Jesen 2013 - prvy sneh

Skupina zamestnancov KUNSTADT SPORTS pred ich obchodom v Kanate, pripraveni na pravidelny pondelnajsi 50 km vylet. 

Ottawa 06 11 2013 - streda

Asi zacnem verit v zazraky! Mozno si spomeniete, ze velmi davno, ked som pisal prispevok na moj BLOG, vacsinou som ho pisal na malom pocitaci IBM Think Pad. Robil som to radsej, ako pisat na mojom hlavnom pocitaci, ktory je stale “on line” a casto som bol vyrusovany, ci uz prichadzajucou postou, alebo volanim Skypu.  Nemal som pokoj sa sustredit na pisanie neprestajnym prerusovanim. K tomu mi vynikajuco sluzil tento moj maly pocitac z ktoreho som potom cez USB preniesol text na moj blog. Jeden den pred par mesiacmi mi pocitac vypovedal sluzbu. Nevedel som ho otvorit, vysledok bola tmava obrazovka a nech som sa snazil, ako snazil, pocitac bol “dead”, mrtvy a nijak som ho nevedel nastartovat. Po mnohych neuspesnych pokusoch som pocitac zabalil, dal do tasky a rozlucil som sa s myslienkou, ze mi bude este niekedy pracovat. Ubehlo mnoho mesiacov a neviem, co ma dnes poobede priviedlo k myslienke, pokusit sa ho znovu otvorit? Co, ked sa stal “zazarak” a pocitac bude znovu schopny byt uzitocny? Stalo sa, pocitac mi normalne naskocil, dokonca nepotreboval som ho upravovat a ani menit datum a cas, vsetko pracovalo aj ked nebol mesiace napojeny na elektriku a baterka v nom nikdy nepracovala. Aleluja, mozem znovu sediet za jedalenskym stolom a na nom pisat a pokukovat na telku vo family room. Hned toho vyuzivam aj ked mam napisane asi tri plne strany z pred dvoch dni, ktore chcem po uprave pouzit a umiestnit na moj BLOG.

 

Rony, Eric  Monika Kunstadt a patriarch Peter s mladou generaciou pred ich obchodom v Kanate. Dva dalsie obchody maju v Ottawe na Bank Str.

 

Ci budem schopny tak urobit, to sa uvidi, lebo aj s mojim blogom, som nedavno mal vela tazkosti. Dokonca take, ze som jeden z poslednych prispevkov  pred ich obchodommusel dat na novo vytvoreny blog, lebo nie a nie sa dostat na povodny. Jednoducho nevedel som ho otvorit  lebo pocitac nechcel prijat moje heslo. Po desiatkach pokusov som to zhnuseny vzdal a text som dal na novo vytvoreny blog. Myslim, ze som vacsinu priaznivcov o tom informoval. Nevzdal som sa, nakoniec som prekonal barieru a ten posledny prispevok sa mi podarilo umiestnit na moj povodny blog.  Ci sa mi to podari aj s tymto textom neviem, lebo si zase asi nespominam na heslo. Najradsej by som si dal par faciek, ze som taky neporiadny a nezapisem si ako som heslo zmenil.

 

Urcite som v minulosti casto spominal nase Canadske dive husy. Ved sme desiatky a desiatky mali na golfisti pasuc sa a samozrejme  neprestajne sa zbavovali vykalov. Boli to hlavne golfisti, ktori si trpko vzdy stazovali. Vedenie golfista sa vseliako snazilo husy odhanat, postavili sochy lisky, ci kojota na roznych miestach, nepomohlo, za tri dni sa husy okolo soch veselo pasli. Inokedy mali jedneho starsieho pana z velkym psom a ten ich odhanal nie velmi uspesne. Inokedy hadzali delobuchy ani to nepomohlo. Neviem, co sa stalo tentot rok, na golfisti sa za celu sezonu neukazali ziadne husy. Akurat tak k veceru prislo ich par prenocovat na troch jazierkach, ktore na gofisti mame. Zrazu pred par dnami sa zacali zhromazdovat, dobra stovka, ked nie viac! Dnes uz boli vsetky prec! Myslim, ze sa zdruzovali, davali dohromady pred ich odletom na juh. Niet po nich ani stopa, aj ked trava je este zelena a mali by sa na nej pochutnavat.  Nie su to len husy, ale na golfisti nie je ani len ludska ziva dusa. My sme s Ankou konecne vyuzili slusne pocasie a pokryli sme silnou plachtou BBQ, ktoru pokryvku som sa uz davnejsie chystal dat a upevnit.

Musim aj spomenut, ze nejak pred tyzdnom mi konecne po dohovore prisli vyrezat ten otvor vo vani a upravit tak, aby Marianka mohla do vane vstupovat bez vacsej prekazky ako bolo doteraz. Musela prekrocit dost vysoku stenu vane, co jej v poslednom case robilo vazny problem. Uvazoval som, ze dam vanu vyhodit a kupim specialne upravenu bezprekazkovu sprchu do nej vstupovat. Nakoniec som objavil podnik, co mal lepsie a hlavne lacnejsie riesenie. Ponechali sme celu jednotku neporusenu a do vane vyrezal vstup a tak ho upravil, ze sa do vane da vstupovat bez problemu prekracovat vysoku stenu. Ani toto riesenie nebolo najlacnejsie, stalo ma to nieco cez tisic dollarov. Mal to hotove za dve hodiny. Rychly zarobok! Nelutujem, lebo to bolo potrebne! Zial, cakalo ma viac vydavkov a omnoho drahsich, ze sa mi este treraz z toho toci hlava. O tom ale pisem v prispevku z pred dvoch dni, ktory bude nasledovat. Momentalne cakam na nejakeho technika z Hydro Ottawa, co ma prist skontrolovat – urobit “tun-up” na nasej peci, vyhrievacom zariadeni. To ma na stastie nebude nic stat, lebo si mesacne platim urcity poplatok, co to pokryva.

Neviem, ci stoji za zmienku, ale sme mali maly incident. Pred par dnami prisiel mi pomoct s prelievanim vina Franta. Uz sme mali tri demizony preliate a zacali sme so stvrtym v ktorom bolo cervene vino. Franta hadicku nezastrcil dostatocne dole a ked sme na chvilu odisli hadicka sa vytratila z demizonu, vino zacalo striekat po stenach a hlavne vela na koberec. Hotova pohroma! Coze o to, steny sa utreli a boli OK, ale koberec bol pekne nasiaknuty asi v rozmere polmetra. Robili sme hned, co sme len mohli s nie velkym stastim. Dnes uz je nejaky den potom a este stale Anka sa snazi ten koberec zachranit. Nie velmi sa jej dari! Potom vine tam ostane asi navzdy spomienka! V tieto dni nas caka dalsie prelievanie, lebo vino je uz vycistene, usadeniny na spodku a tak je cas prelievania do malych demizonov a na konzumaciu. Konecne, budem mat dost bieleho vina, doteraz som ho musel kupovat, Cervene este stale mam asi dva galonky. Z neho si usrkujem aj teraz, ked pisem tieto riadky.

Pred par tyzdnami sa podrobila vymene kolena Vlasta, manzelka mojho treningoveho partnera. Vcera, ci predvcerom sa podobnej operacii podrobil moj kamarat Sano B. Dufam, ze uz to ma za sebou. Caka ho dost zdlhava rehabilitacia. Tu sa s tym nie velmi hraju. Zoperuju a ides domov! Par krat do tyzdna musis akurat prist na rehabiltacne cvicenia. Zrejme to maju lepsie v Nemecku, lebo Sana poslu na cele tri tyzdne do nejakych rekreacno-rehabilitacnych zariadeni, aby sa tam zotavil. Luxsus, co si zrejme Ontario nemoze dovolit. Pred par dnami som si vsimol clanok, ze dokonca budeme si musiet zaplatit operaciu kataraku. Na mna to caka za par mesiacov. Pritahuju a setria kde sa da, pritom maju a utracaju biliony na “green” veterne mlyny, ktore hyzdia prostredie a dodavaju nepatrne mnozstvo elektriky, co nas stoji vysoke poplatky za elektriku. IDIOTI!!!! OK, ulavil som si!

Ottawa 04 11 2013 - pondelok

Zaber zo svadby z pred asi roku, ktory som nemal k dispozicii, tak aspon dodatocne pripajam tento vydareny zaber.

V poslednych niekolkych dnoch, ci skor tyzdnoch, sa na mna lepi smola. Nasvedcuje tomu cel rada neprijemnosti a s tym spojenych vydavkov. Nejdem sa hned v zaciatku o tom rozpisovat, hadam neskorsie. Radsej zacnem malickostiami, ktore cloveku strpcuju zivot, ale vela financne nestoja. Co ma trochu vcera “vykrutilo” bola skutocnost, ze som stratil z pocitaca text rozpisaneho listu, na ktorom som sa trapil z par hodin. Chcel som ho pisat tak, aby podstatnu cast som mohol neskorsie pouzit na moj BLOG aby som sa nemusel opakovat. Mal som uz napisanu jednu plnu stranu, na ktorej som sa trochu potrapil aby moj text vyzeral “literarny”, teda aby mal “hlavu a patu”. Myslim, ze sa mi to darilo a zacal som byt celkom spokojny. Priznam sa, ze si uz dnes nespomeniem o com som sa vlastne v zaciatku rozpisal. Neviem co sa stalo, ako by “zazrakom” naraz sa mi cely text stratil. Ostala prazdna stranka a nic na nej. Poriadne ma to rozculilo. Hodinu, ci dve vynalozenej prace, premyslania a koncipovania slusne napisaneho listu sa nejakym aktom neopatrnosti, urcite z mojej strany, stratilo. Asi som sa dotkol nejakej klavesnice a text bol v nenavratnu. Nic mi nepomohlo ho niekde najst. Obdrzal som len zaciatocny datum a nic viac. Nakoniec som sa rozlucil s nadejou, ze to najdem, nalial som si zo sklamania pohar vodky a odpochodoval som od pocitaca, zhnuseny a rozcarovany. Aj ked je clovek na penzii, a zjavne nema co cely den robit, pravdou je, ze cim my starcekovia a penzisti mame viac casu, tym menej casu na activity, ako je pisanie, ci bezne prace okolo baraku, v dome a pod. Vsetko je spomalene, nic sa cloveku nechce a vsetko je ako by zataz na cloveka. Da sa to vidiet na malickostiach, kedy maly pracovny vykon, clovek zacne povazovat za ‘fulltime job”. Odrobil som si to na cely den!

Anka si uzivala leto a jesen na klubovom vyhrievanom kupalisti - bazene! Bolo!  Uz je tu prvy sneh a koniec takychto radosti.

Priklad: Uz niekolko dni sa chystam zakryt moje BBQ extra plachtou na zimu. Chystam sa to urobit uz hadam dva tyzdne, este som sa k tomu nedostal. ale dnes hadam urcite! Uz nemam ziadnu vyhovorku! Presne tak mi trvalo sa rozhodnut ist von a nasrobovat vianocne ziarovky do uz z minuleho roku namontovaneho vedenia. Ziaden “big deal”, ale vzalo mi to niekolko dni sa k tomu odhodlat. Bolo to urobene za nie viac ako 20 minut a vsetky ziarovky svieta. Musim este natocit ziarovky okolo podpornemu stlpu pred vchodom. Otazka par minut, ci to urobim, alebo sa nato vykaslem, este som nie rozhodnuty. V jednej veci som sa ale poucil, ked nieco napisem, treba okamzite po napisanom odstavci “kliknut” na “save”, ulozit a ked tak urobim, text viac nestratim. Robim to dnes pravidelne, kazdu chvilu a uz sa nemam co obavat, ze to co som napisal sa strati. Aj tak si myslim, ze vsetci ti fenomeni, co pracuju na vylepseni pocitacov, by mali vymysliet, ze raz co je napisane je ulozene a moze byt zachranene. Nie ako som ja “obetou”, ze som nieco nahodou stisol a bol som s prepacenim v “prd…”.

 

Vcera, viacmenej cele doobedie som finisoval jednu knihu, ktora ma velmi zaujala, hned z niekolkych dovodov. Minulu nedelu, alebo sobotu, mi na stoliku u nas v obyvacke Vlasta N. nechala knihu, co mala pozicanu od nejakej jej priatelky s nazvom: Viera Caslavska …. Odlozil som na stranu vsetko, co som mal rozcitane a hned som sa do tej knihy pustil. Konecne, Vieru Caslavsku som poznal, aj ked nie osobne. Ona roky trenovala u nas na Institute v Prahe, kde sme my studenti velmi casto boli na balkone a sledovali sme jej trening a dalsich gymnastiek, ako bola napr. Bosakova a ine. Musim priznat, ze vsetci prizerajuci sme boli “platonicky” zamilovani do tej gymnastickej reprezentacie. Neodvazili sme sa ale k nim priblizit z obdivu a respektu, ostalo to len v tej platonickej sfere. Skoda, lebo mozno niekto z nas, by jej bol urobil zivot stastnejsi, ako jej manzel Odlozil, ktoreho si vzala za manzela v Mexiku, po vitaztve a hromade zlatych medaili a svadbe”storocia”. Je to fascinujuca kniha o jej zivote, vitazstvach, prehrach, trabloch v manzelstve a nakoniec s komunistickym rezimom, ktory ju zbavil skoro vsetkych prav, vcetne prace, kde tato hviezda Ceskoslovenska musela ist a pracovat ako upratovacka v nemocnici na svoje zivobytie. Len preto, ze odmietla odvolat svoj podpis pod vyhlasenim: 2 tisic slov! Bola to nesmierna a nezabudnutelna krivda spachana na najpopularnejsej sportovkyni sveta a urcite no.1 v Ceskoslovensku. Obdivoval som ju vtedy a obdivujem ju este viac dnes, ked som si precital jej tragicky zivot. Ja nezvyknem velmi citat autobiograficke knihy, ci zivotopisne, vyznamnych osobnosti. Precital som mnohe, ale nie som na ne zatazeny. Tuto knihu o zivote nam vsetkym znamej a obdivovanej Viere Caslavskej je urcite vynimkou, ktorej by sme mali venovat pozornost a vzdat jej uctu v jej pokrocilom veku. Je len o par rokov mladsia ako ja. Este stale mam v sebe plamienok lasky a obdivu k tejto vyznamnej osobnosti, tak hrubo poskodzovanej. Hnus a hanba tomu rezimu, ktory takto hanebne jednal s jednou najvacsou hviezdou Ceskoslovenska.

 Posledne dva dni vikendu som viacmenej presedel pred televiznou obrazovkou, sledujuc prenosy z Calgary, kde prebiehal nieco ako “kongres”: konzervativnej strany Canady. Fakticky, trvajuci len dva dni, ktory zacal vo stvrtok hlavnym prejavom prime ministra Harpera a koncil po prijati vseliakych rezolucii v sobotu vecer. OK, je to politicka strana ktora ma moju priazen a kde tu im poslem par dollarov na ich podporu. Nie vzdy suhlaim plne z ich politikou a bol by som rad, ked by boli daleko tvrdsi v roznych aspoktoch nasho zivota. Robia ale co mozu a vprostredi lavicovych zivlov, je velmi tazke nieco presadit. Ked samozrejme vlada nechce byt totalitarna a diktatorialna.

 Prusvih! Kedze sa blizi den, ked Anke by mal vyprsat termin pre pobyt v Canade, zavolal som Bobe do Blavy ,aby jej predlzila letenky, ktore normalne maju platnost na jeden rok s tym, ze su udelene na urcity termin., Boli sme obaja v domnienke, ze to je November ako by mal koncit jej pobyt u nas. Samozrejme, ze som ako obycajne poziadal o predlzenie jej viz. Zatial som neobdrzal vysledok. V minulosti nikdy nebol problem to predlzenie obdrzat. Obaja sme si nevsimli, ze jej letenka bola vystavena na polovicku oktobra a nie novembra. Booom! Prepasli sme jej termin odchodu a uz je neskoro letenku predlzovat. Neostava nic ineho, ako zakupit jednu letenku pre jej navrat po strate tej, ktoru mala doteraz. Boba skuma, ci sa ta povodna letenka da zachranit! Ja to vidim, ze nie, co znamena, ze budem musiet kupit extra jednosmernu letenku nazad do Prahy. Tam ziju jej dve dcery, kde sa planuje vratit. Neprijemny kiks, co bude stat vela penazi! Zasluhu na tej nepozornosti nejak nesieme vsetci traja. Nepozreli sme si dokladne na document jej navratu do ceskoslovenska. Za nepozornost sa plati! To caka aj mna!

To je ta najmensia “kacica”, ktoru sme vyviedli do urcitej miery z nepozornosti. Anka si nejaky cas zacala stazovat na lahke bolesti v oblasti brusnej dutiny. Ze ma podozrenie, ci nema nejake pozostatky z minulosti, ked jej na pancreasi objavili malu cistu. Z obavy, ze by sa to mohlo stat viac kriticke, rozhodol som ju vziat v utorok, ked mame obaja volno, do nemocnice na EMERGENCY, aby ju presetrili, ci skutocne sa je obavat, ze nieco ma?

 Well, stravili sme na emergency niekolko hodin, hlavne lebo sa cakalo na vysledky krvnych skusok, mocu a hlavne catscannu, co musel posudit radiolog. Vysledok vo vsetkych aspektoch negativny. Nic nenasli, co by bolo treba venovat pozornost. Osetrujuci lekar Anke predpisal nejake pilulky na zaludocnu stavu a to bolo vsetko. Dievca je v uplnom zdravi! Nic negativneho! S uspokojenim sme sa vracali domov! V utorok o tyzden sme sa vratili do nemocnice’ aby sme zistili kolko ma ta navsteva bude stat, lebo Anka je cudzinka! Well cakal ma viac ako sok! To este neboli v uctarni vsetky papiere a ucet uz isiel do tisicov. Cakam kazdy den, kedy pride ucet na VISA a budem skutocne v soku. Chuda Anka, bola z toho viac ako v soku. S nou to otriaslo! O nieco menej somnou. Poucenie, ked si v zahranici nikdy nechod do nemocnice!!!! Radsej sa vrat domov a tam chod do nemocnice, lebo cesta tam a nazd Ta bude stat menej ako sa zastavit u nas v nemocnici. V USA je to este horsie, kde stratis aj svoj dom, aby si zaplatil za svoje osetrenie. Anka mala len niekolko testov a stalo to neurekom viac ako vela. Posleny ucet som este nedostal. Nechcem ho ani vidiet!!!!

Ako mozete posudit, mam viac problemov, ako by som si prial. Specialne tych financnych, ktore su menej prijemne, ako akekolvek ine.   Po dlhom trapeni sa s pocitacom a umiestnenim mojho blogu ku vsetkum ostatnym, mozem sa pochvalit, ze sa mi to konecne podarilo a prisiel som nato ako to robit. Konecne aspon jeden uspech!!! Tento blog som dal na moju stranku o druhej rano. Dalsie dve hodiny mi vzalo ulozit do prispevku par fotografii. Mal by som este viac ale uz som otraveny ich hladat v tisicoch co mam v pocitaci. Idem este na chvilu do postele, vsak je nedelnajsie rano.

 

Pozdravuje Milan

 

Prvy sneh uz je tu. To je len polovicka novembra, caka nas 6 studenych mesiacov. Hadam to prezijeme a bude aj lepsie.