Z nudy a ranajsejs samoty som otvoril notebook v obyvacke a rozhodol som sa nacat moj list. Motal som sa v kuchyni, v studiu bezcielne, viac ako polhodinu. V studiu som namocil stetec do farby a trochu som natieral rozpracovany obraz. Cim viac na nom pracujem tym horie vyzera! Nebavilo ma dlho nalovat. V baraku je ticho, osadenstvo este stale spi. Len teraz sa ukazala hore Marcela, aby rovno vysla z baraku na jej ranajsi beh. Nezastavila sa, akurat prehodila, ze zaspala a zostala prilis dlho v posteli. “Ked vecer lumpujes dlho do noci, co mozes ocakavat?!” bola moja poznamka. To lumpovanie bolo nevinne. Spolu s Jankom, mojim bratrancom sme sedeli dole v basemente a pozerali sme sa na film “Bieli vlci” na ziadost Marcely. Pred par dnami som jej pustil prvy diel “ Zlato v Black Hills” a chcela vidiet pokracovanie. Oba filmy boli natocene koncom 60 rokov a ja som v oboch bol obsadeny do malych uloh. Celkom so zaujmom som sa sam na tie dva filmy pozrel, pripomenuli mi vyborny cas natacania v Gruzii na Kaukaze, v Nemecku, Jugoslavii v spolocnosti Gojka Mitica, Barbary Brilskej a mnoho dalsich hercov. Filmy mi pripomenuli aj nasu uslu mladost! Gojko uz urcite ma okolo 65 rokov a Barbara, ked zije musi byt babickou. Seba ani nespominam!
Mam obavu, ze sa v pisani velmi daleko nedostanem. Dole v mojej pracovni spi Janko moj bratranec a tak aspn zatial sa k mojmu hlavnemu pocitacu neviem dostat, ked ho nechcem vystrasit z postele. Janko cez tento “Victoria day weekend” prisiel na navstevu ku jeho dcere Yvette do Osgoode, sucast Ottawy asi 60 km od nas na juhozapad. V poslednom case to strieda. Castejsie chodi k druhej dcere Jane. Je to omnoho blizsie z Toronta, len nejakych 60 km. na sever. Jana s manzelom pred rokmi kupili starsi farmarsky dom s asi 54 akrami lesov s dvoma jazierkami. Dom renovovali a urobili z neho prekrasny barak. Je to hotova oaza, supermiesto. Janko ma v dome samostatny apartment len nema odvahu sa prestahovat! Uz sa “stahuje” roky, nie a nie sa k tomu odvazit. Ked by bolo na mne, bol by som tam hned na druhy den! Idealne miesto na zivot!
Na pondelok poobedie som pozval na veceru Janka s Yvettou s jej manzelom. Posledne ked boli na navsteve, ohromne im chutil moj borsc, polievka, ktoru zvyknem urobit raz za cas. Nechce sa mi verit, ze som stravil skoro styri hodiny jej pripravou. Musim sa pochvalit, vyslo z nej majstrovske dielo. Musim tiez priznat, ze mi pomahala Marcela pripravit cibulu, ocistit zeleninu a co bolo potrebne. Od rana som tiez marinadoval velke steaky, ktore som planoval podavat ako hlavny chod. K nemu len miesany salat a nic viac. Bolo to skoro celodenne usilie pripravit veceru. Sklamalo ma, ze Stonko, manzel Yvetty sa ospravedlnil a neprisiel. Sadil kriky a chcel to ukoncit. Nevadi, mali sme aj tak prijemny cas a vybornu veceru. Jeho steak som mu zabalil a s velkou nadobou borscu poslal poYvette domov. Ona mi na oplatku nechala u nas Janka. Dnes pred obedom som ho odviezol na zastavku autobusov. Bus meskal asi 20 minut, k voli trom ludom v Kanate, co nan cakali, pristavili dalsi autobus. Ten, co isiel z mesta bol plny. Janko sa viezol do Toronta kralovsky.
V sobotu sme s Petrom nezavahali a hned poobede sme sa vybrali do kina, vzhliadnut ten dlhoocakacany film Da Vinci Code. Prva vec ktora nas zarazila hned na parkovisti bola, ze sme mali problem najst volne miesto parkovat. Bolo preplnene stovkami aut. Film s malym casovym rozdielom davali skoro sucastne a premietali ho hadam v siestich salach. Ked sme vstupili do nasej kinosaly, skoro vsetky sedadla boli obsadene len v predu pred platnom boli volne dve rady. Nepamatam sa, ze by som niekedy sedel tak blizko platna. Film je po technickej a rezijnej stranke vyborne urobeny. Je napinavy hadam tak do prveju polovicky, ci dvoch tretin, kde sa strieda akcia za akciou. Potom sa film trochu spomaly, zacne byt dokonca trochu nudny, ked sa rozoberaju filozoficko – nabozenske problemy, ci Jezis bol alebo nebol zenaty, ci mal dieta s Mariou Magdalenou atd… Myslim, ze pre divaka, ktory necital knihu, film musel zakrutit hlavu kazdemu, aby si odniesol jasnost o co islo. Je to fikcia a velmi dobre urobena vklinena do udalosti davnej historie a sucastnemu nabozenskemu presvedceniu. Prirodzene, vmestnat do dvoch hodin niekolko stoviek stran, faktov a fikcnych elementov je velmi narocne. Scenarista, reziser a herci sa uspesne zhostili svojich uloh a priniesli na platno zaujmavy pribeh aj ked sa da tazko porovnt zazitkom ku knihe. Kritici vsak hodnotia film inac.
Prajem kazdemu viac slnka a tepla ako nam doteraz za mesiac maj nebolo dopriane.
Pozdravuje Milan a M&M