Trochu bieleho a trochu cerveneho

Trochu cerveneho a viac bieleho

Moje male zasoby vina, viac je na ceste!

Styri vedra novozalozeneho vina v kvase niekolko dni

Ottawa  22 03 2013 – piatok

Ako som spomenul v mojom poslednom prispevku pred par dnami, spolu s Frantom sme preliali do malych galonkov, dva demizony bieleho vina, ktore uz dlhsie sa stabilizovali a bol cas ich preliat. Z galonovych demizonov je velmi lahko preliat vino do regularnych flias. Vcera, ked som poobede prisiel do kuchyne, Eva bola v “akcii” a naplnala par flias uz odstatym a urobenym vinom. Ja som si vecer pri telke uz na nom pochutnaval. Ma krasnu zlatu farbu a celkom prijatelnu chut. Hanka v Toronte nevie vynachvalit moje vino. Este vcera som mal v umysle zalozit dalsie vinne extrakty. Vyniesli sme ich z mojho vinarnskeho skliepku von do spodnej kupelky. Ja som si precital prilozeny papier, ktory varoval, ze ked extract bol skladovany pri nizkej teplote, alebo naopak vyssej ako + 25 stupnov, bude mudre odlozit zakladanie vina na neskorsi cas, pokial sa extract neotepli na izbovu teplotu. Vraj mohlo by sa stat, ze kvasnice – drozdie by nemuselo zabrat. OK, hned sme prerusili cely proces a odlozili sme ho na dnes doobeda. Ked sme uz boli v procese zakladania, rozhodol som sa, ze zalozim vsetky styri plasticke “bags” - vrecia cerveneho a bieleho vina. (Chardonnay and Barolo) To nevzalo vela casu a usetri mi cas neskorsie, ked budem prelievat vino.  Zalozil som teda styri 23 litrove vedra, ktore za mesiac by mi mali dat nejakych 120 sedemdecovych flias. Dve bednicky s vinnym koncentratom s nazvom VINO EUROPA, boli kupene v Costcu, nie v nasom v Kanate. Pre mna ich kupil Franta, niekde v meste. Proces je rovnaky, koncentrat je iny. Bol na zlave o nejakych 14 dollarov menej. Normalne jedna krabica s dvoma sackami stoji okolo 70 dollarov, cize na dvoch krabiciach som usetril 28 dollarov. Good deal! Dvakrat 56 dollarov ktore som vyhodil za koncetrat, mi da flasu vina priblizne za dollar. V porovnani s vinom v predajni alkoholu usetrim tazke peniaze, jedna flasa najlacnejsieho komercneho vina ide priblizne za 9 dollarov a len trochu lepsie, ako je moje, stoji bezne okolo 11 az 14 dollarov.

 

Posledna fujavica sezony, aspon dufame?

Prerusil som pokracovanie v prispevku na nejake dve hodiny. Este doobeda sa ohlasila Zuzka K., ze by poobede prisla a spolu s Evou  si vybehli na bezky trochu si zalyzovat na golfisti. Mozno posledny krat tento rok. Podmienky su stale idealne. Vela snehu a dokonca dnes doobeda niekto prerazil stopu. Len co Zuzka prisla spustilo sa silne snezenie. Ked vybehli na trat mali cerstvu, lehku pokryvku snehu. Zuzka slubila, ze pride aj zajtra, niekedy okolo stvrtej, ked mi uz budeme doma. Ako kazdu sobotu, ked k Marianke pride pani Nancy, my vypadneme von. Konecne zajtra sa ma zacat oteplovat a teplota ma byt + 3-4 stupne. Bude trochu mokro a bude sa im asi tazsie klzat. Nevadi o to bude trening vydatnejsi. Neviem, co sa tento rok deje s pocasim, podla “global-warm mongers - nuts” prostredia, mali by sme sa uz prazit v ramci oteplovania prostredia. Zatial sa vsetci trasieme zimou a prvy jarny den 2013 sme privitali silnou snehovou burkou s asi 30 cm cerstveho snehu. Aky to rozdiel oproti minulemu roku, ked sme sa skutocne “prazili”, ved teplomer na prvy jarny den 2012sa vtedy vysplhal az na +28 stupnov.

 

Divoke canadske husy hladaju do coho sa zahriznut?

 

23 03 2013 – sobota

Ukazuje sa “glorious” den!!!! Od skoreho rana cista modra obloha a vysmiate slnko! Boy, aka prijemna zmena aj ked rano boli este minusove teploty. To sa ma skoro zmenit. Prijemne a omnoho teplejsie pocasie sa da ocakavat aj niekolko dalsich dni. Na cestach to bude trochu clapkanina z topiaceho sa snehu. Nevadi, nech z neho len ubuda!  Marianka uz ma na taniery pripraveny obed. Od pani Nancy sa ocakava ho len ohriat, prilozit nejaku oblohu a asistovat Marianke pri jedeni. Niekedy sa vyzaduje asistencia, zalezi na jedle. My s Evou sme uz tiez pripraveni vyrazit von do Kanata Centre. Ja do kina a Eva do obchodov. Z nejakych siestich premierovych filmov, ktore idu od piatku, vybral som thriller s nazvom “Olympus Has Fallen”. Jediny viacmenej blaznivy, akcny film, kde nejake severokorejske teroristicke komando prepadne White House a unesie prezidenta. Do akcie zachrany nastupi specialny agent tajnych sluzieb – “one man army” s menom Mike Banning, ktoru ulohu stvarnuje novy nadejny akcny hrdina Gerard Butler. V dalsich ulohach Aaron Eckhart a Morgan Freeman. Kritika v Ottawa Citizens filmu dava iba 2 a pol hviezdicky. Noviny Ottawa Sun tri a pol hviezdicky. Nevadi aspon ze sa vo filme nieco blazniveho deje aj ked film je pritiahnuty mozno za usi.

Ked nam ostane este dost casu po filme, asi sa zastavime v JOE SEAFOOD na nejaku tradicnu rybku. Kedze tie su vyprazane v specialnom cesticku, ja si po prvykrat objednam nieco cisteho bez cesticka. Vcera som dufal nabehnut na “obmedzenu stravu” bez cestovin, chleba, mucnych vyrobkov a div sa svete, bez alkoholu v akej kolvek forme (neverte tomu). Dovolim si len jeden drink za cely den a nic viac na niekolko nealkoholickych dni. Hahahaha, este som nezacal a uz prehravam v predsavzatiach. Vcera, ked sme sa vracali z restauracie, hned vedla za rohom je velka prevelka predajna vina, tvrdych alkoholov a hlavne importovanych piv. Kedze som uz nedavno vybehol z whisky a ginu tak sme sa zastavili a mimo nasej canadskej 12 rocnej whisky kupil som aj flasku Jack Daniel’s  Tennessee (sour mash) whiskey. Nevedel som odolat a hned po prichode domov, vediac, ze uz nikde nejdem, upil som trochu z flase, tak, ze som o nedlho odpochodoval do postele. V dnesnom Ottawa Sun je vacsi clanok pod nazvom “Family dynasty reared on bourbon”. Zaujmava kratka historia rodinneho busenissu v Kentucky z prilezitosti uvedenia na trh noveho produktu “Jim Beam Devil’s Cut – Keentucky Straight Bourbon Whiskey”. Kritik dava tomuto produktu styri hviezdicky z piatich. Na buduce si definitli kupim flasku (stoji 33 dollarov). Mimochodom, ten film co vyssie spominam sa oplati vidiet. Je to drama plan napatie,nasilia a dramatickych situacii. Vyborna kamera a specialne efekty.

 Mne sa nie velmi dari zbavit sa vypukleho tvrdeho bruska a “love handles” na bokoch a chrbte. Vek 77 rokov plus, je hotovy disaster, pokial sa tyka mojho fyzicna. Upadok do stareckeho veku, svrknute svalstvo nahradene tukom, scvrknutou vysusenou pokozkou, zvraskavenou tvarou a mnoho inych ukazov. Naivne som si myslel, ze tie priznaky staroby sa trochu viac oneskoria. Kdeze!!! Prisli ako KO, rana do tvare, ci plexus solaris. Neviem ako dlho vydrzim s predsavzatim, ktore zacnem uvadzat od pondelka? Rad by som vydrzal aspon dva – tri tyzdne.

Som na konci druhej strany a teda cas skoncit aj ked mam na mysli este vela co som chcel spomenut. Nemam ziadne nove fotky a tak asi sa budete musiet uspokojit s fotkou  styroch vedier potencionalneho vina, ktore sa uz kvasi. Sorry nemam nic lepsieho.

Vieme, ze Europu, hlavne viac na severe postihli silne mrazy, dufam, ze sa skoro dockate prijemneho jarneho pocasia. To vam zo srdca zelame!

 

 Pozdravuje Milan a spol.

 

 

St.Patrick's Day

 

HAPPY 90th BIRTHDAY JANKO

 
Ottawa 17 03 2013 – nedela  -  St. Patrick’s Day

Je presne 12 hodin v nedelu na obed! V tomto momente uz Eva sedi v dialkovom autobuse Grey Hound a pravdepodobne sa cez okno, luci s Hankou a Belom. Vracia sa z Toronta po necelej trojdnovej navsteve u nasich priatelov. Posledne, ked u nas boli Retteghy-ovci  na navsteve pogratulovat Marianke k narodeninam, Hanka pozvala Evu k nim na navstevu. Od vtedy ubehlo par tyzdnov a Eva sa rozhodla ich pozvanie prijat a ist navstivit tento uz presly vikend. V piatok rano pred siedmou som Evu vysadil na zastavke autobusov v Kanate a do Toronta mala prist na obed. Na Torontskom terminali ju cakala iba Hanka, Bela isiel s vnucatami lyzovat, to bol posledny vikend, ked deti v Ontariu mali tzv “spring break”. Neviem, ako sa Eva mala a co podnikali. Poznajuc srdecnu pohostinnost Hanky a Belu, urcite viac ako dobre. To sa dozviem dnes, ked sa o stvrtej poobede Eva vrati. Pojdem ju aj s Mariankou cakat. Privita ju krasne studene slnecne pocasie, ktore asi mala celu cestu nazad do Ottawy.

 

 

V piatok poobede som sa rozhodol napisat cerstvy prispevok na Blog. Vacsinu poobedia som stravil klepanim do klavesnice mojho “IBM Think Pad-u”, ktory som si rozlozil na jedalenskom stole. Je to maly pocitac, ktory som kupil za dve stovky pred par rokmi od Petra. Na nom obycajne pisem dlhsie texty. Ked by som pisal na mojom “laptope” bol by som stale vyrusovany, “Think Pad” mi funguje len ked ho napojim na elektriku. Baterka, ktoru ani neviem ci mam, je uplne “dead”. Nikdy som sa nesnazil ju vymenit, lebo napojenie na elektriku perfekne funguje az na moment, ked pocas pisania sa mi neopatrnostou elektricky prud vypne v sekunde vsetko, co som mal napisane sa strati. To sa presne stalo v piatok neskoro poobede, ked som koncil uz dvojstrankovy prispevok. V zapale pisania som pozabudol pravidelne ukladat “save” napisane. Ked doslo k vypadnutiu elektriky, bez toho, ze by som bol dostal upozornenie “bum – bac” a predomnou bola cierna obrazovka. Robil som vsetko, aby som napisany text nasiel. Bol na vzdy strateny. Ja som z toho bol tak rozcarovany, ze som sa skoro dostal do depresie. Mal som pokazeny cely vecer! Zvlast preto, ze som si dal zalezat, aby napisane bolo nie len po gramatickej stranke na slusnej urovni, ale aj stylisticky! Prepisoval som cele vety aby sa to podobalo na lepsiu slovencinu. Co nie je velmi lahke po styridciatich rokoch zivota v Canade.

 

“Skoda plakat nad rozliatym mliekom”, zavrel som pocitac a siel som sa natiahnut na postel v snahe docitat moju poslednu knihu s Jack Reacherom v novele “The Enemy”. Zvladol som to s kratkymi spiacimi prestavkami. To uz bola asi desiata novella od spisovatela Lee Child, ktoru som v kratkom case nejakych dvoch, ci troch mesiacov zvladol.. Dalsia bude musiet chvilu pockat pokial neprecitam najnovsi buduci bestseller, knihu s nazvom:” THE ANDULUCIAN FRIEND” od svedskeho spisovatela Alexandera Sodeberga. Ked som si v piatok otvoril sekciu “BOOKS” v novinach Ottawa Citizens, aby som si pozrel najnovsi list bestsellerov, uputal ma velky clanok s nazvom “No one is only bad, no one is really good” Thriller by Swedish writer likened to Dragon Tattoo. Tato zmienka o The Girl with Dragon Tattoo ma okamzite zaujala a so zaujmom som si precital cely clanok s rozhodnutim, ze si knihu najblizsie kupim Na markete je zatial prvy diel a dalsie dva maju nasledovat. Ma to byt podobna kriminalna trilogia ako Dragon Tattoo. Moje prianie knihu mat a zacat citat sa splnilo hned na druhy den v sobotu. Rano po prichode Nancy k Marianke som ako pravidelne vyrazil do kina. Nemal som velku dilemu sa preco rozhodnut z najnovsich troch filmov. Vybral som si thriller “THE CALL” v hlavnej ulohe Halle Berry; Evie Thompson a Abigail Breslin. Rezia Brad Anderson. Bol som milo prekvapeny z prostredia “911 emergency response”. Napinavy pribeh unosu mladeho dievcata a akcii ju najst a zachranit. Vydareny thrillers so vzdelavacim odkazom ako pracuje pohotovost, policia a podobne. Dobre vidiet tento film! Na ceste domov z kina som sa zastavil v knihkupectve Chapters a knihu som si kupil. Dnes doobeda som sa uz do nej zacital.

Vcera len co som sa vratil domov ma cakal odkaz od Frantu (mojho treningoveho partnera), ze vecer by prisiel mi pomoct s prelievanim bieleho vina z velkych demizonov do galonovych. Vraj chce dodrzat slub ktory dal Eve, ze to urobi. Eva mi brani dvihat nieco tazsieho k voli tej operacii hernie. Dobre, ze na ceste domov som sa zastavil v potravinach a kupil som grilovane kurca. Po robote sme si dali veceru, chutilo nam vsetkym. Trochu sme este posedeli a pozreli si zaznam s Majstrovstiev sveta v korculovani a len co Franta odisiel, uz sme boli obaja s Mariankou v posteli. Idem sa aj teraz natiahnut a precitat par stran predtym, ako vyrazime pre Evu. Ostava mi dobra hodina, len dufam ze nezaspim a prepasnem pre Evu ist!!! Pokracovat v prispevku budem myslim az zajtra. So long!

 

18 03 2013 – pondelok

Autobus v ktorom prisla Eva nazad do Kanaty mal viac ako 20 minutove meskane. To preto, ze pravidelny spoj bol vypredany a ostalo este cela hromada ludi. Okamzite pristavili dalsi autobus a v nom bolo velmi pohodlne cestovanie, lebo bol len z polovice naplneny. Ten autobus z Toronta vyrazil s 15 minutovym oneskorenim. Eva prisla vysmiata s vela zazitkami a len najlepsimi dojmami z Toronta a pohostinnosti Hanky a Belu.  Bola velmi rada, ze mohla tento vylet absolvovat.Aj ked som mal vybrane z ladnicky kuracie prsia na veceru, dali sme ich nazad lebo pre nas troch stacil segedinsky gulas, co este pred odchodom navarila Eva. Prsia ostali na dnesnu veceru.

Ukazuje sa velmi pekny aj ked studeny den! Slnko svieti a teplomer stale ukazuje, ze vonku je -20 stupnov. To sa poobede ma zmenit, trochu oteplit, zamracit a zacat snezit. Blizi sa na nas z USA “major” snowstorm, fujavica ktora nam nalozi za noc a zajtrajsi den az 30 cm cerstveho snehu. Ten sneh uvitaju len lyziarske svahy, ktore budu mat predlzenu sezonu lyzovania. Pochybujem, ze ludia v meste budu snehovicu vitat s usmevom. Odpratavanie snehu, uprava ciest bude mesto stat aspon jeden a pol miliona dollarov. My s Evou v utorok obycajne po prichode Nancy vyrazame na nakup potravin, co asi zajtra preskocime. Ladnicka je plan a mraznicka tiez, tak nie je dolezite ist na nakup. V takom nepriaznivom pocasi je najlepsie ostat doma. Ja by som asi aj tak nikde nesiel len do postele. Dnes rano po niekolkych kychnutiach sa spustila nadcha aku si nepamatam. Tecie mi z nosu ako z odpadovej rury. Zmocil som hromadu servitiek, kapesnikov a nic neprestava. Eva ma nahana, ze musim do postele brat aspirin a zapijat ho s horucim prevarenym vinom. Posluchnem! Obycajne v utorok navstevujem raz za cas nasho pravnika aby mi potvrdil ze zijem pre Socialnu Poistovnu. Tiez by som rad si dal potvrdit pozvanie do Canady pre pani Anku. Zrejme to bude musiet pockat par dni.

 

Posledny vikend v nedelu sme mali navstevu mojho bratranca Janka s jeho dcerou Yvetou s opatrovatelkou a manzelom Yvety Stonkom. Chlapec bude mat koncom mesiaca 90 rokov. Poslednu sobotu tohoto mesiaca mame prist na malu oslavu. Z Toronta pride jeho druha dcera Jana a mozno dalsi priatelia. Moja dilemma je, co Jankovi priniest ako pozornost?

 Uz som na tretej strane, je cas koncit s prianim pre nas vsetkych k lepsiemu teplejsiemu casu. Vsetko najlepsie praje

 Milan

MNOHO STASTIA DO DALSIEHO DESATROCIA!

Zima na ustupe

Ottawa  07 03 2013  - stvrtok

Zajtra budu dva tyzdne od mojej operacie hernie. Ako mi chirurg prikazal, za tie dva tyzdne som nerobil nic, ktore by mohlo tej cerstvej rane, rezu uskodit. Vyhybal som sa nieco tazsieho dvihat, ci cvicit. Boy, ako mi bolo dobre nic nerobit! Najtazsiu vec, ktoru  som pravidelne a casto dvohal bola kniha, hlavne moj KINDLE. Kde tu pohar vina, ci ginu alebo whisky. Ako som v kratkom liste druhy, ci treti den po operacii naznacil, ze to bola celkom prijemna skusenost, nie prilis bolestiva. Pred operaciou som mal obavy ako sa skotulam z postele ist na malu potrebu a podobne. Vonkoncom som nemal problem zist z postele. Prve dva dni som bol aktivny, pobiehal som po baraku ako ked by mi nic nebolo. To este plne ucinkovali nejake lieky, jednak proti bolesti, ale aj injekcia, ktoru som obdrzal pri rozlucke s nemocnicou, ktora ma robila “happy”. Presli vsak dva dni a ja som zacal mat niekolko neprijemnych dni. Predovsetkym mi opuchol cely podbrusok a vsetlko sa sfarbilo do duhovych farieb Bolo mi povedane aby som na opuch si zacal davat lad, aby som ten pooperacny opuch zredukoval. Dva dni a dve noci som si na opuch prikladal ladove obklady. Neuvedomil som si, ze tie ladove obklady sice zacali znizovat opuch, ale pravdepodobne mi nachladili mocovy mechur a zacal som mat bolestive problemy, palenie pri velmi castom moceni. Bol cas, ked som si myslel, ze budem musiet ist do nemocnice na cievkovane. Ale aj to preslo a koncom prveho tyzdna som uz bol OK. Chystal som sa na prve tyzdnove vyrocie zacat pisat moj prispevok na blog, aby som informoval, ako som natom. Nestalo sa!

 

K pisaniu som sa nedostal, hlavne pre lenivost, aj ked som medzicasom obdrzal nejake osobne listy, na ktore som zial este dodnes nedal odpoved. Pouzijem text tohoto prispevku, ako list a pripisem este par osobnych riadkov. Ta druha pricina preco som sa nedostal k pisaniu prispevku, alebo odpovedi na listy je na vine spisovatel Lee Child a prihody jeho hrdinu Jack Reachera. Za tie dva tyzdne od operacie som precital, mam taky dojem jeho 4  alebo 5 noviel. Momentalne citam jeho dalsiu novelu, cislo 8 s nazvom “The Enemy. Vcera som skoncil “Persuader” cislo 7 a den ci dva predtym “Echo Burning” cislo 6 atd…..Nechce sa mi verit ake napinave a vzrusujuce su jeho pribehy. Neviem, ci knihy od spomenuteho autora je dostat na Slovensku, ale ak ano a mate zaujem o kus vzrusenia, doporucujem nieco si od neho precitat. Ja som sa rozhodol precitat vsetkych 19 ci 20 noviel, ktore autor napisal ako pribehy Jack Reachera. Milo som sa prekvapil, ked som posledne telefonicky hovoril s Belom R. z Toronta a ohlasil mi, ze kupil nejakych 15 knih s Jack Reacherom. Predpokladam, ze ich kupil v nejako bazare za lacny peniaz. Ja si ich stahujem z “Amazon.com” a v priemere ma jedna kniha stoji nieco pod 10 dollarov. Stale sa neviem ubranit obdivu v akom kratkom case, len par sekund, viem stiahnut a dostat na moj KINDLE dalsiu knihu. Minule som skoncil jednu pred polnocou a hned som si stiahol dalsiu. Nevzalo to viac ako par sekund a mohol som zacat citat novu novelu. Nemohol som nic lepsieho urobit ako si kupit KINDLE aj ked dnes je o polovicku lacnejsia, ako ked som ho ju kupoval hned z cerstva ako prisiel do predaja.

 

 Posledne dva dni, lepsie povedane vcera a dnes, som bol poriadne zaneprazdneny. Blizi sa koniec marca a myslim, ze to je cas poslat ”bernemu uradu” danove priznanie za minuly rok. Makal som a konecne sa mi podarilo ako-tak dat dohromady vsetky potrebne doklady a rozne ucty, ktore asi budem moct odpisovat z dani. Bola toho cela hromada. Podarilo sa mi to trochu usporiadat a pripravit vsetko pre nasho uctovnika, ktory mi kazdy rok robi danove priznanie. Ked som daval dohromady rozne vypisy, zistil som, ze mi chyba vypis z ING banky. Zavolal som im, ze ako je to mozne, ze nic od nich nemam? Well, po dlhej spovedi, aby si overili kto som, nakoniec mi povedali, ze vypis pre danove priznanie je v ich internetovej poste a nech si to stiahnem a vytlacim. Vzalo mi dalsiu polhodinu vymysliet, ako to mam urobit!!! Konecne sa podarilo a ja som vytlacene mohol prilozit k ostatnym vypisom. Ked okolo piatej si pre to uctovnik prisiel, upozornil som ho, ze podla najnovsich informacii ja ako hlavny “caregiver” by som mal mat narok na odpisanie z dani par tisic dollarov. Ano, vedel o tom a dokonca spomenul, ze vsetky vydavky na zubarku pre Marianku tiez odpise ako “medical expences”. To vsetko by malo priniest nejake peniaze nazad do nasho vrecka. Konecne su to nase peniazky, ktore sme preplatili.

Dnes som zas “tazko” pracoval na vypisovani vseliakych informacii pre “Service Canada” za Marianku. Pred par dnami jej prisiel “mail” zo tej institucie s hromadou papierov, ktore bolo potrebne vypisat pre jej starobnu “OLD AGE” penziu, ktoru by mala mat narok poberat od januara buduceho roku, ked dovrsi 65 rokov. Nechce sa mi verit, ze dievca, ktore som zacal randit ako 18 rocnu v Kosiciach, za par mesiacov bude 65 rocna “babicka”. Samozrejme ja “starec” v pokrocilom veky 77 rokov. Musel som prilozit aj doklad, ze je kanadankou a doklad “Power of Attorney”, lebo ja som tie papiere podpisal v jej mene.

 

08 marec 2013 – piatok  “MDZ”

Well, budte pozdravene vsetky damy – zeny v tento den vasho sviatku! Nech prekvitate v zdravi a krase, nech ste obdivovane a plne uznavane, nie len pre svoju krasu, ale aj pre dalsie vzacne vlastnosti ktore mate! Je ich neurekom! Dviham pohar vina na vasu pocest!

Vcera vecer som sa skoro rozhodol ist prec od telky a do postele k rozcitanej knihe. Netrval som velmi dlho a skoro som zaspal. Zial, uz okolo polnoci som bol hore a ked som nevedel pokracovat v spanku, navratil som sa ku knihe a do rana som bol hore s kratkymi prestavkami spanku. Prebudil som sa rano do krasneho slnecneho dna, ktore slnko nam uz zacalo chybat po viac ako tyzdni lehkeho snezenia. Ako by tie hordy snehu, neprekazali prvym divokym kaciciam prinavratit sa do svojeho reviru. Eva spomenula, ze uz videla aj prve husky. Uz sa vracaju a to je jasny dokaz, ze jaro prichadza. Zajtra, zo soboty na nedelu musime vratit cas  o jednu hodinu nazad na letny cas. Dalsi dokaz, ze jaro nie je daleko.

V kine ide viac filmov a ked chcem vidiet aspon dva z premierovych, obycajne vyrazim do kina uz v piatok na doobednajsie predtavenie a v sobotu to iste. Ako som dnes rano zistil su len styri nove filmy ako premiery. Mna zaujal len jeden film zo styroch s nazvom: “Dead Man Down”. Ma to byt thriller, ale podla kritikov skor drama ala europsky styl. Reziserom je Niels Arden Opliev, chlapak co natocil prvy diel svedskeho filmu The Girl With the Dragon Tattoo. Nie cudo, ze do hlavnej zenskej ulohy obsadil Noomi Rapace (The Girl With the Tattoo) a do hlavnej muzskej ulohy Colina Farrella. Prve predstavenie davaju 10:30, perfektny cas pre mna. Ja pojdem do kina a Eva na potulky po obchodoch. Obaja si prideme na svoje.

 Este par slov aj ked uz prechadzam na tretiu stranu. Pred par dnami som uz strhol z tej pooperacnej rany posledny obvaz. Rez je perfektne zahojeny, pokozka cista a bez znamky podliata a sfarbenia. Jedine pod rezom je akoby velkosti orecha nejake pooperacne “scare tissue”, ktore sa ma casom obsorbovat. Dam telu este tyzden a navratim sa do fitka, trochu spomalit fyzicky upadok, ktory za posledny rok je vyznamny. Starnutie nezastavime ale je dolezite ho aspon trochu spomalit!

 Pozdravujem z Ottawy! Prikladam par fotiek z poslednych dvoch tyzdnov z lyzovacky na nasom golfisti. Dievcata mali radost a “fun”.