Thursday, August 23, 2012

Leto 2012 - horucava

Ottawa - nedela 19-teho augusta 2012 – leto
Zobralo mi niekolko tyzdnov pozbierat vsetku odvahu, ktora este ostala z minulosti. Sednut za pocitac a napisat kratky prispevok na moj blog. Zaroven nepriamo odpovedat na niekolko listov, na ktore dlzim uz dlhsiu dobu odpoved. Ospravedlnujem sa, ze som na seba nechal tak dlho cakat s odpovedou. Mea culpa! Prisiel vsak cas napravit zameskane s vierou ze “neotravim” zivot s mojimi taraninami. Dufam, ze to nebude velmi bolestive citanie?
Ked sa pamatam, posledne som dal prispevok na BLOG niekedy v aprili, okolo Velkonocnych sviatkov, to po stvormesacnej prestavke z konca decembra minuleho roku. Vtedy, z nicoho-nic, som opustil myslienku pokracovat v pisani mojich prispevkov na pravidelnej tyzdennej, alebo mesacnej baze. Stratil som zaujem a volu pravidelne opisovat par prezitych dni, kronikovat, ako sa kruti svet okolo nas, ci spravnejsie, ako sa my krutime v tomto svete. Upadol som do intelektualnej latergie! Robil som to do vtedy viac ako sest rokov a dal som na web nejakych 250 prispevkov, ked nie viac. To je najmenej 500 az 700 stran, rozsah dlhej novely, knihy. Nas zivot sa ustalil do pravidelnej rutiny. V principe, den za dnom to iste s malymi, nie dolezitymi zmenami a variaciami. Tym, ze som prestal s mojim blogom, urcite som sklamal par ludi, co si radi pozreli a precitali, co som napisal a co mi lezalo na na srdci a mozgu. Lutujem, ze som sklamal par mojich vernych citatelov. Najviac som ale sklamal sam seba, ze som stratil to nadsenie, “drive” pokracovat. Nebolo to len v pisani mojho blogu, sklamal som aj v “artistickej” oblasti. Uz sa ani nepamatam, kedy posledne som drzal v ruke spachtlu alebo stetec? Pred par mesiacmi na natlak od blizkych priatelov a hlavne Zuzky, som sa rozhodol, ze sa znovu pustim do modelovania, socharciny a urobim este par bust, portretov. Zacal som s tym, ze som si bol kupit hlinu v nejakom keramickom podniku v downtowne. Na rade bola snaha urobit prvu bustu Frantu N., mojho treningoveho partnera.. Potom mal nasledovat Emil M. a po nom Peter K. Frantovu hlavu som si nafotil, rozmeral a pustil som sa do prace. Po mnohych dnoch a hodinach prace na jeho hlave, nie a nie dostat jeho podobu. Cim viac som na jeho vzhlade pracoval, tym sa menej a menej na seba podobal. Zacal som byt rozcarovany, sklamany z mojej neschopnosti a stratenej zrucnosti. Hlinenu hlavu, daleko od ukoncenia som zabalil do mokrych handier, zbytok hliny som dal Zuzke a ja som uzavrel moj pokus socharcit. Podobne skoncil moj pokus namalovat (spachtlou) hlavu stareho Indiana. Potrebuje to len nejake hodiny trpezlivej prace a ja neviem najst tu silu sa k tomu vratit a obraz dokoncit. Smutna to bilancia.

Ostala mi uz len jedna vasen aj ked tiez oslabena. Cetba! Kazde rano a to hovorim o rannych hodinach, dve ci tri hodiny po polnoci, kedy sa obycajne prebudim a neviem dalej spat. Nestracam cas a hned sa pustim do rozcitanej knihy o ktore nikdy nemam nudzu. Mam stale viac neprecitanych knih, ako precitanych. V poslednom case sa casto stane, ze po dvoch hodinach citania som schopny este do nejakej siestej zdriemnut, porerusit citanie a cakat na dodavku novin, ktore si objednavam. Su to OTTAWA SUN a OTTAWA CITIZEN. Tie obycajne prinesu nieco po siestej. Do vtedy este stihnem urobit konvicu kavy a otvorit pocitac, kde ma uz caka niekolko “mailov” a nez si ich stihnem otvorit a pozriet ostane mi akurat cas precitat si elektronicke noviny, nase Canadske a niektore Slovenske, ako je Pravda, Sme, Topky a pod. Mozem povedat, ze som celkom slusne informovany o politickej scene u nas v USA a na Slovensku. Teraz v mojej pozornosti dominuje Americka scena, ved za par mesiacov budu v USA volby. Politicka kampan je uz hadam rok v plnom prude. Prezident Obama je v nepretrzitej campani od kedy bol zvoleny. Za nedlho budeme mat Kongres Republikanskej strany. Demokrati nemaju na akych uspechov by stavali ich kampan, tak utocia nemilosrdne, spinavym osocovanim republikanov a ich kandidata na prezidenta a viceprezidenta.. Smutne, ked na tie jalove obvinenia im naletia ludia a znova budu volit Obamu a jeho Chicagsku mafiu.

Pondelok 20-teho augusta 2012
Rano som bol vo fitku. To je uz piaty krat od zaciatku minuleho tyzdna. Robil som 15 minut cardio na eliptickej masine a potom niekolko superserii pre vrsok. Nohy som vylucil, lebo po lahkom treningu minule som dostal velmi silne bolesti trieselneho vazu na pravej nohe. Hlavne, ze som nazad aj ked traningy su kratke, lahke aby som len svalom pripomenul, ze je cas sa davat nazad do formy. Na ceste domov som sa zastavil v potravinach, dokupil som par drobnosti a tri kusky salmona – lososa na dnesnu veceru. Isiel som na internet a nasiel som si celkom zaujmavy recept, vyskusam. Predtym ako som zasedol za pocitac, vyrusil ma hrmot na nasej ulici. Asi pol tucta aut a roznych velkych trakov. Prisli vyrubat niekolko stromov, ktore vyrastli do velmi velkej vysky a zacali ohrozovat niektore nase bungalowy. Bolo velmi zaujmave pozerat ako ta skupina rychle a efektne pracovala. To ma odviedlo od pisania a za cele poobedie som akurat stihol napisat tento odstavec. Neboli tu dlhsie ako dve a pol hodiny a vsetko bolo urobene, popilene konare rozdrvene na triesky, vsetko upratane a odnesene.
Teraz trochu na inu notu. V poslednom case na literarnej scene zacinaju byt velmi popularne trilogie. V nedavnej minulosti to bola velmi popularna trilogia “The Girl with Dragon tattoo”. Na Slovensku to bolo skor zname pod nazvom: “Muzi, co nenavidia zeny” od Svedskeho spisovatela Stieg Larssona. Druhy diel tu niesol nazov “The Girl who Playd with Fire” a posledna epizoda isla pod nazvom: “The Girl who kicked the Hornets’ Nest”. Ja som najskor precital vsetky tri diely, ktore dohromady mali okolo 2.500 stran. Vynikajuca cetba! Prirodzene, ze som s netrpezlivostou cakal na filmovu verziu, ktora ma nesklamala. Naopak, videl som tie tri diely niekolkokrat a naviac aj americku verziu prveho dielu.
Potom prisla dalsia trilogia od spisovatelky Suzanne Collins, ktora ma velmi zaujala pod nazvom “The Hunger Games”, druhy a treti diel: “Catching Fire” a “Mockingjay”. The Hunger game film mal a stale ma obrovsky uspech. Za necele 4 mesice film zarobil 680 miliard dollarov. V tychto dnoch prichadza na trh DVD. Mal som silne nutkanie si to DVD kupit. Film bol senzacne urobeny. Na jesen ma prist do kin druhy diel “Catching Fire”. Vsetky tieto knihy boli a stale su na bestseller liste Amazon Canada.
Pred par tyzdnami sa objavila dalsia trilogia od spisovatelky E L JAMES (pseudonin). Prvy diel s nazvom: “Fifty Shades of Grey”, druhy diel “Fifty Shade Darker” a posledny “Fifty Shades Freed”. Nevediac vela o tejto trilogii, len, ze naraz sa stala cislo jedna bestseller a dodnes si drzi tu poziciu. Len tolko som vedel, ze to ma byt eroticky serial o ktorom hlavne zeny vela hovoria a su do knih zblaznene. Stiahol som si tu trilogiu do mojej KINDLE a zacal som citat. Z erotiky sa vyklula viacmenej lahka pornografia, kde sa skoro v celom prvom diele nic ine nerobi ako sulozi. Po kazdej precitanej kapitole som knihu odlozil viac s opovrzenim ako s prijemnym zazitkom. Je to asi neukojena fantasia spisovatelky, ako by si asi priala mat sexualny zivot, ktory sa jej zrejme nedostaval. Je to obrovsky hit, hlavne medzi zenami a super bestseller v mnohych krajinach. Cital som, ze sa desiatky mladych hereciek uchadza o stvarnenie hlavnej predstavitelky Anastasie Steele, ktoru zviedol a zaucil do umenia sexu sarmantny, mlady neodolatelne krasny bilionar Cristian Grey. Ja som sa viacmenej rozhodol nepokracovat v cetbe tejto trilogie a radsej sa zahlbit do niecoho serioznejsieho.
Pred viac ako tyzdnom, ked k Marianke prisla Nancy zo socialnych servisov, ja som vzal Evu do Kanata Centre, kde ona rada chodi po obchodoch “window shopping” a ja obycajne idem doobeda do kina. Myslim, ze som sa vybral na film: “The Bourne Legacy”. Kedze som mal nejaku polhodinu casu pred premietanim zastavil som sa v predajni knih Chapters – Indigo a rovno som si to slapal do oddelenia politiky. Nasiel som, co som chcel! Kniha s nazvom “THE AMATEUR” “Barack Obama in the White Hose” od spisovatela a novinara Edwarda Kleina, autora hromady knih, ako napr. THE TRUTH ABOUT HILLARY, alebo THE KENNEDY CURSE a mnohe ine. “The Amateur” kniha je zalozena na viac ako 200 interview, ktore autor urobil v jednom roku a spracoval do velmi vzrusujucej publikacie, ktoru ked som po navrate z kina otvoril, uz som nezavrel az koncom minuleho tyzdna, ked som knihu docital. To ostavali len dva dni do ukoncenia OH, ale ja som bol viac v knihe, ako na obrazovke a prenosoch z OH. Ta kniha je hadam najdolezitejsia politicka kniha tohoto roku. Kto ju precita nikdy sa nebude na Obamu pozerat s ruzovymi okuliarmi, skor s hrozou co caka Ameriku ked sa dostane nazad do Bieleho domu na dalsie styri roky. Idem si kupit este dalsie dve. Od Denesh D’ Souza s nazvom “Obama’s America” unmaking the American dream; a dalsiu knihu od Aaron Klein “Fool me twice”. Mozem povedat, ze mna neoklamal “fool” ani raz!
Sorry, blizi sa piata hodina poobede, je cas ist pripravit veceru, potom posediet pred telkou a obcerstvit si, co sa deje v politike a vo svete. Bude to teda losos, spargla a trochu rize. Pokracovat budem zajtra.

Utorok 21 Augusta 2012 – 44 rokov od invazie bratskych armad do Ceskoslovenska.
K pocitacu, tak ako vcera som sa dostal az poobede. Rano som bol vo fitku! Celkom slusne sme si s Frantom zacvicili aj ked obaja sme daleko od toho, ako sme trenovali pred rokom. Trochu sme debatovali a uvazovali, ci sa znovu zapiseme na lyzovanie na Camp Fortune v Gatineau parku na Quebeckej strane, alebo dame prednost Pakenhamu, kde su daleko miernejsie tereny, vzdy super uprvene a trochu kratsie. Od nas je to len polhodina cesty autom, ziaden trafik. Co je hlavne, ze ludia nad 70 lyzuju zadarmo. Good deal! Uz Vlasta aj Franta aj ja zaciname pocitovat trochu strach z lyzovacky na tazsich terenoch s hromadou mladeze na ich snowboards. Uvidim, ako sa obaja rozhodnu, lebo na Camp Fortune chodi vela cechov, slovakov ich priatelov. Ja by som privital, ked by chodili na Pakenham, samemu sa mi nebude velmi chciet.
Bolo velmi pekne od Dura V. ked som od neho obdrzal hromadu “links” na udalosti pred 44 rokmi. Nevahal som a rozposlal som to vsetkym, co mam v adresare. Treba si stale pripominat ohavnu okupaciu Ceskoslovenska, znasilnenie krajiny, ktora zacala len trochu dychat slobodami. Bolo to nehorazne potupenie nasho ludu! Aj ked je to 44 rokov, dlhy cas, netreba na tieto udalosti zabudnut. Pre nas, co zijeme mimo, to bol impuls odist a hladat kludnejsi zivot nie pod bagancami sovietskych uzurpatorov. Keby to nebolo, asi by sme vsetci este dnes zili, pripadne zomreli v nasom rodnom kraji. Nikdy som neolutoval, ze som odisiel aj ked sa rad na kratko obcas vraciam nazad. To vracanie nazad sa asi velmi obmadzi v najblissich rokoch pre vaznu zdravotnu situaciu Marianky a nakoniec aj moju.
Zdravotna situacia Marianky sa v poslednom case vyznamne zhorsila. Az ma to niekedy zaraza a vyraza moj dych. Nema to nic do cinenia z celkovym fyzickym zdravim. Marianka nema ziadne bolesti, na nic si nestazuje, je perfektne zdrava, co sa tyka jej organov. Problem je s jej hlavickou! To bolo aj pred mnohymi rokmi, ked zacali jej zdravotne tazkosti. Pred par rokmi prisla dalsia stranka jej onemocnenia. Rapidne stracanie schopnosti hovorit a citat. Posledne roky jej schopnost nieco povedat pozostava z par slov ako: “ja som chora”, I am old” a podobne. Zial nic viac z nej nevieme dostat. Nevie povedat, ze napr. potrebuje ist na potrebu, to mozeme len hadat, ked z nicoho nic sa zacne v kresle mrvit, ci vstavat. Tak hadame, ze ci je hladna, nevie si o nic poziadat, v tej olasti je to lahsie. Davame jej jest kazde dve-tri hodiny a zatial ma vybornu chut. Horsie je z popijanim tekutin, to skoro musime do nej nanutit. V poslednom case sa jej ovladanie noh a ruk podstatne zhorsilo. Chodza sa spomalila, hlavne v nasom bungalowe sa pohybuje s velkou opatrnostou a bojazlivostou. Uz len prekrocit prach z family room do kuchyne je velkou prekazkou. Je velmi nestabilna, musi sa stale niecoho drzat, boji sa vstupit do kupelky, sednut na zachod a teda casto sa stane, ked na nu pride potreba, nestihneme prist na cas na zachod a potom je dalsi disaster. V principe dievca nam nevie naznacit, ze potrebuje na potrebu a v noci uz vobec nie. Denne pouzijeme aj styri plienky pre nu. To vsetko by nevadilo, len keby vedela hovorit a vyjadrit co potrebuje atd..Je vo vlastnom baraku stratena, dezorientovana, nevie kde co je ani sa trafit na zachod, alebo do spalne. Jasne sa zacina ukazovat predpokladana paralyze noh a ruk. Spomalena, slimacia chodza, odmietanie pouzivat pravu ruku pri jedeni jasne nazancuju, ze nie je vsetko OK. Aj ked Marianka vyzera velmi mlado, je stihla, ale slabucka a viac a viac sa ukazuje jej vek vo vraskach tvare, ktore sa mnozia. Aj tak si ludia myslia, ze je to moja dcera a nie manzelka.
O mojom zdravotnom stave nemam ani chut pisat. Prekrocil som 75 rok a vsetko sa zacalo rutit s mojim zdravim k horsiemu. Minuly rok, zlcove kamene mi otravili zivot na niekolko mesiacov. Najskor ich odstranenie a potom operacia, odstranenie zlcniku. Od vtedy mam zdute brucho a nie sa ho zbavit. Jedna patalia odisla, druha prisla. Kycelny klb na pravej nohe kde mam artritidu. Ten klb mi zacal sposobovat mierne bolesti a ja som to protektoval krivanim. To vyvolalo zapal bedrovych svalov, ktore sposobili ukrutne bolesti ze som dvakrat musel ist na pohotovost. Zacal som pouzivat z mojej iniciativy silne davky aspirinu a po niekolkych dnoch som ten zapal utlmil aj ked stale mam lahke bolesti a po par desiatkach metrov chodze, zacnem krivat a bolesti sa zacnu vracat. Konecne, pred tyzdnom som si povedal, co je dost to je dost a zacal som nazad chodit do fitka. Dnes to bola uz siesta navsteva a trening po mnohych mesiacoch. Ked som sa pokusil ist trenovat po dvoch treningoch v minulosti, vzdy som sposobil nejake ublizenie a musel som prestat. Teraz davam pozor. Vylucil som trening noh, lebo mi sposoboval bolesti trieselneho vazu, ale kludne mozem cvicit hrudnik, vrchny chrbat, ramena a ruky. Prirodzene opatrne a zo znizenou intenzitou. Ked nic ineho, aspon desiatku setov a potom dobru silnu sprchu. Bojim sa, ze tie bolesti sa mozu kedykolvek vratit a tak som velmi opatrny. Je to smutne ale v mojom veku clovek musi zacat “hamovat”! Co je smutne, ze to som nebol len ja, ale aj nas kamarat Sano B. ktory v tom istom case zacal mat trochu ine, ale rovnako neprijemne zdravotne problemy. Konecne obom nam tie zalezitosti zabranili sa zucastnit v Bratislave na ceremonii odovzdavania cien pre vitazov sutaze “DO FORMY”. Coho sa bojim, ze ani v blizkej buducnosti sa asi nedokazem uvolnit a prist na tuto akciu. Velmi ma to mrzi, ale zivot uz je taky, zatoci s clovekom, ked najmenej cakas.
Uz som na piatej strane, nikdy predtym som nenapisal dlhsi prispevok na moj BLOG ako tri strany a to dokonca, ze by som spomenul moju dalsiu lasku, mimo cetby. Filmy, ktore si nenecham ujst na pravidelnej tyzdennej base. Rad sa pozriem aspon na jeden film tyzdenne a casto aj na dva. Casto vybehnem do kina v piatok na skoru premieru do obeda. Inokedy, len v sobotu, ked ku Marianke pride servis zo socialnych servisov. Obycajne som v kine sam. Eva, ta preferuje chodit po obchodoch. Ospravedlnim sa, ale nejdem spominat filmy, ktore som videl a sa mi pacili. Je ich desiatka, ked nie desiatky za tie styri mesiace, co som sa zdrzal pisania. Mnohe filmy by si zasluzili spomenut, ale ako sledujem noviny zo Slovenska, velmi skoro po premiere v Canade, alebo USA, ich bez oneskorenia davaju aj vo vasich kinach. Len pre zaujmavost, za posledne dva tyzdne som videl “The Bourne Legacy”, “The Dark Knight Rises”, “The Expendables 2” a “Total Recall”. Vsetky mozem doporucit ludom, co zboznuju “action” filmy. Musim sa priznat, ze ked som tuto sobotu uz nemal co vidiet z mojho zanru akcii, isiel som na film s nazvom:”The Odd Life of Timothy Green”. Nemal som to robit, lebo to je film, kde musis mat v ruke cely cas vreckovku a utierat si slzy. Velmi dojemny film, ale nie pre mna, co sa povazujem za “macho” chlapa. Dokonca z nedostatku action filmov, som isiel aj na komediu “The CAMPAIGN”. Parodia na volby v USA.
Inac, mimo hore spomenutych doporucujem vidiet “The amamazing Spider man”, “Snow White & Huntsman” a mnoho inych.
Cas vecere, budem pokracovat zajtra dobeda!

Streda 22-ho augusta 2012
Z doobedia je zase poobedie. Rano som stihl precitat len jedny noviny. Z klubu som si priniesol este jedny a tak som zalahol a cital. Prebral som sa k zivotu, ked ma Eva zavolala nieco zjest. Na dnesnu veceru som vytiahol bravcovu “panenku”. Kupil som styri kusy, mali ich na vypredaji za velmi dobru cenu. Este neviem ako ju budem robit, ked nebude prsat tak mozno na BBQ. Vcera som sa konecne dohodol so Zuzkou, ze mozu prist v nedelu na slubenu veceru, ktoru sme planovali urobit na oslavu Petrovych 69 narodenin, viac ako pred tyzdnom. Emergancy v rodine si vyziadalo pritomnost Zuzky u jej syna Erica, strazit dve deti, jedno starsie a druhe dvojtyzdenne novonarodeniatko. Matka Shanon musela do nemocnice pre nejake poporodne komplikacie a silne bolesti. Dnes doobeda som zavolal aj Mullerovcom, aby tiez prisli a mohli sme oslavit jeho dve zlate medaile z Panamerickych hier, ktore dostal za vitazstvo v hode kladivom a v hode s bremenom. Nie len zlate, ale urobil aj dva nove rekordy vo svojej kategorii na spomenutych hrach. Hlavny chod budu urcite stejky ale mam problem s predkrmom. Urobim asi slimakov?
Za nejake dva mesiace zacne u nas sezona opier z Metropolitan Opara. Chystam sa objednat listky cez internet, len mam problem sa rozhodnut na ktore opery. Nie som zas taky fanatik, aby som videl vsetky, ktore na prichadzajucu sezonu ponukaju. Agi mi uz davnejsie doporucila ist na “Napoj lasky” od Donizettiho. “Othello” od Verdiho; “Titus” od Mozarta; “Maskarny ples” od Verdiho – nova inscenacia a dvojicu dalsich Aida a Verdiho “Rigoletto. Sest opier za sezonu by malo stacit! Vsetky opery su obycajne vypredane tak bude mudro si objednat listky dopredu. Uz sa “tesim” na spolocnost geriatrie. Mladeho cloveka na predstaveniach nenajdes.
Predpovede pocasia aspon na najblizsich par dni slubuju pekne a teple pocasie. Po tejto stranke sme mali neuveritelne leto. Skoro bez vynimky, krasne slnecne pocasie a vysoke teploty. Nebolo to vitane polnohospodarmi. Uroda, hlavne kukurica vsetko vysusene. Konecne poslednych par dni sme mali striedave dazd a mozem povedat, ze sa vysusena trava pozbierala a znovu zazelenela. To mnozstvo dazdu nepomohlo zial farmarom. Uz teraz ceny za potraviny idu hore! Tie len zacinaju rast.
V tom mojom niekolkodennom zapale pisat, som pozabudol spomenut aspon v par vetach najvyznamnejsiu udalost leta – OH. Nepovazujem sa za experta, aby som OH v Londyne kritizoval, ci analyzoval. Mozem len povedat moj dojem a dojmy. Sedel som obycajne kazdy den od rana do neskoreho pobedia a pozeral vsetko mozne, co ma len trochu zaujalo. Najviac to bola gymnastika, atletika, skoky do vody, plavanie a sporadicky rozne ine discipliny. U nas sme mali moznost sledovat dianie na OH na styroch kanaloch, ktore vysielali rozne discipliny. Co mna sameho prekvapilo, lebo ja nie som nejaky nadseny fanda kolektivnych sportov, ze som celkom zo zaujmom sledoval volejbal, basketball a nie len plazovy volejbal. Najviac ma zaujal zapas Canady proti USA v zenskom futbale, kde nas rozhodca podrazil jeho rozhodnutiami a vyradil nase zeny zo sance vyhrat nad USA a pripadne ziskat zlatu. Cela Canada bola tazko pohorsena rozhodovanim. Nebol to len futbal, kde rozhodca poskodil Canadske druzstvo, to sa stalo aj v boxe. Uplne pochybene rozhodovanie. Inac mozem len vychvalit celu organizaciu hier, neuveritelne pripravene zariadenia, vsetko v perfektnosti. Myslim, ze si cela organizacia a priebeh zasluzi jednicku. Co ma najviac prekvapilo, ze pocas Hier nedoslo k vaznejsim konfliktnym situaciam, protestom ci teroretickym utokom. Za cele dva tyzne vraj bolo zatknutych nejakych 250 ludi pre male incidenty. Super, ja som predpokladal, ze dojde k vaznejsim incidentom! Boli to senzacne OH! To vysedavanie pred telkou ma odviedlo od vsetkych inych povinnosti ako jednou z nich bolo nacas odpovedat na moju e-mailovu postu. Tu som posunul do buducna. “I am back”, ako v poslednom druhom dieli filmu “The expendables 2” prehlasil Arnold, ked sa objavil na scene.
Blizim sa nezavratne ku konci siestej strany. Boy, to bol pre mna ako marathon napisat tolko stran! Dufam, ze kto z vas sa dopracoval a cital do konca, ze som vas neunavil na smrt.
Prajem vsetkym, ktori a prebojovali do konca mojich taranin len to najprijemnejsie leto, co z neho este ostava. Prijemnu jesen a dobre zdravie prekonat zimu.
To a mnoho viac praje
Milan

Leto 2012

Ottawa - nedela 19-teho augusta 2012 – leto
Zobralo mi niekolko tyzdnov pozbierat vsetku odvahu, ktora este ostala z minulosti. Sednut za pocitac a napisat kratky prispevok na moj blog. Zaroven nepriamo odpovedat na niekolko listov, na ktore dlzim uz dlhsiu dobu odpoved. Ospravedlnujem sa, ze som na seba nechal tak dlho cakat s odpovedou. Mea culpa! Prisiel vsak cas napravit zameskane s vierou ze “neotravim” zivot s mojimi taraninami. Dufam, ze to nebude velmi bolestive citanie?
Ked sa pamatam, posledne som dal prispevok na BLOG niekedy v aprili, okolo Velkonocnych sviatkov, to po stvormesacnej prestavke z konca decembra minuleho roku. Vtedy, z nicoho-nic, som opustil myslienku pokracovat v pisani mojich prispevkov na pravidelnej tyzdennej, alebo mesacnej baze. Stratil som zaujem a volu pravidelne opisovat par prezitych dni, kronikovat, ako sa kruti svet okolo nas, ci spravnejsie, ako sa my krutime v tomto svete. Upadol som do intelektualnej latergie! Robil som to do vtedy viac ako sest rokov a dal som na web nejakych 250 prispevkov, ked nie viac. To je najmenej 500 az 700 stran, rozsah dlhej novely, knihy. Nas zivot sa ustalil do pravidelnej rutiny. V principe, den za dnom to iste s malymi, nie dolezitymi zmenami a variaciami. Tym, ze som prestal s mojim blogom, urcite som sklamal par ludi, co si radi pozreli a precitali, co som napisal a co mi lezalo na na srdci a mozgu. Lutujem, ze som sklamal par mojich vernych citatelov. Najviac som ale sklamal sam seba, ze som stratil to nadsenie, “drive” pokracovat. Nebolo to len v pisani mojho blogu, sklamal som aj v “artistickej” oblasti. Uz sa ani nepamatam, kedy posledne som drzal v ruke spachtlu alebo stetec? Pred par mesiacmi na natlak od blizkych priatelov a hlavne Zuzky, som sa rozhodol, ze sa znovu pustim do modelovania, socharciny a urobim este par bust, portretov. Zacal som s tym, ze som si bol kupit hlinu v nejakom keramickom podniku v downtowne. Na rade bola snaha urobit prvu bustu Frantu N., mojho treningoveho partnera.. Potom mal nasledovat Emil M. a po nom Peter K. Frantovu hlavu som si nafotil, rozmeral a pustil som sa do prace. Po mnohych dnoch a hodinach prace na jeho hlave, nie a nie dostat jeho podobu. Cim viac som na jeho vzhlade pracoval, tym sa menej a menej na seba podobal. Zacal som byt rozcarovany, sklamany z mojej neschopnosti a stratenej zrucnosti. Hlinenu hlavu, daleko od ukoncenia som zabalil do mokrych handier, zbytok hliny som dal Zuzke a ja som uzavrel moj pokus socharcit. Podobne skoncil moj pokus namalovat (spachtlou) hlavu stareho Indiana. Potrebuje to len nejake hodiny trpezlivej prace a ja neviem najst tu silu sa k tomu vratit a obraz dokoncit. Smutna to bilancia.

Ostala mi uz len jedna vasen aj ked tiez oslabena. Cetba! Kazde rano a to hovorim o rannych hodinach, dve ci tri hodiny po polnoci, kedy sa obycajne prebudim a neviem dalej spat. Nestracam cas a hned sa pustim do rozcitanej knihy o ktore nikdy nemam nudzu. Mam stale viac neprecitanych knih, ako precitanych. V poslednom case sa casto stane, ze po dvoch hodinach citania som schopny este do nejakej siestej zdriemnut, porerusit citanie a cakat na dodavku novin, ktore si objednavam. Su to OTTAWA SUN a OTTAWA CITIZEN. Tie obycajne prinesu nieco po siestej. Do vtedy este stihnem urobit konvicu kavy a otvorit pocitac, kde ma uz caka niekolko “mailov” a nez si ich stihnem otvorit a pozriet ostane mi akurat cas precitat si elektronicke noviny, nase Canadske a niektore Slovenske, ako je Pravda, Sme, Topky a pod. Mozem povedat, ze som celkom slusne informovany o politickej scene u nas v USA a na Slovensku. Teraz v mojej pozornosti dominuje Americka scena, ved za par mesiacov budu v USA volby. Politicka kampan je uz hadam rok v plnom prude. Prezident Obama je v nepretrzitej campani od kedy bol zvoleny. Za nedlho budeme mat Kongres Republikanskej strany. Demokrati nemaju na akych uspechov by stavali ich kampan, tak utocia nemilosrdne, spinavym osocovanim republikanov a ich kandidata na prezidenta a viceprezidenta.. Smutne, ked na tie jalove obvinenia im naletia ludia a znova budu volit Obamu a jeho Chicagsku mafiu.

Pondelok 20-teho augusta 2012
Rano som bol vo fitku. To je uz piaty krat od zaciatku minuleho tyzdna. Robil som 15 minut cardio na eliptickej masine a potom niekolko superserii pre vrsok. Nohy som vylucil, lebo po lahkom treningu minule som dostal velmi silne bolesti trieselneho vazu na pravej nohe. Hlavne, ze som nazad aj ked traningy su kratke, lahke aby som len svalom pripomenul, ze je cas sa davat nazad do formy. Na ceste domov som sa zastavil v potravinach, dokupil som par drobnosti a tri kusky salmona – lososa na dnesnu veceru. Isiel som na internet a nasiel som si celkom zaujmavy recept, vyskusam. Predtym ako som zasedol za pocitac, vyrusil ma hrmot na nasej ulici. Asi pol tucta aut a roznych velkych trakov. Prisli vyrubat niekolko stromov, ktore vyrastli do velmi velkej vysky a zacali ohrozovat niektore nase bungalowy. Bolo velmi zaujmave pozerat ako ta skupina rychle a efektne pracovala. To ma odviedlo od pisania a za cele poobedie som akurat stihol napisat tento odstavec. Neboli tu dlhsie ako dve a pol hodiny a vsetko bolo urobene, popilene konare rozdrvene na triesky, vsetko upratane a odnesene.
Teraz trochu na inu notu. V poslednom case na literarnej scene zacinaju byt velmi popularne trilogie. V nedavnej minulosti to bola velmi popularna trilogia “The Girl with Dragon tattoo”. Na Slovensku to bolo skor zname pod nazvom: “Muzi, co nenavidia zeny” od Svedskeho spisovatela Stieg Larssona. Druhy diel tu niesol nazov “The Girl who Playd with Fire” a posledna epizoda isla pod nazvom: “The Girl who kicked the Hornets’ Nest”. Ja som najskor precital vsetky tri diely, ktore dohromady mali okolo 2.500 stran. Vynikajuca cetba! Prirodzene, ze som s netrpezlivostou cakal na filmovu verziu, ktora ma nesklamala. Naopak, videl som tie tri diely niekolkokrat a naviac aj americku verziu prveho dielu.
Potom prisla dalsia trilogia od spisovatelky Suzanne Collins, ktora ma velmi zaujala pod nazvom “The Hunger Games”, druhy a treti diel: “Catching Fire” a “Mockingjay”. The Hunger game film mal a stale ma obrovsky uspech. Za necele 4 mesice film zarobil 680 miliard dollarov. V tychto dnoch prichadza na trh DVD. Mal som silne nutkanie si to DVD kupit. Film bol senzacne urobeny. Na jesen ma prist do kin druhy diel “Catching Fire”. Vsetky tieto knihy boli a stale su na bestseller liste Amazon Canada.
Pred par tyzdnami sa objavila dalsia trilogia od spisovatelky E L JAMES (pseudonin). Prvy diel s nazvom: “Fifty Shades of Grey”, druhy diel “Fifty Shade Darker” a posledny “Fifty Shades Freed”. Nevediac vela o tejto trilogii, len, ze naraz sa stala cislo jedna bestseller a dodnes si drzi tu poziciu. Len tolko som vedel, ze to ma byt eroticky serial o ktorom hlavne zeny vela hovoria a su do knih zblaznene. Stiahol som si tu trilogiu do mojej KINDLE a zacal som citat. Z erotiky sa vyklula viacmenej lahka pornografia, kde sa skoro v celom prvom diele nic ine nerobi ako sulozi. Po kazdej precitanej kapitole som knihu odlozil viac s opovrzenim ako s prijemnym zazitkom. Je to asi neukojena fantasia spisovatelky, ako by si asi priala mat sexualny zivot, ktory sa jej zrejme nedostaval. Je to obrovsky hit, hlavne medzi zenami a super bestseller v mnohych krajinach. Cital som, ze sa desiatky mladych hereciek uchadza o stvarnenie hlavnej predstavitelky Anastasie Steele, ktoru zviedol a zaucil do umenia sexu sarmantny, mlady neodolatelne krasny bilionar Cristian Grey. Ja som sa viacmenej rozhodol nepokracovat v cetbe tejto trilogie a radsej sa zahlbit do niecoho serioznejsieho.
Pred viac ako tyzdnom, ked k Marianke prisla Nancy zo socialnych servisov, ja som vzal Evu do Kanata Centre, kde ona rada chodi po obchodoch “window shopping” a ja obycajne idem doobeda do kina. Myslim, ze som sa vybral na film: “The Bourne Legacy”. Kedze som mal nejaku polhodinu casu pred premietanim zastavil som sa v predajni knih Chapters – Indigo a rovno som si to slapal do oddelenia politiky. Nasiel som, co som chcel! Kniha s nazvom “THE AMATEUR” “Barack Obama in the White Hose” od spisovatela a novinara Edwarda Kleina, autora hromady knih, ako napr. THE TRUTH ABOUT HILLARY, alebo THE KENNEDY CURSE a mnohe ine. “The Amateur” kniha je zalozena na viac ako 200 interview, ktore autor urobil v jednom roku a spracoval do velmi vzrusujucej publikacie, ktoru ked som po navrate z kina otvoril, uz som nezavrel az koncom minuleho tyzdna, ked som knihu docital. To ostavali len dva dni do ukoncenia OH, ale ja som bol viac v knihe, ako na obrazovke a prenosoch z OH. Ta kniha je hadam najdolezitejsia politicka kniha tohoto roku. Kto ju precita nikdy sa nebude na Obamu pozerat s ruzovymi okuliarmi, skor s hrozou co caka Ameriku ked sa dostane nazad do Bieleho domu na dalsie styri roky. Idem si kupit este dalsie dve. Od Denesh D’ Souza s nazvom “Obama’s America” unmaking the American dream; a dalsiu knihu od Aaron Klein “Fool me twice”. Mozem povedat, ze mna neoklamal “fool” ani raz!
Sorry, blizi sa piata hodina poobede, je cas ist pripravit veceru, potom posediet pred telkou a obcerstvit si, co sa deje v politike a vo svete. Bude to teda losos, spargla a trochu rize. Pokracovat budem zajtra.

Utorok 21 Augusta 2012 – 44 rokov od invazie bratskych armad do Ceskoslovenska.
K pocitacu, tak ako vcera som sa dostal az poobede. Rano som bol vo fitku! Celkom slusne sme si s Frantom zacvicili aj ked obaja sme daleko od toho, ako sme trenovali pred rokom. Trochu sme debatovali a uvazovali, ci sa znovu zapiseme na lyzovanie na Camp Fortune v Gatineau parku na Quebeckej strane, alebo dame prednost Pakenhamu, kde su daleko miernejsie tereny, vzdy super uprvene a trochu kratsie. Od nas je to len polhodina cesty autom, ziaden trafik. Co je hlavne, ze ludia nad 70 lyzuju zadarmo. Good deal! Uz Vlasta aj Franta aj ja zaciname pocitovat trochu strach z lyzovacky na tazsich terenoch s hromadou mladeze na ich snowboards. Uvidim, ako sa obaja rozhodnu, lebo na Camp Fortune chodi vela cechov, slovakov ich priatelov. Ja by som privital, ked by chodili na Pakenham, samemu sa mi nebude velmi chciet.
Bolo velmi pekne od Dura V. ked som od neho obdrzal hromadu “links” na udalosti pred 44 rokmi. Nevahal som a rozposlal som to vsetkym, co mam v adresare. Treba si stale pripominat ohavnu okupaciu Ceskoslovenska, znasilnenie krajiny, ktora zacala len trochu dychat slobodami. Bolo to nehorazne potupenie nasho ludu! Aj ked je to 44 rokov, dlhy cas, netreba na tieto udalosti zabudnut. Pre nas, co zijeme mimo, to bol impuls odist a hladat kludnejsi zivot nie pod bagancami sovietskych uzurpatorov. Keby to nebolo, asi by sme vsetci este dnes zili, pripadne zomreli v nasom rodnom kraji. Nikdy som neolutoval, ze som odisiel aj ked sa rad na kratko obcas vraciam nazad. To vracanie nazad sa asi velmi obmadzi v najblissich rokoch pre vaznu zdravotnu situaciu Marianky a nakoniec aj moju.
Zdravotna situacia Marianky sa v poslednom case vyznamne zhorsila. Az ma to niekedy zaraza a vyraza moj dych. Nema to nic do cinenia z celkovym fyzickym zdravim. Marianka nema ziadne bolesti, na nic si nestazuje, je perfektne zdrava, co sa tyka jej organov. Problem je s jej hlavickou! To bolo aj pred mnohymi rokmi, ked zacali jej zdravotne tazkosti. Pred par rokmi prisla dalsia stranka jej onemocnenia. Rapidne stracanie schopnosti hovorit a citat. Posledne roky jej schopnost nieco povedat pozostava z par slov ako: “ja som chora”, I am old” a podobne. Zial nic viac z nej nevieme dostat. Nevie povedat, ze napr. potrebuje ist na potrebu, to mozeme len hadat, ked z nicoho nic sa zacne v kresle mrvit, ci vstavat. Tak hadame, ze ci je hladna, nevie si o nic poziadat, v tej olasti je to lahsie. Davame jej jest kazde dve-tri hodiny a zatial ma vybornu chut. Horsie je z popijanim tekutin, to skoro musime do nej nanutit. V poslednom case sa jej ovladanie noh a ruk podstatne zhorsilo. Chodza sa spomalila, hlavne v nasom bungalowe sa pohybuje s velkou opatrnostou a bojazlivostou. Uz len prekrocit prach z family room do kuchyne je velkou prekazkou. Je velmi nestabilna, musi sa stale niecoho drzat, boji sa vstupit do kupelky, sednut na zachod a teda casto sa stane, ked na nu pride potreba, nestihneme prist na cas na zachod a potom je dalsi disaster. V principe dievca nam nevie naznacit, ze potrebuje na potrebu a v noci uz vobec nie. Denne pouzijeme aj styri plienky pre nu. To vsetko by nevadilo, len keby vedela hovorit a vyjadrit co potrebuje atd..Je vo vlastnom baraku stratena, dezorientovana, nevie kde co je ani sa trafit na zachod, alebo do spalne. Jasne sa zacina ukazovat predpokladana paralyze noh a ruk. Spomalena, slimacia chodza, odmietanie pouzivat pravu ruku pri jedeni jasne nazancuju, ze nie je vsetko OK. Aj ked Marianka vyzera velmi mlado, je stihla, ale slabucka a viac a viac sa ukazuje jej vek vo vraskach tvare, ktore sa mnozia. Aj tak si ludia myslia, ze je to moja dcera a nie manzelka.
O mojom zdravotnom stave nemam ani chut pisat. Prekrocil som 75 rok a vsetko sa zacalo rutit s mojim zdravim k horsiemu. Minuly rok, zlcove kamene mi otravili zivot na niekolko mesiacov. Najskor ich odstranenie a potom operacia, odstranenie zlcniku. Od vtedy mam zdute brucho a nie sa ho zbavit. Jedna patalia odisla, druha prisla. Kycelny klb na pravej nohe kde mam artritidu. Ten klb mi zacal sposobovat mierne bolesti a ja som to protektoval krivanim. To vyvolalo zapal bedrovych svalov, ktore sposobili ukrutne bolesti ze som dvakrat musel ist na pohotovost. Zacal som pouzivat z mojej iniciativy silne davky aspirinu a po niekolkych dnoch som ten zapal utlmil aj ked stale mam lahke bolesti a po par desiatkach metrov chodze, zacnem krivat a bolesti sa zacnu vracat. Konecne, pred tyzdnom som si povedal, co je dost to je dost a zacal som nazad chodit do fitka. Dnes to bola uz siesta navsteva a trening po mnohych mesiacoch. Ked som sa pokusil ist trenovat po dvoch treningoch v minulosti, vzdy som sposobil nejake ublizenie a musel som prestat. Teraz davam pozor. Vylucil som trening noh, lebo mi sposoboval bolesti trieselneho vazu, ale kludne mozem cvicit hrudnik, vrchny chrbat, ramena a ruky. Prirodzene opatrne a zo znizenou intenzitou. Ked nic ineho, aspon desiatku setov a potom dobru silnu sprchu. Bojim sa, ze tie bolesti sa mozu kedykolvek vratit a tak som velmi opatrny. Je to smutne ale v mojom veku clovek musi zacat “hamovat”! Co je smutne, ze to som nebol len ja, ale aj nas kamarat Sano B. ktory v tom istom case zacal mat trochu ine, ale rovnako neprijemne zdravotne problemy. Konecne obom nam tie zalezitosti zabranili sa zucastnit v Bratislave na ceremonii odovzdavania cien pre vitazov sutaze “DO FORMY”. Coho sa bojim, ze ani v blizkej buducnosti sa asi nedokazem uvolnit a prist na tuto akciu. Velmi ma to mrzi, ale zivot uz je taky, zatoci s clovekom, ked najmenej cakas.
Uz som na piatej strane, nikdy predtym som nenapisal dlhsi prispevok na moj BLOG ako tri strany a to dokonca, ze by som spomenul moju dalsiu lasku, mimo cetby. Filmy, ktore si nenecham ujst na pravidelnej tyzdennej base. Rad sa pozriem aspon na jeden film tyzdenne a casto aj na dva. Casto vybehnem do kina v piatok na skoru premieru do obeda. Inokedy, len v sobotu, ked ku Marianke pride servis zo socialnych servisov. Obycajne som v kine sam. Eva, ta preferuje chodit po obchodoch. Ospravedlnim sa, ale nejdem spominat filmy, ktore som videl a sa mi pacili. Je ich desiatka, ked nie desiatky za tie styri mesiace, co som sa zdrzal pisania. Mnohe filmy by si zasluzili spomenut, ale ako sledujem noviny zo Slovenska, velmi skoro po premiere v Canade, alebo USA, ich bez oneskorenia davaju aj vo vasich kinach. Len pre zaujmavost, za posledne dva tyzdne som videl “The Bourne Legacy”, “The Dark Knight Rises”, “The Expendables 2” a “Total Recall”. Vsetky mozem doporucit ludom, co zboznuju “action” filmy. Musim sa priznat, ze ked som tuto sobotu uz nemal co vidiet z mojho zanru akcii, isiel som na film s nazvom:”The Odd Life of Timothy Green”. Nemal som to robit, lebo to je film, kde musis mat v ruke cely cas vreckovku a utierat si slzy. Velmi dojemny film, ale nie pre mna, co sa povazujem za “macho” chlapa. Dokonca z nedostatku action filmov, som isiel aj na komediu “The CAMPAIGN”. Parodia na volby v USA.
Inac, mimo hore spomenutych doporucujem vidiet “The amamazing Spider man”, “Snow White & Huntsman” a mnoho inych.
Cas vecere, budem pokracovat zajtra dobeda!

Streda 22-ho augusta 2012
Z doobedia je zase poobedie. Rano som stihl precitat len jedny noviny. Z klubu som si priniesol este jedny a tak som zalahol a cital. Prebral som sa k zivotu, ked ma Eva zavolala nieco zjest. Na dnesnu veceru som vytiahol bravcovu “panenku”. Kupil som styri kusy, mali ich na vypredaji za velmi dobru cenu. Este neviem ako ju budem robit, ked nebude prsat tak mozno na BBQ. Vcera som sa konecne dohodol so Zuzkou, ze mozu prist v nedelu na slubenu veceru, ktoru sme planovali urobit na oslavu Petrovych 69 narodenin, viac ako pred tyzdnom. Emergancy v rodine si vyziadalo pritomnost Zuzky u jej syna Erica, strazit dve deti, jedno starsie a druhe dvojtyzdenne novonarodeniatko. Matka Shanon musela do nemocnice pre nejake poporodne komplikacie a silne bolesti. Dnes doobeda som zavolal aj Mullerovcom, aby tiez prisli a mohli sme oslavit jeho dve zlate medaile z Panamerickych hier, ktore dostal za vitazstvo v hode kladivom a v hode s bremenom. Nie len zlate, ale urobil aj dva nove rekordy vo svojej kategorii na spomenutych hrach. Hlavny chod budu urcite stejky ale mam problem s predkrmom. Urobim asi slimakov?
Za nejake dva mesiace zacne u nas sezona opier z Metropolitan Opara. Chystam sa objednat listky cez internet, len mam problem sa rozhodnut na ktore opery. Nie som zas taky fanatik, aby som videl vsetky, ktore na prichadzajucu sezonu ponukaju. Agi mi uz davnejsie doporucila ist na “Napoj lasky” od Donizettiho. “Othello” od Verdiho; “Titus” od Mozarta; “Maskarny ples” od Verdiho – nova inscenacia a dvojicu dalsich Aida a Verdiho “Rigoletto. Sest opier za sezonu by malo stacit! Vsetky opery su obycajne vypredane tak bude mudro si objednat listky dopredu. Uz sa “tesim” na spolocnost geriatrie. Mladeho cloveka na predstaveniach nenajdes.
Predpovede pocasia aspon na najblizsich par dni slubuju pekne a teple pocasie. Po tejto stranke sme mali neuveritelne leto. Skoro bez vynimky, krasne slnecne pocasie a vysoke teploty. Nebolo to vitane polnohospodarmi. Uroda, hlavne kukurica vsetko vysusene. Konecne poslednych par dni sme mali striedave dazd a mozem povedat, ze sa vysusena trava pozbierala a znovu zazelenela. To mnozstvo dazdu nepomohlo zial farmarom. Uz teraz ceny za potraviny idu hore! Tie len zacinaju rast.
V tom mojom niekolkodennom zapale pisat, som pozabudol spomenut aspon v par vetach najvyznamnejsiu udalost leta – OH. Nepovazujem sa za experta, aby som OH v Londyne kritizoval, ci analyzoval. Mozem len povedat moj dojem a dojmy. Sedel som obycajne kazdy den od rana do neskoreho pobedia a pozeral vsetko mozne, co ma len trochu zaujalo. Najviac to bola gymnastika, atletika, skoky do vody, plavanie a sporadicky rozne ine discipliny. U nas sme mali moznost sledovat dianie na OH na styroch kanaloch, ktore vysielali rozne discipliny. Co mna sameho prekvapilo, lebo ja nie som nejaky nadseny fanda kolektivnych sportov, ze som celkom zo zaujmom sledoval volejbal, basketball a nie len plazovy volejbal. Najviac ma zaujal zapas Canady proti USA v zenskom futbale, kde nas rozhodca podrazil jeho rozhodnutiami a vyradil nase zeny zo sance vyhrat nad USA a pripadne ziskat zlatu. Cela Canada bola tazko pohorsena rozhodovanim. Nebol to len futbal, kde rozhodca poskodil Canadske druzstvo, to sa stalo aj v boxe. Uplne pochybene rozhodovanie. Inac mozem len vychvalit celu organizaciu hier, neuveritelne pripravene zariadenia, vsetko v perfektnosti. Myslim, ze si cela organizacia a priebeh zasluzi jednicku. Co ma najviac prekvapilo, ze pocas Hier nedoslo k vaznejsim konfliktnym situaciam, protestom ci teroretickym utokom. Za cele dva tyzne vraj bolo zatknutych nejakych 250 ludi pre male incidenty. Super, ja som predpokladal, ze dojde k vaznejsim incidentom! Boli to senzacne OH! To vysedavanie pred telkou ma odviedlo od vsetkych inych povinnosti ako jednou z nich bolo nacas odpovedat na moju e-mailovu postu. Tu som posunul do buducna. “I am back”, ako v poslednom druhom dieli filmu “The expendables 2” prehlasil Arnold, ked sa objavil na scene.
Blizim sa nezavratne ku konci siestej strany. Boy, to bol pre mna ako marathon napisat tolko stran! Dufam, ze kto z vas sa dopracoval a cital do konca, ze som vas neunavil na smrt.
Prajem vsetkym, ktori a prebojovali do konca mojich taranin len to najprijemnejsie leto, co z neho este ostava. Prijemnu jesen a dobre zdravie prekonat zimu.
To a mnoho viac praje
Milan

Leto 2012

Ottawa - nedela 19-teho augusta 2012 – leto
Zobralo mi niekolko tyzdnov pozbierat vsetku odvahu, ktora este ostala z minulosti. Sednut za pocitac a napisat kratky prispevok na moj blog. Zaroven nepriamo odpovedat na niekolko listov, na ktore dlzim uz dlhsiu dobu odpoved. Ospravedlnujem sa, ze som na seba nechal tak dlho cakat s odpovedou. Mea culpa! Prisiel vsak cas napravit zameskane s vierou ze “neotravim” zivot s mojimi taraninami. Dufam, ze to nebude velmi bolestive citanie?
Ked sa pamatam, posledne som dal prispevok na BLOG niekedy v aprili, okolo Velkonocnych sviatkov, to po stvormesacnej prestavke z konca decembra minuleho roku. Vtedy, z nicoho-nic, som opustil myslienku pokracovat v pisani mojich prispevkov na pravidelnej tyzdennej, alebo mesacnej baze. Stratil som zaujem a volu pravidelne opisovat par prezitych dni, kronikovat, ako sa kruti svet okolo nas, ci spravnejsie, ako sa my krutime v tomto svete. Upadol som do intelektualnej latergie! Robil som to do vtedy viac ako sest rokov a dal som na web nejakych 250 prispevkov, ked nie viac. To je najmenej 500 az 700 stran, rozsah dlhej novely, knihy. Nas zivot sa ustalil do pravidelnej rutiny. V principe, den za dnom to iste s malymi, nie dolezitymi zmenami a variaciami. Tym, ze som prestal s mojim blogom, urcite som sklamal par ludi, co si radi pozreli a precitali, co som napisal a co mi lezalo na na srdci a mozgu. Lutujem, ze som sklamal par mojich vernych citatelov. Najviac som ale sklamal sam seba, ze som stratil to nadsenie, “drive” pokracovat. Nebolo to len v pisani mojho blogu, sklamal som aj v “artistickej” oblasti. Uz sa ani nepamatam, kedy posledne som drzal v ruke spachtlu alebo stetec? Pred par mesiacmi na natlak od blizkych priatelov a hlavne Zuzky, som sa rozhodol, ze sa znovu pustim do modelovania, socharciny a urobim este par bust, portretov. Zacal som s tym, ze som si bol kupit hlinu v nejakom keramickom podniku v downtowne. Na rade bola snaha urobit prvu bustu Frantu N., mojho treningoveho partnera.. Potom mal nasledovat Emil M. a po nom Peter K. Frantovu hlavu som si nafotil, rozmeral a pustil som sa do prace. Po mnohych dnoch a hodinach prace na jeho hlave, nie a nie dostat jeho podobu. Cim viac som na jeho vzhlade pracoval, tym sa menej a menej na seba podobal. Zacal som byt rozcarovany, sklamany z mojej neschopnosti a stratenej zrucnosti. Hlinenu hlavu, daleko od ukoncenia som zabalil do mokrych handier, zbytok hliny som dal Zuzke a ja som uzavrel moj pokus socharcit. Podobne skoncil moj pokus namalovat (spachtlou) hlavu stareho Indiana. Potrebuje to len nejake hodiny trpezlivej prace a ja neviem najst tu silu sa k tomu vratit a obraz dokoncit. Smutna to bilancia.

Ostala mi uz len jedna vasen aj ked tiez oslabena. Cetba! Kazde rano a to hovorim o rannych hodinach, dve ci tri hodiny po polnoci, kedy sa obycajne prebudim a neviem dalej spat. Nestracam cas a hned sa pustim do rozcitanej knihy o ktore nikdy nemam nudzu. Mam stale viac neprecitanych knih, ako precitanych. V poslednom case sa casto stane, ze po dvoch hodinach citania som schopny este do nejakej siestej zdriemnut, porerusit citanie a cakat na dodavku novin, ktore si objednavam. Su to OTTAWA SUN a OTTAWA CITIZEN. Tie obycajne prinesu nieco po siestej. Do vtedy este stihnem urobit konvicu kavy a otvorit pocitac, kde ma uz caka niekolko “mailov” a nez si ich stihnem otvorit a pozriet ostane mi akurat cas precitat si elektronicke noviny, nase Canadske a niektore Slovenske, ako je Pravda, Sme, Topky a pod. Mozem povedat, ze som celkom slusne informovany o politickej scene u nas v USA a na Slovensku. Teraz v mojej pozornosti dominuje Americka scena, ved za par mesiacov budu v USA volby. Politicka kampan je uz hadam rok v plnom prude. Prezident Obama je v nepretrzitej campani od kedy bol zvoleny. Za nedlho budeme mat Kongres Republikanskej strany. Demokrati nemaju na akych uspechov by stavali ich kampan, tak utocia nemilosrdne, spinavym osocovanim republikanov a ich kandidata na prezidenta a viceprezidenta.. Smutne, ked na tie jalove obvinenia im naletia ludia a znova budu volit Obamu a jeho Chicagsku mafiu.

Pondelok 20-teho augusta 2012
Rano som bol vo fitku. To je uz piaty krat od zaciatku minuleho tyzdna. Robil som 15 minut cardio na eliptickej masine a potom niekolko superserii pre vrsok. Nohy som vylucil, lebo po lahkom treningu minule som dostal velmi silne bolesti trieselneho vazu na pravej nohe. Hlavne, ze som nazad aj ked traningy su kratke, lahke aby som len svalom pripomenul, ze je cas sa davat nazad do formy. Na ceste domov som sa zastavil v potravinach, dokupil som par drobnosti a tri kusky salmona – lososa na dnesnu veceru. Isiel som na internet a nasiel som si celkom zaujmavy recept, vyskusam. Predtym ako som zasedol za pocitac, vyrusil ma hrmot na nasej ulici. Asi pol tucta aut a roznych velkych trakov. Prisli vyrubat niekolko stromov, ktore vyrastli do velmi velkej vysky a zacali ohrozovat niektore nase bungalowy. Bolo velmi zaujmave pozerat ako ta skupina rychle a efektne pracovala. To ma odviedlo od pisania a za cele poobedie som akurat stihol napisat tento odstavec. Neboli tu dlhsie ako dve a pol hodiny a vsetko bolo urobene, popilene konare rozdrvene na triesky, vsetko upratane a odnesene.
Teraz trochu na inu notu. V poslednom case na literarnej scene zacinaju byt velmi popularne trilogie. V nedavnej minulosti to bola velmi popularna trilogia “The Girl with Dragon tattoo”. Na Slovensku to bolo skor zname pod nazvom: “Muzi, co nenavidia zeny” od Svedskeho spisovatela Stieg Larssona. Druhy diel tu niesol nazov “The Girl who Playd with Fire” a posledna epizoda isla pod nazvom: “The Girl who kicked the Hornets’ Nest”. Ja som najskor precital vsetky tri diely, ktore dohromady mali okolo 2.500 stran. Vynikajuca cetba! Prirodzene, ze som s netrpezlivostou cakal na filmovu verziu, ktora ma nesklamala. Naopak, videl som tie tri diely niekolkokrat a naviac aj americku verziu prveho dielu.
Potom prisla dalsia trilogia od spisovatelky Suzanne Collins, ktora ma velmi zaujala pod nazvom “The Hunger Games”, druhy a treti diel: “Catching Fire” a “Mockingjay”. The Hunger game film mal a stale ma obrovsky uspech. Za necele 4 mesice film zarobil 680 miliard dollarov. V tychto dnoch prichadza na trh DVD. Mal som silne nutkanie si to DVD kupit. Film bol senzacne urobeny. Na jesen ma prist do kin druhy diel “Catching Fire”. Vsetky tieto knihy boli a stale su na bestseller liste Amazon Canada.
Pred par tyzdnami sa objavila dalsia trilogia od spisovatelky E L JAMES (pseudonin). Prvy diel s nazvom: “Fifty Shades of Grey”, druhy diel “Fifty Shade Darker” a posledny “Fifty Shades Freed”. Nevediac vela o tejto trilogii, len, ze naraz sa stala cislo jedna bestseller a dodnes si drzi tu poziciu. Len tolko som vedel, ze to ma byt eroticky serial o ktorom hlavne zeny vela hovoria a su do knih zblaznene. Stiahol som si tu trilogiu do mojej KINDLE a zacal som citat. Z erotiky sa vyklula viacmenej lahka pornografia, kde sa skoro v celom prvom diele nic ine nerobi ako sulozi. Po kazdej precitanej kapitole som knihu odlozil viac s opovrzenim ako s prijemnym zazitkom. Je to asi neukojena fantasia spisovatelky, ako by si asi priala mat sexualny zivot, ktory sa jej zrejme nedostaval. Je to obrovsky hit, hlavne medzi zenami a super bestseller v mnohych krajinach. Cital som, ze sa desiatky mladych hereciek uchadza o stvarnenie hlavnej predstavitelky Anastasie Steele, ktoru zviedol a zaucil do umenia sexu sarmantny, mlady neodolatelne krasny bilionar Cristian Grey. Ja som sa viacmenej rozhodol nepokracovat v cetbe tejto trilogie a radsej sa zahlbit do niecoho serioznejsieho.
Pred viac ako tyzdnom, ked k Marianke prisla Nancy zo socialnych servisov, ja som vzal Evu do Kanata Centre, kde ona rada chodi po obchodoch “window shopping” a ja obycajne idem doobeda do kina. Myslim, ze som sa vybral na film: “The Bourne Legacy”. Kedze som mal nejaku polhodinu casu pred premietanim zastavil som sa v predajni knih Chapters – Indigo a rovno som si to slapal do oddelenia politiky. Nasiel som, co som chcel! Kniha s nazvom “THE AMATEUR” “Barack Obama in the White Hose” od spisovatela a novinara Edwarda Kleina, autora hromady knih, ako napr. THE TRUTH ABOUT HILLARY, alebo THE KENNEDY CURSE a mnohe ine. “The Amateur” kniha je zalozena na viac ako 200 interview, ktore autor urobil v jednom roku a spracoval do velmi vzrusujucej publikacie, ktoru ked som po navrate z kina otvoril, uz som nezavrel az koncom minuleho tyzdna, ked som knihu docital. To ostavali len dva dni do ukoncenia OH, ale ja som bol viac v knihe, ako na obrazovke a prenosoch z OH. Ta kniha je hadam najdolezitejsia politicka kniha tohoto roku. Kto ju precita nikdy sa nebude na Obamu pozerat s ruzovymi okuliarmi, skor s hrozou co caka Ameriku ked sa dostane nazad do Bieleho domu na dalsie styri roky. Idem si kupit este dalsie dve. Od Denesh D’ Souza s nazvom “Obama’s America” unmaking the American dream; a dalsiu knihu od Aaron Klein “Fool me twice”. Mozem povedat, ze mna neoklamal “fool” ani raz!
Sorry, blizi sa piata hodina poobede, je cas ist pripravit veceru, potom posediet pred telkou a obcerstvit si, co sa deje v politike a vo svete. Bude to teda losos, spargla a trochu rize. Pokracovat budem zajtra.

Utorok 21 Augusta 2012 – 44 rokov od invazie bratskych armad do Ceskoslovenska.
K pocitacu, tak ako vcera som sa dostal az poobede. Rano som bol vo fitku! Celkom slusne sme si s Frantom zacvicili aj ked obaja sme daleko od toho, ako sme trenovali pred rokom. Trochu sme debatovali a uvazovali, ci sa znovu zapiseme na lyzovanie na Camp Fortune v Gatineau parku na Quebeckej strane, alebo dame prednost Pakenhamu, kde su daleko miernejsie tereny, vzdy super uprvene a trochu kratsie. Od nas je to len polhodina cesty autom, ziaden trafik. Co je hlavne, ze ludia nad 70 lyzuju zadarmo. Good deal! Uz Vlasta aj Franta aj ja zaciname pocitovat trochu strach z lyzovacky na tazsich terenoch s hromadou mladeze na ich snowboards. Uvidim, ako sa obaja rozhodnu, lebo na Camp Fortune chodi vela cechov, slovakov ich priatelov. Ja by som privital, ked by chodili na Pakenham, samemu sa mi nebude velmi chciet.
Bolo velmi pekne od Dura V. ked som od neho obdrzal hromadu “links” na udalosti pred 44 rokmi. Nevahal som a rozposlal som to vsetkym, co mam v adresare. Treba si stale pripominat ohavnu okupaciu Ceskoslovenska, znasilnenie krajiny, ktora zacala len trochu dychat slobodami. Bolo to nehorazne potupenie nasho ludu! Aj ked je to 44 rokov, dlhy cas, netreba na tieto udalosti zabudnut. Pre nas, co zijeme mimo, to bol impuls odist a hladat kludnejsi zivot nie pod bagancami sovietskych uzurpatorov. Keby to nebolo, asi by sme vsetci este dnes zili, pripadne zomreli v nasom rodnom kraji. Nikdy som neolutoval, ze som odisiel aj ked sa rad na kratko obcas vraciam nazad. To vracanie nazad sa asi velmi obmadzi v najblissich rokoch pre vaznu zdravotnu situaciu Marianky a nakoniec aj moju.
Zdravotna situacia Marianky sa v poslednom case vyznamne zhorsila. Az ma to niekedy zaraza a vyraza moj dych. Nema to nic do cinenia z celkovym fyzickym zdravim. Marianka nema ziadne bolesti, na nic si nestazuje, je perfektne zdrava, co sa tyka jej organov. Problem je s jej hlavickou! To bolo aj pred mnohymi rokmi, ked zacali jej zdravotne tazkosti. Pred par rokmi prisla dalsia stranka jej onemocnenia. Rapidne stracanie schopnosti hovorit a citat. Posledne roky jej schopnost nieco povedat pozostava z par slov ako: “ja som chora”, I am old” a podobne. Zial nic viac z nej nevieme dostat. Nevie povedat, ze napr. potrebuje ist na potrebu, to mozeme len hadat, ked z nicoho nic sa zacne v kresle mrvit, ci vstavat. Tak hadame, ze ci je hladna, nevie si o nic poziadat, v tej olasti je to lahsie. Davame jej jest kazde dve-tri hodiny a zatial ma vybornu chut. Horsie je z popijanim tekutin, to skoro musime do nej nanutit. V poslednom case sa jej ovladanie noh a ruk podstatne zhorsilo. Chodza sa spomalila, hlavne v nasom bungalowe sa pohybuje s velkou opatrnostou a bojazlivostou. Uz len prekrocit prach z family room do kuchyne je velkou prekazkou. Je velmi nestabilna, musi sa stale niecoho drzat, boji sa vstupit do kupelky, sednut na zachod a teda casto sa stane, ked na nu pride potreba, nestihneme prist na cas na zachod a potom je dalsi disaster. V principe dievca nam nevie naznacit, ze potrebuje na potrebu a v noci uz vobec nie. Denne pouzijeme aj styri plienky pre nu. To vsetko by nevadilo, len keby vedela hovorit a vyjadrit co potrebuje atd..Je vo vlastnom baraku stratena, dezorientovana, nevie kde co je ani sa trafit na zachod, alebo do spalne. Jasne sa zacina ukazovat predpokladana paralyze noh a ruk. Spomalena, slimacia chodza, odmietanie pouzivat pravu ruku pri jedeni jasne nazancuju, ze nie je vsetko OK. Aj ked Marianka vyzera velmi mlado, je stihla, ale slabucka a viac a viac sa ukazuje jej vek vo vraskach tvare, ktore sa mnozia. Aj tak si ludia myslia, ze je to moja dcera a nie manzelka.
O mojom zdravotnom stave nemam ani chut pisat. Prekrocil som 75 rok a vsetko sa zacalo rutit s mojim zdravim k horsiemu. Minuly rok, zlcove kamene mi otravili zivot na niekolko mesiacov. Najskor ich odstranenie a potom operacia, odstranenie zlcniku. Od vtedy mam zdute brucho a nie sa ho zbavit. Jedna patalia odisla, druha prisla. Kycelny klb na pravej nohe kde mam artritidu. Ten klb mi zacal sposobovat mierne bolesti a ja som to protektoval krivanim. To vyvolalo zapal bedrovych svalov, ktore sposobili ukrutne bolesti ze som dvakrat musel ist na pohotovost. Zacal som pouzivat z mojej iniciativy silne davky aspirinu a po niekolkych dnoch som ten zapal utlmil aj ked stale mam lahke bolesti a po par desiatkach metrov chodze, zacnem krivat a bolesti sa zacnu vracat. Konecne, pred tyzdnom som si povedal, co je dost to je dost a zacal som nazad chodit do fitka. Dnes to bola uz siesta navsteva a trening po mnohych mesiacoch. Ked som sa pokusil ist trenovat po dvoch treningoch v minulosti, vzdy som sposobil nejake ublizenie a musel som prestat. Teraz davam pozor. Vylucil som trening noh, lebo mi sposoboval bolesti trieselneho vazu, ale kludne mozem cvicit hrudnik, vrchny chrbat, ramena a ruky. Prirodzene opatrne a zo znizenou intenzitou. Ked nic ineho, aspon desiatku setov a potom dobru silnu sprchu. Bojim sa, ze tie bolesti sa mozu kedykolvek vratit a tak som velmi opatrny. Je to smutne ale v mojom veku clovek musi zacat “hamovat”! Co je smutne, ze to som nebol len ja, ale aj nas kamarat Sano B. ktory v tom istom case zacal mat trochu ine, ale rovnako neprijemne zdravotne problemy. Konecne obom nam tie zalezitosti zabranili sa zucastnit v Bratislave na ceremonii odovzdavania cien pre vitazov sutaze “DO FORMY”. Coho sa bojim, ze ani v blizkej buducnosti sa asi nedokazem uvolnit a prist na tuto akciu. Velmi ma to mrzi, ale zivot uz je taky, zatoci s clovekom, ked najmenej cakas.
Uz som na piatej strane, nikdy predtym som nenapisal dlhsi prispevok na moj BLOG ako tri strany a to dokonca, ze by som spomenul moju dalsiu lasku, mimo cetby. Filmy, ktore si nenecham ujst na pravidelnej tyzdennej base. Rad sa pozriem aspon na jeden film tyzdenne a casto aj na dva. Casto vybehnem do kina v piatok na skoru premieru do obeda. Inokedy, len v sobotu, ked ku Marianke pride servis zo socialnych servisov. Obycajne som v kine sam. Eva, ta preferuje chodit po obchodoch. Ospravedlnim sa, ale nejdem spominat filmy, ktore som videl a sa mi pacili. Je ich desiatka, ked nie desiatky za tie styri mesiace, co som sa zdrzal pisania. Mnohe filmy by si zasluzili spomenut, ale ako sledujem noviny zo Slovenska, velmi skoro po premiere v Canade, alebo USA, ich bez oneskorenia davaju aj vo vasich kinach. Len pre zaujmavost, za posledne dva tyzdne som videl “The Bourne Legacy”, “The Dark Knight Rises”, “The Expendables 2” a “Total Recall”. Vsetky mozem doporucit ludom, co zboznuju “action” filmy. Musim sa priznat, ze ked som tuto sobotu uz nemal co vidiet z mojho zanru akcii, isiel som na film s nazvom:”The Odd Life of Timothy Green”. Nemal som to robit, lebo to je film, kde musis mat v ruke cely cas vreckovku a utierat si slzy. Velmi dojemny film, ale nie pre mna, co sa povazujem za “macho” chlapa. Dokonca z nedostatku action filmov, som isiel aj na komediu “The CAMPAIGN”. Parodia na volby v USA.
Inac, mimo hore spomenutych doporucujem vidiet “The amamazing Spider man”, “Snow White & Huntsman” a mnoho inych.
Cas vecere, budem pokracovat zajtra dobeda!

Streda 22-ho augusta 2012
Z doobedia je zase poobedie. Rano som stihl precitat len jedny noviny. Z klubu som si priniesol este jedny a tak som zalahol a cital. Prebral som sa k zivotu, ked ma Eva zavolala nieco zjest. Na dnesnu veceru som vytiahol bravcovu “panenku”. Kupil som styri kusy, mali ich na vypredaji za velmi dobru cenu. Este neviem ako ju budem robit, ked nebude prsat tak mozno na BBQ. Vcera som sa konecne dohodol so Zuzkou, ze mozu prist v nedelu na slubenu veceru, ktoru sme planovali urobit na oslavu Petrovych 69 narodenin, viac ako pred tyzdnom. Emergancy v rodine si vyziadalo pritomnost Zuzky u jej syna Erica, strazit dve deti, jedno starsie a druhe dvojtyzdenne novonarodeniatko. Matka Shanon musela do nemocnice pre nejake poporodne komplikacie a silne bolesti. Dnes doobeda som zavolal aj Mullerovcom, aby tiez prisli a mohli sme oslavit jeho dve zlate medaile z Panamerickych hier, ktore dostal za vitazstvo v hode kladivom a v hode s bremenom. Nie len zlate, ale urobil aj dva nove rekordy vo svojej kategorii na spomenutych hrach. Hlavny chod budu urcite stejky ale mam problem s predkrmom. Urobim asi slimakov?
Za nejake dva mesiace zacne u nas sezona opier z Metropolitan Opara. Chystam sa objednat listky cez internet, len mam problem sa rozhodnut na ktore opery. Nie som zas taky fanatik, aby som videl vsetky, ktore na prichadzajucu sezonu ponukaju. Agi mi uz davnejsie doporucila ist na “Napoj lasky” od Donizettiho. “Othello” od Verdiho; “Titus” od Mozarta; “Maskarny ples” od Verdiho – nova inscenacia a dvojicu dalsich Aida a Verdiho “Rigoletto. Sest opier za sezonu by malo stacit! Vsetky opery su obycajne vypredane tak bude mudro si objednat listky dopredu. Uz sa “tesim” na spolocnost geriatrie. Mladeho cloveka na predstaveniach nenajdes.
Predpovede pocasia aspon na najblizsich par dni slubuju pekne a teple pocasie. Po tejto stranke sme mali neuveritelne leto. Skoro bez vynimky, krasne slnecne pocasie a vysoke teploty. Nebolo to vitane polnohospodarmi. Uroda, hlavne kukurica vsetko vysusene. Konecne poslednych par dni sme mali striedave dazd a mozem povedat, ze sa vysusena trava pozbierala a znovu zazelenela. To mnozstvo dazdu nepomohlo zial farmarom. Uz teraz ceny za potraviny idu hore! Tie len zacinaju rast.
V tom mojom niekolkodennom zapale pisat, som pozabudol spomenut aspon v par vetach najvyznamnejsiu udalost leta – OH. Nepovazujem sa za experta, aby som OH v Londyne kritizoval, ci analyzoval. Mozem len povedat moj dojem a dojmy. Sedel som obycajne kazdy den od rana do neskoreho pobedia a pozeral vsetko mozne, co ma len trochu zaujalo. Najviac to bola gymnastika, atletika, skoky do vody, plavanie a sporadicky rozne ine discipliny. U nas sme mali moznost sledovat dianie na OH na styroch kanaloch, ktore vysielali rozne discipliny. Co mna sameho prekvapilo, lebo ja nie som nejaky nadseny fanda kolektivnych sportov, ze som celkom zo zaujmom sledoval volejbal, basketball a nie len plazovy volejbal. Najviac ma zaujal zapas Canady proti USA v zenskom futbale, kde nas rozhodca podrazil jeho rozhodnutiami a vyradil nase zeny zo sance vyhrat nad USA a pripadne ziskat zlatu. Cela Canada bola tazko pohorsena rozhodovanim. Nebol to len futbal, kde rozhodca poskodil Canadske druzstvo, to sa stalo aj v boxe. Uplne pochybene rozhodovanie. Inac mozem len vychvalit celu organizaciu hier, neuveritelne pripravene zariadenia, vsetko v perfektnosti. Myslim, ze si cela organizacia a priebeh zasluzi jednicku. Co ma najviac prekvapilo, ze pocas Hier nedoslo k vaznejsim konfliktnym situaciam, protestom ci teroretickym utokom. Za cele dva tyzne vraj bolo zatknutych nejakych 250 ludi pre male incidenty. Super, ja som predpokladal, ze dojde k vaznejsim incidentom! Boli to senzacne OH! To vysedavanie pred telkou ma odviedlo od vsetkych inych povinnosti ako jednou z nich bolo nacas odpovedat na moju e-mailovu postu. Tu som posunul do buducna. “I am back”, ako v poslednom druhom dieli filmu “The expendables 2” prehlasil Arnold, ked sa objavil na scene.
Blizim sa nezavratne ku konci siestej strany. Boy, to bol pre mna ako marathon napisat tolko stran! Dufam, ze kto z vas sa dopracoval a cital do konca, ze som vas neunavil na smrt.
Prajem vsetkym, ktori a prebojovali do konca mojich taranin len to najprijemnejsie leto, co z neho este ostava. Prijemnu jesen a dobre zdravie prekonat zimu.
To a mnoho viac praje
Milan

Wednesday, August 22, 2012

Leto 2012

V Statnej galeri pred prehliadkov obrazov Vincenta van Goga Posedenie a vecera na nasej terase.










Bicyklistka Eva pri vyschnutych jazerach v nasom okoli.













































































Pohostenie na terase u Kunstadov v spolocnosti Mullerovcov








































Leto na OTTAWA River - Rocne stretnutie plavcov.












































































































Ottawa - nedela 19-teho augusta 2012 – leto
Zobralo mi niekolko tyzdnov pozbierat vsetku odvahu, ktora este ostala z minulosti. Sednut za pocitac a napisat kratky prispevok na moj blog. Zaroven nepriamo odpovedat na niekolko listov, na ktore dlzim uz dlhsiu dobu odpoved. Ospravedlnujem sa, ze som na seba nechal tak dlho cakat s odpovedou. Mea culpa! Prisiel vsak cas napravit zameskane s vierou ze “neotravim” zivot s mojimi taraninami. Dufam, ze to nebude velmi bolestive citanie?
Ked sa pamatam, posledne som dal prispevok na BLOG niekedy v aprili, okolo Velkonocnych sviatkov, to po stvormesacnej prestavke z konca decembra minuleho roku. Vtedy, z nicoho-nic, som opustil myslienku pokracovat v pisani mojich prispevkov na pravidelnej tyzdennej, alebo mesacnej baze. Stratil som zaujem a volu pravidelne opisovat par prezitych dni, kronikovat, ako sa kruti svet okolo nas, ci spravnejsie, ako sa my krutime v tomto svete. Upadol som do intelektualnej latergie! Robil som to do vtedy viac ako sest rokov a dal som na web nejakych 250 prispevkov, ked nie viac. To je najmenej 500 az 700 stran, rozsah dlhej novely, knihy. Nas zivot sa ustalil do pravidelnej rutiny. V principe, den za dnom to iste s malymi, nie dolezitymi zmenami a variaciami. Tym, ze som prestal s mojim blogom, urcite som sklamal par ludi, co si radi pozreli a precitali, co som napisal a co mi lezalo na na srdci a mozgu. Lutujem, ze som sklamal par mojich vernych citatelov. Najviac som ale sklamal sam seba, ze som stratil to nadsenie, “drive” pokracovat. Nebolo to len v pisani mojho blogu, sklamal som aj v “artistickej” oblasti. Uz sa ani nepamatam, kedy posledne som drzal v ruke spachtlu alebo stetec? Pred par mesiacmi na natlak od blizkych priatelov a hlavne Zuzky, som sa rozhodol, ze sa znovu pustim do modelovania, socharciny a urobim este par bust, portretov. Zacal som s tym, ze som si bol kupit hlinu v nejakom keramickom podniku v downtowne. Na rade bola snaha urobit prvu bustu Frantu N., mojho treningoveho partnera.. Potom mal nasledovat Emil M. a po nom Peter K. Frantovu hlavu som si nafotil, rozmeral a pustil som sa do prace. Po mnohych dnoch a hodinach prace na jeho hlave, nie a nie dostat jeho podobu. Cim viac som na jeho vzhlade pracoval, tym sa menej a menej na seba podobal. Zacal som byt rozcarovany, sklamany z mojej neschopnosti a stratenej zrucnosti. Hlinenu hlavu, daleko od ukoncenia som zabalil do mokrych handier, zbytok hliny som dal Zuzke a ja som uzavrel moj pokus socharcit. Podobne skoncil moj pokus namalovat (spachtlou) hlavu stareho Indiana. Potrebuje to len nejake hodiny trpezlivej prace a ja neviem najst tu silu sa k tomu vratit a obraz dokoncit. Smutna to bilancia.

Ostala mi uz len jedna vasen aj ked tiez oslabena. Cetba! Kazde rano a to hovorim o rannych hodinach, dve ci tri hodiny po polnoci, kedy sa obycajne prebudim a neviem dalej spat. Nestracam cas a hned sa pustim do rozcitanej knihy o ktore nikdy nemam nudzu. Mam stale viac neprecitanych knih, ako precitanych. V poslednom case sa casto stane, ze po dvoch hodinach citania som schopny este do nejakej siestej zdriemnut, porerusit citanie a cakat na dodavku novin, ktore si objednavam. Su to OTTAWA SUN a OTTAWA CITIZEN. Tie obycajne prinesu nieco po siestej. Do vtedy este stihnem urobit konvicu kavy a otvorit pocitac, kde ma uz caka niekolko “mailov” a nez si ich stihnem otvorit a pozriet ostane mi akurat cas precitat si elektronicke noviny, nase Canadske a niektore Slovenske, ako je Pravda, Sme, Topky a pod. Mozem povedat, ze som celkom slusne informovany o politickej scene u nas v USA a na Slovensku. Teraz v mojej pozornosti dominuje Americka scena, ved za par mesiacov budu v USA volby. Politicka kampan je uz hadam rok v plnom prude. Prezident Obama je v nepretrzitej campani od kedy bol zvoleny. Za nedlho budeme mat Kongres Republikanskej strany. Demokrati nemaju na akych uspechov by stavali ich kampan, tak utocia nemilosrdne, spinavym osocovanim republikanov a ich kandidata na prezidenta a viceprezidenta.. Smutne, ked na tie jalove obvinenia im naletia ludia a znova budu volit Obamu a jeho Chicagsku mafiu.

Pondelok 20-teho augusta 2012
Rano som bol vo fitku. To je uz piaty krat od zaciatku minuleho tyzdna. Robil som 15 minut cardio na eliptickej masine a potom niekolko superserii pre vrsok. Nohy som vylucil, lebo po lahkom treningu minule som dostal velmi silne bolesti trieselneho vazu na pravej nohe. Hlavne, ze som nazad aj ked traningy su kratke, lahke aby som len svalom pripomenul, ze je cas sa davat nazad do formy. Na ceste domov som sa zastavil v potravinach, dokupil som par drobnosti a tri kusky salmona – lososa na dnesnu veceru. Isiel som na internet a nasiel som si celkom zaujmavy recept, vyskusam. Predtym ako som zasedol za pocitac, vyrusil ma hrmot na nasej ulici. Asi pol tucta aut a roznych velkych trakov. Prisli vyrubat niekolko stromov, ktore vyrastli do velmi velkej vysky a zacali ohrozovat niektore nase bungalowy. Bolo velmi zaujmave pozerat ako ta skupina rychle a efektne pracovala. To ma odviedlo od pisania a za cele poobedie som akurat stihol napisat tento odstavec. Neboli tu dlhsie ako dve a pol hodiny a vsetko bolo urobene, popilene konare rozdrvene na triesky, vsetko upratane a odnesene.
Teraz trochu na inu notu. V poslednom case na literarnej scene zacinaju byt velmi popularne trilogie. V nedavnej minulosti to bola velmi popularna trilogia “The Girl with Dragon tattoo”. Na Slovensku to bolo skor zname pod nazvom: “Muzi, co nenavidia zeny” od Svedskeho spisovatela Stieg Larssona. Druhy diel tu niesol nazov “The Girl who Playd with Fire” a posledna epizoda isla pod nazvom: “The Girl who kicked the Hornets’ Nest”. Ja som najskor precital vsetky tri diely, ktore dohromady mali okolo 2.500 stran. Vynikajuca cetba! Prirodzene, ze som s netrpezlivostou cakal na filmovu verziu, ktora ma nesklamala. Naopak, videl som tie tri diely niekolkokrat a naviac aj americku verziu prveho dielu.
Potom prisla dalsia trilogia od spisovatelky Suzanne Collins, ktora ma velmi zaujala pod nazvom “The Hunger Games”, druhy a treti diel: “Catching Fire” a “Mockingjay”. The Hunger game film mal a stale ma obrovsky uspech. Za necele 4 mesice film zarobil 680 miliard dollarov. V tychto dnoch prichadza na trh DVD. Mal som silne nutkanie si to DVD kupit. Film bol senzacne urobeny. Na jesen ma prist do kin druhy diel “Catching Fire”. Vsetky tieto knihy boli a stale su na bestseller liste Amazon Canada.
Pred par tyzdnami sa objavila dalsia trilogia od spisovatelky E L JAMES (pseudonin). Prvy diel s nazvom: “Fifty Shades of Grey”, druhy diel “Fifty Shade Darker” a posledny “Fifty Shades Freed”. Nevediac vela o tejto trilogii, len, ze naraz sa stala cislo jedna bestseller a dodnes si drzi tu poziciu. Len tolko som vedel, ze to ma byt eroticky serial o ktorom hlavne zeny vela hovoria a su do knih zblaznene. Stiahol som si tu trilogiu do mojej KINDLE a zacal som citat. Z erotiky sa vyklula viacmenej lahka pornografia, kde sa skoro v celom prvom diele nic ine nerobi ako sulozi. Po kazdej precitanej kapitole som knihu odlozil viac s opovrzenim ako s prijemnym zazitkom. Je to asi neukojena fantasia spisovatelky, ako by si asi priala mat sexualny zivot, ktory sa jej zrejme nedostaval. Je to obrovsky hit, hlavne medzi zenami a super bestseller v mnohych krajinach. Cital som, ze sa desiatky mladych hereciek uchadza o stvarnenie hlavnej predstavitelky Anastasie Steele, ktoru zviedol a zaucil do umenia sexu sarmantny, mlady neodolatelne krasny bilionar Cristian Grey. Ja som sa viacmenej rozhodol nepokracovat v cetbe tejto trilogie a radsej sa zahlbit do niecoho serioznejsieho.
Pred viac ako tyzdnom, ked k Marianke prisla Nancy zo socialnych servisov, ja som vzal Evu do Kanata Centre, kde ona rada chodi po obchodoch “window shopping” a ja obycajne idem doobeda do kina. Myslim, ze som sa vybral na film: “The Bourne Legacy”. Kedze som mal nejaku polhodinu casu pred premietanim zastavil som sa v predajni knih Chapters – Indigo a rovno som si to slapal do oddelenia politiky. Nasiel som, co som chcel! Kniha s nazvom “THE AMATEUR” “Barack Obama in the White Hose” od spisovatela a novinara Edwarda Kleina, autora hromady knih, ako napr. THE TRUTH ABOUT HILLARY, alebo THE KENNEDY CURSE a mnohe ine. “The Amateur” kniha je zalozena na viac ako 200 interview, ktore autor urobil v jednom roku a spracoval do velmi vzrusujucej publikacie, ktoru ked som po navrate z kina otvoril, uz som nezavrel az koncom minuleho tyzdna, ked som knihu docital. To ostavali len dva dni do ukoncenia OH, ale ja som bol viac v knihe, ako na obrazovke a prenosoch z OH. Ta kniha je hadam najdolezitejsia politicka kniha tohoto roku. Kto ju precita nikdy sa nebude na Obamu pozerat s ruzovymi okuliarmi, skor s hrozou co caka Ameriku ked sa dostane nazad do Bieleho domu na dalsie styri roky. Idem si kupit este dalsie dve. Od Denesh D’ Souza s nazvom “Obama’s America” unmaking the American dream; a dalsiu knihu od Aaron Klein “Fool me twice”. Mozem povedat, ze mna neoklamal “fool” ani raz!
Sorry, blizi sa piata hodina poobede, je cas ist pripravit veceru, potom posediet pred telkou a obcerstvit si, co sa deje v politike a vo svete. Bude to teda losos, spargla a trochu rize. Pokracovat budem zajtra.

Utorok 21 Augusta 2012 – 44 rokov od invazie bratskych armad do Ceskoslovenska.
K pocitacu, tak ako vcera som sa dostal az poobede. Rano som bol vo fitku! Celkom slusne sme si s Frantom zacvicili aj ked obaja sme daleko od toho, ako sme trenovali pred rokom. Trochu sme debatovali a uvazovali, ci sa znovu zapiseme na lyzovanie na Camp Fortune v Gatineau parku na Quebeckej strane, alebo dame prednost Pakenhamu, kde su daleko miernejsie tereny, vzdy super uprvene a trochu kratsie. Od nas je to len polhodina cesty autom, ziaden trafik. Co je hlavne, ze ludia nad 70 lyzuju zadarmo. Good deal! Uz Vlasta aj Franta aj ja zaciname pocitovat trochu strach z lyzovacky na tazsich terenoch s hromadou mladeze na ich snowboards. Uvidim, ako sa obaja rozhodnu, lebo na Camp Fortune chodi vela cechov, slovakov ich priatelov. Ja by som privital, ked by chodili na Pakenham, samemu sa mi nebude velmi chciet.
Bolo velmi pekne od Dura V. ked som od neho obdrzal hromadu “links” na udalosti pred 44 rokmi. Nevahal som a rozposlal som to vsetkym, co mam v adresare. Treba si stale pripominat ohavnu okupaciu Ceskoslovenska, znasilnenie krajiny, ktora zacala len trochu dychat slobodami. Bolo to nehorazne potupenie nasho ludu! Aj ked je to 44 rokov, dlhy cas, netreba na tieto udalosti zabudnut. Pre nas, co zijeme mimo, to bol impuls odist a hladat kludnejsi zivot nie pod bagancami sovietskych uzurpatorov. Keby to nebolo, asi by sme vsetci este dnes zili, pripadne zomreli v nasom rodnom kraji. Nikdy som neolutoval, ze som odisiel aj ked sa rad na kratko obcas vraciam nazad. To vracanie nazad sa asi velmi obmadzi v najblissich rokoch pre vaznu zdravotnu situaciu Marianky a nakoniec aj moju.
Zdravotna situacia Marianky sa v poslednom case vyznamne zhorsila. Az ma to niekedy zaraza a vyraza moj dych. Nema to nic do cinenia z celkovym fyzickym zdravim. Marianka nema ziadne bolesti, na nic si nestazuje, je perfektne zdrava, co sa tyka jej organov. Problem je s jej hlavickou! To bolo aj pred mnohymi rokmi, ked zacali jej zdravotne tazkosti. Pred par rokmi prisla dalsia stranka jej onemocnenia. Rapidne stracanie schopnosti hovorit a citat. Posledne roky jej schopnost nieco povedat pozostava z par slov ako: “ja som chora”, I am old” a podobne. Zial nic viac z nej nevieme dostat. Nevie povedat, ze napr. potrebuje ist na potrebu, to mozeme len hadat, ked z nicoho nic sa zacne v kresle mrvit, ci vstavat. Tak hadame, ze ci je hladna, nevie si o nic poziadat, v tej olasti je to lahsie. Davame jej jest kazde dve-tri hodiny a zatial ma vybornu chut. Horsie je z popijanim tekutin, to skoro musime do nej nanutit. V poslednom case sa jej ovladanie noh a ruk podstatne zhorsilo. Chodza sa spomalila, hlavne v nasom bungalowe sa pohybuje s velkou opatrnostou a bojazlivostou. Uz len prekrocit prach z family room do kuchyne je velkou prekazkou. Je velmi nestabilna, musi sa stale niecoho drzat, boji sa vstupit do kupelky, sednut na zachod a teda casto sa stane, ked na nu pride potreba, nestihneme prist na cas na zachod a potom je dalsi disaster. V principe dievca nam nevie naznacit, ze potrebuje na potrebu a v noci uz vobec nie. Denne pouzijeme aj styri plienky pre nu. To vsetko by nevadilo, len keby vedela hovorit a vyjadrit co potrebuje atd..Je vo vlastnom baraku stratena, dezorientovana, nevie kde co je ani sa trafit na zachod, alebo do spalne. Jasne sa zacina ukazovat predpokladana paralyze noh a ruk. Spomalena, slimacia chodza, odmietanie pouzivat pravu ruku pri jedeni jasne nazancuju, ze nie je vsetko OK. Aj ked Marianka vyzera velmi mlado, je stihla, ale slabucka a viac a viac sa ukazuje jej vek vo vraskach tvare, ktore sa mnozia. Aj tak si ludia myslia, ze je to moja dcera a nie manzelka.
O mojom zdravotnom stave nemam ani chut pisat. Prekrocil som 75 rok a vsetko sa zacalo rutit s mojim zdravim k horsiemu. Minuly rok, zlcove kamene mi otravili zivot na niekolko mesiacov. Najskor ich odstranenie a potom operacia, odstranenie zlcniku. Od vtedy mam zdute brucho a nie sa ho zbavit. Jedna patalia odisla, druha prisla. Kycelny klb na pravej nohe kde mam artritidu. Ten klb mi zacal sposobovat mierne bolesti a ja som to protektoval krivanim. To vyvolalo zapal bedrovych svalov, ktore sposobili ukrutne bolesti ze som dvakrat musel ist na pohotovost. Zacal som pouzivat z mojej iniciativy silne davky aspirinu a po niekolkych dnoch som ten zapal utlmil aj ked stale mam lahke bolesti a po par desiatkach metrov chodze, zacnem krivat a bolesti sa zacnu vracat. Konecne, pred tyzdnom som si povedal, co je dost to je dost a zacal som nazad chodit do fitka. Dnes to bola uz siesta navsteva a trening po mnohych mesiacoch. Ked som sa pokusil ist trenovat po dvoch treningoch v minulosti, vzdy som sposobil nejake ublizenie a musel som prestat. Teraz davam pozor. Vylucil som trening noh, lebo mi sposoboval bolesti trieselneho vazu, ale kludne mozem cvicit hrudnik, vrchny chrbat, ramena a ruky. Prirodzene opatrne a zo znizenou intenzitou. Ked nic ineho, aspon desiatku setov a potom dobru silnu sprchu. Bojim sa, ze tie bolesti sa mozu kedykolvek vratit a tak som velmi opatrny. Je to smutne ale v mojom veku clovek musi zacat “hamovat”! Co je smutne, ze to som nebol len ja, ale aj nas kamarat Sano B. ktory v tom istom case zacal mat trochu ine, ale rovnako neprijemne zdravotne problemy. Konecne obom nam tie zalezitosti zabranili sa zucastnit v Bratislave na ceremonii odovzdavania cien pre vitazov sutaze “DO FORMY”. Coho sa bojim, ze ani v blizkej buducnosti sa asi nedokazem uvolnit a prist na tuto akciu. Velmi ma to mrzi, ale zivot uz je taky, zatoci s clovekom, ked najmenej cakas.
Uz som na piatej strane, nikdy predtym som nenapisal dlhsi prispevok na moj BLOG ako tri strany a to dokonca, ze by som spomenul moju dalsiu lasku, mimo cetby. Filmy, ktore si nenecham ujst na pravidelnej tyzdennej base. Rad sa pozriem aspon na jeden film tyzdenne a casto aj na dva. Casto vybehnem do kina v piatok na skoru premieru do obeda. Inokedy, len v sobotu, ked ku Marianke pride servis zo socialnych servisov. Obycajne som v kine sam. Eva, ta preferuje chodit po obchodoch. Ospravedlnim sa, ale nejdem spominat filmy, ktore som videl a sa mi pacili. Je ich desiatka, ked nie desiatky za tie styri mesiace, co som sa zdrzal pisania. Mnohe filmy by si zasluzili spomenut, ale ako sledujem noviny zo Slovenska, velmi skoro po premiere v Canade, alebo USA, ich bez oneskorenia davaju aj vo vasich kinach. Len pre zaujmavost, za posledne dva tyzdne som videl “The Bourne Legacy”, “The Dark Knight Rises”, “The Expendables 2” a “Total Recall”. Vsetky mozem doporucit ludom, co zboznuju “action” filmy. Musim sa priznat, ze ked som tuto sobotu uz nemal co vidiet z mojho zanru akcii, isiel som na film s nazvom:”The Odd Life of Timothy Green”. Nemal som to robit, lebo to je film, kde musis mat v ruke cely cas vreckovku a utierat si slzy. Velmi dojemny film, ale nie pre mna, co sa povazujem za “macho” chlapa. Dokonca z nedostatku action filmov, som isiel aj na komediu “The CAMPAIGN”. Parodia na volby v USA.
Inac, mimo hore spomenutych doporucujem vidiet “The amamazing Spider man”, “Snow White & Huntsman” a mnoho inych.
Cas vecere, budem pokracovat zajtra dobeda!

Streda 22-ho augusta 2012
Z doobedia je zase poobedie. Rano som stihl precitat len jedny noviny. Z klubu som si priniesol este jedny a tak som zalahol a cital. Prebral som sa k zivotu, ked ma Eva zavolala nieco zjest. Na dnesnu veceru som vytiahol bravcovu “panenku”. Kupil som styri kusy, mali ich na vypredaji za velmi dobru cenu. Este neviem ako ju budem robit, ked nebude prsat tak mozno na BBQ. Vcera som sa konecne dohodol so Zuzkou, ze mozu prist v nedelu na slubenu veceru, ktoru sme planovali urobit na oslavu Petrovych 69 narodenin, viac ako pred tyzdnom. Emergancy v rodine si vyziadalo pritomnost Zuzky u jej syna Erica, strazit dve deti, jedno starsie a druhe dvojtyzdenne novonarodeniatko. Matka Shanon musela do nemocnice pre nejake poporodne komplikacie a silne bolesti. Dnes doobeda som zavolal aj Mullerovcom, aby tiez prisli a mohli sme oslavit jeho dve zlate medaile z Panamerickych hier, ktore dostal za vitazstvo v hode kladivom a v hode s bremenom. Nie len zlate, ale urobil aj dva nove rekordy vo svojej kategorii na spomenutych hrach. Hlavny chod budu urcite stejky ale mam problem s predkrmom. Urobim asi slimakov?
Za nejake dva mesiace zacne u nas sezona opier z Metropolitan Opara. Chystam sa objednat listky cez internet, len mam problem sa rozhodnut na ktore opery. Nie som zas taky fanatik, aby som videl vsetky, ktore na prichadzajucu sezonu ponukaju. Agi mi uz davnejsie doporucila ist na “Napoj lasky” od Donizettiho. “Othello” od Verdiho; “Titus” od Mozarta; “Maskarny ples” od Verdiho – nova inscenacia a dvojicu dalsich Aida a Verdiho “Rigoletto. Sest opier za sezonu by malo stacit! Vsetky opery su obycajne vypredane tak bude mudro si objednat listky dopredu. Uz sa “tesim” na spolocnost geriatrie. Mladeho cloveka na predstaveniach nenajdes.
Predpovede pocasia aspon na najblizsich par dni slubuju pekne a teple pocasie. Po tejto stranke sme mali neuveritelne leto. Skoro bez vynimky, krasne slnecne pocasie a vysoke teploty. Nebolo to vitane polnohospodarmi. Uroda, hlavne kukurica vsetko vysusene. Konecne poslednych par dni sme mali striedave dazd a mozem povedat, ze sa vysusena trava pozbierala a znovu zazelenela. To mnozstvo dazdu nepomohlo zial farmarom. Uz teraz ceny za potraviny idu hore! Tie len zacinaju rast.
V tom mojom niekolkodennom zapale pisat, som pozabudol spomenut aspon v par vetach najvyznamnejsiu udalost leta – OH. Nepovazujem sa za experta, aby som OH v Londyne kritizoval, ci analyzoval. Mozem len povedat moj dojem a dojmy. Sedel som obycajne kazdy den od rana do neskoreho pobedia a pozeral vsetko mozne, co ma len trochu zaujalo. Najviac to bola gymnastika, atletika, skoky do vody, plavanie a sporadicky rozne ine discipliny. U nas sme mali moznost sledovat dianie na OH na styroch kanaloch, ktore vysielali rozne discipliny. Co mna sameho prekvapilo, lebo ja nie som nejaky nadseny fanda kolektivnych sportov, ze som celkom zo zaujmom sledoval volejbal, basketball a nie len plazovy volejbal. Najviac ma zaujal zapas Canady proti USA v zenskom futbale, kde nas rozhodca podrazil jeho rozhodnutiami a vyradil nase zeny zo sance vyhrat nad USA a pripadne ziskat zlatu. Cela Canada bola tazko pohorsena rozhodovanim. Nebol to len futbal, kde rozhodca poskodil Canadske druzstvo, to sa stalo aj v boxe. Uplne pochybene rozhodovanie. Inac mozem len vychvalit celu organizaciu hier, neuveritelne pripravene zariadenia, vsetko v perfektnosti. Myslim, ze si cela organizacia a priebeh zasluzi jednicku. Co ma najviac prekvapilo, ze pocas Hier nedoslo k vaznejsim konfliktnym situaciam, protestom ci teroretickym utokom. Za cele dva tyzne vraj bolo zatknutych nejakych 250 ludi pre male incidenty. Super, ja som predpokladal, ze dojde k vaznejsim incidentom! Boli to senzacne OH! To vysedavanie pred telkou ma odviedlo od vsetkych inych povinnosti ako jednou z nich bolo nacas odpovedat na moju e-mailovu postu. Tu som posunul do buducna. “I am back”, ako v poslednom druhom dieli filmu “The expendables 2” prehlasil Arnold, ked sa objavil na scene.
Blizim sa nezavratne ku konci siestej strany. Boy, to bol pre mna ako marathon napisat tolko stran! Dufam, ze kto z vas sa dopracoval a cital do konca, ze som vas neunavil na smrt.
Prajem vsetkym, ktori a prebojovali do konca mojich taranin len to najprijemnejsie leto, co z neho este ostava. Prijemnu jesen a dobre zdravie prekonat zimu.
To a mnoho viac praje
Milan