Tuesday, April 27, 2010

To hadam uz nie! Sneh koncom aprila

Sneh dnes rano, koncom aprila na nasom golfisti. Cudne, po dvoch mesiacoch tepla a ani jednej vlocky!
Mila navsteva z Toronta, Katka Ch. a jej sestra Marika H.
Marianka s Klarou na jarnej prechadzke v nasom uz zelenom okoli.
Damsky "BABINEC" kazdy utorok poobede v nakupnom stredisku BAY SHORE. Lida s bakulkou oslavuje okruhle vyrocie!
Ottawa 04 27 10 – utorok
Priroda nam pripravila dnes rano v Ottawe nie najmilsie prekvapenie. Sneh! Nie vela, ale dost, aby sneh zakryl strechy domov a ostalo aj nieco na trave golfista. Ked sme sa rano s Klarou vybrali na mensi nakup letnejsieho oblecenia, sneh uz bol prec aj ked sa vonkajsia teplota zacala pohybovat len okolo plus sedem stupnov. Fukal ale silny vietor a podla predpovedi mali sme windshield faktorom ako by bolo – 6 stupnov. Brrrrrrr na konci aprila ked za cely mesiav marec a april sme nemali ani len vlocku snehu a prijemne teple pocasie. Vcera som sa zastavil v blizkom auto-moto podniku a dohodol som si navstevu vymenit zimne pneumatiky za letne na dnesne poobedie. Este pred odchodom sa pozriet do niekolkych obchodov, nalozil som 4 letne pneumatiky ktore mam na rafoch, tak vymena pneumatik, zmena oleja a filtrov by nemala trvat dlho. Nebolo to ani velmi drahe, len nejakych 75 dollarov. Mechanik ma upozornil, ze je cas, aby som kupil aspon dve nove pneumatiky na zadnych kolesach co najsko,r lebo su uz dost ojazdene a nedoporucil ist na nich na dlhsiu cestu. Well, cakaju ma dalsie vydavky, ktore su nevyhnutne v ramci bezpecnosti. Ked niekde dostanem “good deal” mozno vymenim vsetky styri!

Pred obedom som este odviezol Klaru ku Lide, vraj sa vrati a pride domov okolo stvrtej ale hned potom pojde na nejake party ku Gite, kde sa ma stretnut par zien z babinca a nejaka zenska s desiatkami vseliakych korenin, ktore bude demonstrovat. Samozrejme ocakava sa, ze si zenske nejake kupia. Klare som naznacil, ze ked bude vidiet nieco zaujmaveho nech kupi. Vzdy sa to hodi mat v kuchyni. Ked som sa vratil z tej vymeny pneumatic, poslal som domov pani Martu. Pred nedavnom jej dcera ciastocne rozbila jej auto a teda doteraz jazdila na pozicanom, ktore musi dnes poobede vratit a vybrat opravene. Vidiac, ze Maranke sa zavieraju ocka, ponukol som jej, ze ju vezmem si trochu pospat v spalni. Nezvykne ponuku prijat, ale dnes to prijala bez reptania. Ulozil som ju do postele, aj ked bolo len tri hodiny poobede. Pred vecerou ju z postele vyberiem.

Ked uz spominam Marianku, hadam sa patri napisat par slov aj o nej a malych problemoch, ktore s nou mame. Nic vazneho, len skor neprijemne male prekvapenia. Spominal som v minulom blogu, ze jej vsetky vysetrenia, krvne skusky nenaznacili ziaden vaznejsi problem preco v poslednych tyzdnoch nam pri prechadzke z nicoho nic skolapsovala, napriek tomu, ze to nebola nejaka dlha prechdzka a fyzicky nie narocna. Minuly tyzden v piatok sme boli v nemocnici na ultrazvuk srdca. Vysledok zatial neviem, pocitam, ze nas nas rodinny lekar zavola, ked sa najde nieco mimoriadneho. Zatial sa tak nestalo. Uz davno sme nemali ziaden problem s jej funkciami hlavne pocas noci, vdaka skutocnosti, ze pocas noci v pravidelnych dvoch az troch prebudeniach ju vyberiem z postele na zachod aby urobila jednu alebo obe potreby. Nie vzdy sa podari ale viac menej za posledne tyzdne to predislo vo vaccine pripadov, ked jej niektora nutna funkcia sa prejavi v spanku. Tie tri a niekedy aj styri prebudenia v noci nijak neprospevaju Marianke a ani mne. Posledne dva dni vsak Marianka dostala nejaku zaludocnu 48 hodinovu horucku a narobila nam trochu problemov nie len v posteli ale aj pri obede ked sa nam povracala. Dali sme ju na suchare a caj a myslim, ze to zabralo. Ked ju pred chvilou Klara vyberala z postele a spytala sa ci je OK, Marianka si postazovala, ze ju boli zaludok, na otazku aku ma bolest odpoved bola, ze brucho je prazdne. Hahahaha, je hladna, bodaj by necitila v brusku prazdnotu po caji a sucharoch. Hned dostane nieco dobreho jest!

Este sa trochu vratim k ubehlemu tyzdnu. Hlavne tento posledny vikend bol trochu viac zaneprazdneny ako obycajne. V sobotu poobede nas prisla navstivit Katka Ch. so svojou sestrou Marikou. Pred rokmi Marika bola jeden cely rok pri Marianke. Podarilo sa jej ostat s dcerou v Canade. Ta uz skoncila College a pracuje. Marika ma nejaky partime job a uz byva sama, lebo dcera sa vydala a kupili si nejake byvanie v condominium. Katku som spominal v jednom z poslednych prispevkov, ze si kupila dom na rieke Sv. Vavrinca pri mestecku Brockville, kde sme ju nedavno navstivili. Marika jej prisla pomoct s upravou prostredia. Ja som dal Katke jeden damsky bicykel, ktory sme obdrzali od nasich susedov Rosy a Eugena, ktori sa predvcerom odstahovali do Navaho Brunshwiku. Tento prichadzajuci vikend sa v sobotu znovu pride Katka ale tentokrat s druhou Katkou S. Jej pred rokmi zomrel manzel, ktory bol veterinarom studujucim v Kosiciach na veterinarnej fakulte. Priatel a kolega mojho blizkeho kamarata Sana B. teraz zijuceho v Nemecku. Pred rokmi, ked sme sa pristahovali do Mississaugy, sme sa s nimi zoznamili. Katka S. ma v Kosiciach uz viac ako 98 rocnu mamku. Casto sa vracia do Kosic vzdy na dlhsiu dobu.

V nedelu zas k nam prisli dalsi nasi priatelia z Toronta, Karol B. s manzelkou Anickou. Ti zas mali v pondelok appointment na Slovenskej Ambasade si prebrat cestovne Europske passy na ktore muesli dat otlacky prstov. Karol bol velky kamarat s mojim bratrancom Jankom, ked este zil v Toronte. Tak hned po prichode k nam sme sa vybrali do Mestecka Osgoode Janka navstivit. Bol velmi rad, ze sa mohli obaja stretnut po mnohych rokoch. Zdrzali sme sa u nich par hodin a vecer sme si urobili celkom paradnu veceru u nas. V pondelok rano ja som vyrazil do fitka a oni na ambasadu. Uz som od nich obdrzal spravu, ze vsetko nasli a dopadli OK aj s navratom do Toronta.

Minuly tyzden hned v sobotu som sa chystal vydat na druhu stranu Ottawy, kde som nikdy nebol, do kina pozriet sa na ten film “The girl with the Dragon tattoo”. Nestalo sa! Dovod preco sa mi tak daleko nechcelo ist, teraz si uz nespominam, ale vybral som sa na ten film v utorok poobede. Milo som sa prekvapil, ked ma vstupne stalo len 5 dollarov. No a este viac som bol prekvapeny kvalitou a umeleckou interpretaciou knihy. Super thriller, seroiozny kriminalno-detektivny pribeh. Plne som si uzil, lebo tak dobre urobeny film so spomenutou problematikou som uz davno nevidel. Milovnikom tohoto zanru film plne doporucujem!!!!

V prichadzajucu sobotu nie len ocakavame dve Katky ale aj Barbaru a Gabiho s vecerou u Zuzky a Petra K. Gabi s Barbarou by sa u nas mali zastavit v nedelu a mozno aj prenocovat. Tak zas cez vikend budeme trochu viac zaneprazdneni! Skoda, ze este nemam fotografie z navstevy Karla a bratranca Janka. Ja som nemal so sebou fotak, spolieham, ze mi fotky poslu. Ako poznam nasich ludi, to si este pockam par dni ked nie tyzdnov.

Pozdravujem a prajem prijemny, teply a v zeleni a kvetoch sa topiaci maj!!!
Milan

Friday, April 16, 2010

Three Cups of Tea

April v Ottawe - nevydane, neslychane - tulipany, narcisy a hyacinty , golferi su nadseni!!!!!! Ani 85 rocny sused Henrry take nieco nepamata!
Vcera vecer po nasom golfisti precvalal grdel srniek. Mnohe isli dalej a par ich ostalo, ze Klara mala cas urobit niekolko fotiek.
Ottawa 04 15 10 – stvrtok
Dnes nad ranom som konecne docital spominanu knihu “Three Cups of Tea” alebo v slovencine: “Tri salky caju”. Hurrrrrra, mozem nacat dalsiu od toho isteho autora Greg Mortensona pod nazvom “STONES into SCHOOLS” ( Zo skal skoly, ci skor Skoly zo skal). Zo zaciatku, ked som sa pustil do jeho prvej knihy bol som trochu vystraseny. Dej sa odohrava vacsou castou v Pakistane, kde autori pouzivaju velmi vela lokalnych vyrazov, nazvov, mena a tak sa mi to zdalo az prils zapletene, neprehladne. Ked som sa preskriabal cez par desiatok stran, pribeh sa zacal stavat skutocne napinavym svedectvom neuveritelneho uspechu americana Grega Mortensona, ktory po neuspesnom pokuse vystupit na druhy najvyssi vrchol K2 zabludil a prisiel do malej, skoro stratenej dedinky, pod majestatnym stitom K2 s menom “Korphe” v oblasti Karakoram Range. Zraneny a totalne vycerpany bol dedincanmi prijaty velmi srdecne. Prikladne sa o neho starali az pokial bol schopny sa vratit do USA. Hrstke dedincanov pri odchode slubil, ze sa vrati a ako vdaku za ich starostlivost sa odplati postavenim zakladnej skoly pre deti, hlavne dievcata v ich malej dedinke. Sam chudobny ako kostolna mis, zijuc mesiace v aute lebo nemal na rentu a slusne ubytovanie v USA, zacal kampanou ziskavat peniaze na vybudovanie tej skoly. Po neuspesnych viac ako 500 listov roznym politikom, umelcom, hviezdam Tv a filmu vysiel na prazdno. Zahadu ako sa Gregovi podarilo ziskat dost penazi, ze postavil nie len jednu ale neskorsie desiatky skol v najvacsich zapadakoch v Hindu Kush pohori, ponecham na vas sa oboznamit s knihou a citat o tomto skutocnom americkom hrdinovi, ktory zapisal svoj zivot detom, hlavne dievcatam a ich vzdelaniu v najchudobnejsej oblasti Pakistanu. Jeho druha kniha, predpokladam, pojednava o Afganistane, kde za zufalych podmienok postavil dalsich asi 100 skol. Dufam, ze to bude tak fascinujuce citanie ako ta prva kniha, ktora je na bestselling liste ako number one uz dlhe mesiace.

Ked som uz zacal s knihami a literaturou, budem este malu chvilu pokracovat. Minuly vikend som zazil mile prekvapenie, ktore som necakal tak skoro. Ked nazriete do mojho posledneho prispevku v nom spominam najnovsiu senzaciu na tomto kontinente s thrillerom od svedskeho autora Stieg Larssona, jeho prvotinou THE GIRL WITH THE DRAGON TATTOO. Ked som si otvoril minuly vikendovy program Tv a kin, objavil som celu dvojstranku venovanu filmu, ktory bude mat premieru tento vikend u nas. Film natoceny presne podla tej knihy s rovnakym nazvom. Premiera na tomto kontinente, hadam nie len v Ottawe bude teda tento vikend, zacinajuc zajtrajsim dnom. WOW! Podla vsetkeho film sa stal best-seller a skutocny “hit” v Europe zasluhou rezisera Niels Arden Oplev ktoremu sa podarila perfektna adaptacia knihy na film! Cely tyzden som vo vytrzeni a ocakavani! Uz som dlhu dobu nevidel skutocne vynikajuci thriller. Dufam, ze ma nesklame. Film uvadzaju ako europske “Mlcanie jahniat”, “Silence of the Lambs”. V kazdom pripade podla hodnoteni je to doteraz najvacsi hit skandinavskej filmovej tvorby. V nasom AMC kine ho nedavaju, budem asi musiet cestovat na druhu stranu Ottawy ked to budem chciet vidiet.

Ja sa budem najskor moct ist pozriet na film v nedelu. Zajtra tj. v piatok Marianka ma appointment v blizkej nemocnici nieco po jednej hodine na ultrazvuk srdca. Do nemocnice pojdem s nou sam, lebo k nam maju v piatok dorucit specialnou postou zasielku ktoru objednala Klara z Toronta. Tak niekto musi byt doma aby zasielku mohol prebrat. Ten ultrazvuk srdiecka by nemal zobrat viac ako polhodinu a cesta tam a nazad asi rovnako dlho. Ultrazvuk srdca objednal nas lekar ako reakciu na problem z pred par tyzdnov, ked Marianka dvakrat skolapsovala pri prechadzke. Lekar nechal urobit este rozne krvne skusky a odber mocu. Moc potvrdil zapal mocoveho mechuru “bladder” a predpisal nejake pilulky ktore Marianka vcera dobrala. Uvidime ci to vyriesi problem. S Mariankou som skocil v utorok na kliniku k nasmu lekarovi aby nas informoval o vysledkoch krvnej skusky. Oznamil nam, ze vsetko vyzera v najlepsom poriadku, jedine hladina vitaminu D je u nej trochu nizka. Doporucil aby sme jej davali “supplementation”. Aspon 1000 IU. To nie je problem. Ja denne beriem az 3000 IU. To bolo vsetko!

Vcera sme mali vzrusujuci vecer. Nemyslim, ze Marianka, ale urcite Klara a ja. Zacala najviac ocakavana sutaz v Canade a urcite aj v USA v ladovom hokeji. NHL PLAYOFF 2010. Vo vychodnej konferencii bude bojovat mimo dalsich sedem timov aj nas tim Senatorov. Prve stretnutie sa uskutocnilo vcera v Pittsburghu a napriek vsetkym predpokladom, ze Ottawa prehra, doslo k neocakavenemu vysledku 5:4 pre Senatorov. V piatok sa bude hrat v Pitthburghu druhe stretnutie. Aj ked ja nie som nejakym vaznym fanuskom hokeja, na playoff sa rad pozeram, lebo tam skutocne uz ide do tuheho. Vcerajsi zapas bol vynikajuci! Dnes idu dalsie dva zapasy Montreal vs Washington a Boston vs. Buffalo, to len v nasej vychodnej konferencii. Klara sleduje, ja pisem moj prispevok.

Zmenil som trochu rozvrh pre pani Mariu z piatku na sobotu kvoli tomu appointmentu v nemocnici. Ale ani to nie je najlepsie riesenie, lebo v sobotu k nam pridu na veceru nasi priatelia a moj kolega Emil M. z Montrealu s manzelkou a tiez Peter a Zuzka K. To tiez znamena pripravovat veceru, predkrm, pokrm atd. co budeme robit za pritomnosti caregiver Marie. Asi ju predcasne poslem domov. Nejdeme robit nic specialne, len Emil si vyziadal BBQ, ze aj ked bude prsat, ako ohlasuju predpovede pocasia, vraj bude nado mnou drzat dazdnik. On vraj prinesie specialitku “konske steaky”. Tie dostat len v Montreali. frantici maju radi koninu. Ja to tiez nemam problem jest. Mimo toho budeme mat este par specialit ako slimakov a chowder polievku a ine.

Nie som uz daleko od konca druhej strany. Je uz dost neskoro vecer. Idem sa este chvilu pozerat na hokej, potom na vecerne spravy a hajde do postele. Zajtra rano, ako skoro kazde rano, do fitka na trochu fyzickych aktivit. To je jedine, co dost rigorozne dodrzujeme. Nie 7 dni v tyzdni ale aspon 5 krat ked nie sest. Klara vzala Marianku na vecernu hygienu a do postele. Ona odpochodovala dole pozerat sa na hokej a ja tu hore si to asi prehodim na vecerne spravy aspon na 15 minut aby som vedel, co sa deje vo svete.

Pred asi hodinou uz po zotmeni sa prehnalo po nasom golfisti niekolko srniek. Klara sa pokusila urobit par zaberov, nie velmi vydarenych lebo uz bola tma. Ale jej zahradka vysla celkom dobre. Zatial co mi mame jaro v plnej krase, v Juznej Alberte zazivali zimnu vichricu, stratu elektriky a vsetko zle s tym spojene.

Zabudol som spomenut, ze konecne som si vyriesil aj problem s internetom, ktory po prechode na Rogers.com bol velmi pomaly, to preto, ze som mal “light” internet, nizku kapacitu, len 2 GB. Zavolal som a behom par minut mi zmenili system, ze mam kapacitu 20GB a rychlost 100. za extra 8 dollarov. Zmenu som hned pocitil ked naraz sa mi stiahlo asi 50 mailov, ktore som predtym nedostal a asi boli serverom podrzane., lebo uz som dostaval oznamenia od servera, ze mam vycerpanu kapacitu mojej schranky. Teraz sa zda, ze vsetko je OK.

Prajem lepsie pocasie, prijemne jaro, slnko a usmev z radosti jara.

Milan

Wednesday, April 07, 2010

Po Velkonocnych sviatkoch 2010

Mojmu bratrancovi Jankovi odbilo 87 rokov. Zastavili sme sa v Osgoode u jeho dcery mu pogratulovat k tomuto vyrociu!
Zatial, co kvietky na malej upravenej zahradke sa prebudzaju k zivotu, s Klarou sme natreli terasu ako protekciu proti dazdom.
Ranajky na terase v teplom prostredi golfoveho ihriska. V nedelu sme mali "slavnostnu" Velkonocnu veceru nie len s navstevou z Windsoru, ale aj s Frantom a Vlastou na terase. Dnes rano, ked som otvoril dvere cakal ma balik s knihami z AMAZON.ca s ocakavanou knihou!
Pred navstevou kina, zastavil som sa v predajni knih CHAPTERs a kupil som si tieto dva bestsellery od svedskeho autora!
Ottawa 04 04 10 – utorok
Po troch dnoch “sviatkovania”, lenosenia a nadmernej konzumacie jedla a pitia sme sa stretli s Frantom a Vlastou dnes rano vo fitku na trening. Trochu sa nam tazsie trenovalo po troch dnoch nic nerobenia. So zaprenim sme to “oddreli”, prirodzene, beruc v uvahu znizenu starecku intenzitu treningu. Rozisli sme sa s nadejou, ze zajtra by to malo byt lahsie. Ostava len dufat a mat nadej, lebo staroba sa viac a viac prejavuje. Stvrdnuty a menej pohyblivy krk, bolest v dolnom chrbte, stvrdnute slachy, abdominalna hernia, znizena flexibilita, stracajuca sa rovnovaha atd., mam problem natiahnut si nohavice alebo obut tenistky. To su len zaciatky! Co bude za par rokov, ked sa este nejakych dozijem? Skoda stonat, nadavat a stazovat si, aj tak to cloveku nepomoze. Mudrejsie je to prijat, otriast sa a pozerat na buducnost optimisticky, nie v nadeji, ze to bude lepsie, to urcite nie, ale ze clovek si udrzi aspon relativne zdravie a potechu zo zivota ze je.

Vcera, alebo predvcerom, ked sa Klara cez Skype bavila zo svojim synom v Londyne, pochvalil sa, ze cita vybornu napinavu, vzrusujucu trilogiu od autora STIEG LARSSON. Nezabudol sa opytat, ci som toho autora cital? Nie necital! Zatial som sa k tomu nemohol dostat, lebo mam rozcitane ine knihy a dalsie cakaju. Ale vedel som o com hovori, lebo som si vsimol v poslednych niekolkych novinach, kde vzdy v nedelnajsej casti novin “BOOKS” uvadzaju rebricek naviac citanych bestsellerov a tie knihy neusli mojej pozornosti. Predsa nie som az taky literarny neandrtal. Jeho prva kniha nesie nazov: THE GIRL WITH THE DRAGON TATTOO a druha kniha z trilogie: THE GIRL WHO PLAYED WITH FIRE. Velmi ocakavana a zatial este v tlaci je jeho tretia kniha trilogie: THE GIRL WHO KICKED THE HORNET’S NEST.

Kedze dnes je utorok k Marianke ako dozor prisla na prekvapenie miesto pani Marty pani Maria, ktora zvykne chodit v sobotu. Zrejme sa Marta osparavedlnila agencii a ti poziadali Mariu aby ju zastupila. Klara sa poponahlala a hned odisla ku Lide a spolu do shopping centra na stretnutie “babinca”. Ja som tiez odisiel skorej aj ked film co som si vybral mal ist poobede o 1:20. Majuc dost casu, zastavil som sa v predajni knih “Chapters” a utracal som cas tulanim sa medzi desiatkami regalov a pozeral si literarne novinky. Narazil som na regal kde boli desiatky hore uvedenych knih od Larssona. Vzal som hned obe, aby som nemusel ist neskorie pre druhu. Trochu ma zarazila ich hrubka, kazda ma okolo plus/minus 800 stran. Autor je Sved a povodne knihy boli uverejnene v svedctine. Vo svete doteraz bolo predanych 21 milionov jeho noviel a tak urcite su viac zname na Slovensku a v Europe. Skorej ako tu, lebo jeho knihy prisli na americky trh len v poslednych mesiacoch.

Ja som sa povodne vybral na film “THE GHOST WRITER”, starsi film a mal to byt intelektualny “thriller”. Zaciatok predstavenia o 13:20. Na moje prekvapenie a pre moju nepozornost, film isiel nieco po stvrtej hodine. Nezavahal som a bral som najblizsie predstavenie. Film “CHLOE”, drama v hlavnej ulohe Julianne Moore, Liam Neeson a v ulohe mladej prostitutky, escortu “Chloe” Amanda Seyfried. Rezia Julianne Moore. Film mal velmi priaznive hodnotenia a musim suhlasit bol to zaujmavy film, slusna drama, vyborne uhrana! Problem bol jedine, ze som si musel hodinu pockat na zaciatok na 14:30. Konecne som bol na slusnejsom filme po troch vikendoch ked som ziaden film nevidel.

04 05 10 – streda
Ked som rano nieco po piatej hodine skocil pre noviny s pomedzi dveri vypadol balik s dvoma knihami z AMAZON.ca, ktore som objednal pred par dnami. Jedna je Grafologia pre brata Eda a druha pre mna od Brigitte Gabriel s nazvom: THEY MUST BE STOPPED s podtitulkom: WHY WE MUST DEFEAT RADICAL ISLAM AND HOW WE CAN DO IT. Kedy sa ku vsetkemu dostanem citat to budu tyzdne, ked nie mesiace. Ja zrejme trpim dedicnou chorobou mojho otca, ktory tiez mal vasen skupovat knihy a citat. Na knihy by bol utratil aj poslednu vyplatu, ked by ho nebola na uzde drzala nasa mama. Pred par dnami som sa zacital do #1 New York Time’s bestselleru: “Three Cups of Tea”. Trochu narocnejsie citanie ako mnohe ine ktore som cital. Skoda, ze den nema 48 hodin!?

Mam este vela na mysli, co by som mal spomenut. Budem sa snazit byt velmi strucny. Uz su to viac ako dva tyzdne, ked sme v jednu sobotu doobeda skocili do Osgoode navstivit mojho bratranca Janka a pogratulovat mu k jeho 87 narodeninam. Posedeli sme s Yvettou a Jankom dobre tri hodiny, pohovorili o vsetkom. Bol poteseny, ze sme prisli a chutilo mu aj nase slovenske jedla ktore sme prenho priniesli. On na oplatku mi dal asi poltucta kaziet prenho vraj uz nepotrebnych.

Myslim, ze v mojom poslednom prispevku som spominal, ze sme mali noci a dni zaciatkom marca, ked sme mali tuhy mraz, ale to len na kratko. Fakticky za cely marec nespadla v Ottawe ani len jedna vlocka snehu. Prekonane vsetky rekordy, nie len v nesnezeni. Pred Velkonocnymi sviatkami sa zas tak oteplilo, ze sme mali asi dva dni ked teplota vysla az na 28 a 30 stupnov plus. Od konca sviatkov, co su len dva dni sa trochu ochladilo, dnes v noci sme dokonca mali silnu burku. Hrmelo a lialo, ze sme rano stratili elektriku a boli sme bez nej tu v Stittsville dobre dve hodiny.

Na sviatky k nam zavitala vzacna navsteva z Windsoru. Kamil a Magda, spoluemigranti este zo 70 rokov minuleho storocia, ked sme mesiace travili v Latine – Taliansko, nedaleko Rima v kampe pre utecencov. Uz je to par rokov co u nas neboli a my tiez u nich. Na tu 900 km cestu ja sa uz asi nikdy nevypravim s Mariankou. To by bolo trochu privela na jej zdravotny stav. Aj preto som naliehal aby radsej oni prisli k nam, ako my k nim. Obaja Kamil a Magda su vyborna spolocnost. V nedelu sa s Klarou vybrali na navstevu “War Museum” a skocili aj do mesta. Zdrzali sa do neskoreho poobedia. My sme mali na veceru viacmenej vsetko pripravene a o nedlho po nich prisiel aj Franta s Vlastou a spolu sme vecerali na terase. Bol bohaty vyber jedla, vina a tak sme sa hostili ako sa patri na Velkonocne sviatky.

Za skoro dva tyzdne od mojho posledneho prispevku sa udialo daleko viac v nasom zivote ktore by hadam aj stalo zato spomenut, ale nezavratne sa blizim ku konci druhej strany a tak je hadam cas neotravovat a s pisanim skoncit.
Dakujem za pozornost, prajem prijemne jarne dni a pohodu!

Milan