Niekedy vo stvrtok, ci v piatok, mi zavolala Jassica, coordinator agencie “Home Care” z ktorej ku Marianke chodi Pierreta dvakrat tyzdenne po 7 hodin. Pierretta si vraj berie dvojtyzdnovu dovolenku. Momentalne nema ziadnu nahradu ju vystriedat na tie dva vikendy, len nejakeho muza. Ci to bude OK? Samozrejme, ze nie! Neviem si predstavit, ze by nejaky chlapak vodil Marianku na toaletu, pomahal jej s hygienou a obliekanim. Prislubila, ze sa bude snazit niekoho najst! Z debaty s nou som mal dojmom, ze Pierretta si berie dovolenku od tohoto vikendu. Kedze som nedostal dalsi telefonat domyslel som si, ze Jassica nenasla nikoho a ponechala Marianku na nasu, lepsie povedane moju starostlivost. Cez tie dva dni Marcela ma volno.
Pred desiatou rano som sa pustil do maleho upratovania garaze. Ulozil som par veci, aby to vyzeralo usporiadane a k svetu. Po stranach zaparkovaneho auta som vyzametal a pokracoval som vonku hlavne odstranovanim pavucin, ked som si vsimol, ze na hostovskom parkovisti Pierretta prave pristavila svoje auto. Wow, tak tu bolo nejake nedorozumenie. Ano, pojde na dovolenku ale az od 24 jula. Dufam, ze dovtedy najdu nejaku nahradu?
Siroko-daleko ani stopy po stovkach divych husi. Liska je prirodzeny nepriatel, lovec divych husi.
Pred jedenastou vsetky tri devy vypadli z baraku. Pierretta vzala Marianku na regularnu prechadzku. Hned rano, ked este nie je tak horuco. Marcala tiez isla tym istym smerom na omsu do kaplnky v blizkej High School. “Gooood”, vsetky tri “gracie” boli z baraku prec – ako sa mi ulavilo! Hahahaha! Ta skutocnost ma dokonca natolko vzrusila a inspirovala, ze som otvoril notebook a rozhodol som sa napisat par odstavcov do mojho blogu.
Vyssie som spomenul horucavu. Ano, prisiel “na psa maraz”! To, co suzovalo a hadam este aj suzuje Europu, konecne postihlo aj nas! Horucava spojena s vysokou vlhkostou. “Hazy-lazy days of summer”. Uz niekolko dni aj my trpime teplotami okolo 30 stupnov a plus. S humidexom sa to citi ako by bolo okolo +40 stupnov. Vcera, skoro na cely den som sa odstahoval dole do basementu, kde sa dalo dychat a prebyvat v komforte. Hore som vsetko pozatvaral, zapnul som klimatizaciu. Bolo omnoho lepsie ako vonku, ale stale sa dala citit teplota a vlhkost. Zda sa, ze dnesny den je trochu miernejsi, cista obloha, slnko, znesitelna vlhkost. Klimatizaciu som nechal na pokoji. Bola by to len strata elektriky, ved to slnko prazi cez okna do baraku. Radsej ju zapnem neskorsie poobede a k veceru aby sa dalo spat v komforte. V spravach potvrdili, ze toto leto prekonalo doteraz vsetky teplotne rekordy od 40 rokov, odkedy vedu statistiky.
U Kunstadtov na ich terase, prijemne stravene poobedie
Marianke stacil aj mini-bazen na schladzovanie
Neskorsie poobede ideme na navstevu ku Kunstadtom. Zuzka nam prikazala si vziat plavky. V ich bazene je vraj paradna a osviezujuca voda. Budeme sa moct mocit podla chuti – pozor nie “mocit do bazenu”. Zuzka sa chysta pripravit nejaku veceru. Neviem aku, vraj to bude prekvapenim. Povodne som to bol ja, co som chcel ich pozvat na veceru a posedenie na terase. Zuzka rezolutne odmietla, ze je na nich rada. Ok, cez tyzden oni pridu k nam. Peter pred casom, ked sa u nas zastavil, priniesol dva kusy masa “venison” (zverina). Predpokladam, ze to je zo srnca alebo srny. Peter naznacil, ze by bol rad, ked by sme to maso pripravili vo forme rostenky so smotanovou omackou. Kvoli tomu som ich chcel pozvat k nam na veceru, aj ked nemam znalost ako pripravit rostenku na divoko. Nejak by som si len poradil, ved mam hromadu kucharskych knih a jedna z nich “Slovenska kucharka” starsia ako ja, ktora sluzila este mojej mame, ma aspon tucet receptov.
O7 17 06 – pondelokEste vcera by som bol stihol dokoncit moj list, keby ma nebola vyrusila a od pocitaca odvolala Marcela s ponukou, ze by sme mohli nieco urobit s vinom. Vraj ist na bicykel je prilis teplo.Vyborne, navrh som privital. Cakalo nas preliat dva 23 litrove demizony po stabilizacii a pripavit do dvoch plastickych vedier nove cervene vino na prvu fermentaciu. Ta robota nam vzala dost casu. Ked sme skoncili uz sme boli na ceste ku Kunstadtom, posediet trochu na ich terase, omocit sa v bazene a k veceru nieco zjest.
Prisla aj Marika M. a tak bolo o com vypravat. Marcela, Zuzka, Peter aj Marika boli v bazene niekolkokrat. Ja som sa pokusal dostat do bazenu aj Marianku. Mala aj chut ist ale strasne sa bala, co len stupit na okraj bazenu. Nebolo sily ju do vody dostat. Nasli sme nejaku vacsiu plasticku nadobu do kterej si aspon namocila nohy. Tiez ich nevedela vo vode dlho udrzat. Peter bol sokovany ked videl ten problem ako som sa snazil Marianke pomoct ju dostat do bazenu. Jej starch, pohybovu neistotu, paniku.
Zuzka navarila ako pre armadu! Predkrm, polievka, hlavne jedlo, zakusok atd… S cim mna prekvapila bola “letna polievka”. Obycajne clamato (paradajkovy koreneny napoj) na pripravu drinku “ Bloody Mary”. Do toho narezala surovu zeleninu (uhorky) a krevety! Bola to vychladena osviezujuca polievka. Ako hlavny chod podavala grilovane bravcove rebra, kuracie kridla a baklazan zapekany so syrom. Co povedat, vyborna, bohata vecera. Ja som si priniesol moje biele vino z ktoreho som usrkoval a s Petrom sme to dorazili s “barac palenkou!” Nemal som to robit, to mi trochu zamutilo hlavu! Bol to velmi prijemny vecer a ten bazen vyborym obcerstvenim v porovnani s nasou terasou.
S Petrom sme si pochutnavali aj na vine, ktoreho bolo neurekom
Uz davnejsie som si vsimol, ked som sa pozrel z terasy alebo cez okno na golfiste, ze pod jednym stromom ako by sedel pes alebo liska. Bez pohybu! Hned mi doslo, ze to musi byt atrapa lisky, ktora je prirodzenym nepriatelom divokych husi. Na podiv to pracuje! V najblizsom okoli golfoveko ihriska uz dlhsie sme nevideli ani jednu hus! Sused ma informoval, ze taketo atrapy lisky umiestnili na troch miestach. V tu ranu sa stovky divokych husi odstahovali na vzdialeny koniec golfoveho ihriska, kde atrapa nebola. Odkedy ich umiestnili ani jedna hus nezabludila do nasej oblasti. Neuveritelne, ze sa dali tak oklamat! Vedenie klubu sa predtym vseliako snazilo odstrasit husi, hned od ich skoreho jarneho prichodu. Hadzali delobuchy, zapinali vseliake zvukove pisklave efekty, nic husi neodstrasilo. Tie atrapy je super napad.
Rano som musel skocit ku Kunstadtom. Vcera som si u nich zabudol moj fotak. Z tej nasej navstevy u nich som urobil par zaberov, trochu som ich upravil. Mam co umiestnit na moj blog. Urobil som aj vela zaberov z nasho okolia, ked som minuly piatok si nafotil lekniny na jednom z mnohych jazierok v nasom okoli. Rad by som zas urobil nejaku vodovku.
Dufam, ze tieto nase “hazy, lazy days of summer” skoro pominu a ustalia sa znesitelne prijemne dni leta.
Z Ottawy pozdravuje Milan a spol.
