vylety

SEPTEMBROVY ZAPAD SLNKA Z CHATY

Eastmen 09 20 06 – streda
Uz davnejsie som sa dohovoril s Emilom M., ze sa v stredu k veceru stretneme u Gabiho a Barbary na chate. Od nas zo Stittsvillu je to k nim okolo 330 km. “No big deal!” Gabi ma sice varoval, ze predpovede pocasia nie su najlepsie, ked som mu spomenul, ze z domu vyrazime skoro rano, aby sme mali cas sa zastavit v Montreali. Trochu sa povozit a poukazovat dievcatam par zaujmavejsich miest. Ked bude rano prsat, vyrazime neskorsie a pojdeme rovno k nim! V Montreali sa mozeme zastavit aj v piatok, ked sa budeme vracat nazad do Ottawy. Rano, ked som sa prebral k zivotu a nakukol von, skutocne to nevyzeralo na pekny den. Bol som dohovoreny s Petrom, ze si rano zatrenujeme este pred nasim odchodom a tak som aj urobil. Lahko prsalo, niet sa kde ponahlat! Ked sme vysli z fitka okolo deviatej, svietilo slnko. “Good”, ide sa hned na cestu. Ja som nebol vobec pobaleny a nemal som ani ranajky. Chvilu mi trvalo sa dat dohromady, ale uz pred desiatou sme boli na ceste a za dve hodiny na razhladni Mt.Royal. Previezol som dievcata po meste a aj okolo Dawson College, kde sa stala ta tragedia so strelbou, zabitim jedneho dievcata a zranenim asi 18 studentov. Pred vchodom a okolo plotu boli este stale stovky kytic kvetov aj po tolkych dnoch od toho pripadu.

V MONTREALI NA MT.ROYAL

Ottawa 09 25 06 – pondelok
Tak som nacal moj list (prispevok do mojho blogu), pred piatimi dnami v stredu poobede, ked sme sa usalasili u Gabiho a Barbary na ich chate. Dalej som sa nedostal. Po tom odstavci som skoncil s pisanim aj ked pocitac som mal otvoreny do poobedia druheho dna. K pisaniu som sa uz nevratil. Nemal som vhodne prostredie, aby som kludne pokracoval dalej. Bolo nas trochu viac a slusnost vyzadovala, aby som sa venoval spolocnosti priatelov a prinesenym dvom galonom vina, ktore sme v neskorych poobednajsich hodinach zacali vaznejsie konzumovat.

GABI, MOJ NOVY KLIENT NA STRIHANIE

Ked sme prisli na chatu okolo stvrtej Gabi s Emilom boli zaneprazdneni pilenim dreva a jeho rubanim. Podarilo sa im pripravit na zimu peknu hromadku. Dvakrat tolko je este v planoch napilit a nasekat. My sme to s Gabim na druhy den nalozili na vlecku a odviezli do drevarne. Pred vecerou Emil pozval dievcata na navstevu jednej blizkej farmy divokych jelenov a srn, pestovanych na maso z divociny. V Canade je zakazane predavat maso alebo lovit vo volnej prirode s umyslom predaja. Dovoleny odstrel je len pre vlastnu konzumaciu. Ulovena zver sa nesmie predavat pre komercne pouzitie. Zver pestovana na farmach je ina pesnicka. Zvierata mozu byt pestovane a komercne predavane. Hlavne restauracie maju o zverinu zaujem. V Stittsville, nie velmi daleko od nas mame podobnu farmu. Zo dvakrat sme boli s Petrom na tej farme kupit maso z jelena. Je to nesmierne predrazeny produkt. “Prime Roast”, nieco cez jeden kg. nas stal az 90 dollarov. Nehorazna cena.

Tradicne chutna vecera u Gabiho a Barbary na chate

Pred odchodom prisla nas pozdravit NORA, dcera Fera F.

Po paradnej veceri, ktoru pripravovala Barbara, my “traja muzi v chalupe” sme pokracovali v popijani vina hlboko do vecera. Prvy odpadol Emil a len my dvaja “vytrvalci” s Gabim sme pokracovali v usrkavani vina a v jalovych debatach hlboko do noci. Po takych pijackych hodoch clovek by ocakaval na druhy den poriadnu “opicu”. Nic takeho! Ani som neostal dlhsie v posteli. Ked som prisiel do jedalne Gabi uz sedel v kresle pri okne a popijal kavu. Dlho sme nelenosili a po vydatnych ranajkach sli sme robit. Gabi pred nejakym casom sa rozhodol pristavat k drevarni za jeho komplexom dalsiu miestnost na vseliake nepotrebne haraburdie, ktore predtym drzal v tej drevarni. Potreboval dokoncit pokrytie strechy sindlami, aby mu do tej miestnosti neprsalo. Ja som toho vela nenarobil, len som mu robil spolocnika.

MONTRALSKE CASINO V BYVALEJ FRANCUZKEJ BUDOVE EXPA 67

STARE MESTO VILLE MARIE - CITY HALL V MONTREALI

Aj ked som mu vela na streche nepomohol, predsa len som urobil jednu velmi uzitocnu sluzbu. Gabi mal uz nehorazne dlhe vlasy, poziadal ma ci ho nemozem ostrihat. Posledne som ho strihal, ked sme boli este v Prahe na studiach. Bol nesmierne spokojny s mojou pracou. Vraj tak dobre uz dlhe roky ho nikto neostrihal. Vyhrozoval sa, ze najblizsie ked bude potrebovat strihat pride az do Ottawy. Ked som uz bol vo svungu strihania, pristrihol som vlasy aj Emilovi, napriek protestom Alice. Nakoniec aj ona bola spokojna s mojou robotou. Peter K. je uz davnejsie mojim zakaznikom, ked zistil, ze moj strih sa mu viac paci ako na jeho hlave pachala Zuzka. Stal som sa jeho dvornym holicom. Odteraz aj Gabiho.

Pocas dna na chatu prisli dalsi priatelia Barbary a Gabiho. Bob R. professor fyziky na McGill Univerzite s jeho manzelkou a nejaka indka s menom Viera. Ja som sa dost zabavil s Bobom na rozne sucastne politicko – spolocenske udalosti. Ostali na veceru a dost neskoro vecer sa vracali nazad do Montrealu. Emil odisiel hned poobede do Sherbrooku pre jednorazovu licenciu sobasit. Jeho sportovy zverenec, ktoreho trenuje vyjadril ziadost, aby ich Emil zosobasil. Vraj to nie je velky problem dostat taku jednorazovu licenciu. Musel sa len oboznamit s par zakonmi a absolvovat nejaky pohovor. Emil uz mal aj pripravenu rec k novomanzelom ako sobasny uradnik. Spomenul, ze ked si ten prihovor precital po vsetkych zmenach a upravach, tak sa rozcitlivel, ze mu vyhrkli do oci slzy.

NA NAVSTEVE U FERA FEDORYAKA

V piatok rano sme sa uz nie velmi zdrziavali a len co boli dievcata zbalene po ranajkach sme vyrazili do Montrealu, aby sme absolbvovali druhu cast obhliadky mesta. Cielom bolo stare mesto. Kedze nase tulanie sa trochu predlzilo, pozval som dievcata na obed do jednej francuzkej restauracie v starom Montreali. Odtial sme vyrazili na navstevu k Ferovi F. On nas uz ocakaval! Vyzeral velmi dobre, bol oholeny a upraveny! Na jeho fyzickej kondicii sa nic nezmenilo. Slusne sme si pohovorili aj ked kratko. Trochu som sa ponahlal, aby som sa vyhnul piatocnemu trafiku. V Montreali som sa trafiku vyhnul, ale v Ottawe som sa presne don dostal. Nakoniec sme stastne dorazili domov. Este, ze sme mali nejake zbytky z vecere z pred par dni. Nepotrebovali sme pripravovat veceru len ohriat a jest.

NA VYLETE V MERRICKVILLE

Som na konci druhej strany a teda mojho limitu pre moje prispevky. Zabudol som uviest, ze sme pred odchodom do Montrealu a po navrate urobili niekolko kratkych vyletov. Jeden pekny den sme sa vybrali do mestecka Merrickville. Vela vyletnikov. Na druhy den za modrej oblohy a sfarbenych stromov do Gatineau Parku, letoviska Canadskeho Prime Ministra z rokov medzi dvoma vojnami Mackenzie Kinga. Vcera sme zas boli pozriet vo War Museum. Zajtra nas caka Muzeum Civilizacie.

Ospravedlnujem sa, ze som si dal tak dlhu prestavku v pisani! Mal som niekolko zaneprazdnenych dni. Este ma caka niekolko dalsich!

Srdecny pozdrav z Ottawy

Milan