Friday, March 26, 2010

Pred velkonocnymi sviatkami

Nasi dvaja svetovi sampioni vo svojich kategoriach! Dr. Emil Muller, niekolkonasobny vitaz v rozlicnych sutaziach od svetovych majstrovstiev po viac ako tucet Canadskych vitazstiev v hode kladivom a bremenom.
Nas dalsi sampion Ing. Peter Kunstadt, vitaz Majstrovstiev Ontaria vo vsetkych troch disciplinach; majster Quebecu v obrovskom slalome a uz je na ceste za dalsimi vitazstvami na Majstrovstvach sveta.
Jaro sa prebudza aj na nasom backyarde!
Restauracia "pancake house & sugar camp, kde sa podavaju speciality s javorovym sirupom.
Javorova stava zo stromov sa staca potrubim do velkych odparovacich tankov.
Jeden liter sirupu potrebuje 40 litrov javorovej stavy
WHEELERS MAPLE PRODUCTS & PANCACE HOUSE & SUGAR CAMP
Jarne zaplavy v Perthe a darkovy obchod.
Pereje na rieke Mississippi
Ottawa 03 25 10 – stvrtok
Je dost neskoro vecer. Polhodinu po osmej hodine, cas este pozriet na najnovsie spravy a ist spat. Aj som tak skoro urobil! Rozlozil som si moj mensi laptop v jedalni na stol, precital som si moj posledny prispevok na blogu “aby som bol v obraze” co som klabosil pred par dnami. Hlad ma prinutil urobit si nieco pod zub. Pohar kysleho mlieka (butter milk) a zemla natreta pomazankou. Nie najlepsi vyber na vecer pred spanim. Samozrejme, cakal ma este pohar nedopiteho cerveneho vina z ktoreho pokracujem ucucavat. Klara sedi vedla v “studiu” za druhym pocitacom a kontroluje prisle e-maily pre nu. Ked som sa rozhodol, ze aj napriek rozlozenemu pocitacu odpochodujem do spalne, mozno trochu este citat a hlavne ist spat. Klara ma zabrzdila, nech neutekam a naklepem aspon jeden slusnejsi odstavec a zajtra mozem pokracovat. Well, to som urobil! Kedze este stale mam dost vina v pohari, hadam by som mal este nejaku chvilu pokracovat. Aspon do chvile, ked spolu s Mariankou pojdeme spat. Uz roky je zvykom, ze Marianku berieme do postele okolo deviatej vecer. K tej deviatej hodine vecer nie je daleko!

Dnes poobede o stvrtej sa u nas zastavil moj “uctovnik” z “Golden Age” servisov, ktory mi robil moje danove priznanie. Pred tyzdnom si prisiel pre vsetky nahromadene papiere. Vcera mi oznamil, ze ma pre nas dobru spravu, nebudeme nic doplacat ba naopak, obaja s Mariankou dostaneme nejake peniaze nazad. To je najlepsia sprava aku som mohol dostat za posledne mesiace! Z mojho prijmu previedol nejake peniaze na Marianku a tak sa stalo, ze obaja dostaneme dost nazad. Kedze obaja mimo nasich regularnych penzii este mesacne poberame z nasich RRSP uspor, z tych penazi ta financna spolocnost automaticky odvadzala Revenue Canada patricne zrazky.. Tak sa stalo, ze sme mali preplatok, co nam “berny” urad ma vratit. Vracat nam budu len nase peniaze! Aj tak cloveku to dobre padne. OK, Marianka odpochodovala s Klarou na vecernu hygienu a do postele, ja sa este idem pozriet na posledne spravy a budem ju nasledovat. V prispevku budem pokracovat zajtra “Allah willing” hahahaha!.

03 26 10 – piatok.
Ako skoro kazdy den v tyzdni, dnes som zacal navstevou fitka, kde sme si s Frantom z gustom zatrenovali. Ked sme uz koncili kratkou chodzou na trenazeri, lezernym krokom sa pomalicky plizil dole po schodoch nas treti partner Peter. Uz davnejsie nie je partnerom lebo v zime jeho primarna aktivita je lyzovanie a zavodenie. Posledne to boli Majstrovstva Quebecu, kde vo svojej kategorii vyhral zlatu v obrovskom slalome a teda sa stal Majstrom Quebecu. Zajtra rano odliata do Vancouveru a odtial do nejakeho lyziarskeho centra kde budu tiez majstrovstva “Masters” myslim sveta. Minule v prispevku som zabudol spomenut a prilozit aj fotku z nasho dalsieho kamarata z Montrealu Emila M. Ten sa zucastnil Majstrovstiev sveta v athletike “Masters” a v hode kladivom a bremena vyhral dve strieborne medaily umiestnenim sa na druhom mieste v oboch disciplinach. Pred malou chvilou mi zavolal a spomenul, ze bol pozvany do Quebec City na nejaky vyskumny ustav, ktory sa zaobera vyskumom “starcov” ako starnu. Vsetkych sokoval svojou silou a densitou kosti, nechceli verit vysledkom! Doporucili mu ako sportovcovi aj v jeho 75 roku, jest viac zivocisnych proteinov. Teda viac masa, stejkov a podobne! To sme konecne vzdy propagovali a teraz nam tito vyskumnici starnutia potvrdzuju, ze nase teorie v tejto oblasti boli spravne.
Poslednych niekolko dni nas prekvapilo velmi studene pocasie. Dnes v noci teplota vonku bola blizko -19 stupnov to s dost silnym vetrom. Rano som spekuloval, ci nemam vytiahnut teple bundy, ktore som uz pred dvoma tyzdnami odlozil. To studene pocasie nebude dlho trvat a uz od buduceho tyzna sa zacne znovu oteplovat. Dobrou spravou je skutocnost, ze nam uz nesnezilo aj ked nas predpovede strasili.

Pocas tych studenych dni mal som tiez trochu viac starosti a problemov s mojimi pocitacmi. Pred casom som sa rozhodol zmenit servera z Bell Canada na Rogers. S nimi mam televiziu a je rozumne mat vsetky tri servisy: telefon, internet a telku s jednou spolocnostou. Rozhodnutie sa stalo skutkom zaciatkom tohoto tyzdna. Prisiel technik zmenil telefon na ich system bez zmeny cisla. Problem nastal ako natahat kabel z jednej strany baraku na druhu do pracovne kde som mal “desk top” pocitac, aby sme neposkodili steny, strop alebo koberce. Konecne som to vyriesil, ze som preniesol stol aj s pocitacom pod okno hned vedla, kde je prineseny kabel z vonku. Fakticky je to velmi dobre miesto inac nevyuzita cast spodnej (basementovej) obyvacky. Ulavilo sa technikovi ale aj mne. Vsetko urobil a napojil pocitac na modem. Zial, nemal u seba modem aj s bezdratovym napojenim na ostatne pocitace. Doporucil mi, aby som skocil do najblizsej pozicovne filmov Rogers a modem mozem vymenit. Aj tak som urobil, napojil potrebne kable, zial nic nepracovalo. Prisiel Peter a aj on stravil aspon dve hodiny, dokonca v konzultaciach s technikmi, nic nepomohlo. Nakoniec mi oznamili, ze poslu technika na druhy den. Ten prisiel a nakoniec zistil, ze ten modem bol chybny. Hned ho vymenil a zakratko vsetko zacalo klapat. Problem nastal ked sa uz podarilo Petrovi dat do poriadku OUTLOOK EXPRESS aby som mohol prijmat a odosielat e-maily. Len co to bolo funkcne, rozoslali sme zmenu adresy kazdemu koho mam v mojom adresari. Zial, nevsimol som si, ze v mojom mene bol preklep miesto “K” som tam mal “L”. Mail bol odoslany, tak som sa hned pokusil chybu napravit! “Underline” (prepacte, neviem slovensky vyraz) som vsetky adresy a kliknul som na nieco, neviem naco a bum! Vsetky adresy sa stratili, boli vymazane.Stratil som sancu chybu napravit. Hned na druhy den som dostal aspon tucet upozorneni, ze mam chybu v “spellingu” mojho mena. Vsetci si to vsimli, lebo si adresu skontrolovali s odosielatelovou adresou.

Vcera ma cakalo hladat stratene adresy a pomaly som zacal davat dohromady moj adresar z poslanych e-mailov. Je to zdlhava robota najst vsetky adresy. Urcite mnohe su stratene, ale asi polovicku zo 120 adries som uz dostal nazad do pocitaca. Ostava mi este najst niekolko a doplnit adresar aspon o tie dolezite adresy.

Az dnes mi doslo, ze za tyzden budu Velkonocne sviatky. K tej realite ma prebrala prva pohladnica od Katky Ch. u ktorej sme boli na navsteve v jej novom byvani na Rieke Sv. Vavrinca. Urcite nejdem posielat ziadne pohladnice a blahopriania. Pokusim sa stvorit nejaky pekny e-mail a moje blahoprianie odoslem elektronicky zatial aspon ludom co mam v adresari. Dufam, ze sa mi to podari umiestnit aj na tento blog.

Prajem kazdemu tie najprijemnejsie sviatky, vsetko najlepsie, prijemne jarne pocasie, teplo a slnko!

Milan a spol.

Sunday, March 21, 2010

Prvy jarny den 2010

JARO 2010 nepredvidane skoro aj v Ottawe
Marianka na dennej prechadzke, vyparadena v novom prechodnom kabate.
Po mnohych dnoch tplot okolo +16 stupnov sneh sa uz uplne stratil, zato sa prinavratili desiatky a desiatky canadskych husi.
Tak nas vcera vitala Katka, nasa dlhorocna priatelka este z Toronta na pode jej nedavno kupeneho domu nedaleko slavnej oblasti "tisic ostrovov". Dom je na brehu Rieky S. Vavrinca s velkym pozemkom a dokonca aj s osobnou plazou! Ottawa 03 20 10 – sobota.
Podla kalendara, dnes alebo zajtra by mal byt “prvy jarny den”. Den plne vyvazeny, dvanast hodin tmy a dvanast hodin svetla. Ked tomu spravne rozumiem. Pre nas jaro prislo vynimocne skorej ako sme vsetci ocakavali. Myslim, ze je to hadam prvykrat kedy teplo a slnko zavitalo do Ottawy tak skoro. Urcite posledne dni prekonali stare rekordy co sa tyka tepla, ked sme mali niekolko dni denne teploty okolo +16 stupnov. V noci vsak stale bol mierny mraz. Aj tak sneh sa rapidne stracal a dnes uz mozeme povedat, ze na golfisti nie je po nom ani stopa. Zato v tieto dni zavitali desiatky a desiatky canadskych husi, ktore sa asi v tejto oblasti narodili. Su to v Canade chranene “zvierata”, tak sa premnozuju a daju sa vidiet na mnohych kukuricnych pokosenych poliach v stovkach, ked nie v tisicoch. Neviem si predstavit co to bude za niekolko rokov. Ved kazda “matka hus” ma skoro tucet mladat a ten vychudnuty cojot ktory pobieha po golfisti konecne si bude moct zgustnut, pokial mladata nevedia lietat. Potrebovali by sme desiatky cojotov aby udrzali rovnovahu v prirode.

Kedze k Marianke okolo desiatej prisla pani Maria, nam s Klarou to umoznilo vypadnut z baraku na par hodin. Vydali sme sa na dlhsi vylet asi 110 km od Ottawy za mestecko Brockville. Nasa znama a priatelka Katka si kupila na brehu rieky sv. Vavrinca dom v chatovej oblasti na dvoch urovniach s velkym pozemkom, sukromnou plazou, dvojitou priestrannou garazou a este vecsou pracovnou dielnou. Katka stale pracuje pre TV, filmy ako “make-up artist”! Ma apartment v Toronte a oba jej synovial dnes uz dospeli muzi v tom istom baraku maju svoje byty. Tento barak co kupila, to je jej buduce miesto kde chce zit ked pojde do penzie a prestane pracovat. Dom bol dost zanedbany, povodna majitelka zomrela a tak dlhsiu dobu tam nik nebyval. Katka, ked ma cas zacina miesto zveladovat a menit podla jej gusta. Je to “super place”, pobrezie je asi 20 m nad riekou s vyhladom na druhu stranu rieky co je uz USA. Nie daleko je mesto Brockville kde ma vsetko co potrebuje k zivotu, male a velke obchody, lekarska starostlivost, nemocnica atd…Nie daleko od jej miesta je slavna vyhladavana turisticka oblast “tisicich ostrovov”. Za par mesiacov sa Katka ma stat “babickou”, lebo jej jeden syn a jeho manzelka ocakavaju ”baby”. Tazko sa to pre nas da prijat, lebo ako dnes si spominame, ked Katka s dvoma detmi a manzelom prisli do Canady. Ako by to bolo vcera.. Katka je velmi agresivna, pracovita osoba, plna elanu, pracovnej discipliny, kreativnych napadov, ktora vie co chce a to dosahuje. “Good for her”!

03 21 10 – nedela.
Je nieco po desiatej rano. Povodne som planoval skocit do kina. Ked tak neurobim dnes, prejde uz druhy vikend kde som vynechal moju pravidelnu navstevu kina vzhliadnut nejaky slusnejsi film z novych premier. Dnes ma predbehla Klara, ked sa rozhodla skocit do predajne potravin Idependent Grosser kupit cesnak a nejaku inu drobnost, myslim foliu, nevyhnutnu potrebu v kuchyni. Ja som ostal babysittovat Marianku. Aj ked sa Klara prave vratila je uz neskoro ist na tie skore ranajsie predstavenia. Nevadi! Aj tak z najnovsich filmov nejde nic co by som musel vidiet. To co stalo zato vidiet som videl este pred udelovanim Oscarov aj ked ostalo par starsich filmov, co by som rad videl ako film: Crazy Heart. Konecne minulu sobotu sme boli v kine na Carmen “live from Metropolitan Opera”. Ale to som spomenul uz v minulom prispevku.
Musim sa ale pochvalit, ked dnes v noci, ci skor nadranom som po dlhsom case docital podrobnu a fascinujucu knihu o zivote AYN RAND od zurnalistky a editorky niekolkych magazinov Anne C. Heller pod nazvom “AYN RAND and the world she made”. 550 plus stran dramatickeho pribehu mladej ruskej emigrantky, ktora prisla do Ameriky vo veku 21 rokov niekolko rokov po Oktobrovej revolucii a po mnohych rokoch stradania urobila uzasny dojem na Ameriku svojimi novelami ako je We the Living; Anthem; The Fountainhead a Atlas Shrugged a poltuctom non-fiction filozofickych pojednani na rozne temy. Jej tri knihy sa umiestnuju na prvych desiatich najviac citanych knih v USA a Atlas Shragged je na druhom mieste po Biblii v oblasti, ktora kniha najviac ovplyvnila zivot a myslenie ludi. To podla statistiky Kongresovej kniznice. Jej knihy sa po 50 rokoch publikovania Atlas Shragged predavaju v milionovych vytlackoch, nie len v USA ale aj vo svete. Ked som bol cez leto na Slovensku vsimol som si, ze Klara mala rozcitanu knihu “ZDROJ” v preklade The Fountainhead. Teraz som nasiel na “martinus.sk” ze v slovencine vysla aj kniha v troch dieloch Atlas Shragged pod trochu kurioznym nazvom: “Atlas pokrcil ramenami”! Daleko vystiznejsi by bol nazov ”ATLAS ZVRHNUTY Z PLIEC” alebo “ZHODENY”, “STRASENY”.

Uz v poslednom prispevku som spomenul dva male epizody s Mariankou na prechadzke, ked dvakrat spadla. Prvykrat s malym zranenim pravej roky a skrabancom na kolene, druhykrat isla k zemi, ked podla caregiver Marie skolapsovala z nicoho nic na zem. V stredu sme Marianku vzali k nasmu lekarovi, ktory je podrobne vysetril a nezistil ziadne nenormalnosti. Aj tak nas poslal do laboratorii na odber krve, mocu a EKG. To sme absolvovali vo stvrtok. Zatial este nemame vysledky. Pocitam, ked by bolo nieco pozitivneho urcite nam lekar da vediet zaciatkom tohoto prichadzajuceho tyzdna. Od vtedy nie su s nou ziadne vazne tazkosti. Aj teraz pred par minutami Klara vzala Marianku na prechadzku. Miesto dlhych hodinovych prechadzok, beru ju na kratsie polhodinove vychadzky, kratsie ale castejsie. S Mariankou su v poslednom case aj dalsie problemy ktore sme predtym neexperimentovali. Zabudlivost je najviac vyrazna, ale aj dezorientacia. To je len dve veci ale je ich viac ktore zneprijemnuju jej zivot a znervoznuju nas.

Zajtrajsim dnom sa aj moj zivot trochu skomplikuje. Pred nejakym tyzdnom ci dvoma som sa rozhodol zmenit mojho “servera” “provajdera” pre internet, co je Bell Canada a meno “sympatico”. Rozhodol som sa pre spolocnost “ROGER.com”. S nimi mam kablovu televiziu a od zajtra budem mat aj telefon a internet. Telefonne cislo ostane ake mam. Vsetky tri su dolezite funkcie v mojom zivote. To mi usetri nejakych 30% z normalnych doterajsich poplatkov, ktore boli dost vysoke. Momentalne este neviem moju zmenenu e-mailovej adresy, to budem vediet zajtra ale pokusim sa mat podobnu ako doteraz: mjablonsky@roger.com. Neviem ci to budem moct mat. Dam hned vediet. Zatial idem poziadat vsetkych priatelov a rodinu aby mi neposielali ziadne maily, pokial upresnim moju novu adresu.

Boy, ani som sa nenazdal a som na konci druhej strany a teda cas zabalit moje pisanie. Urcite som nieco vynechal co som mienil spomenut. Sorry, ked si spomeniem napisem v buducom prispevku. Prajem najprijemnejsi prichod jarnych dni!

Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie! Milan

Saturday, March 13, 2010

Sme na "letnom" case

Sezona grillovania je uz v plnom rozbehu! A to je stale len zaciatok marca. Good!!!! Budeme mat dlhu sezonu pojedania stejkov a inych grillovanych dobrot. "Babinec of OPERA LOWERS"
Maly pokrok v stvarnovani mojho 'indiana", neponahlam sa, len kde-tu na obraze pracujem.
Ottawa 03 12 10 – piatok
Je neskore popoludnie, vlastne uz skoro vecer, ved je 5 hodin P.M. alebo 17 hodin poobede podla europskeho “kalendara”. Pred par minutami sa tu zastavila Vlasta, aby vyzdvihla Klaru a spolu odisli na “babinec” tentokrat nie do nakupneho strediska ale k jednej slovenskej deve s menom Gita. Klara so sebou ako pozornost pre domacu pani brala jej specialitku, ktora sa traduje na vychode slovenska a podava sa pocas Velkonocnych sviatkov so sunkou a chrenom . Je to “hrudka”, podla mojho kamarata Sana “cholesterova bomba”! Urcite nie len cholesterova ale aj kaloricka bomba a ja to zboznujem! Zatial sa zda, ze jedenie “hrudky” mi nijak neublizilo. Vzala so sebou aj vacsiu nadobu mojho dnesneho vyrobku “sea food chowder”, urobeneho podla receptu, ktory som spominal v niektorom predoslom prispevku. Ten chowder ma Vlasta vziat Frantovi ako moje ospravedlnenie, ze som s nim dnes netrenoval aj ked sme sa tak dohodli.

Rano som bol plne pripraveny ist na trening. Dokonca som si dal na seba cervenu polokoselu, to robi z nas vela ludi na pocest canadskym vojakom v Afganistane. Ta akcia sa zacala asi pred dvoma alebo troma rokmi. Zacali ju manzelky vojakov sluziacich v Afganistane a. kazdy piatok nosia nieco cerveneho na sebe. Tak sa to rozsirilo po celej Canade, ze v piatok clovek vidi vela ludi v cervenom. Ja som bol pred odchodom na trening trochu viac zaneprazdneny urobenim soznamu, co mam po treningu kupit na ten “sea food chowder”, ze som uplne zabudol si pripravit a vziat so sebou do auta moj “exercise bag” s teniskami, trickom, kratasmi a uterakom. Prisiel som na parkoviste, zaparkoval som, vysiel som z auta a otvoril som dvere na zadne sedadla, kde obycajne mam tu tasku s potrebami na trening. Boy, ale som vyvalil oci, ked na zadnom sedadle nebolo nic! Trepal som sa do fitka viac ako tri km v dost tazkom trafiku cez viac ako 2.5 km, kde prebieha velka vystavba od rozsirovania cesty na styri prudy ale aj budovanie vseliakych nakupnych centier, podnikov po stranach, nadarmo! Citil som sa ako idiot, prdnuty v hlave a ked som sa stretol Frantu, musel som mu vysvetlovat, ze ma asi uhodila skleroza a som “sorry” ale bude musiet trenovat sam. Nechcelo sa mi vracat nazad domov a spat do fitka, to by vzalo viac ako hodinu a Franta by uz mal po treningu.

Kedze som mal namierene aj do nejakeho nakupneho centra dokupit par veci na tu moju polievku, miesto navratu domov skocil som do blizkej predajni potravin “Farm Boy” a dokupil som par malickosti do planovej polievky ale aj o hodne viac. Bol som sam a nemal som nad sebou “anjela”, ktory by ma kontroloval. Tak som sa rozbehol a kupil som dalejko viac ako obycajne. Ked som nakup priniesol domov, Klara sa zdrzala karhania za nadmerny nakup, bola zaneprazdnena odchodom s Mariankou na plavaren. Mne ich odchod dovolil v klude pripravit vsetko na varenie tej polievky. Uz som nemal cas zacat varit, lebo som musel ist pre dievcata na plavaren. Nerobil som len polievku ale aj nieco pre nas dvoch s Mariankou na veceru, naviac aj jedlo na zajtrajsiu veceru. Poobede v sobotu ideme zas po dlhom case na predstavenie Carmen z Metropolitan Opera v priamom prenose. Listky sme si kupili uz davnejsie. Na predstavenie ide aj Franta s Vlastou a vsetky babky z babinca a naviac aj Zuzka. My sme navrhli Frantovcom aby po predstaveni prisli rovno k nam, ze si urobime “slimakov” a budeme si moct dat predtym “chowder”, pripadne plnene kapustou bravcove kotlety, ktore uz mame urobene. Jedla dostatok a vina tiez.

Myslim, ze pre dnesny den s pisanim skoncim. Z chvilu bude 7 hodin vecer a to je cas ked sa vzdy pozerame na komedialny serial “Two and half Man”. To je jediny serial ktory sledujem, lebo sa vzdy dobre zasmejem a pobavim na vybornych, trochu sexualne citlivych epizodach. Klara spomenula, ze ten serial ide aj na Slovensku, ale ho davali vo velmi nevhodnom case, nejak poobede, ked nakoniec by ho mohli sledovat nedospele deti. Po nom este ide jeden politicky program z USA na “public TV”, ktory pravidelne v piatok sledujem. Po nom ma uz viacmenej nic nezaujma pozerat a obycajne odidem ku knihe a citam pokial nezaspim. Kedze Klara je prec a ja dohliadam a babysittujem Marianku, asi stvrdnem pred telkou dlhsie ako by som chcel. Este, ze mi robi prijemnu spolocnost flaska bieleho vina. Skoro som zabudol spomenut, ze dnes doobeda este pred odchodom dievcat sme na naliehanie Klary preliali dva demizony cerveneho vina na stabilizaciu. Inac, som viacmenej vyuzival cas mezi pocitacom a varenim na malovanie tej indianskej hlavy. Ukazuje sa, ze sa stavam celkom aktivnym penzistom. Hahahaha!

03 13 10 – piatok.
Uz pred desiatou rano k Marianke prisla pani Maria. Ja som sa vratil z fitka a hned potom sme isli na maly nakup po roznych obchodoch. Pred obedom sme boli nazad doma a po malom obede (polievke) vydali sme sa do kina, kde davali z Metropolitan Opera slavnu Carmen. Prekrasne predstavenie, nielen vynikajuce spevacke vykony ale aj herecke! Medzinarodne obsadenie v hlavnych ulohach. Carmen bola super v podani Elina Garanca povodom z Litvy. Z tej serie, ktore sme videli v tejto sezone, toto predstavenie bolo urcite daleko najlepsie. Vratili sme sa domov nieco po piatej hodine.

Pani Maria hned ako sme prisli referovala, ze mala pri vychadzke s Mariankou vazny incident, ked asi po 20 minutach chodze Marianka dostala nejaky zachvat, tvar jej zcervenala, lapala po vzduchu a srdce jej divoko bilo. Potom sa jej podlomili nohy a isla k zemi. Nejaka pani iduca okolo sa ponukla, ze skoci pre auto a nejako ju nalozili do auta a doniesli domov. Museli ju podporovat z oboch stran, lebo chuda, nevedela stat na vlastnych nohach. Ked sme my prisli domov, bola uz vo svojej normalnej kondicii. Zjedla s gustom veceru a bavi sa na zabavnych programoch v telke. Ja som ostal uplne sokovany, ked mi to pani Maria referovala, hlavne to zcervenanie tvare, busenie srdca, problem s dychanim a kolapsovanie noh. V pondelok ju vezmem k nasmu lekarovi a poziadam o poriadne vysetrenia, lebo to co sa stalo, je nieco velmi cudne, co sme namali moznost u nej vidiet. Nebezpecna vec.

Musim este spomenut, ze Klara, ktora sa zucastnila na babinci u pani Gity, vraj mala fantasticky cas, ze vsetky babky zacali blbnut a cely vecer sa vsetky vynikajuco bavili a smiali. Prisla domov cela natesena. Urobila par fotiek z toho stretnutia a tak chvala, mam aspon nieco moznost prilozit k tomuto prispevku

Kedze som na konci druhej strany, je cas koncit! Tiez chcem dat vediet, ze od zajtra rana prechadzame na letny cas, to znamena ze posuvame hodiny dopredu o jednu hodinu.

Pozdravujeme z Ottawy, kde jar je uz tu, nezvykle na Canadu a specialne Ottawu.

Milan.

Tuesday, March 09, 2010

Uz su nazad - canadske dive husy.

Prva "lastovicka" prichadzajuceho jarneho pocasia - dive canadske husy su nazad!
Klara vo svojom zivle! Neodolala a musela vyrezat kmen stromu, ktory ju znervoznoval odkedy sem prisla.


Ja som tiez trochu pokrocil vo formovani charakteru mojej novej kreacie!
V nedelu sa na rekreacnych XC tratiach stretla veka skupina Cesko-Slovenskych emigrantov.
Ottawa 03 09 10 – utorok
Ked som sa poobede vratil z lyzovacky na Camp Fortune (div sa svete) pri pocitaci som mal na kuse papiera odkaz od Klary “volal Jozo”, to ako moj brat z Blavy. Po stiahnuti e-mailovej posty, zavolal som mu “via skype” aj ked on nie je na tom programe. Nemal nic vazneho, len chcel vediet ako sa nam vedie, ci nam sluzi zdravie atd…Nakoniec z neho vyslo, ze som uz davnejsie nedal nic na blog, ziaden prispevok a jeho pani manzelka ho kazdy den uhana aby otvoril pocitac, ci uz tam je moj prispevok. Dal mi vystrahu, aby som sa posadil na zadok a zacal pisat, ze uspokojim nielen Stazku, jeho manzelku a konecne aj jeho, ze bude mat pisomne svedectvo o nasom zivote. Prirodzene, potesila ma tato informacia, ze su ludia, ktori si radi precitaju moj blog, ako v tomto pripade moja svagrina. Kde tu pocujem, ze Stazka nie je jedina, ktora chce co-to vediet o nas, ze su aj ini, ktori si radi otvoria moj blog, aby boli informovani o nasom byti! Su aj taki, ktorym sa moj sposob komunikacie so svetom vonkoncom nepaci a obvinuju ma, ze som nie osobny. Konecne, nikomu nevnucujem citat moje prispevky a na osobne listy vzdy dam aj osobnu odpoved.

Vyssie som spomenul, ze som bol lyzovat. Ano, nechal som sa vyprovokovat mojim treningovym partnerom Frantom, jeho manzelkou Vlastou a uposluchol som Klaru, ktora tiez naliehala, ze by som mal ist. Rano som si urobil nieco na zjedenie, zbalil som sa, vsetko nalozil a vybral som sa na parking jedneho shopping centra, kde sme sa stretli a potom spolu sme sa vydali na druhu stranu Ottawa River do Gatineau Mts. Lyzovali sme na niekolkych zjazdovkach Skyline. Ja som si vybral tu najlahsiu a aj tu som jazdil s najvacsou opatrnostou po mojich problemoch s kycelnym klbom a pravou nohou. Citil som sa ako zaciatocnik a nohy som mal roztrasene ako keby som nikdy nebol lyzoval. Slabost a bolest v quadricepse ma po asi piatich jazdach odradila dalej pokracovat. Nemal som ziadnu istotu v ovladani lyzi a strach to trochu zrychlit. Konecne, to bola druha lyzovacka za tuto sezonu. Hned na zaciatku niekedy koncom minuleho roku som bol s Klarou na Pakenhame. Odvtedy nic az dnes! To tiez bola pre mna posledna lyzovacka tejto sezony! Franta s Vlastou idu este raz zajtra pokial je krasne slnecne a teple pocasie. Ja som odmietol. Cez vikend ma prist niekolko dni dazdov a to bude koniec lyzovacky pre mnoho ludi.

Jaro je tu. Absolutne neobvykle na Ottawu, ked v minulych rokoch sme v marci mali hromady snehu, snezenie, mraz, zima. Od zaciatku marca mame len krasne, vacsinou slnecne pocasie a teploty cez den niekde medzi +5 az 10 stupnov. Len vdaka nocnym mrazom sneh sa este ako tak drzi a straca velmi pomaly. Co ma uplne sokovalo, ked som na golfisti predvcerom videl prvu canadsku divu hus a nie samu, ale s malymi huskami. Zaciatkom marca a uz vynosene husence? Naviac ich bolo velmi malo len asi styri! Obycajne ich matka hus ma az jeden tucet. Mam taky dojem, ze nas “domaci” coyot si zgustol na niektorych. Este vcera to bola jedina hus, dnes ma Klara upozornila na niekolko dalsich vo vzduchu. Velmi skoro ich tu budu desiatky, ked nie stovky. Ich skory navrat skutocne indikuje predcasny prichod jara. Ale su tu aj ine naznaky. Na nasom backyarde, malej zahradke uz zacali vychadzat narcisy a pivonie. Od kedy tu prisla minuly rok Klara, tak jej velmi vadil jeden velky konar na tych nasich dvoch stromoch na backyarde. Vraj je napadnuty hubou a teda odumrie. Stale ma nahovarala zavolat Frantu aby ho prisiel vyrezat. Neviem co dnes do nej voslo, ale naraz som ju videl niest pilu a vybehla na backyard a zacala ten konar pilit. Ako ked by do nej voslo sto certov! Nie len spilila ten kmen, ale ho este aj porezala na mensie kusy aby sme to mohli dat do odpadu. Jej usilie som zdokumentoval par fotkami ktore prilozim.

Nie casto v mojich prispevkoch spominam Marianku a jej zdravotny stav. Umyselne, lebo nechcem aby si niekto povazoval za povinnost na to reagovat a pripadne vyjadrovat sucit s mojim udelom. Musim vsak konstatovat, ze jej zdravotny stav nie je najlepsi a rapidne sa zhorsuje v mnohych oblastiach ktore nejdem spominat. Jedna jedina potesujuca sprava je, ze si stale udrzuje dobru naladu a nijak si nestazuje na nic. Zrejme fyzicky nijak netrpi lebo nesetri s usmevom a obcas “smiesnymi” ksichtami, zial bez toho aby vedela vyjadrit co citi. Par slov, ktore ma este vo svojom repertoari nie vzdy maju logiku ci nieco znamenaju. Ale o tom nechcem hovorit, skor o malom incidente, ktory sa stal v stredu. Ako pravidelne poobede Klara vysla s Mariankou na malu polhodinovu prechadzku, ked nie daleko od nasej ulice zrazu Marianka zrychlila chodzu a po par krokoch padla na chodnik po ktorom isli. Klara sa ju pokusila zodvihnut, na pomoc prisiel aj nahodny automobilista a Marianku nalozili do auta a priniesol ju domov. Ten pad jej nijako vazne neublizil. Mala trochu odrate koleno a pravu ruku, ktora jej velmi opuchla a zmenila farbu. Hned na druhy den sme isli do blizkej “walk in” kliniky, Lekar, ktory sa na jej opuchnutu ruku pozrel doporucil aby sme isli si nechat urobit “X-ray” ci roentgen, co sme urobili este v ten den. Na druhy den sme obdrzali telefonat, ze osetrujuci lekar nam doporucuje ist na “emergency” do nemocnice, kde urobia dalsie vysetrenia. OK, vydali sme sa tam s vedomim, ze tam budeme sediet niekolko hodin pokial prideme na radu. Aj tak bolo. Konecne, ked sme sa dostali k ordinujucemu lekarovi, ten nas znovu poslal na rentgen, lebo aj ked dostal spravu, nedostal snimky. Po prehliadnuti a posudeni spomenul tri veci ktore moze urobit. Nakoniec doporucil, ze ta prasknuta, ci nastiepena kost pred malickom nie je nic vazneho a ze sa to zahoji bez potreby to dat do sadry. Dnes uz Marianke ruka odpuchla aj ked este stale reaguje na dotyk so slovami “ boli, boli”. Mna samozrejme viac znervoznuje, preco sa to stalo, co je s nou, ze stratila rovnovahu a padla?

Uz je skoro desat dni co skoncila Zimna Olympiada. Ja som si dovolil poslat vsetkym co mam v adresari niekolko velkolepych fotografickych zaberov z tejto udalosti. Z reakcii usudzujem, ze mnohych tie zabery potesili. Well, hned po ZOH, presne o tyzden isla aj dalsia vazna udalost (ako pre koho) a to ocenovanie najuspesnejsich filmov, hercov, hereciek a vsetko ine okolo filmov, odovzdavanie OSCAROV. Dalsi dlhy vecer az do polnoci vsetko vzhliadnut a vidiet, ci moje predpokladane vitazstva sa naplnia. Predpokladal som celkom spravne v hlavnych kategoriach. Videl som vacsinu filmov ktore sutazili v roznych kategoriach a mozem povedat nebol som vobec prekvapeny kto vyhral Oscarov. Nejdem sa dalej rozpisovat, je cas zakoncit tento prispevok. Len hadam este kratka informacia. V nedelu Klara bola znovu na bezkach s hromadou ludi, ceskej a slovenskej komunity v Gatineau parku. Mali senzacne pocasie a vybornu spolocnost. Ja som ako predtym babysittoval Marianku.

Prajem vsetkym skoru jar, teple pocasie, slnko a modru oblohu.

Milan

Monday, March 01, 2010

Koniec ZOH a ine

Kunstadti na Calabogie, zlava Erik, Jon, manzel Moniky; Shannon, priatelka Erika; Peter; Monika a Rony, Zuzka fotila!
Peter vo svojej najlepsej forme. Tri zlate z majstrovstiev Ontaria - masters Klara oslavovala narodeniny - sladkych 62!!!!! Kolac u Kunstadtov; kyticky z Kosic, kvety z Londyna a Klara v Stittsville v soku! Dva tyzdne sledovania ZOH nas priputalo sediet hodiny v kreslach, je cas zacat sa znovu hybat! Marianka s Klarou to robia pravidelne.

Nech je akekolvek pocasie, Klara vzdy vezme Marianku na prechadzku.

Pred asi tyzdnom nas na dve hodiny prekvapila silna snehova burka s tazkym snehom, trochu nam poskodil strom na backyarde. Rano po nej nebolo ani znamky.

Chudak, vyhladovany coyot sa vybral hladat ranajky v bliskosti nasho bungalowu neviem ci nieco nasiel...
Franta sa vybral do Gatineau Parku na lyzovacku so svojim "haremom" (babincom)
Franta zapracoval a urobil ohen v peci, ktory vyhasol aby dievky mali plny komfort.
Ottawa 02 28 10 – nedela
Je koniec druheho tyzdna ZOH. Posledny den. Za menej ako 12 hodin bude vsetkemu koniec a nas zivot by sa mal dostat do normalnych kolaji ako bol pred dvoma tyzdnami. . Patrilo by sa nejak ohodnotit tie ubehnute dva tyzdne zapolenia v desiatkach disciplin. Neodvazujem sa to urobit, lebo asi by moje hodnotenie bolo nie velmi objektivne. Pokusim sa uviest aspon niekolko mojich dojmov. Hadam najskor, co mnoho ludi povazuje za dolezite, to je pocet medaili ktore jednotlive vypravy na tychto OH ziskali. Este stale ostavaju dve dolezite sutaze, 50 km beh a samozrejme, vyvrcholenie OH stretnutim Canady vs USA v hokeji, Tieto dve ostavajuce discipliny zacnu za nejaku hodinu a to znamena, ze asi stvrdnem pred telkou a nevstanem, len ked budem pripravovat veceru. Aj to musim podla “nariadenia” Klary tak urobit, aby vecera nenarusila sledovanie stretnutia Canady vs USA. A potom ostane uz len zaverecny ceremonial. Pojdeme my zase spat velmi neskoro.

Ale som sa vylakal. Mal som uz napisany ten uvodny odstavec a nacaty druhy, ked mi naraz pocitac zmrzol a nevedel som dostat do chodu mysku, aby som text zachranil. Musel som vymenit mysku, vypnut pocitac a znovu nabustovat. Milo som sa prekvapil, ked som otvoril pocitac a text prveho odstavca bol zachraneny.

Ale aby som sa vratil k nahryznutej teme. Pre Canadu a jej reprezentatov tieto zimne OH boli doteraz najuspesnejsie. Je to kvoli ziskanym zlatym medailam, ktorych mame najviac zo vsetkych zucastnenych krajin 13! Stastne to cislo, lebo je to cislo aj na mojom bungalove. Dnes popoludni, ked sa budu chlapci velmi snazit, mozno pribudne aj dalsia zlata. Pri najhorsom, ked nie zlata tak aspon strieborna. Na 50 km pocitam, ze nebudeme skorovat!

Ked zaverecny ceremonial bude aspon tak uspesny ako otvaraci, potom mozeme byt len spokojni. Dostal som mnoho velmi pozitivnych hodnoteni otvaracieho ceremonialu. Moj kamarat zo Svajciarska Duro, dokonca napisal, ze to bol doteraz najkrajsi ako kedy videl.Podobne to tak hodnotili aj Klarine kamaratky. Vdaka za take hodnotenie! Urcite nevynikal takou pompou ako cinske OH, naopak, by clovek povedal, ze otvaraci ceremonial bol sice skromny ale ludsky s nie velkou ucastou akterov a hadam preto lubivy. Myslim, ze velku odozvu mali aj medaily, kde kazda je orginalna. Vsetky maju motivy povodnych obyvatelov Canady.

Pred asi 20 minutami odstartoval XC ski marathon. Viac ako 50 pretekarov v masivnom starte. Ja som medzicasom pripravil pre mna a Marianku obed. Pred dvoma dnami som navaril hovadziu polievku a je v nej hodne masa a zeleniny. Klara este vcera urobila paradajkovu omacku a tak sa hlavne jednalo len veci ohriat a jest. Hned po obede som pripravil vsetko aj na veceru. Len to vsetko zacat varit a nato je este cas. Budem robit klasicku veceru, kde budem v obale varit tzv. Montrealsky udeny “cornbeef”, ktory budem podavat s varenou zelenou kapustou a zemiakom. Ostava mi urobit len omacku. Uz sme to davno nemali!

Rano o deviatej pre Klaru prisiel Franta s Vlastou a odisli do Gatineau Mts. na poldnovu XC lyzovacku. Tam sa maju stretnut s ostatkom “babinca” a spolu maju urazit najmenej 30 km. Ja som ostal “babysittovat” Marianku. Pani Maria, ktora chodi k Marianke tu bola v sobotu. Klara odisla na navstevu k Lide hned okolo desiatej. Ja som sa okolo jedenastej vybral do kina na komediu a “action” film: “COP OUT”. Minuly vikend to bol SHUTTER ISLAND. Ani jeden ani druhy film sa mi nie velmi pacili. Ale nemal som velky vyber len ist na blaznive horrory ako je THE WOLFMAN alebo najnovsi horror THE CRAZIES.

Ked spominam The Wolfman, to mi pripomina, ze sme dnes na golfisti mali navstevu coyota. Klara urobila nejaky zaber ale coyot bol trochu pridaleko a ona pozabudla si zaber priblizit. V poslednom case nielen my tu v Stittsville, ale hlavne v oblasti Osgoode maju casty vyskyt coyotov. Dokonca sa mesto Osggode rozhodlo najat niekolko strelcov polovnikov a znizit ich mnozstvo. Stalo sa niekolko incidentov, ked napadli male zvierata ako psov ale aj deti. Velmi nezvykle activity.

WOW!!!!! To bol zapas zapasov! Gratulacia Canade ale aj USA! Zviedli neuveritelny boj o zlatu medailu! Bolo mi nakoniec luto americanov, bolo na nich vidiet, ze boli hlboko sklamani aj napriek super hre a snahe! Tak trochu stastie bolo na nasej strane aj ked USA vyrovnalo na 2:2 par sekund pred koncom zapasu a hralo sa predlzenie. Za chvilu ide zaverecny ceremonial a tak svoje pisanie skoncim a zajtra ho dokoncim!

03 01 10 – pondelok
Neviem ako sa vam pacil zaverecny ceremonial. Mne sa velmi pacil, Mal dostojny zaciatok a vesely koniec! Konecne, uz by som nemal pokracovat o Zimnych OH. Kazdy koho to len trochu zaujma urcite ste videli hromady fotiek, clankov a hodnoteni. Ja by som rad este vyzdvihol nezaplatitelny prinos 25 tisic dobrovolnikov, ktori prisli z celej Canady, za svoje peniaze, platili si stravu a ubytovanie a boli v akcii denne dlhe hodiny.

Vcera vecer sa z Collingwoodu vratil nazad domov Peter po doteraz prenho najuspesnejsich Majstrovstiev Ontaria – masters s troma zlatymi medailami. To je prvykrat, ze mu vsetko tak vyslo. Caka ho este niekolko zavodov na Mts.Orford majstrovstva Quebecu, potom znovu do Collingwoodu na National Points race a este dalsie dva preteky a skonci 27 marca na Sun Peaks via Vancouver. Prilozil niekolko senzacnych fotiek.

Ja som zatial sa vratil do fitka a zacal som znovu trenovat, vynechavam vsak nohy lebo aj napriek zakrokom chiropratera mam bolesti v kolene, clenku a svalov predkolenia tak sa neodvazim ist ani na lyze. Tento rok uz asi nebude z lyzovacky nic. Posledne tyzdne mame asi podobne pocasie ako v BC. Len o nieco chladnejsie. Zda sa, ze jar je uz vo vzduchu, sneh sa straca a ked to takto bude trvat este tyzden v Ottawe budeme bez snehu.

Srdecny pozdrav s prianim vsetkeho dobreho.

Milan a spol.