Monday, August 22, 2011

43 rokov od invazie Ceskoslovenska

Pred par dnami sme sa vybrali s Ankou a Mariankou navstivit mojho bratranca Janka. Skoda, ze som neurobil viac zaberov. Este horsie, ze ho skoro niet vidiet!

Jack Layton, vodca NDP (New Democratic Party) po kratkej chorobe - rakovine, umrel dnes rano v mladom veku 61 rokov . Ottawa 08 21 11 – nedela (vyznamne 43-tie vyrocie)



Na vyrocie invazie spojeneckych armad Warsavskeho Paktu, ktore sa udialo takto pred 43 rokmi, ma upozornil nas kamarat Juraj Visny. Poslal mi clanok uverejneny v denniku SME, ako spomienku na tie dni, ktore vyrazili spolocny dych Cecho-Slovakom a vsetkym ludom, nie len v Ceskoslovensku. Predtym, to bol vzdy Sano B. ktory vzdy napisal par riadkov k tomuto aktu brutality na ceskoslovenskom lude. Bol to akt, ktory koniec koncov otriasol celym komunistickym svetom a bol zaciatkom ich konca aj napriek vsetkej snahy znormalizovat situaciu a zaviest nazad tvrdy totalitny system komunistickych zurvalcov. Co sa im na kratky cas nejakych 20 rokov podarilo, ked cela ta nafuknuta bublina komunizmu praskla pod silou “neznej revolucie”. Ked sa nepletiem to bolo nejakych 20 rokov plus, potom, co do Ceskoslovenska vtrhli vojska Warasavskeho Paktu. Aka obrovska skoda, ze sa toho nedozil moj otec. Chybalo len niekolko mesiacov a bol by umrel s usmevom a uspokojenim na tavari.

Ja som tu invaziu nezazil na Slovensku. Bol som vo Vychodnom Nemecku, kde som natacal moj posledny film Bieli Vlci, ked doslo k tejto invazii. V tom case som byval v “guest hose” v prekrasnej vile, kde mnohe miestnosti obyvali hostia filmoveho studia DEFA. Medzi nimi bol aj slavny rusky skladatel s manzelkou. Ked sa k nam, sediac v spolocenskej miestnosti, dostala sprava o prepadu Ceskoslovenska, ta pani sa rozplakala a hlboko sa ospravedlnovala, za tento barbarsky akt komunizmu, vediac, ze som zo Slovenska. Na druhy den to boli ludia z produkcie filmu, ktori sa snazili vysvetlit situaciu. Prirodzene, ze som im to nezjedol ale mal som povinnost este urobit nejake zabery a poziadal som o uvolnenie ist domov. Co mi dali s tym, ze mnohe zabery, ktore sa natacali v Jugoslavii v ktorych som mal byt, nahradia s niekym, co bude predstierat, ze som to ja.

Dva tyzdne po invazii som pristal v Prahe na Ruzini. Z pristavajuceho lietadla som videl, kolony parkujucich tankov a vojenskych vozidiel. Inac, po prichode do Kosic som nie velmi zaznamenal rusku pritomnost, len pochmurnu naladu ludi. Zrejme vojska sa uz utiahli do ich vybranych zakladni. To boli uz dni, ked mnoho z mojich a nasich blizkych priatelov davalo “s bohom” ceskoslovensku a masivne pochodovali do emigracie. Nie ja a niekolko dalsich, co sme ostali v Ceskoslovensku s vierou, ze ruske vojska sa stiahnu a odidu nazad. Ked sa tak nestavalo, dva roky po invazii aj ja som sa zpakoval a odisiel z ceskoslovenska aj s Mariankou cez Taliansko do Canady. To bolo 41 rokov nazad. Tazko uverit, vsak to je hotova vecnost v zivote cloveka. Odchadzali sme mladi a anbiciozni. Uzili sme si Canady v plnej miere, uspesne a s najvacsim zadostucinenim. Prezili sme za tie dlhe roky ten najkajsi cas v plnom zdravi a pohode este do nedavnych rokov. Prvou obetou naruseneho zdravia a pohody z pred par rokov bola a je Marianka. Poslednych niekolko tyzdnov sa zda, ze ja som pre zmenu na rade s komplikaciami, ktore ma neocakavajuc prepadli, ako som naznacil v poslednom prispevku.

08 22 11 – pondelok
Po “dlhom”vikende, som sa dnes rano znovu vybral do fitka aj so zranenim, ktore som si sam zapricinil na poslednom treningu, ked som trochu prehnal otacanie trupu s kladkou a zacitil som neprijemny bolestivy pocit, nieco ako ked si clovek natrhne sval. Tentokrat to bolo vo vnutri v oblasti pravej ladviny, kde som predtym v poslednych tyzdnoch mal silne bolesti. Bol som opatrny a dokazal som prejst cez “starecky” trening, bez vaznejsieho problemu. Ked som vstupil do auta a nastartoval motor zaplo sa aj radio na ktorom prave ohlasovali, ze jeden z nasich poprednych politikov, vodca NDP (Novej Demokratickej strany) Jack Layton dnes rano umrel. Jack mal rozne prezyvky, najviac mu vsak sedela “Taliban Jack” pre jeho sympatie k Talibanu. Mr. Layton uz dlhsiu dobu zapasil s rakovinou prostaty. Len co sa z toho dostal, ohlasil, ze ma este inu rakovinu. Vzdal sa vedenia NDP s tym, ze sa vrati do funkcie, ked prekona tuto dalsiu prekazku. Este pocas volieb v maji bol plny energie a nadsenia nad fantastickym vitazstvom NDP, ked ziskali 103 kresiel v parlamente a stali sa oficialnou opoziciou. Dlho sa tomuto vitazstvu netesil. Pred asi mesiacom, ked oficialne docastne odstupil z funkcie, bol uz na umretie. Vychudnuty so slabim hlasom. Nedaval som mu viac ako dva mesiace zivota, co sa naplnilo. Nikdy som s jeho politikou socializmu nesuhlasil ale bol farebnou osobnostou a zabavnym parlamentarom v tom nam vsetkym bude chybat.

Vcera nas k veceru milo prekvapila nasa liska / lisiak. Vsimol som si ju, ako sedi pri chodniku a sustredene s pozera k domu nasej susdky, ktora ma velku macku do ktorej sa liska urcite zamilovala aj ked macka ju uz predtym odmietala. Tentokrat liska, lisiak, dokonca zacala vydavat nejake zvuky volajuc “milenku” macku. Ked asi po 15 minutach nic sa nedialo liska odpochodovala trochu dalej medzi stormy, kde este dlho sedela.

V piatok k veceru mi konecne zavolal Dr. Inovye. Podla toho, co mi dnes povedali v medical klinike on je specialista na gastro-intenstinalne problemy. Chce na mne dalsi krvny test a ze ma posle na MRI – (magnetic rezonance imiging), lebo vysledok ultrazvuku mu nedovoluje urobit potrebnu IRSP analyzu. Po jeho vyhodnoteni mam sa okamzite ohlasit u dalsieho specialistu, chirurga Dr. Joel Weaver na odstranenie zlcnika a pripadne rozbitie zlcnikovych, alebo ladvinovych kamenouv. Ako sa ukazuje, este nie som von z tej mojej zdravotnej mizerie a vraj “jednou nohou som stale v hrobe” aj ked sa citim velmi dobre. Zatial som pocas tych par tyzdnov poberania antibiotics, nic nerobenia, zachoval som si tu istu vahu, ako ked som zisiel s hmotnostou dole z 204 lb. na 188 lb. To je fajn a “dendy”, ale nie dost! Chcem zist dole na 180 lb. Co ma stve, ze ten ubytok na hmotnosti sa ukazuje najviac na strate svalov na rukach, nohach a nie vela na bokoch a pase. Pozitivnym vysledkom pocas tych 20 dni bol znozeny krvny tlak na 110 / 65 s tepovou frekvenciou okolo 88. Vzdy po treningu moja tepova frekvencia bola okolo 110 az 120 uderov v minute. Strasne vysoka. Vsetky tieto parameter sa upravili aj vdaka znizenej abstinencie alkoholu.

V sobotu doobeda som sa vybral ako obycajne do kina. Tentokrat pre mna na velmi netradicny film, melodramu, ci Holocaust dramu SARAH’S KEY. Pribeh z obdobia druhej svetovej vojny, odohravajuci sa vo Francii, kde zhrnali vsetkych zidov a odosielali do koncetracnych taborov. Dej sa preklina so sucastnostou, kde jedna novinarka sa snazi objavit osud maleho dievcatka, ktorej sa podarilo utiect z koncetracneho tabora. Novinarku stvarnuje Kristin Scott Thomas a tu malu dievcinu Melusine Mayance. Kniha s rovnakym nazvom je na 9 mieste Amazon Canada BESTSELLERS liste. Predtym som sa bol pozriet na film THE HELP, kde kniha s rovnakym nazvom je na prvom mieste bestseller listu Amazon Canada. Na oboch filmoch som slzil viac ako obycajne. Oba filmy boli velmi dojemne a ja asi velky slaboch, ked filmove dramy ma vedia vyprovokovat k slzam.

Ok, ukazuje sa, ze som uz na zaciatku tretej strany a to je cas skoncit s mojim pisanim. Mal som este v umysle pisat o mojich mnohych rozcitanych knihach v ktorych sa neviem dostat dalej, ako cez 50 stranu to preto, ze ma zaujme vzdy dalsia nova. Ale o tom hadam na buduce. Nemam ziadne nove fotografie, aby som spestril tento prispevok, len tu zamilovanu lisku a zaber z navstevy u mojho bratranca Janka. Uvidim, ci najdem aj nieco viac, co som nedal doteraz na blog.

Prajem prijemny ostatok letnych dni!

Milan

Thursday, August 11, 2011

Jednou nohou skoro v hrobe?

CANADA DAY, vsetci golfisti maju aspon nieco cerveneho na sebe! U Janka - mojho 88 rocneho bratranca na navsteve. Stale vo vybornej forme! Prva uroda na nasom zahone na backyarde S Mariankou na jednej z prvych vychadzok az jazeru s lekninmi. Nase kvety z maleho zahradkarskeho zahonu na backyarde Ottawa 08 11 11 – stvrtok
Takto, pred mesiacom a dvoma dnmi po roku pobytu odletela na Slovensko Agi. V poslednej desiatke rokov, ked doslo k tomu, ze osoba, ktora bola u nas ako opatrovatelka k Marianke odchadzala nazad domov, vzdy nejaky ten den predtym uz tu bola nahrada, aby sa este za pritomnosti odchadzajucej opatrovatelky nahrada “ohriala” do funkcie, oboznamila s okolim a zivotom v nasej domacnosti. Z mojej zanedbalosti, zacal som sa pozerat po nahrade trochu neskoro. Stalo sa, ze naraz som ostal bez opatrovatelky sam s Mariankou a teda 24 hodinovou povinnostou sa o nu starat. Aj ked sa o miesto uchadzala jedna mlada dievcina, musel som hned zamietnut, lebo ta mladucha chcela prist len na dva mesiace a potom sa vratit a pokracovat v studiu. Prirodzene, to nebolo prijatelne, vyhodit nejakych 2.500 dollarov na letenku a zdravotne poistenie mladej dievcine aby videla Canadu a potom “dakujem pekne, nazad domov na Slovensko”. Nechcem to natahovat, moja sestra pri nejakej vychadzke stretla staru znamu pani Annu, ktora zareagovala hned s tym, ze sa ponukla k Marianke prist. Vzalo to nejake dva tyzdne, pokial sa zorganizovala, povybavovala veci potrebne na dlhsiu nepritomnost. Konecne 29 jula pricestovala. Tak, ako ked prisla pred rokom Agi aj Anku si podrzali na pasovom aspon dve hodiny, pokial ma jeden z agentov, co ju odbavoval vyhladal a ja som mohol za nu s nim hovorit. Par otazok a viza na 6 mesiacov mala v pase. Pre mna jej prichod a prebranie funkcie opatrovatelky bolo samozrejme velkou ulavou aj ked nejaky ten den trvalo pokial sa Anka oboznamila ako to u nas chodi (denna rutina) a kde sa chodi na prechadzky a pod.

Do toho casu a nejaky den po prichode Anny, som sa staral sam o chod nasej domacnosti. Nakupy, varenie, starostlivost o hygienu, obliekanie,“grooming”, ba dokonca som s Mariankou zacal chodit na prechadzky. Plnych 20 dni bez ublizenia na mojom zdravi. Jediny problem bola totalna zavislost. Neopustil som z oci Marianku, nie len cez den, ale ani cez noc. No a tie noci skoro denne boli burlive, ked dievca nezvladla niektore svoje funkcie a ja som ju musel aj o druhej v noci sprchovat, umyvat, utierat a znovu ulozit do postele. Stalo sa, ze som to musel robit aj dvakrat za noc. Rano nasledovalo pranie a susenie, priprava ranajek a po nich prechadzka. Ked som potreboval niekde ist, Marianka vzdy isla somnou. Nemohol som si dovolit ju nechat o samote ani par minut. Ulava vzdy prisla, ked k Marianke prisla pani Nancy zo socialnych servisov v utorok a sobotu. Mohol som vypadnut z baraku na par hodin, ist do kina, predajne knih, ci na nejaky nakup potravin. Pred odchodom Agi, vazne som uvazoval, ze nebudem hladat nahradu. Poziadam servis o zmeny rozvrhu, aby ta osoba ku Marianke chodina doobeda na tri, alebo styri hodiny a po sluzbe by som ja prebral starostlivost. To by mi dovolilo skocit rano do fitka na trening, pripadne sa zastavit v potravinach a este nacas prist domov. Nakoniec som odskocil od tejto alternativy aj ked by mi take usporiadanie usetrilo plus - minus aspon 10 tisic dollarov rocne, co su priblizne vylohy mat niekoho pri Marianke, ked sa daju dohromady vsetky spojene vylohy. Nie je to maly peniaz pre penzistu a dovolit si to mozem len pre skutocnost cerpania RRSP, teda mnohorocnych uspor, ktore sa rapidne zcvrkavaju.

Dobre, ze Anka bola uz tu, ked na mna prisla zdravotna mizeria, aku som doteraz nezazil. Skoncil som na pohotovosti – emergenci, kde ma doviezol fyzicky vycerpaneho a mentalne skoro nepritomneho Emil M. Ten sa vyhadril, ze si myslel, ze som jednou nohou v hrobe, prinajlepsom, ze som presiel cez infarkt. Vraj som vyzeral a choval sa ako zombie. To bolo v nedelu pred desiatimi dnami. Doobeda som bol velmi aktivny, porobil som par veci co cakali urobit, ked okolo desiatej som citil, ze je cas este sa vratit do postele. Dlho netrvalo a zacal som citit chlad – chill, poziadal som este o extra teplu deku. Za chvilu som dostal zimnicu, triasku, ako ked by som mal epilepticky zachvat. Triaslo to somnou aspon 30 az 45 minut, ked som sa ukludnil. Po obede ma to vzalo este raz, hrkalo somnou, triasol som sa a nijak som nevedel sa utisit. Po asi polhodine ma to preslo, ked k nam prisiel Emil a Alice. Vidiac v akom som stave, hned ma bral do auta a zacali sme obchadzat zdravotne kliniky, ktore okolo tretej zavierali a v mnohych pripadoch lekar uz nebol pritomny. Nic neostalo ako ist na pohotovost do nemocnice.

Stastie v nestasti, kedze v Ontariu bol dlhy vikend. Pondelok sa oslavoval Civic Day, cez vikend nebolo na pohotovosti vela ludi. Lekar ma skoro videl, objednal ma na pondelok rano aby som prisiel na ultra zvuk. Emil znovu prisiel pre mna a ochotne ma odviezol a somnou cakal v nemocnici pokial som bol na ultrazvuku. Ten trval urcite plnu hodinu a pocas, technicka odisla parkrat za urologom, ci snimky su OK. Konecne sa dostavil aj urolog, potlacil mi zaludok a odisiel. Len pre demonstraciu v akom ubohom stave som musel byt, ked otazka technicky ako sme isli do ambulancie na vysetrenie bola “ci ten pan co je somnou (Emil) je moj syn?” Najviac zastrasujuce bol moj moc. Ten bol hnedo zlty, tmavy ako som nikdy nemal. Posedeli sme v cakarni aspon dve hodiny az ked ma do ambulancie pozval hlavny osetrujuci lekar, ktory uz mal pisomnu spravu od posudzujuceho specialistu lekara. Ten ma informoval, ze v zlcniku ci vyvodovych cestach mam sludge, nieco ako piesok a mozne zlcove kamene, ktore sposobobvali tie narazove silne bolesti. Tiez, ze je mozny zapal ladvin. Prikazal mi hned navstivit nasho family lekara, nechat si vziat krv a moc na rozbor oboch. Tiez ma vyzval, ked sa bude opakovat zimnica, aby som okamzite prisiel na pohotovost. Ta sa opakovala znovu v pondelok poobede po navrate z nemocnice. Mne sa ale nechcelo ist nazad do nemocnice. Lekar uz doobeda spomenul, ze si ma v nemocnici podrzia. To som nechcel! Co som urobil na druhy den, ze som skocil na nasu kliniku za nasim rodinnym lekarom.. Lekar mi predpisal nejake silne antibiotika. O niekolko dni som ho videl znovu, kde ma trochu vyplasil, ze to nie je najlepsie s mojim zdravim. Ze mam infekcny zapal ladvin a zlcniku, ze mam problem s pecienkou a ze mnohe vysledky elementov krvneho rozboru su bud vysoke alebo nizke, nedostatocne alebo nebezpecne vysoke. Odvtedy som mal este raz robeny rozbor krve a mocu tentokrat pre chirurga, ktory ma posudit, ci som pripraveny pre operaciu. Zatial sa od chirurga neozvali. Tak cakam!! Musim sa ale pochvalit, moc sa perfektne vycistil a podla lekara mnohe elementy krvneho a mocoveho rozboru sa vylepsili. Nie je vsak vsetko zatial OK.

Od predminulej needle som 12 dni az doteraz nemal ziaden alcohol, znizil som prijem masovych produktov na minimum, malo jem a pijem vela vody. Mierne bolesti v chrbte ostali ale mimo toho sa citim paradne. Hadam od pondelka zacnem znovu chodit do fitka.

Od mojho posledneho prispevku ubehol hadam mesiac, zatial sa udialo vela o by som mohol komentovat, ci uz na udalosti ako navsteva Canady buducim kralom Williamsom a jeho “charming” manzelkou Katy, zaver playoffs NHL, Wimbledon, momentalne prebieha Rogers Cup v Montreali a Toronte a mnoho inych veci. Staci dve strany! Ospravedlnujem sa za oneskoreny prispevok. Udalosti poslednych tyzdnov mi nedali klud a pokoj na pisanie. Mozete posudit, ze to bol pre mna trochu vzrusujuci cas a stale je. Pred polhodinou som odviezol Zuzku do opravne aut, kde uz mala urobene jej auto. Dala mi nejake caje a kvapky na zlcnik, ktore poslala Agi pre mna so zasielkou AB kremov pre Zuzku.

Pozdravujem a prajem prijemny ostatok leta.

Milan