vysadenych tulipanov. Usetrila mne tam ist s Marcelou! Vdaka.

Keby zil moj otec, bol by asi velmi hrdy na mna, ako som sa zlepsil v slovenskej gramatike, ze v dlhom texte som urobil iba jednu hrubku. Otec bol ucitel a velky slovencinar, dokonca napisal aj nejaku prirucku slovenskeho pravopisu volakedy davno. Chudak, ako musel trpiet, ked po odchode do emigracie, casto som mu pisal listy, ktore sa hemzili chybami. On si vzdy dal tu namahu, listy opravil a poslal mi nazad aj s vysvetlivkami, preco sa to ma pisat, ako vyzaduje slovenska gramatika. Bol som trapas, ze sa nic nenalepilo na mna z mojho otca v tejto discipline. Ked som maturoval na Lesnickej skole v Banskej Stiavnici, vtedajsi profesor slovenciny si ma zavolal na stranu a povedal mi: “Jablonsky, davam Ti stvorku len preto, ze mas take krasne slovenske priezvisko, inac by si prepadol!” Aj ked som sa zlepsil v gramatike, urcite nie v slohu. Bolo mi naznacene, za niektore moje vety zneju ako zly preklad anglictiny. Stava sa, ze skladba vety je zalozena na skladbe anglickej vety. Moze byt! Obcas, ked sa mi zda, ze slozenie vety nezneje slovensky, tak ju vseliako krutim dokola, az ked si myslim, ze je to OK. Aj tak je vraj citit tie roky zijuc v krajine s pracovnym jazykom anglickym. Dufam aj to sa zmeni, lebo uz nehovorim anglicky tak intenzivne ako predtym, ked som v tom jazyku pracoval. Marcela bola uvelicena z toho mnozstva tulipanov a pestrofarebnosti!
Dost o zahanbujucej minulosti a radsej par slov z poslednych udalosti. Vyznamnejsia udalost bola moj skoro celodenny pobyt v pondelok v nemocnici. Ako som uz ohlasoval v jednom z poslednych mojich prispevkov, ze sa musim podrobit “exercise stress scannu” isiel som v pondelok do nemocnice ho absolvovat! Trvalo to niekolko mesiacov, ked konecne som sa na ten test dostal. To som mohol byt davno pod drnom 6 feetov hlboko, ked by som mal vaznu srdcovu epizodu. Ziadost o ten test bola poslana do nemocnice este v decembri minuleho roku. Ked som sa nevedel dockat telefonatu z nemocnice, tak som im ja zavolal a bolo mi povedane, ze ma nemaju v pocitaci na cakacej listine. Nasledovali telefonaty do Appletree Cliniky a znovu cakanie. Az ked som sa pred dvoma tyzdnami utrhol a siel som do nemocnice vsetko vyjednat. Stalo sa a do tyzdna som mal appointment.

Druha polovicka maja bol tiez cas zacat sadit kvety v predu pred barakom ale hlavne na backyarde a nasej terase. O to sa zasluzila Marcela, ja som len kvety nakupil a doniesol!
Vsetky procedury boli velmi kratke az na ten scan, robeny dvakrat a samotny stress test. Tie tri procedury trvali kazda okolo 15 minut. Vacsinu casu som presedel v cakarni cakajuc na dalsiu akciu. Fakticky od rana siedmej do poobedia druhej hodiny. Napichali do mna hromadu isotopov. Pri stress teste bol pritomny srdciar z nemocnice. Ked moja tepova frekvencia dosiahla 150 uderov za minutu – moja maximalna frekvencia (220 minus 70 moj vek ), napichli mi dalsie isotopy a musel som este slapat dalsiu minutu. Potom som isiel na dalsi scan. To bola nieco podobneho ako cat scan. Vysledok vraj poslu mojmu srdciarovi do piatich dni. Ked by bolo nieco seriozneho s mojim srdcom, pocitam, ze by ma okamzite informovali, pripadne vzali pod scalpel a rezali. Uvidim, co prinesie buduci tyzden, ked vysledky budu zname.

Dalsi pekny zaber a prostredia festivalu tulipanov.
Ja som zatial nelenosil! Fakticky som nelenosil posledne tri tyzdne! Tie prve dva pred testom, sme boli vo fitku 6 krat tyzdenne, po viac ako hodine. Akurat tento tyzden len 5 krat kvoli pondelku a tomu stress testu. Nie vsetkych treningov sa zucastnil Peter, on obcas vybehne na bicykel a ked urobi pred vecerom 50 km potom sa mu tazko vstava na ranajsi trening. Naviac v stredu ma “senior tennis”, nejaku ligu. Tak sa vo fitku neukazal. My s Frantom sme zacali chodit do fitka trochu skorej, na 8 hodinu. Pocitam, ked sa oteplie a rano skorej zacne svitat, ze chlapcov presvedcim chodit na 7:30 alebo skorej. Potom v priaznivom pocasi este na tennis. To je minimum, co by sme mali robit 6 krat tyzdenne, ked chceme si udrzat, ba dokonca zlepsit nasu fyzicku kondiciu a zit dlhsie s lepsou kvalitou zivota v poslednej tretine nasho zivota. Mne z tej poslednej tretiny vela neostava, do 80-tky len sedem rokov a nieco. Po osemdesiatke. Ked “Allah da” mozno este par rokov a dovidenia na druhom svete.

Hadam, by som mal spomenut este dve veci. Sme v druhej polovicke maja. Trochu sa oteplilo a teda cas zacat sadit kvety okolo domu. Stalo sa! Utratil som najmenej okolo 250 dollarov na kvietky a byliny. Marcela si zasluzi najvacsiu pochvalu, lebo to bola ona, ktora sadila. Ja som len isiel do zahradnictva, platil a veci doniesol. Je to urobene! Dufam, ze ked vsetko vyrastie bude to vyzerat dostojne.

Marianka a Marcela sa vracaju domov z plavarne. Marianka je vykrivena do prava, to sa vzdy stane, ked je namaha trochu pridlha!
Inac, tento vikend je tzv. “Victoria weekend” pre ludi co pracuju maju v pondelok volno, len nie pre Quebecanov! Hahaha! Boh zavaruj, aby oni nieco oslavovali, co zavania Anglickom. Nech si trhnu nohou!

S pozdravom a prianim vsetkeho najlepsieho aj pre Canadanov v zapase s Ruskom dnes v Quebec City, budem pozerat!

Milan