Sunday, February 20, 2011

Family Day in Ontario

Ottawa 02 20 11 – nedela
Za chvilu bude cas obeda. Tradicne v nedelu, podla zvykov na Slovensku, obed bol vzdy sviatocny obrad, ked sa k obedu zisla cela rodina. Ked si dobre pamatam, obycajne prva bola hovadzia polievka, pripadne vyvarene maso s chrenovou alebo koprovou omackou, zemiakom a zeleninou. Ako hlavne jedlo boli bravcove rezne v trojobale so zemiakovou kasou a uhorkou. Pre mnohe rodiny v minulosti v case nedostatku a biedy to bol jediny masovy den v tyzdni. Ako sa veci zmenili! Aspon v nasom pripade, maso mame hadam kazdy den a niekedy aj dvakrat. Tazko by som si asi zvykol ho nemat. Som zrejme neporiadny manzel, je nedela a ziaden sviatocny obed, ba dokonca ziaden obed. Zjeme asi zvysky zo vcerajsej vecere, ked sme mali sviatocnejsiu veceru “Cornish Hans”, take male kurciatka s plnkou a brokolicou. Kurciatka som rozdelil na dve polovicky. Mali sme teda styri porcie a my sme len traja. Pred ukoncenim sa ozval Franta, ze je slameny vdovec, zena mu odisla na nejake party, kde on nemal chut ist. Tak som ho hned pozval, nech skoci na “svojho mustanga” a pricvala. Neutieklo viac ako 15 minut a bol tu. Tak sa mi to paci, ziadne velke ceremonie, kus jedla na tanieri a pohar vina. Vsetci sme si pochutili a ja s Mariankou sme ani nevladali vsetko dojest.

Nedelnajsi obed, ktory nemal byt, zachranila Agi, ked postavila varit sosovicu a v nej vyvarala stare, zosusene cabajske klobasky, len pre chut. Tie sa zial ani po vyvareni nedali jest, clovek by si na nich vylamal zuby. Zato sosovicova polievka bola vyborna, husta, stacil tanier a boli sme vsetci nasyteni. Agi spomenula, ze by sa do tej polievky hodili nejake parky alebo klobaska, zial v ladnicke nic takeho nebolo. Zahanbeny som sa obliekol a uz som bol na ceste do potravin. Ako vzdy, pokupil som trikrat viac ako bolo potrebne. Aj ked som uz mal rozmrazene hovadzie, dlhe kusy medzireberneho masa, ktore sme mali mat na dnesnu veceru, dal som ich nazad do ladnicky, budu na zajtra. Dnes budeme mat krasne cerstve file z pstruha so sparglami. Len dufam, ze ta jeden a pol litrova flasa bieleho vina vydrzi do vecere. Trochu som z nej popijal vcera s Frantom a teraz pri pisani tohoto prispevku. Ked nevydrzi, budem musiet z mojho vinneho skliepku priniest hore cely gallon. Nemam nic vo flasiach.

Pred par dnami, ked som bol na podobny nakup, neodolal som a kupil som pekny kus pravej hovadzej svieckovej. Velmi drahy spas! Dostal som neodolatelnu chut na “tatarsky beeftek”. Kedze dievcata neprejavili o tatarak zaujem, odkrojil som si poriadny kus a ostatok odlozil do mraznicky na iny cas. Kedze nemam mlyncek na maso, nastruhal som cely kus, namiesal vseliake koreniny, urobil som si hrianky potrete bohate s cesnakom a bol som “v jedackom opojeni ”. Ked som dnes skocil na ten rychly maly nakup, divil som sa ako vela ludi bolo v predajni. Potom mi to doslo, ze zajtra je v Ontariu sviatok tzv. Family Day”. S tym napadom uprostred zimy urobit dlhy vikend, prisiel nas Ontarijsky premier McGuinty pred volbami, aby sa zapacil ludom a znovu ho volili. Podobny den maju aj niektore ine provincie akurat po rozdielnymi menami. Federalna vlada uvazuje tento den urobit federalny sviatok. V pondelok vacsina obchodov a institucii bude zavreta. Vtedy vzdy, den pred takym sviatkom su obchody, potraviny, predajne alkoholu a piva zavrete. To ako keby boli ludia v panike a vzdy v taketo dni su plne predajne kupujucich. V predajni som stretol aj nasich dvoch susedov – starcekov (84 rocneho) Hanriho a Jemsa. Obaja su vo velmi dobrej fyzickej aj mentalnej kondicii. Pohybuju sa ako mladici, chodia velmi svizne a zrejme nic im nechyba ani po mentalej stranke. Nemozem si nic ineho priat, len aby som za 9-10 rokov bol v podobnej fyzicko-mentalnej kondicii. Ked vobec sa jeden toho veku dozije.

Na Slovensku sa casto pouzivaju rozne prislovia vztahujuce sa ci uz k menam ako “Medardova kvapka – styridsat dni kvapka” alebo “Katarina na blate, Vianoce na lade a opacne”. Jedno take prislovie, pravdepodobne vychadzajuce z dlhorocnej skusenosti je “Marec, poberaj sa starec!” Toto prislovie ma inspirovalo vydat sa minuly utorok do Osgoode, kde ma rozlahly bungalow Yvetta, dcera mojho bratranca Janka. Chlapec uz co nevidiet bude mat 88 rokov. Boli sme spolu cez Vianocne sviatky, ked ho k nam priniesla Yvetta. Patrilo sa teda ho ist navstivit. Nie je v najlepsom zdravotnom stave, mal nejake tazkosti s dychanim, nieco ako vodu v plucach. Este stale nie je OK, lebo ked na jeho poziadanie som ho vzal do mestecka na postu, kratkych 10 m k autu ho tak znicilo, ze dobre dve-tri minuty nevedel chytit normalny dych. Tu cestu do mestecka a nazad (priblizne 20 km) sme absolvovali zbytocne. Posta bola az do druhej zavreta a hodinu cakat vo vstupnej hale sa nam nechcelo. Priniesol som mu flasu vina a pivo Zlaty Bazant. Velmi sa potesil, len Misa, ktora sa stara o jeho bezpecnost je nanho prisna a nie velmi mu dovoli nieco alkoholickeho pit. Boy, ako to Janko mal rad.

Uz som v poslednom prispevku spomenul ze som uspesne znizil za jeden tyzden svoju hmotnost z 204.5 libier na 200. Tento tyzden sa mi podarilo znizit moju vahu o dalsie dva poundy. Vyborne! Len sa bojim, ze po tomto vikende nieco sa navrati, lebo som si dovolil vypit par poharov vina, vcera a dnes. Ked ano, tak prichadzajuci tyzden budem musiet pritiahnut opasok, jest znovu menej a dodrzat nealkoholicke dni az do dalsieho piatku. Uz som si overil za posledne dva tyzdne, ze to viem dokazat bez vacsich tazkosti.

V stredu som odviezol na letiste Zuzku. Peter mal appointment u lekara ktory nemohol, alebo nechcel zrusit. Zuzka ma poziadala, ci by som ju mohol odviezt. Absolutne a bez problemov. Dokonca som dobral benzin a presiel cez umyvarku aby som ju viezol v cistom aute. Od nas je to 30 km a cestu som stihol urobit za 30 minut. Zuzka bola trochu vyplasena, ci jej prejde batozina. Mala dost tazky kufor plny keramiky, ktoru ona robila. Niesla to ukazat jej tete na Floride, ktora robila profesionalne keramiku. Zuzka by mala byt nazad v stredu. Kedze som vedel, ze Peter bude sam, tak som ho na piatok pozval na veceru. Zial, neprijal lebo bol prave na ceste do Quebecu na Mt. Orford, kde mal mat cez vikend nejake preteky v zjazdarskych disciplinach. Byvat mal u Gabiho a Barbary v Eastmene. Na druhu stranu Orfordu, kde su vynikajuce zjazdovky je len 20 minut cesty autom. Zajtra by uz Peter mal byt nazad.

Musim sa s polutovanim ospravedlnit, ze nemam ziadne nove a zaujmave fotografie, ktore zvyknem pridat k mojim prispevkom. Vacsina fotiek z poslednych mesiacov neboli moje. Robila ich vacsinou Agi. Zial, posledny tyzden sa nefotilo a tak nemam co prilozit. Sorry, ale budete sa musiet zaobist bez fotodokumentacie. Sobotu som vyuzil a ako uz tradicne isiel som do kina na "action" film UNKNOWN v hlavnej ulohe Liam Neeson. Good movie! V nedelu, teda dnes rano som stravil dost casu v kupelke ked som si strihal vlasy na podstatne kratsie, ake som mal doteraz. Bol som teda zaneprazdneny hned od skoreho rana.

Minuly tyzden sme mali jeden den, ked teplota vyskocila na plus desat stupnov, aby hned v noci spadla dole na minus desat. Behom niekolkych hodin 20 stupnovy rozdiel. Teraz sme nazad v mrazoch a bez snezenia. Dokonca najblizsie dni mame mat krasne a slnecne.

Prajem vsetko najlepsie, prijemne dni a pohodu kazdy den!

Milan



Thursday, February 10, 2011

Zima 2011 v plnej sile a krase

Ottawa 02 08 11 – utorok
Uz druhy, ci treti den mam na jedalenskom stole vytiahnuty moj maly pocitac. Tak dlho, odkedy som sa rozhodol, ze je cas zacat davat nejake tie myslienky “na papier”. Dokonca som ho niekolko krat otvoril a zase zavrel bez uspechu, lebo vzdy mi nieco prislo do cesty, aby som zacal. Najcastejsie to bola lenivost! Je lahsie a prijemnejsie citat dobru a napinavu knihu, noviny, este viac sa oddat pocuvaniu radia, politicko-spolocenskych programov, rozhovorov, pri tom driemat a odpocivat. V poslednych tyzdnoch, ked nie mesiacoch sa prichytavam pri podobnej necinnosti fyzickej a mentalnej. Nie je to pozitivny vyvoj, beruc v uvahu mozog a jeho funkciu. Podobne, ako fyzicka neaktivita, ktora umocnuje upadok fyzickych sil a schopnosti. Aj ked sa snazim (nie vzdy s plnym nasadenim) predchadzat starecky upadok, po 75-tke, akoby naraz ten upadok bol daleko vyraznejsi, ako by exceleroval pre obe oblasti. Castejsie, cez den pospavam aj ked umysel je ist citat. Trening jeden den, na druhy citim unavu v celom tele. Dnes nebol vynimkou! Vcera sme si s Frantom slusne zatrenovali po dvojdnovom odpocinku cez vikend. Dnes Franta s manzelkou isli lyzovat a ja som isiel do fitka sam. Mohol som si usetrit tej namahy. Bol som dolamany, uboleny z predchadzajuceho treningu. Len s nasilim som odkrutil asi polovicku toho, co normalne v treningu robime. Vzdal som sa. To sa mi este v nedavnej minulosti nestavalo. Musi to byt ta magicka 75-tka, ci vidina este par kratkych rokov zivota, naco sa namahat? Skarede konstatovanie.

Dnes poobede, som obdrzal hned dva telefonaty z oboch politickych stran, provincnej “Progresivnej konzervativnej strany” ako aj z federalnej “Conzervativnej strany” so ziadostou o financnu podporu. Uz dobre tri tyzdne som mal na stole ich pisomne ziadosti. Nijak som sa k tomu nemal, tak mi dnes obe strany pripomenuli, velmi slusne, ze cakaju na moju financnu podporu. Prekonal som sa a vypisal som seky obom stranam a este aj nejake peniaze nemocnici, kedze v poslednom case som niekolko krat vyuzil ich sluzby. Odniesol som to hodit do postovej schranky a zaroven vybrat postu. Zial, nevedel som otvorit nasu novu schranku. Predomnou sa o to pokusala pani Nancy, ked isla na prechadzku s Mariankou. Ani ona neuspela. Pokusim sa este raz, ked budem vynasat bednu na “recycling”. V nasom condu mozeme dat von krabice na recycling az po siestej hodine. Smetiari pre tento odpad chodia rano, velmi skoro. Ostatne odpadky mam cas vyniest az zajtra.

02 09 11 – streda
Sorry, vcera som sa daleko v pisani nedostal. Ked som dopisal poslednu vetu, uvedomil som si, ze je skoro 5 hodin poobede a teda pani Nancy je na ceste domov a ja k televizii ku zpravam a politickemu programu. K pisaniu som sa uz nevratil a pred deviatou som odpochodoval do postele este chvilu citat a spat. To posledne, mi chuti najviac. Este nie tak davno, ked som sa prebral k zivotu niekedy hlboko v noci, dokazal som aj dve hodiny citat a potom dospavat. Nejak som stratil silu to robit. Radsej zavrem oci a cakam, ze znovu zaspim. To sa mi skor, alebo neskor vzdy podari!

Dnes rano nieco po siedmej som mal telefonat od Frantu, ci ideme trenovat? Nezavahal som a suhlasil som ist na 8:30. Trafik bol lahky, akurat poriadna zima. Fukal dost silny vietor a tak sa vonku citilo ako ked by bolo -25 stupnov. Odpocinuti, dali sme si slusne zabrat, zvlast, ked sme uplatnili v mnohych cviceniach “pyramidovy trening”. Ten ma aj posledne predvcerom trochu umordoval.

02 10 11 – stvrtok
Som ja ale motovidlo! Pred chvilou som si urobil konvicu caju, nalial do pohara a priniesol som si ho k pocitaci. Akurat som stihol vyssie napisat datum, ked nekontrovatelnym pohybom ruky som prevratil plny pohar horuceho caju na stol a nieco islo aj dole na koberec.

Vcera som stihol napisat len dva kratke odstavce, podobne ako den predtym. Tento krat ma od pisania odviedlo varenie. Ked som sa v utorok, vracajuc z treningu, zastavil v redajni Sobey’s” overit si, ci nahodou maju drzky a veci na huspeninu. Nemali, ale spomenuli, ze poobede ich uz budu mat. Nechcelo sa mi pre ne ist, dufajuc, ze ich budu mat aj v stredu. Vcera, po treningu som sa tam znovu zastavil a nakupil som bravcove kolienka, usi, paprcky a extra bravcove rebra. Hned po navrate domov som vsetko umyl, pripravil do dvoch hrncov a varil tri hodiny. Len potom nasledovala “spinava” robota oddelovat maso, kozky a tuk od kosti. Tolko toho bolo, ze mame 5 plechov huspeniny. Tento krat som do vyvaru dal trochu viac gelatiny, tak huspenina je perfektna, tvrda, nerozpada sa. Rano som si dal tanier tej dobroty, ako ranajky. Ked Franta zavolal, ze idu znovu lyzovat, pozval som ich, nech sa zastavia z lyzovacky na koconinu. Ja som bol vychystany ist trenovat, ale neocakavana vypoved pece, co vyhrieva barak ma prinutila ostat doma a zacat sa zhanat po niekom, aby nam prisiel vyhrievaci system opravit a zapnut. Uz som dostal avizo, ze technik bude u nas medzi dvanastou a jednou hodinou.

Musim sa pochvalit, vcera ked som skoncil trening, postavil som sa na vahu. Prvy krat po dlhom case som vazil pod 200 libier. Za posledny tyzden som stratil na vahe 4.5 lb, co je nieco cez dva kg. Super! Bolo to hlavne vdaka vyluceniu akehokolvek alkoholu a znizenim prijmu jedla na polovicu, co obycajne konzumujem. Uz po styroch dnoch nemajuc ani kvapku alkoholu, sa zacinam s tym vyrovnavat a ziadostivost mat drink sa utisuje. Teraz, uz len vydrzat a pokracovat. Napajam sa cajom, co je samozrejme biedna nahrada za vino. Hlavne, ze abstinencia pracuje. Zrejme, nie som alkoholicky zavisly, ked s takou lahkostou som prekonal nutkanie mat drink. Rad by som sa zdrzal najmenej do casu, pokial nezidem dole z vahou na 190 lb. Dlha cesta sa tam dostat.

Posledny vikend prislo do kin niekolko novych filmov. Bol som rozhodnuty ist sa pozriet na film “Roommate” v preklade by sa dalo povedat “Spolubyvajuci”, kedze sa jedna o zeny, tak asi “spolubyvajuce”. Ma to byt Hollywoodsky thriller. Ked som si ale precital niektore kritiky, zmenil som nazor, lebo tie boli nie velmi priaznive. Isiel som na nieco ako horror, alebo thriller z prostredia knazov, Vatikanu a exorcismu s nazvom: The Rite. Jedna sa o mladeho americkeho knaza, ktory bol vyslany do Vatikanu na trening exorcismu. Celkom slusne urobeny film svedskym reziserom Mikael Hafstromom. Zajtra by mal prist do kin mimo inych filmov aj film “The Eagle”. V hlavnej ulohe fesak, mlady a nadejny Channing Tatum, ktoremu som uz davnejsie predpokladal status muzskej superhviezdy. V tomto filme stvarnuje Roman Centurion Marcus Aquilla, ktory desparatne sa snazi objavit mysticke zmiznutie svojho otca v Rimskej legii, na severe od Britanie. Ked mi nic nepride do cesty urcite sa na ten film pojdem pozriet.

Prajem prijemny ostatok februara. Pozdravujem a prajem dobre zdravie!

Milan
P.S. Pre vyhrievaciu pec bol vypnuty vypinac. Omylom niekto z nas ho vypnul. Navsteva technika 109 dollarov.