Paradna marcova lyzovacka 2008

Uz su tu! Prve lastovicky, Canadske dive husi! Ked sa dobre pozriete uvidite ich po stromami. Asi im nikto nepovedal, ze je priskoro prist do Canady, vsak sme tazko pod snehom!

Ottawa 03 29 08 – sobota
Dnes sa v pisani daleko nedostanem. Je neskore poobedie. Za polhodinu ideme vsetci traja na veceru ku Kunstadtom. Ja som uz obleceny do niecoho dostojnejsieho, ako obycajne nosim a pripraveny ist. Marcela dava do poriadku Marianku a potom seba. Musi to byt pravda, lebo po ukonceni minulej vety sa mi dvakrat kychlo, ze to museli pocut susedia az na zaciatku ulice. Planoval som zacat s mojim prispevkom hned poobede, ako sme sa vratili s Petrom z lyzovacky na Calabogie Peaks. Urobil som si proteinovy “cocktail” a na chvilu som zalahol s umyslom precitat par clankov z novin, ktore som nestihol rano ani otvorit. Do novin som dlho nevydrzal pozerat. Privreli sa mi oci a ja som upadol do hlbokeho spanku. Dobiehal som nedospane hodiny z dnesnej noci, ked uz rano okolo druhej som bol hore a cital som noviny z minuleho dna. Nad ranom som este na nejaku hodinu pospal.
Do Marisky, to je najtazsia robota, obut si zjazdarske boty. Potom este raz, ked ich clovek vyzuva!
Zjazdovky na Skyline su dost prudke, ale vzdy perfektne upravene! Radost na nich lyzovat!
V pondelok a utorok som lyzoval s Vlastou a Frantom. Bolo pekne slnecne pocasie ale zimaaa! Vo stvrtok odisli na juh USA sa zotavit z dlhej zimy, podobne ako Kunstadti na plazach Dominikanskej Republiky

HAPPY KUNSTADT FAMILY! Z lava Jenny, Ronnie, Zuzka, Monika, Peter, Eric, Jon a na krku Olivia a Jackson. Dnes Olivia a Jackson boli krsteni v mestecku Napanee.
Zrejme mali vsetci hodne svandy, kupania a sportovania. Vraj vydareny vikend na slnku!

Vcera, ked sme sa vracali z lyzovacky na Camp Fortune v Gatineau Mts. Peter prejavil zaujem ist na druhy den lyzovat na Calabogie Peaks. Prehovaral ma, aby som s nim isiel aj ked v nedavnej minulosti som si povedal, ze tam nebudem chodit z dvoch dovodov. Za prve, ze je to daleko (100 km len tam) a za druhe, ze chcu na den lyzovania nehorazne peniaze! “Nerob si starost s poplatkom na vleky ani s transportaciou! My mame cez obchod kupene styri volne tikety na vsetky kopce v okoli Ottawy na celu sezonu, naviac pojdeme s podnikovym autom”! Presviecal ma Peter. Good, usetrim nejakych 40 dollarov len na tikete a to nespominam vydavky na benzin, ked s nim pojdem! Podla predpovedi malo byt bajecne pocasie s teplotou cez den okolo -1 az -3 stupne. Neobanoval som!!! Nemohli sme mat lepsie podmienky, ako sa ukazali dnes! Absolutne modra, cista obloha, slnko a lahky mraz! Vynikajuce snehove podmienky, perfektne upravene vsetky svahy a nie vela ludi. Mnoho jazd som isiel za Petrom, snazil som sa napodobnovat jeho “carving” agresivnu jazdu a obcas on za mnou, aby mi dal nejaky typ, ako a co vylepsit. Darilo sa mi! Jazdil som vsetky, aj tie nanarocnejsie svahy bez problemov. Nohy boli silne a bez krcov. Zatial mozem prehlasit, ze to bol moj najlepsi lyziarsky den tejto sezony po vsetkych strankach!

Dvaja uz 'postarsi", ale stale "fesaci" hahaha, na zjazdovkach!

Nielen najlepsi den, ale tiez najlepsi (dokonca rekordny), tyzden! Tento tyzden som bol s dnesnym dnom lyzovat 5 x. Prve dva dni, v pondelok a utorok este spolu s Frantom a Vlastou. Boli to studene, ale slnecne dni. V stredu sme si dali odpocinok. Vo strvrtok Franta s Vlastou uz boli na ceste na juh USA. Bol tu ale Peter, ktory sa vratil z nejakych zavodov. S nim som lyzoval dalsie tri dni. Este na Camp Fortune, Peter parkrat isiel za mnou, aby ohodnotil moju snahu adaptovat sa na “carving” styl lyzovania. Pochvalil ma, ze po par instruktaznych pripomienkach ako nato prehlasil, ze som ”najtalentovanejsi” student, ako rychle som pochytil princip jazdy na “carving” lyziach. Hahahaha, neviem ci to mienil vazne, alebo si ironicky zo mna utahoval? Cim viac som tak zacal jazdit, tym viac som zacal ziskavat sebaistotu a odvahu to pustat z akehokolvek svahu a rychlosti. Vezme mi este vela treningovych jazd a dni, pokial si suverenne osvojim ten sposob jazdenia. Tesim sa na to! Vela dni do konca lyziarskej sezony nezostava. Na Camp Fortune este cely buduci tyzden. Ba dokonca za maly poplatok vraj budeme moct lyzovat az do konca prveho tyzdna v maji. To uz bude “jarne” lyzovania. Otepluje sa! V pondelok a utorok ma byt par stupnov nad nulou a lahky dazd. Len nech sa vsetko topi pomaly, aby nenastali povodne. Na jarne dni a roztopeny sneh sa tesia aj nase Canadske dive husi, ktore uz prileteli vo velkych krdloch. Asi im nik nepovedal, ze sme pod snehom. Mnohe rodinky sa ukazali uz aj na golfisti. Ked sme sa vracali vo stvrtok od bratranca Janka, kde sme mu boli zagratulovat k 85-tim narodeninam, popri ceste na kukuricnych poliach ich boli stovky. Moj bratranec Janko oslavuje 85 narodeniny, prisli sme mu gratulovat!
03 30 08 – nedela
Zuzka sa vcera vecer s vecerou “trhla”. Vyborna zeleninova polievka a hlavne jedlo kombinacia vseliakych morskych potvor v omacke s kurcacimi “drums” a ryzou. Posedeli sme a kecali do deviatej., Prisiel cas ist domov a Marianka do postele. Nechtiac, skutocnostou, ze sme boli z domu prec a vsetky spotrebice boli u nas vypnute, “prispel” som k “uspechu” Dna zeme! Vcera sme mali od 8 hodiny vecer do deviatej pouzivat co najmenej elektriky tak, ako sa tejto akcii malo zucastnit niekolko krajin. Tu v Ottawe sa za tu hodinu spotreba energie znizila o 5%. “Big deal”, vsak su to hlupe napady, “gimmicks” environmentalistov, laviciarov, “tree huggers, granola crunchers” a podobnych extremistov s vymazanymi mozgami, “bullshit”-ermi, ako je All Gore v Canade David Suzuky.
U Janka v zariadeniach kde teraz zije. V jeho izbe a na chodbe vo vstupnej hale Orchard Living Centra.
Zuzka pre mna pripravila pekny darcek – sklenenu tacku na podavanie syrov, ako pozornost za opateru jej macky pocas ich rodinneho vyletu na plaze Dominikanskej Republiky. Obdrzal som celu hromadu fotiek z ich zajazdu a tak nejaku urcite prilozim. Vcera uz odisli do Napanee, mestecka nedaleko Kingstonu, obe rodiny, Ronnie, Monika, Eric s ich manzelkami a detmi. Dnes rano odchadzaju Zuzka a Peter, aby sa zucastnili “krstin” oboch ich potomkov, Olivie a Jacksona. Kunstadti nie su krestania, ale nemali ziadne namietky, ked sa krstin dozadovali a zorganizovali rodicia Jona, manzela Moniky a Ronnyho manzelky Jennifer. Ak by Peter nebol isiel, ako ze sa mu nie velmi chcelo, urcite by sme isli lyzovat, lebo dnes ma byt tak krasny den ako vcera, len teplejsi!

Myslim, ze Jankovi padlo dobre, ze sme mu prisli pogratulovat k jeho narodeninam a potesil sa aj darceku, flaske brandy a par flias vina.

Franta s Vlastou sa maju vratit az niekedy koncom tyzdna a Peter v utorok odchadza na Majstrovstva sveta, alebo Canady, na “Sun Peak” niekde v horach Britskej Columbii. Samemu sa mi lyzovat nebude chciet ist. V stredu sa ku mne mozno prida na lyzovacku Zuzka a mozno aj v piatok. Inac, neviem ci som spomenul, mali sme zavrete fitko cele dva tyzdne. Mali nejaku povoden, alebo nieco vazneho, ked ho zavreli. Uz skoro zacneme chodit na tennis a do fitka. Dohovoril som sa s Frantom, ze rano vzdy pojdeme na tennis a z tenisu do fitka. Potrebujem zhodit tych par kilogramov, co som si usetril cez zimu.
Zatial aby nam prialo pocasie a sneh ostal na horach aspon do maja, aby sme este mohli chodit lyzovat! Ohromne sa mi to zapacilo!
Predvcerom, sme sa s Mariankou vybrali do predajne Independent, nechat urobit fotky pre nase Canadske pasy. Platnost nam obom vyprsi v juni tohto roku. Teraz, ked USA vyzaduje na prechod hranic pas aj od Canadanov, trva daleko dlhsie si ho vybavit pre velky naval zaujemcov. S Mariankou nebol ziaden problem ako v minulosti, aj ked mali sme problem trochu ineho nie prijemneho razenia. Nejdem radsej spominat! Mne mali problem urobit poriadnu fotku, lebo na pas sa vyzaduje biele pozadie a tak na fotke moje “bielosive” vlasy splynuli s pozadim a vyzeram, ako vezen zo Sing-Singu udrety latou po hlave. V pondelok alebo v utorok skocim ziadosti odovzdat na emigracny urad.

Ked spominam “odovzdavanie”, pred par dnami si jeden konzultant z “Golden Years Financial Services” prisiel vybrat vsetky nase papiere pre danove priznanie, aby ho na moje poziadanie pripravil. Vo stvrtok uz urobene ma priniest. To bude zas penazi, co budem musiet poslat Revenue Canada, ako danove nedoplatky. Nejakych tri tisic som im uz poslal dopredu, nieco obdrzali z automatickych zrazok, tak dufam, ze ma ta suma nezabije!

Uz sa hore do kuchyne vyskriabala Marcela, vybrala z postele Marianku pod sprchu a asistuje jej s rannou hygienou. Mne uz prisli oboje novin a kedze som stihol napisat moj prispevok a dokoncit ho pred osmou hodinou, ostava mi este cas do novin nazriet. Prispevok dam na web stranku az niekedy poobede. Skocim hadam do kina a dokupit par drobnosti do kuchyne. Ani som nespomenul, ze som videl aspon tri filmy za poslednych 10 dni odkedy som umiestnil moj posledny prispevok na BLOG. Stihol som precitat jednu knihu a nacat dalsiu. Sneh na terase sa uz poriadne scvrkol a tak hadam zbytok odstaranim este dnes, aby sme skoro mohli robit B.B.Q a poriadne, stavnate, krvave “kapitalisticke” steaky!
Prajem vsetkym prijemnu jar a nam este aspon mesiac dobrej lyzovacky! Majte sa krasne, nazivajte v pohode a porozumeni jeden k druhemu!

Milan

Zima neustupila - dokedy?

Snowstorm 2008 - Kto je ten zahadny clovek v kukle? Peter K. odstranuje nasledky vichrice z jeho "driveway"! Ja som takej roboty bol usetreny!

Ottawa 03 19 08 – streda
Vcera bolo “Eduarda” a dnes je “Jozefa”! Mena oboch mojich bratov! Na tomto kontinente nepoznaju sviatok “menin”. Len emigracia z Europy, kedy-tedy si spomenie, ze niekto ma meniny a teda sa patri pogratulovat. Canadania len vyvalia oci, ked pocuju, ze my v Europe sme zvykli oslavovat viac meniny “name day” ako narodeniny. Edovi som pogratuloval telefonicky. Jozovi som poslal elektronicku gratulaciu, hned na dve adresy. Este stale je v Holandsku u dcery “babysitting baby girl”, jeho dcery Bronky. Nazad do Blavy sa vrati teraz v sobotu. Poslal som gratulaciu aj na jeho adresu v Blave. Spolocnost, cez ktoru som tie pozdravy posielal uz potvrdila, ze boli otvorene a citane. Vybavit a poslat ich bola malickost v porovnani dat dohromady kratky elektronicky pozdrav k Velkonocnym sviatkom. S tym som sa trochu vyhral! Uz som obdrzal mnohe reakcie a urcite viac pride. Dnes rano som urobil pokus dat tu gratulaciu aj na moj Blog. Ked som chcel otvorit Blogger, cez ktory umiestnujem moje prispevky, nevedel som sa nan dostat. Nechceli ma pustit! Pozadovali, aby som uviedol moj password. Ked som ho vypisoval niekolkokrat, stale ma upozornovali, ze je nespravny, ze pre Google, ktora spolocnost vlastni Blogger, mam iny. Po mnohych pokusoch, ked nic nepracovalo a ja som si nevedel spomenut aky password mam u Google, musel som si nakoniec dat novy! Potom to uz bola rutinarska praca. V pozdrave som zmenil povodny obrazok vajiciek a fotku Marianky. Vid predchadzajuci kratky prispevok gratulacie.
Po takej vichrici a tazkej robote odstranovania snehu dobre padlo sa vymacat vonku v "hot tub". Peter, syn Ronny, manzelka Jenny, dcerka Olivia a Zuzka!
Ako dobre, ze dnes nemusim nic pripravovat na veceru! Uz davnejsie som od brata Eda obdrzal cez e-mail, pekne urobeny recept s obrazkami vypekanych prasacich kolien s cesnakom, rascou na cibuli, ukoncene a podavane na kapuste. Dlhsie sa mi pri pomysleni a videni tych obrazkov kolien zbiehali sliny. Iduc v sobotu okolo potravin, kupil som viac, ako bolo potrebne. Pozval som na ne Ladu P. ktory je slamenym vdovcom. Jeho manzelka Lida isla s jednym synom a rodinou na Floridu a chudaka Ladu nechali babysittovat ich prestarleho psa. Urcite mu dobre padlo vypadnut na par hodin z domu. Z tej vecere este ostali pekne velke tri kolena, ktore budeme mat dnes na veceru. Akurat ostane udusit trochu kapusty a uvarit zo tri zemiaky. To sa podujala urobit Marcela, aby som ja mohol spokojne od piatej sledovat “Politics”. Predtym ma caka este odskocit ku Kunstadtom dat “veceru” ich macke “Mice”. Cela Kunstadtova rodina si opeka pupky na plazach Dominikanskej Republiky. Ja som obdrzal dolezite poverenie, ulohu “babysittovat” Zuzkinu macku. Dva krat denne chodit ju pozriet a pripravit jedlo. Z pociatku sa Mica neukazala, asi vycitila, ze prisiel nejaky cudzinec. Vcera ma uz pozorovala spoza rohu a dnes rano uz stala a cakala, kedy jej nadelim nejake dobroty! Uz to mam za sebou aj pre dnesny vecer.
Ronny nevahal vyskocit z "hot tub" a vyvalat sa v snehu!
Z vcerajska na dnes v noci trochu snezilo Nie viac ako 5 cm noveho snehu. To snezenie sa nad ranom premenilo na mrznuci dazd, krupy a neskorsie rano uz len na dazd! Ten dazd stale pada a ma az do zajtra rana. Moji susedia zo strachu aby nahodou pod tou obrovskou vahou snehu a dazda neskolapsovala strecha, snazili sa co-to ztiahnut zo striechy. Mali sme vela pripadov, nie len tu v Ottawe, ale aj na druhej strane Ottawa River, skolapsovali strechy nie len na rodinnych domkoch, ale aj roznych komercnych budovach. Zavreli aj mnohe skoly s nebezpecim kolapsu striech. V tom necase som rano pred siedmou isiel ku Kunstadtom. Chcel som sa vyhnut ranajsiemu trafiku na cestach. Preto som aj k nim skocil pobede pred piatou. Od nas k nim je to nejakych 7 km. Kunstadti by sa mali vratit v sobotu niekedy k veceru. Uz to nejak len vydrzim, zvlast ked predpovede hovoria od zajtra o peknych, viacmenej slnecnych dnoch. Bude ale daleko chladnejsie, ako je dnes. Aj preto sme sa dohodli s Frantom, ze v piatok este skocime na Camp Fortune lyzovat. Uz nam vela casu na lyzovanie neostava.
Ked bolo po vichrici a cesty ako tak ocistene, modra obloha, slnko, zatial co ja som lyzoval na Camp Fortune, dievcata sa vybrali na prechadzku. V pozadi za Mariankou nas bungalow .
Ked spominam lyzovacku, hadam by som mal spomenut, ze minuly tyzden, hned po tej rekordnej vichrici, ktora nam navalila viac ako polmetra snehu, sme sa hned v pondelok vybrali lyzovat. Bolo fantasticke pocasie, slnko a cerstvy sneh. Zjazdovky boli upravene! Tak sa nam to zapacilo, ze sme prisli lyzovat aj v utorok. Pre ten tyzden to bolo vsetko! Co bolo horsie, ze nase fitko bolo zavrete a este stale je k voli nejakej povodni. Neviem presne co sa deje, ale zajtra by ho mali znovu otvorit a dat do prevadzky. Podobne, ako minuly tyzden, aj tento pondelok a utorok mali byt pekne slnecne dni s miernou teplotou. Tak sme nezavahali a znovu sme sli na Camp Fortune. Ja som sa konecne rozhodol zacat pouzivat dost narocnu zjazdovku a trochu viac som to pustal v rychlosti. Urobili sme nejakych 10 jazd a spekulovali sme, ze hadam urobime este aspon dve! Nestalo sa pre malu nehodu, ktoru som si ja odskakal! Ja som viedol a uz som bol dole nedaleko od vleku, ked naraz zo zadu do mna vrazil v slusnej rychlosti Franta. Letel som nejaky ten meter alebo dva a skoncil som tvarou v tvrdom snehu. Lyze vypli a z nejakeho dovodu som bol aj bez palic. Otriasol som sa, chvilu som zavahal kontrolujuc ci som cely! Vedel som, ze som si odrel nos, lebo som krvacal, ale nic nenaznacovalo, ze mam nejaku zlomeninu, bol som OK. Pre ten den ale nase lyzovanie skoncilo. Vcera, v utorok sme uz boli znovu na svahoch a vyborne som si zajazdil. Trauma toho padu sa prejavila az dnes rano v stredu, ked ma zacali boliet nohy, prva ruka, palec na lavej ruke a pod. Skrabance na nose sa uz hoja a za den, ci dva nebudu na nom ziadne znamky poskriabania.
Snehu vsade neurekom! Ale len co prestalo snezit, cesty boli ocistene a na druhy den aj chodniky!
Ja by som sa bol pustil do tohoto prispevku daleko skorej, zial, ked som sa zacital do tej novej novely napatia a kriminalneho pribehu: The Alibi Man od Tami Hoag, bol som strateny a vsetko muselo ist na stranu. Napinavy pribeh akoby pokracovanie knihy: Dark Horse. Je to z toho isteho prostredia Floridy, konickov a velmi bohatych ludi. Kriminalny pribeh aky ma byt! Nevedel som sa odputat a robit nejake ine veci. Ked k tomu pridam, ze kazdy den obdrzim niekde medzi 20 az 30 mailov, vsetko same somarinky a kde tu aj zaujmava vec, to poziera vsetok moj ostatny cas. Len to otvorit, pozriet a poslat do kosa niekedy vezme aj dve hodiny sedenia pred pocitacom.. Zacina mi to brat prilis vela casu, ktory by som vedel aj inac vyuzit.

Musim sa ospravedlnit, ale v poslednom case som nemal v rukach fotak a ked nieco je nafotene tak to urobila Marcela. Inac som obdrzal od Zuzky par fotiek z ich dobreho casu v “hot tub” u jej syna Ronyho, ked v najvacsej fujavici sa mocili vonku vo vyhriatej vyryvke. Mozno, ze nejaky zaber prilozim k tomuto prispevku z nedostatku inych fotiek.

Myslim, ze je cas koncit! Som na konci druhej strany. Necakal som, ze tolko napisem. Ked som vas otravil citanim mojich riadkov tak sa ospravedlnujem. Prajem vsetkym prekrasne Velkonocne sviatky! HAPPY EASTER! Nase budu stale pod snehom a este dlho po sviatkoch! Predpovede hovoria o dalsich 6 tyzdnoch chladneho pocasia. Brrrrrrrr! Kedy to skonci????? Zatial mame v predpovedi nocne teploty s -8 az -12 stupnov na najblizsie dni.

Milan

EASTER 2008

Dear friends,
mila rodina, priatelia, ludia dobrej vole!

Wishing you
HAPPY & JOYFUL EASTER,
VESELE VELKONOCNE SVIATKY

Milan & Marianna

P.S. Vajicka malovane Ankou L. 2007

Burka sezony 07/08

Z piatku na sobotu sme dostali okolo 15 cm cerstveho snehu! To bola len predohra!!! Daleko viac sa ocakavalo a prislo poobede v sobotu! Vichrica sezony! Ten prvy zaber je urobeny este za tmy nad ranom. Ten druhy rano!
Ottawa 03 08 08 – sobota, sviatok zien (MDZ)
Musi to byt najmenej desiatka rokov, ked nie dve, ze by som sa zabudol rano oholil! Dnes, prvykrat po dlhych rokoch som tak neurobil. Obycajne, predtym ako vyjdem zo spalne von, venujem aspon 15-20 minut rannej hygiene a z toho mnoho minut tejto nie najprijemnejsej ceremonii, holeniu! Aj ked nemam v laske tento akt, poctivo sa kazde rano holim. Z nejakeho neznameho dovodu, co si z minulosti nie velmi pamatam, viac a viac zdieram pokozku, lebo nie som spokojny, pokial tavar nie je hladka a necitim ziadne strnisko. Pouzivam dve, ci tri rozne ziletkove systemy, aby som dosiahol perfektne hladej pokozky. Niekedy to robim s takym zapalom a tlakom na pokozku, ze zacnem az krvacat, ked si lahko zarezem do pier, alebo aj do nejakej nezrovnalosti na tvari. Vlastne, nehovorim celkom pravdu, lebo zo spalne vybehnem rano viackrat neoholeny, ked velmi skoro rano skocim k dveram pozriet sa, ci mi uz priniesli noviny. Zdrzim sa obycajne aj v kuchyni, aby som urobil kavu a caj. To este pred siestou rano, ked dievcata su stale v hlbokom spanku. Vtedy nemam koho vystrasit s neoholenou tvarou, len sam seba. V poslednych rokoch, ci som oholeny, alebo nie, ked sa na seba pozriem, tak sa sam zo seba vystrasim, ako sa clovek zmenil, zoskaredel, zvraskavel zostarol!

V sobotu rano nas cakala pekna podivana na zasnezene stromy a okolie. Poobednajsia vichrica ocistila vacsinu snehu zo stromov.
Dnes sa s donaskou novin poriadne oneskorili. Vybehol som z teplej postele niekolkokrat a na priedomi nebolo nic, len hromada panenskeho cerstveho snehu, co napadal cez noc! Najmenej 10 az 15 cm. “No big deal”, uz sme si za tuto zimu nato davno zvykli! To nocne snezenie zvysi mnozstvo snehu na 372 cm za tuto sezonu. Ved hadam nepresiel jeden den, aby nesnezilo. Statistiky uvadzaju, ze od 19 novembra, ked nas prekvapil prvy sneh, do predvcerajska, snezilo presne 83 dni. Do tohoto dna, City of Ottawa utratila na odstranovanie snehu z ulic a cistenie 67.2 miliona dollarov. A tomu vsetkemu nie je z daleka koniec! Vcerajsie nocne snezenie, to bola len predohra, co nas postihlo dnes poobede a bude pokracovat do zajtrajsieho rana. Obetmi najvacsej snehovej burky tejto sezony je nie len juzne Ontario, ale aj mnohe staty USA, kadial sa ta buravica prehnala. Predpovede pre nasu oblast hovoria o akumulacii az 40 do 50 cm noveho snehu za silneho vetru dosahujuceho medzi 70 – 100 km v hodine. U nas v Ottawe, tato vlna intenzivneho snezenia, vichrice, zacala dnes poobede a bude pokracovat do neskorych ranajsich hodin, ked nie vacsiu cast nedle.

V sobotu doobeda sa este dalo dostat na terasu aby som urobil tento zaber. V nedelu uz nie!
Dnes skoro rano, este za hlbokej tmy, ked som vysiel z postele pozriet, ci nahodou nemam ranajsie noviny, vzal som fotak a urobil som niekolko nocnych zaberov. Rano, ked sa trochu rozvidnelo a ja som ocistil driveway, urobil som dalsie. To, aby som mohol dokumentovat, co sa tu deje. Samozrejme, ze zajtra rano vymasirujem von znovu, skoro ako budem schopny a urobim dalsich par zaberov, ciste ukazat kolko snehu nam priroda udelila v den, ked by sme mali oslavovat MDZ so snezienkami, alebo fialkami. My tu v “drsnej” Canade, mame od toho este velmi daleko! Je pravdou, ze do oficialneho prveho jarneho dna nie je daleko. Len nejaky tucet dni. Faktom tiez je, ze tuto noc mame posunut nase hodinky do predu o jednu celu hodinu. Nabehnut na jarny, ci letny cas. Som z toho cely vykuleny, nikdy neviem co mam urobit. Posunut hodinky dopredu alebo do zadu. Aj ked to ma byt urobene o druhej po polnoci, urobim to predtym, ako pojdem spat alebo skoro rano.

Nedela rano, ked sa pocasie utisilo a vichrica prehrmela nasli sme sa pod 52 cm noveho snehu!
Ubehlo viac ako tyzden, co som skoncil cetbu senzacnej a velmi zaujmavej knihy od Polskeho cestovatela, reportera a spisovatela Ryszard Kapuscinskeho “Travels with Herodotus”. Velmi zaujmavy pohlad do minulosti, dalekej minulosti niekolko sto rokov pred Kristom, do obdobia expanzie Perzanov do Europy a nasledne vytlacenie a porazku vojsk tohoto imperia cez oci cestovatela a pisatela Herodotusa! Medzi casom, pri roznych nakupoch neodolal som a obohatil som moju “kniznicu” s dalsimi zaujamvymi titulmi. Prave dnes poobede som docital jednu zo styroch novo kupenych knih s nazvom: “The Blade Itself”; thriller, prvotina mladeho autora s menom Marcus Sakey. Prvykrat som dal prednost mne nie znamym spisovatelom ako C.J. Box a jeho knihe Trophy Hunt, alebo knihe “Fat Tuesday” od spisovatelky Sandra Brawn a dalsej, mne znamej autorky Tom Hoag: “The Alibi Man”. Na najblizsie dva - tri tyzdne, mam naprogramovany moj zivot, precitat tie knihy.

Novy den, nove pohlady, sneh, vsade sneh a vela!
Predtym, ako sa pustim do dalsej knihy, mna caka vaznejsia uloha – prestudovat manual cell (mobil) telefonu Samsung. Ako som naznacil v minulom prispevku, po tom malom incidentne ciastocnej nevolnosti, ci oslabenia Marianky, rozhodol som sa kupit mobilny telefon, aby ho mohla Marcela (alebo ktokolvek pride po nej), nosit so sebou pri prechadzkach a cestach na plavaren a nazad, v nutnosti mi zavolat. V piatok, ked ohlasovali tuto prislu snehovu burku, rozhodol som sa skocit do “Independent” predajne dokupit tucet zemli a nejaku rybu na veceru. Zastavil som sa dokupit aj par flias piva a flasku whisky. Nedaleko tej predajne alkoholickych produktov, bola aj predajna Bell Canady, nase najvacsej telefonnej spolocnosti. Chystal som sa ju navstivit v Kanata Centre, aby som ten “cell” telefon kupil. Tato predajna je len kusok od nas! Myslim, ze som urobil celkom vyhodny ”deal”. Predajna cena telefonu bola len nejakych 29 dollarov. S kontraktom na dva a pol roka budem mesacne platit len 15 dollarov a par drobnych. Vzal som to! Problem mam, ze ten telefon je viac komplikovany ako cely moj pocitac. Ved ho sprevadza kniha o desiatkach stran informacii, co a ako. Prusvih! Robim co mozem, aby som sa oboznamil s operaciou tohoto maleho zazraku technologie. Cislo mojho mobilu mejdem nikomu zatial davat, lebo ten ma sluzit len a len v pripade “emergency”, kto bude s Mariankou. Caka ma nainstalovat niekolko telefonnych cisiel na najblizsich Ottawskych priatelov, aby v pripade nutnosti mohla zavolat, ked ja by som bol nedostupny.

Netrvalo dlho v nedelu rano uz tu boli masiny a zacali uvolnovat cestu a nase garaze!
03 09 08 – nedela
Najhorsie je za nami! Predpovede pocasia mali pravdu! Dostali sme 52 cm snehu a silny vietor urobil mohutne zaveje. Dalsie dva az styri cm pocas dna sa este daju ocakavat. Skoro rano som sa vybral von, ocistit aspon verandu a prerazit chodnik na sirku lopaty. To nahodou, ked by priniesli noviny, aby sa neborili v hlbokych zavejoch. V rozhlase ohlasili, ze ani nech noviny neocakavame! Najskor ich budu dorucovat neskoro poobede! Dvere na terasu sa ani nepokusam otvorit. Sneh je do polovicky dveri. Dnes by k Marianke mala prist Pierretta. Ako som predpokladal, dozor zrusila aj ked som jej povedal, ze sme uz tu mali pluhy a ocistili cestu, hostovske parkoviste a odstranili sneh mimo chodnikov. Vraj preferuje dnes nikde necestovat. No problem! V Ottawe je v robote 700 mestskych pluhov a trakov a urcite stovky privatnych kontraktorov.

Pojdem neskorsie von, co to este upravit, ale urcite nie na terasu, tam sa neviem dostat. Vcera sme s Marcelou naplnili jeden demizon bieleho vina do flias. Caka nas dalsi urobit dnes a preliat dva demizony cerveneho po druhej fermentacii. Potom budem studovat ten moj mobil telefon, ake vseliake funkcie ma a co mozem robit! Je to pre mna hotova “spanielska dedina”! Ked nebudem vediet ako dalej, v najblizsich dnoch skocim do predajne, slubili, ze mi urobia vsetko, co budem potrebovat. Good!

Zajtra, tj. v pondelok sa ma vycasit, modra obloha, slnko a prijemna teplota okolo -3 stupne. Pravdepodobne pojdem s Frantom lyzovat na Camp Fortune. Do zajtra by vsetky cesty mali byt uvolnene a ocistene.

Viem, ze nas v blizkej buducnosti este caka nejaka ta vlocka snehu, ale tato posledna snehovica bola vraj najsilnejsia a najmohutnejsia za mnoho poslednych rokov. Good, ze je to za nami, teraz mozeme ocakavat povodne, ked sa to konecne zacne vsetko topit! Tiez nie najlepsia vyhliadka!

Este jeden pohlad do nasho susedstva. Dufam, ze posledny s tolkym snehom! Jaro, jaro kde si?
Prekrocil som moje dve strany a je teda cas koncit! Prajem prijemne jarne dni a nam tu v Ontariu, co najskorsie oteplovanie.

Pozdravuje Milan

Rekordy este neprekonane!

To mi nerob! Nepripraveneho tajne fotografovat! Trapim sa na dnesom prispevku pre moj sucastny BLOG!
Ottawa 03 05 08 – streda
Ked som rano po niekolkych preruseniach spanku a prerusovanej cetbe, konecne okolo siestej vstal, siel som sa pozriet, ci mi uz priniesli noviny. Nebol som nijak prekvapeny, ked noviny neboli dorucene, beruc v uvahu, ze vonku tazko snezilo. Dva dni dopredu nas na to upozornovali. Nielen driveway, ale aj veranda, ci kryty vchod (porch) bol plny snehu a pred garazou velke zaveje, sposobene silnym vetrom. Pocuvajuc rozhlasove spravy, tie oznamovali, ze do rana uz spadlo 27 cm cerstveho, tazkeho, viacmenej sypkeho snehu a dalsich 10 sa vraj da ocakavat, ked ta snehova burka niekedy koncom dna skonci. Este neboli prekonane Ottawske rekordy. Ten prvy rekord je mnozstvo snehu, ktore spadlo za 24 hodin. Doteraz to bolo okolo 32 cm. K tomu rekordu sme sa priblizili ale neprekonali tuto noc s 30 cm. Druhy rekord, ktory este nebol prekonany je mnozstvo snehu akumulovaneho za celu zimnu sezonu. Rekordne mnozstvo zo slavneho zimneho obdobia 1970 /71. Vtedy Ottawa zaznamenala nejake 4 metre 44 cm a nieco. Dnesnym snezenim sme sa trochu priblizili tomu rekordu. Doteraz, tuto zimu spadlo 3 metre a 57 cm. Chyba nam este jeden meter sneznych zrazok. Nez skonci zimna sezona, bude toho daleko viac, urcite dosiahneme cez 4 metre este tento tyzden. Najblizsie dni sa ocakava caste lehke snezenie a dalsia vraj najsilnejsia snehova burka sezony v sobotu a nedelu!

Snezilo celu noc a do neskoreho poobedia. Dalsich 30 cm cerstveho snehu.

Rano, ked som nahliadol von, rozhodoval som sa, ci ist alebo neist odhadzovat sneh? Zvitazilo vo mne rozhodnutie ist a vziat tu pracu ako fyzicky trening. Este vcera som sa dohovoril s Frantom, pocas nasho ranajsieho treningu, ze zajtra tj. dnes na trening nepojdeme. Kto by sa v takom pocasi dobrovolne hnal niekde, ked to nemusi robit. Desiatky letov z Ottawy bolo zrusenych, podobne skolske autobusy a mnoho skol zavretych. Dnes sa mal z Izraelu vratit Eric, najstarsi syn Zuzky a Petra. Zuzka mi pred nedavnom zavolala, ze ho ani neocakavaju, ze urcite bude cakat na prilezitost v Toronte, alebo kto vie kde, pokracovat v lete. Ale ani Toronto neuslo tejto snezanej pohrome. Musim sa priznat, ze to odhadzovanie snehu mi celkom dobre padlo. Fyzicka praca vie byt niekedy aj uspokojujuca aj ked ju clovek robi rano o siestej! Uz menej uspokojujuce je, ked rano neskorsie otvorim pocitac a vidim, ze mi prislo 18 e-mailovych zasielok, co je priemer. Casto za cely den obdrzim daleko viac. Vacsina z tychto zasielok su paradne veci, mnohe zabavne, zaujmave a poucne klipy atd… Boy, ale vsetko otvorit a prezriet je uzasny pozierac casu! Ja obcas nieco z tych dvoch, ci troch desiatok zasielok tiez poslem dalej. Snazim sa vybrat len to najzaujmavejsie a nie viac denne ako dve – tri maily. Myslim, ze to by mala byt norma pre kazdeho. Samozrejme, nepocitam do toho osobne listy!
Aj v tom necase prisli vziat "recycling garbage". Myslel som, ze sa nikdy neotocia!

Este pocas ranajsieho prehliadania doslej posty, som pocul vonku hrmotanie. Vedel som, ze prisli snezne pluhy narychlo upratat cestu, aby bola zjazdna. To je nas privatny kontraktor. Kedze nasa kratka cesta je privatna, patriaca nasej “druzstevnej” korporacii, mestske sluzby nam cestu necistia, len tu, ktora ide cez Amberwood Village. Minuly rok s pluhmi chodili aj dvaja mladenci so sneznymi, sirokymi lopatami. Ti vsetkym ocistili priedomie a chodniky. Teraz nechodia, iba maly minipluh a ten prejde a ocisti chodniky. Kedze je dnes “garbage day”, brodil som sa rano v hlbokom snehu vyniest bednu s novinami, popiermi a pripadne kartonmi zo skatul, ako aj vrece odpadkov nasbieranych za par poslednych dni. Neskorsie som vysiel na priedomie urobit nejaky dokumentarny zaber zo snezenia, ked prisiel velky trak pre recycling odpad. Postal som vonku pozerajuc, ci sa dokaze povytacat, ked prave tam, kde sa ma tocit je obrovska hromada snehu z nasej ulice. Sofer nemal ziaden problem, len som lutovala chlapa, co do traku nahadzoval obsah tych plastickych krabic, plnych papiera. V nedelu sa pocasie umudrilo, vyslo slnko a priaznive, teple pocasie! Slo sa na lyze - Calabogie

V poslednom mojom prispevku, na jeho konci som spekuloval, ci mam, alebo nemam pijat pozvanie od Zuzky ist lyzovat v nedelu na Calabogie. Viacmenej som bol rozhodnuty neist, ked mozem lyzovat blizko nas na Pakenhame. Nakoniec mi neodalo a vypravil som sa az na Calabogie Peaks. Prisiel som v case, ked sa Kunstadt family “vylodovala” z dvoch vozidiel. Zuzka prebrala nieco, ako kocik s najmladsim vnukom, zatial, co ostatni isli lyzovat. Uz rano od deviatej tam bol Rony. Ja som lyzoval sam a ked som sa rozhodol okolo druhej poobede skoncit, Rony bol na ceste domov a Zuzka s Jonom (zatom) ostala este lyzovat. Stihol som urobit par fotiek, aby som mal dokumentaciu, ze som v nedelu nezahalal, ale intenzivne sportoval. Co je pravda! Aj ked v nedelu bolo lyzovat vela ludi a hodne mladych, na vlek som nikdy necakal dlhsie ako par minut. Urobil som aspon 14 jazd aj ked zjazdovky su aspon dvakrat tak dlhe, ako na Pakenhame. Bol krasny slnecny den tak to bola pohadka jazdit. Z nedele na pondelok sa oteplilo, dokonca v pondelok bolo +10 stupnov a tak sa zacalo vsetko topit. V utorok uz ale pritiahlo a ukazalo sa po skaredom pondelku, krasne slnecne pocasie. Vyuzil som ho na nakupy. V Costku mimo par drobnosti som kupil dve nove panvice a starsie som vyhodil. Tiez som si kupil velku dvojkilovu krabicu syrovatkoveho proteinu. V predajni Farm Boy zas styri krasne “baby back ribs”. Mali ich na “akcii”, znizene o 5 dollarov za jednu libru. Nemohol som taky deal obist! Uz vcera sme mali jeden kus na veceru a dnes bude druhy. Zuzka ma vyfotila s jej synom Ronym, on uz bol na ceste domov!
Poobede, ked sme sa vybalili z nakupu, nabalil som do tasky sest flias vina a vyrazili sme s Marcelou za mojim bratrancom Jankom, do jeho sucastneho byvania v tom stredisku pri mestecku Osgoode. Rano som s nim hovoril a oznamil mi, ze sa neciti najlepsie, ze uz od vcera ma strasne vela krvi v moci a ked sa nenahnevam, ze by bol rad, aby som mu priniesol par flias mojho vina. Marcela bola velmi prekvapena, ked videla to prostredie kde Janko byva. Ze take nieco este v zivote nevidela, aby starobinec vyzeral ako prvotriedny hotel. Skutocne som sa prekvapil, kolko krve bolo v jeho moci. Zdravotna sestra mu vzala vzorku a poslala na test. Ja som ho urgoval, aby isiel na pohotovost, lebo to moze byt velmi vazny pripad, pravdepodobne problem s prostatou. Aspon nato ma upozornoval urolog u ktoreho som bol pred nedavnom na kontrole. Aby som mu okamzite dal vediet, ked by som mal krv v moci.

Poobede, ked skoro vsetka rodina odisla, Zuzka lyzovala so svojim zatom Jonom.
Vcera vecer ma prekvapila sprava z Kosic, ze moj byvaly kolega z Lekarskej Fakulty a spolusediaci 9 rokov v jednej kancelarii - Feri Bohac bol hospitalizovany! S Ferom do dnes som udrzoval pisomny styk, fakticky na jeho narodeniny som s nim hovoril aj telefonicky kde naznacoval, ze chodi do nemocnice. Je hospitalizovany, s vaznou fatalnou rakovinou pecene a inych vnutornych organov. Nedavaju mu nadej zit dlhsie ako niekolko tyzdnov. Chudak chlapec! Natrapil sa so svojim invalidnym synom cele tie roky, teraz ta starostlivost ostane na chrbte jeho manzelky Ralli!

Calabogie, to je len spodna cast niekolkych zjazdoviek, tie su daleko dlhsie ako je vidiet.
Ked som dnes sadol za pocitac, mal som umysel prispevok len zacat. Tu to je, som ukecany a neviem kedy skoncit! Dve strany ma ale haltuju dalej pokracovat! Prajem kazdemu vsetko najlepsie, pozdravujem z Ottawy!

Milan

Zima, viac snehu, odmak a viac

Huraaaaaaaaa, je to tu! Prave som pocul oznam v rozhlase, ze Canada povolila bezvizovy styk pre Slovensko a niektore dalsie krajiny! SUPER, SUPER, hlavne pre mna!

Ottawa 03 01 08 – sobota
Tesne pred obedom som vyprovodil Marianku a Marcelu pred nas bungalow. Vysiel som aj ja s fotakom v ruke. Mal som umysel urobit par foto zaberov. Mam nedostatok cerstvych fotiek a ked nejake cerstvejsie mam, tak sa tematika stale opakuje. Su to bud zabery do nasej ulice, alebo z terasy do nasho backyardu. Hanba mi!!! To nasvedcuje, ze ja sa daleko od nasho baraku nevzdialujem, ci je zima alebo leto. Ked ano, tak vacsinou len na aute. Dievcata sa vybrali na prechadzku. Daleko sa vsak nedostali! Nez som stihol napisat tychto par riadkov, uz boli nazad! Zasli tak akurat na koniec, spravnejsie zaciatok nasej ulice, ktora bola ocistena. Kedze sa vratili skorej znamena, ze hlavna ulica (Springbrook), ktora ide cez Amberwood Village a z ktorej vyustuje nasa, vraj bola viacmenej neschodna. Chodnik a prichod nan neocisteny. Totiz, len pred niecelou polhodinou skoncilo vydatne snezenie s pokryvkou okolo 12 cm noveho, tazkeho, sypkeho snehu. Zacalo snezit niekedy pocas noci. Ta vlna snezenia narobila velku sarapatu v Toronte a dnes doobeda aj v Ottawe. Stovky vseliakych incidentov, ale nic vazneho, kde by ludia stratili zivoty.
Okolo obeda prestalo snezit tak sa dievcata rozhodli ist na prechadzku!
Ja som sa vcera vecer zdrzal trochu dlhsie hore pozeranim televizie. Fakticky, vydrzal som hore skoro do polnoci. Na vzdelavacom kanali (64) v ramci programu “Great Performances” davali “The New York Philharmonic” orchester s koncertom zo Severnej Koreii, Unikatny, prvy takyto kontakt v ultratotalitarnom, komunistickom state. Na programe bol Dvorak, Gershwin a Wagner. Gershwinov “American v Parizi” zozal “standing ovation” napriek stoickemu publiku a dozadovali sa pridavkov neustalym tlieskanim. Zaujmave bolo vidiet v prestavkach “pridavky” kamermanov z ulic a zivota spolocnosti. Ulice viacmenej prazdne, kde tu nejaky automobil, vojaci a policia skoro ako roboti, ziaden usmev. Pre mna bolo fascinujuce vidiet v daleko extremnejsej forme, co sme volakedy davno prezivali za a po stalinskej spolocnosti aj v Ceskoslovensku. Ked som sa konecne odobral do spalne este nesnezilo.
Nasa cesta uz bola ocistena, ale ked vysli na hlavnu cestu, ktora vedie cez Amberwood Village, tak ta este nebola schodna!Ani chodnik po strane ulice nebol ocisteny. Dievky sa velmi skoro vratili nazad domov.
Dnes vecer si na svoje pride Marcela a Marianka. Neviem ako je napr. na Slovensku znamy a popularny dirigent a huslista Andre Rieu so svojim Viedenskym philharmonickym orchestrom. Viem, ze je velmi popularny v zapadnej Europe a u nas v Canade. Andre Rieu je senzacny fesacky showman, vyborny muzikant. Vie zabavat velke masy divakov. Dnes vecer na tom istom vzdelavacom kanali, ako som spomenul vyssie, budu davat Andre Rieu: In Wonderland. Pohadkove melodie, vyborna klasicka popularna muzika, skvele spevacky a spevaci. Ludia tancuju v ulickach, blaznia sa, spievaju atd. V druhej polovicke maja bude koncertovat v Ottawe uz druhykrat za posledne dva roky. Bude to niedaleko od nas v nasej hokejovej arene Scotia Place, ktora je domovom Ottawskych Senatorov. Marcela sa chysta ist na ten koncert, len sa zhana po nejakej spolocnicke.
Holy cow, na Camp Fortune bola sakramentska zima. Problem sme mali urobit aj niekolko foto zaberov. Prsty nam instantne zamrzali.
Ta prestavka v snezeni trvala len nejake dve hodiny a snezenie veselo pokracuje aj teraz poobede. Velmi sa oteplilo, je nieco okolo 0 stupnov. Obrovsky to rozdiel, ked predminulu noc sme mali -25 stupnov a cez den blizko k dvaciatim stupnom. Den predtym sa vycasilo, modra obloha a slnko tak sme isli s Frantom, podobne ako davnejsie predtym do Gatineau Mts na Cump Fortune lyzovat. Prisla s nami aj jeho pani manzelka Vlasta. Bolo velmi chladno aj napriek slnku. Chcel som hore na kopci urobit nejake zabery, boy, vsak mi isli okamzite odmrznut prsty. Franta stihol urobit nejaky zaber aj zo mna a isli sme od toho prec! Sneh bol vyborny, svahy upravene a velmi malo ludi. Lyzovali sme na druhej strane Camp Fortune, myslim, ze sa ta strana vola “Skyline” a ma niekolko dost prudkych dlhsich zjazdoviek. Jedna je tak prudka, ze by som sa neodvazil na nu ist! Anyhow, za dve hodiny sme urobili 10 jazd, co pre nas postarsich bohate v tej zime stacilo. Po navrate domov som oboch, Frantu a Vlastu pozval na huspeninu z ktorej este dost ostalo. Spekulovali sme, ze pojdeme znovu vcera, ale ta nocna a ranajsia zima nas odradila neist! Mudro sme urobili!
Boy, ale nam dobre padlo zist z kopcov do chaty a trochu sa ohriat! Hore Franta, dole ja!
V ten stvrtok som mal vyborny cas nie len na lyziach, ale aj neskorsie poobede, ked pre zmenu mi radost urobila nasa vlada, spravnejsie urad alebo administracia, ktora je zodpovedna za nase penzie. Skoro rano, este pred lyzovackou som si otvoril internet a isiel som na “web” stranku mojej banky. Vedel som, ze aj ked nie je este prveho, urcite na konte uz pribudli nase penzie. Casto, ked prveho pripada na sobotu alebo nedelu, poslu penzie dva-tri dni dopredu. Mimo mojej skolskej penzie, ktoru dostavam v polovicke mesiaca z Quebecu, od federalnej vlady dostavam k prevemu penziu tzv. “CPP” vo vyske okolo 690 dollarov. Naviac, v ten isty den, este aj “starobnu penziu”, ktora je okolo 460 dollarov, alebo tak nejak. Vyska CPP penzie zavysi na prispevkoch pocas pracovnych rokov. Ked som sa pozrel na sumu pre tento mesiac, tak mi vyrazilo dych! Miesto zvycajnych 690 dollarov tam bolo silne cez dve tisicky. Zakrutil som hlavou, predsa tie nase urady a administracia take omyly hadam nerobi? Bol som pripraveny na urad zavolat, ale az ked sa vratim z lyzovacky. Nepotreboval som volat, lebo este v ten den som obdrzal list, v ktorom mi oznamuju, ze prehodnocovali moje prispevky na penziu a zistili, ze som odvadzal viac, ako oni kalkulovali. Vraj mi vracaju nejake tie peniaze, ktore som mal dostavat od 2001 az doteraz. Great! Tiez mi oznamili a ta sprava ma viac potesila, ze mi z okamzitou platnostou zvysuju moju penziu o 210 dollarov mesacne. WOW! To uz hej! Hned som si otvoril flasku cerveneho, aby som to oslavil! Zrejme sa nebudem velmi dlho tesit! Len do casu, ked budem robit priznanie dani. Potom ma radost prejde. S kazdym extra dollarom, co clovek obdrzi naviac, o nieco viac budem platit na daniach. Jednou rukou Ti daju, druhou zoberu!
Priniesli sme si aj nieco na zub. Lahky obed dobre padol po 10 jazdach a tej neprijemnej zime!
Vcera mi zavolala Zuzka, ze za dva tyzdne cela rozsirena rodina, vsetci do jedneho idu na tyzdennu dovolenku do Dominikanskej Republiky sa trochu potesit teplemu pocasiu, slnku a moru. Ci by som bol taky laskavy a vzal si na starost jej “micu”, kocku a chodil ju denne pravidelne krmit. Samozrejme, no problem uz som to robil v minulosti. Konecne mam bohate skusenosti s “krmenim mojich dvoch kociek” v baraku, tak sa moze na mna spolahnut! Hahahaha! Pozvala ma na zajtra. tj. v nedelu lyzovat na Calabogie. Ide tam cela ich banda mimo Petra, ktory odisiel do Calgary na Majstrovstva Canady alebo sveta. Aj ked ma byt krasne, slnecne pocasie po tejto snehovici, lyzovacka bude urcite paradna. Je to vsak trochu daleko, 100 km tam a to iste nazad. Naviac poplatok na den cez 40 dollarov. Drahy spas na penzistu, ked ja mozem lyzovat na Pakenhame zadarmo a len 30 minut od nas. Uvidim, ako sa do rana rozhodnem!

Marianke celkom posluzila moja zlta, tepla vetrovka v chladnych dnoch marca

WOW, som na konci druhej strany! Ja som mal este vela co povedat, ale rozhodnutie pisat nie viac ako dve strany ma zavazuje skoncit! Prajem prijemnu a teplu jar po ktorej uz aj my vsetci v zasnezenej Canade tuzime.

Vsetko najlepsie praje:

Milan