Monday, January 25, 2010

Ayn Rand's Revival

Ottawa 01 25 10 – pondelok
Aj ked bola vcera nedela, nelenosili sme dlho v posteli. Akurat som stihol precitat a prelistovat dvoje novin a uz sme sa zvrtali po baraku. Jedna z uloh na nedelu, ako mi bola “prikazana” Klarou den ci dva predtym, bolo ostrihat Marianke vlasy! Nie na kratko, len tak skratit o nejaky centimeter alebo dva. Nie velmi sa mi do toho chcelo, lebo Marianka je pri strihani nie velmi disciplinovana, stale sklana hlavu a nepodrzi ju tak ako to potrebujem, ked striham. V poslednych dvoch, troch rokoch sa uz zriedkavo rozculim. Nejak som sa vyrovnal s jej zdravotnym stavom a reakciami, so stratou rozumneho uvazovania, so zmatenym chovanim, stratou hovorit a este je toho viac. Ak mi “prasknu” nervy, tak je to hlavne pri strihani, ked neustale trha hlavou, sklana ju na hrudnik a nevie podrzat ustalenu polohu ani dve-tri sekundy. Udrzat hlavu vzpriamenu a netocit s nou, mi musela pomahat Klara, ktora jej hlavu drzala aby som mohol urobit slusny job. Nakoniec sa podarilo, neustrihol som jej ucho, aj ked musim priznat, ze som jej v minulosti ostrihal vlasy aj lepsie. Nedovolili sme jej zist zo stolicky, lebo hned po mne nastupila do prace Klara, prefarbit jej vlasy. Uz bol cas. lebo po stranach, ale aj na hlave, sa zacali ukazovat sediny. Ako dobre to maju zariadene zeny, nikdo sa nedivi ze aj vo veku 60 rokov maju krasne gastanove vlasy! Keby by som sa o to pokusil ja, bolo by to okamzite vidiet, lebo muzske vlasy nejak inac reaguju na porefarbenie ako zenske. Konecne, uz nemam vela co prefarbovat! Na temeni uz je len par vlasov, ze by ich clovek spocital na prstoch ruky. Bohatsie su len boky, kde este mam slusnu pokryvku. Kedze uz viac ako mesiac alebo dva som si vlasy nestrihal, bol aj pre mna cas sa do toho pustit. Priznam sa, ze je to aktivita ktoru nenavidim, ale musi byt raz za cas urobena. Pred par mesiacmi som si kupil novy, ovela drahsi set pristrojov na strihanie, rozne “attachments” na roznu dlzku vlasov a ine serepetky. Anyhow, pokial Marianka mala vlasy prefarbene a odsedela si povinnych 20 minut s farbou na hlave, bol som aj ja hotovy! Urobil som celkom slusny job aj na sebe. Mam pokoj najmenej na 5 az 6 tyzdnov.

Poobede sa Klara vybrala na prechdzku s Lidou, ktora si kupila mladeho, maleho psika (Australsky Shepard) po niekolko mesacnej prestavke, ked im umrel po 17 rokoch ich byvaly spolocnik. Pred tyzdnom alebo dvoma, priniesla si psa tej istej fajty len ovela mensieho, miniaturneho. Klara urobila dva ci tri zabery z ich prechadzky a jej psika. To budu asi jedine fotky ktore prilozim k tomuto prispevku, nemam nic noveho a lepsieho. Kym bola Klara von, ostal som doma s Mariankou, natiahnuty v posteli s knihou v ruke. Veceru nebolo treba pripravovat lebo ostalo dost z grillovaneho kurcata zo sobotnajsej vecere, ktoru som “bleskovo” urobil, ked som pri sobotnajsom mensom nakupe kupil hotove grillovane kurca, zemiakovy salat a “coleslaw”, na drobno posekanu kapustu s majonezou. Vecer mi zavolal Franta, ci ideme alebo nejdeme v pondelok trenovat, to ako dnes na trening? Samozrejme, ze som potvrdil ucast! Velmi som sa prekvapil dnes rano, ked mi este pred siedmou zavolal, ci skutocne chcem ist trenovat, nech sa vraj pozriem cez okno, co sa deje vonku! Ja som uz bol vychystany ist na trening. Ked som sa pozrel z okna, vonku lialo ako ked by bol prietrz mracien a ako sa ukazalo dazd neprestal az do dnesneho neskoreho popoludnia. Dokonca sme mali silne hmly! Nie casto sa stane, ze beriem dievcata autom do plavarne a spat. Dnes bol ten den, ked ma Klara poprosila, ci ich mozem odviest tam a spat. Samozrejme, ze som suhlasil. Komu by sa chcelo ist v tom dazdi. Marianke dnesnym dnom vyprsalo clenstvo na plavarni. Pred par dnami, podobne ako predtym, som vypisal ziadost o ulavu na poplatku. Prilozil som kopiu jej penzie a dnes rano mi zavolali, ze upravili jej rocny poplatok z 250 dollarov na $93. Good!!! Vypisal som sek a Klara im ho dnes doobeda odovzdala. Kedze Marianka je “disable” jej sprievodca, caregiver ma vstup zdarma, aj aj na autobusoch, vlakoch……

Uz davnejsie sme od masiara na hlavnej ulici v Stittsville kupili udene rebra a kolena. Boli uz dlho v garazi, lebo medzi casom som urobil vybornu hovadziu polievku, ktoru este dnes dojedala Klara. Kedze sa v poslednych dnoch velmi oteplilo, dnes bolo +7 stupnov, este vcera sme zaliali hromadu fazule vodou a dnes rano som priniesol z garaze tie rebra a kolena a nechal som ich varit. Cele dopoludnie som sa zabavil robenim “fazulnice”! Urobil som jej tolko, ze ju musim rozdavat, lebo to asi nestihneme vsetko zjest. Vydarila sa a je podla mojej tradicnej chuti. Rozhodli sme sa, ze hadam zajtra by sme mali navstivit mojho bratranca Janka v Osgoode. K Marianke pride pani zo socialnych servisov, tak s Klarou mame volno a budeme moct zajst k nemu na navstevu. Odnesieme mu fazulnicu a Klara uz pracuje na dalsom jedle. Minule mi jeho dcera Yvetta naznacila, ze viac a viac v jeho starom veku chce jest “slovenske” jedla a ona ich nevie varit. Urcite ho teda potesi, co prinesieme! Musim vecer zavolat, ci mozeme prist.

V nedelu rano som sa nevedel dockat, kedy mi dorucia noviny THE OTTAWA CITIZEN, lebo den predtym ohlasovali, ze v sekcii “BOOKS” bude pojednanie o najnovsich dvoch knihach o zivote a filozofii AYN RAND, osoby, ktora velmi ovplyvnila moje myslenie a kompletne zmenila moje nazory na svet a politicko spolocenske dianie. Zamiloval som sa do jej nekompromisnej filozofie individualizmu, kapitalizmu ako idealnemu systemu, nadradenosti “reasons” a mnoho viac. Filozofia “objektivizmu” je vysledok dvoch noviel a stoviek clankov. Clanok v novinach je pod nazvom “Rand’s Revival”; obnovenie, vzskriesenie! Skutocne, ved za posledny rok len v USA sa predalo 2 miliony jej knih. Neuveritelne, ked jej posledna novella ATLAS SHRUGGED vysla v roku 1957 ako posledna. Dve najnovsie knihy o jej zivote a filozofii su od Anne Heller pod nazvom:”Ayn Rand and the World She made” a od dalsej autarky Jennifer Burns s nazvom: “Goddess of the Market”: Ayn Rand and the American Right”. Nevadi, ze ta prva kniha stoji 43 dollarov a ta druha 34 dollarov. Musim ich mat! Doteraz, vsetko co vyslo o Ayn Rand mam v mojej kniznici. Ona je nie len GODDESS OF THE MARKET, ale aj goddess vsetkych nas, ktora nas nadchla svojou filozofiou, nekompromisnym nazorom na svet a zivot. Viem, ze jej dve najznamejsie novely vysli aj v Cechach a na Slovensku. Jedna z nich nesie nazov: ZDROJ, ta dalsia a jej posledna novela Atlas Shrugged neviem pod akym nazvom a ci vobec?

Mal som v programe dnes este pisat na dve temy “WILD ROSE COUNTRY” o Alberte a novej politickej party a hnuti WILD ROSE Alliance Party so sarmantnou, mudrou a velmi presvedcivou damou Danielle Smith, ako lidrom tejto cerstvej pravicovej strany, ktora sa urcite ujme vedenia v Alberte. Bol som velmi milo prekvapeny s touto milou a rozumnou zenou, ked som bol svedkom jej rozhovoru s jednym redaktorom. To je buduca hviezda Canadskej politiky! Chcel som este pisat o politickom procese v Holandsku a o utoku na slobodny prejav “free speech” pod vplyvom radikalneho islamu. O tom hadam na buduce!

Je cas skoncit, presiahol som svoje limitovane dve strany.
Pozdravujem! Milan

Sunday, January 17, 2010

Tragedia v Haiti

Ottawa 01 17 10 – nedela
Neocakaval som, ze budem tak dlho marodit! Ta chripkova mizeria ma prepadla pred viac ako tyzdnom vo stvrtok, den po prvej lyzovacke na Pakenhame. Dnes uz vsetko naznacuje, ze sa moj zdravotny stav zlepsuje. Bolestivy suchy kasel, ktory ma prenasledoval doteraz uz ustupuje. Dnes rano som uz kde tu zacal vykasliavat to, co sedelo v plucach cely ten cas. Pocitam, ze este ubehne niekolko dni pokial budem uplne fit. Dufam, ze zajtra najdem odvahu a konecne po viac ako desiatich dnoch budem schopny ist do fitka na trening. Nemozem dalej odkladat treningy lebo pozorujem, ze sa mi od toho lenosenia zacina zduvat brusko a svaly atrofovat. Je pravdou, ze som pocas mojej marodky napinal brusne svalstvo pri velmi castom suchom kaslani. To ale nemoze nahradit trening celeho tela. Bola to Klara, ktoru chytila ta chripka pred viac ako dvoma tyzdnami. Ked sa ona pomaly zacala z toho dostavat prebral som stafetu ja. Este ani ona nie je sto percente nazad v bezvadnom zdravotnom stave. Stale jej tecie z nosu a casto musi smrkat. Ja som teraz na rade! Najodolnejsou osobou v nasej domacnosti je Marianka. Pred par dnami mala sice viac upchaty nost, castejsie smrkanie ako obycajne ale ziadne ine naznaky chripky. Teraz si len obcas kychne a to je vsetko. Myslim, ze to bola len sezonna chripka. I ked ta sezonna bola “svinsky”, neprijemna!

Je cerstve nedelne poobedie, Klara vytiahla na dlhsiu prechadzku Marianku a hned potom ako sa vratili sa vybrala niekde do “mesta” Stittsvillsku hlavnu ulicu, kde chce vraj navstivit nejake nabytkarske predajne. Doobeda, ked som sa hrabal v novinach, nasel som propagaciu pre “Contemporary Rocker Recliners”, kresla ktore su ovela lepsie ako tie, ktore mame vo “family” room kupene v Ikei. Rad by som ich vymenil, ze nieco lepsie, kvalitnejsie a pohodlnejsie.Dolezite je to hlavne pre Marianku ktora presedi hodiny a dni pred telkou. Su sice omnoho drahsie ale su to len peniaze! Momentalne vacsina obchodov maju “sale”, vypredaje a zlavy. Mnohe kusy nabytku sa daju kupit za polovicnu cenu. Najvacsi problem bude ale najst stihly “rocker”, ktory nebude zaberat vela miesta. Uvidim s cim pride Klara, ci nieco nasla co by stalo za rec. Inac som sa zacudoval, ze sa vybrala na taku dlhu vychadzku pesi! Je pravda, ze nam momentalne pocasie praje! Posledne dva ci tri dni sa oteplilo a denne teploty sa pohybuju okolo 0 stupnov, len cez noc mame minusove teploty. To prijemne pocasie vylakalo vcera Klaru a Vlastu ist na bezky nie okolo golfista, ale do Gatineau Parku na druhu stranu Ottawa River v Quebecu. Tam je velmi siroka siet bezeckych rekreacnych trati, prerusovne kde tu malymi chatkami, kde si ludia mozu prist sadnut, ohriat si desiatu alebo obed, osusit prepotene satstvo ba dokonca mozu aj prenocovat, ked maju spacie vaky. Spi sa na laviciach alebo podlahe. Klara si velmi pochvalovala perfektne upravene trate, siroke priestory a prijemny nie velmi narocny teren. No a v chatkach ten smrad z prepoteneho oblecenia jej pripomenul cas, ked so studentami chodila na lyziarske kurzy. Ja som tam na bezkach este lyzovat nebol. Skoda, ze uz viac akob tyzden nam nesvieti slnko, je stale pod mrakom! Preto ani fotky neukazu ako by mali.

Tuto zimnu sezonu som skutocne velmi zanedbal lyzovanie. Ved som bol len jedeny raz na bezkach aj to len okolo golfista a raz na Pakenhame na zjazdovkach. Oproti minulym rokom uboha bilancia mojich “outdoor” aktivit. Dufam len, ze zacneme trochu viac vyuzivat sneh a permanentku ktoru mam na Camp Fortune. To fyzicke lenosenie a polihavanie v posteli pocas mojich chripkovych dni mi dovolilo aspon intenzivne citat a teda zamestnavat viac rozumove bunky ako svalove. Nie len, ze som kazde rano presiel desiatky stran z dennej tlac, stihol som za tie dni precitat dve zaujmave, napinave knihy - thrillers. Kriminalno detektivne pribehy. Jednu knihu ktoru som zhltol za par dni bola od popularnej spisovatelky, lekarky a urcite znamej autarky aj na Slovensku: Tess Gerritsen. Tato jej kniha nesie nazov THE KEEPSAKE. Neviem ako by som to prelozil do slovenciny. Je to pribeh z muzejneho prostredia. O nic menej napinavy pribeh z lekarskeho prostredia je kniha s nazvom: SECOND OPINION od mne neznameho autora, tiez povodnym zamestnanim lekar s menom Michael Palmer. Podobne ako Tess, tak aj Michael maju na svojom konte najmenej po desiatke knih, jedna napinavejsia ako druha. Inspirovany chutou znovu citat, pri najblizsej navsteve predajne Sobeys zastavil som sa aj v oddeleni knih a casopisov a hned som si kupil dalsie dve knihy od popularneho autora ktory pise pod menom John Sandford. On je znamy serialom “Prey” ako Rules of Pray, Shadow Prey atd…len tento serial ma viac ako 20 knih. Uz som az po usi v jeho najnovsej “paperback” knihe HEAT LIGHTNING. Dvojica sestier Pamela a Mary O’Shughnessy pisu pod spolocnym menom Perri O’Shaughnessy, vydali desiatky knih, mnohe som precital. SHOW NO FEAR je najnovsia ktoru som necital. Mam zas co robit najmenej na dva tyzdne.

Nezanedbal som ani filmy a v poslednych tyzdnoch som videl niekolko, obycajne skor tie lepsie ako horsie. Vcera som doobeda, ked Klara lyzovala, isiel som sa pozriet na film: The Book of Eli. Najviac na filme ma zaujal vyborny herecky vykon Denzela Washingtona. Film plny nasilia, ale Washingtonov vykon stoji zato vidiet. Dnes vecer budu davat “67th GOLDEN GLOBE AWARDS” a to znamena hlboko do noci sediet pred telkou. V nominacii su vsetky filmy ktore som videl za posledny rok az na jednu alebo dve vynimky. Netrufam si hadat kto co povyhrava a ake bude rozhodnutie zahranicnych novinarov a zurnalistov. Bude to ale dobra predzvest ako a kto bude vyhravat OSCARA.

Nemozem nespomenut najvacsiu sucastnu prirodnu tragediu, ktora postihla Haiti a specialne hlavne mesto PORT-AU-PRINCE. Tisice a tisice mrtvych medzi nimi aj mnoho Canadanov. Co je horsie, ze doteraz je z Canadanov nezvestnych viac ako 1400 a asi vacsina z nich bude pod troskami zrucanin a mnohi pochovani za ziva. Kedze obeti su desattisice, tak su pochovavani bez identifikacie v masovych hroboch po niekolko tisiciek v kazdom. Nakladiaky preplnene zahnivajucimi mrtvolami idu do tychto masovych hrobov. Chudoba a terror vzdy vladli v tejto krajine, dnes ti co nemali nic, maju este menej! Len hole zivoty, smad a hlad! Velmi pomala pomoc aj ked vacsina krajin pomaha ako moze. USA uvolnilo sto milionov dollarov a tisice vojakov na pomoc udrzovat poriadok. Canadania tiez prispievaju velkou ciastkou, par tisicmi vojakov a materialnou pomocou doteraz nepoznanou svojim rozsahom. Vlada reagovala skoro v minutach po tej katastrofe a rozbehla pomocne a zachranne prace, lietadla, helikoptery, lode s proviantom atd…

Blizim sa ku konci druhej strany a teda cas koncit. Ospravedlnujem sa, ze moja foto dokumentacia bude velmi skromna. Mam velmi malo cerstvych a zaujmavych fotiek. Budete sa musiet uskromnit s tym malom! Prajem prijemny koniec januara a studeny februar a potom uz bude lepsie. Pozdravuje Milan

Thursday, January 07, 2010

Rano junak - vecer mrzak!

Pohrebna procesia priblizne 4 tisic policajtov a tisice zachrankarov, pohranicnych hliadok a hosti z USA pri slanostnom ceremoniali rozlucky so zavrazdenym policajtom z Ottawy Erica Csapnika

Prvykrat tejto novej zimnej sezony na zjazdovkach na Pakenhamskych kopcekoch.
Nepretrzite snezenie za poslednych 10 dni vytvorilo vacsie zaveje na nasej terase. Ottawa 01 05 10 – utorok
Pred par dnami som si kupil farebny toner (kazetu) do mojho HP printeru – tlaciarne. Ciernu kazetu v nom mam uz dlhsiu dobu. Ked som potrebovat vytlacit nieco pisaneho, nemal som ziaden problem. Aby som ale mohol tlacit nieco vo farbach, nemal som ine vychodisko ako po dlhom case kupit novu farebnu kazetu aj ked sa mi jezili vlasy na hlave od tej drahoty! Dnes za tie peniaze mozem kupit uplne novu tlaciaren. Vcera poobede som vypisal pohladnicu k narodeninam pre Palka, 90 + rocneho stryka Marianky, zijuceho vo Svajciarsku. Oslavuje svoje narodeniny v ten isty den ako Marianka a tiez jej synovec Cyril, syn jej najstarsieho brata. Volakedy pred rokom ci dvoma, sme si s manzelkou Palka obcas vymenili obsirnejsie listy. Konecne to bola jedina osoba a rodina s Mariankinej strany, ktora sa regularne zaujmala o jej zdravotny stav. Uz dlhsiu dobu sme si nevymenili ziadne informacie, nejak nase dopisovanie sa utlmilo urcite viac mojou zasluhou ako ich. Vcera som sa konecne rozhodol napisat trochu slusnejsi list s tym, ze prilozim aj nejaku cerstvu fotografiu z nas. Trvalo mi to trochu dlhsie, ale ovela dlhsi cas mi zobralo zapasenie s mojou tlaciarnou, ktora nechcela pocuvat a nech som robil co robil, netlacila. Po nejakej hodine ci dvoch a po konzultacii dokonca aj s Frantom, konecne som s tlaciarnou pohol a list som naprintoval. Dnes uz gratulacia aj list odisli. V januari ma caka odoslat este aspon pol tuctu gratulacii k narodeninam. To nebude problem, lebo vsetci maju internet a tak gratulovat budem elektronickou cestou!

Zda sa, ze sa konecne vonku pocasie utisilo a po mnohych dnoch vytrvaleho snezenia konecne prestalo snezit. Uz sme 5 dni v novom roku a nepresla jedna hodina, aby nesnezilo. Bohatu nadielku 57 cm sme dostali az koncom decembra pred vianocnymi sviatkami a hlavne po nich. Porovnavajuc k minulemu roku, ci poslednej zimnej sezone, sme natom daleko lepsie. Minulu zimu uz v novembri sme dostali 40 cm snehu, 85 cm v decembri a 80 cm v januari. Tento rok to bolo len nejakych 50 cm za december a do dnesneho dna v novom roku pribudlo urcite dalsich 40 cm. Barbara z Eastmenu mi poslala pred par dnami e-mail kde ohlasila, ze uz dostali viac ako 140 cm snehu. Zatial si to najviac odskakali vychodne provincie, kde pred par dnami dostali jednu z najvacsich snehovych burok za poslednu jednu alebo dve dekady. Podobna snehova burka v oblasti 401 dialnice v blizkosti Kingstonu, ktoru nazvali “dialnica hrdinov” nezabranila stovkam ludi v tej burke stat hodiny na nadjazdami a po stranach dialnice, cakajuc na konvoj pohrebnych aut vezucich padlych styroch vojakov a navinarku. Trpezlivo cakali v tuhej zime -18 stupnov a burke, mavajuc vlajkami a transparentami, aby vzdali poctu padlym vojakom a zurnalistke Michelle Lang, ktori boli zabiti v Aufghanistane pred koncom stareho roku a boli na ceste do CFB Trentonu, ich vojenskej zakladne pre rodinnu repatriaciu pozostalych. “Dialnica hrdinov”, uz tradicna, obycajnymi ludmi vzdava cest padlym canadskym hrdinom z blizkeho a dalekeho okolia. Poziarnici na ich vozidlach, policia, mladez, starsi ludia, je to uzasny pohlad.

Dnes v Ottawe bola dalsia smutna sukromna rozlucka a posledna pocta zavrazdenemu policajtovi Const. Erica Czapnika, rozsirenou rodinou prislych z Polska, sirokou Ottawskou polskou komunitou a s tisickami privatnych Ottawcanov v katolickej dioceze pri cirkevnom katolickom obrade. Vo stvrtok je den, ked sa so zavrazdenym pride rozlucit z Canady a USA najmenej 4 tisic policajtov, stovky poziarnikov, paramedics, tisice obcanov vzdat mu poslednu poctu. Ottawa vraj este nezazila nieco podobneho! Procesia policajtov a privatnych ludi bude vraj dlha dva a pol kilometra. “10,000 to march with casket of fallen officer” jeden z titulkov v dnesnych novinach. Ceremonia bude otvorena len pre pritomnych policajtov, lebo v hale, kde sa bude tento akt diat, nevedia umiestnit viac ludi.

No a teraz dost! Zacina hokej, hokej a hokej,. Budem pokracovat zajtra!.

06 01 10 – streda
“Zdravy som sa rano prebudil”(a ked som prisiel poobede domov z lyzovacky na Pakenhamskych kopcekoch), “vratil som sa ako ciastocny krivajuci invalid”, naviac s bolestiami v krku. Este pred prichodom domov sme sa zastavili vo farmacii a kupil som par antiseptickych cukrikov a aj sprej do krku. “Rano junak a vecer mrzak”, ako to charakterozovala Klara, ked som polhodinu v celom byte zhanal a hladal teplomer, lebo som citil, ze mam miernu horucku. Teplomer som nenasiel, neviem si predstavit kde a ako sa stratil.

OK, teraz vazne! Bolesti v krku uz mam asi dva dni. Rano som sa prebudil a nevedel som prehltnut ani slinu, bolesti pri prehltani neustavali! Klara mi poradila specialny drink. Zaklad slivovica rozmiesana s medom a citronom. Predvcerom vecer som sa takto kuriroval a pomohlo. Dnes v noci sa tie bolesti vratili a tak som zasiel zo dvakrat do jedalne v noci “gargalizovat” s ginom alebo vodkou. Vela mi to nepomohlo a rano boli bolesti znova. Naviac, zrazu som zacal mat aj bolesti v pravom bedernom klbe. Zvlastne, lebo nic podobneho som doteraz nikdy nezaznamenal. Pocas lyzovania som s tym nemal vacsi problem, ale ked som skoncil a potreboval chodit v snehu, ist k zaparkovanemu autu a potom doma, to uz bol problem. Vyzera to na akutnu artritidu. Kuryrujem sa cervenym vinom. Budem si musiet urobit appointment u chiropraktera nech ma trochu ponaprava. Vcera rano po treningu som skocil k jednemu zubarovi co mi doporucil Franta, kde k nemu chodi cela jeho rodina. Urobil som appointment pre Marianku a dostal som ho na piatok poobede. Je cas aby sa pozrel na jej zuby a navrhol co bude potrebne urobit.

Vcera od stvrtej hodiny popoludni sme venovali viac menej hokeju a skoncili sme okolo jedenastej vecer. Hokej! Juniorske Majstrovstva Sveta sa vcera koncili zapasom Svedov proti Svajciarom, vysokym vitazstvom 11:4 v prospech Svedska a teda ziskanim bronzovej medaily. Najviac ocakavany zapas bolo bratovrazedne finale medzi Canadou vs USA. Bol to vynikajuci zapas, skoda, ze Canada po predlzeni obdrzala ako prva gol a bolo po stretnuti a zlatej medaile pre Canadu. Tak trochu sklamanie pre canadanov, lebo sme dufali ze vyhraju zlato. Bolo to velke sklamanie hlavne pre hracov. Tazko sa bolo pozerat na ich smutne tvare, divaci vsak im davali v radii, telke a inych mediach ohromnu poctu. V tom istom case isiel aj hokej NHL a pre nas Ottawcanov stretnutie Boston Bruins s Ottawa Senatormi. Klikal som z kanalu na kanal aby sme zachytili aj nieco z toho zapasu. Zial Ottawa prehrala na domacej pode 4:1. My s Klarou sme sledovali skoro vsetky zapasy z Majstrovstiev sveta juniorov a viacmenej zapasy Senatorov. Som presyteny hokejom! Potrebujem sin a chvilu z hokeja odpocinut. Co je vela to je vela!

Koniec druhej strany tak koncim. Mam len dve fotky z dnesnej lyzovacky, to je vsetko co mozem prilozit. Pozdravujem zo zasnezenej a studenej Canady!
Milan

Friday, January 01, 2010

Novy rok 2010

Vianocna poladovica, mnoho ludi stratilo elektriku aj na dva dni, my len na niekolko hodin.

Neuveritelne sa stalo skutkom. Ja na bezkach!!!!!

Klara v akcii!!! Odstranuje nasledky poladovice.
V poslednych dnoch stareho roku toto su canadski mladenci ktori stratili zivoty v Afganistane a s nimi aj jedna zurnalistka. Vsetka cest ich pamiatke!!!!Ottawa 01 01 10 – New Year
Ako som predpokladal, noveho roku sme sa nedockali. Dve hodiny pred jeho prichodom sme vsetci boli v posteli v hlbokom spanku. Novy rok sme privitali rano bez pripitkov, objimania, bozkavania a zelani vsetkeho najlepsieho. Porusili sme dobru, zauzivanu tradiciu, ale nijak sa preto necitim vinnym. Naopak, usetril som si ranajsiu pijacku “opicu”, “hangover” z nadmerneho dlhodobeho popijania v ocakavani prichodu noveho roku. Zrejme aj tisice ludi v Ottawe sa tiez vyhli tazkemu pitiu, lebo policajne hliadky, ktore boli na cestach v pohotovosti celu noc, podla ranajsieho reportu zadrzali iba jedneho automobilistu z podozrenia, ze mal viac vypite ako dovoleny limit. Na skoro milionove mesto to je vyborna znamka socialnej ukaznenosti a discipliny.

Prirodzene, ze sme si aj my dovolili vypit par poharov vina pocas celeho poobedia a vecer. Bolo to s mierou a z mojej strany s nezvyklou zdrzanlivostou. Dokonca som si dovolil vypit aj pohar ci dva sampanskeho spolu s Mariankou pri veceri. Ja neznasam nic co ma bublinky a teda sampanske je premna “no-no”.Marianka zriedkavo vypije nieco alkoholickeho. Pre nas oboch to bola vynimka na naliehanie Klary, ktora tu flasku sampusu priniesla, ked skocila do potravin kupit cerstvu bagetu, ktoru potrebovala k specialnemu predkrmu “a’la Gabi Takacs”. Aspon podla Klary, ktora tento predkrm, odkukala od neho, ked sme tam boli pred nejakymi styrmi rokmi v lete na navsteve. Ked som pred vianocnym nakupom kupil tie spominane Bromontske kacice, mali velke pecienky. Klara ich odlozila s tym, ze si ich urobime v predvecer noveho roku. Jedna sa o na masle opecenych platkoch jablk, opecenej bagete a na vrch sa polozi opecena pecienka. Tato pochutka sa zapija so sampanskym. Po tomto predkrme sme si dali len tanier mnou urobenej kapustnice a to bolo vsetko. Viac by sa do nasich zaludkov nezmestilo. Totiz, mal som este v ladnicke odlozeny: New Zealandsky: Frenched Rack of Lamb, ktory som planoval mat na Silvestrovsku veceru. Well, bude z toho novorocna vecera. To je jedno z mojich najoblubenejsich jedal. Je vhodne takto zacat novy rok. Na veceru som pozval aj Frantu a Vlastu, je toho tolko!

Uz druhy, ci treti den nam vytrvale snezi. Nie je to nic vazneho. Za vcerajsok a dnesnu noc spadlo okolo 10 cm cerstveho snehu. Klara pred chvilou vybehla na terasu a predtym, ako ju zacala cistit od snehu, vrhla sa odlozit na stranu terasy polamane konare z toho jedneho krikoveho stromu. Konare boli olamane od mrznuceho dazda z pred niekolkych dni. Urobil som par fotozaberov z tohoto jej usilia. Chysta sa vybehnut na bezky, lebo je celkom prijemne zimne pocasie s lahkym snezenim a vrstvou cerstveho snehu. Provokuje aj mna ci nepojdem? Necham jej preslapat stopu a potom mozno, hahahahaha! Fakticky, pred par dnami som sa konecne nechal vyprovokovat a bol som na bezkach a stihol som obehnut raz nase golfiste. Nebolo to prijmne, lebo po tej ladovcovej burke bol len lad s malou pokryvkou cerstveho snehu. Na tom lade sa mi velmi podsmykovali palice ani nie tak bezky, ktore som mal dobre namazane.

Franta, moj treningovy partner, sa v pondelok vratil z tyzdenneho pobytu na Kube. Pochvaloval si more a plaz, bol vsak sklamany z jednotvarnosti jedal, “lacneho” nie najcistejsieho byvania a vsadepritomnej policie a tajnych. 50 rokov ich vitaznej socialisticko – komunistickej revolucie prinieslo len “free education”, bezplatne zdravotne poistenie a spinave ambulantne miestnosti, chatrajuce, spinave ulice a domy s hromadou starych 50 rocnych aut a par cerstvejsich Skodoviek. V ramci treningovej solidarity ja som pocas jeho dovolenky tiez dovolenkoval, odpocival a lenosil cely ten tyzden. Vcera a predvcerom som seba aj jeho vyprovokoval ist si zatrenovat, aby sme aspon posledne dni stareho roku zakoncili na pozitivnu notu. Pozitivna bola aj skutocnost, ze som vobec nedostal svalovu horucku a trenovali sme ako v najlepsej kondicii. Ten tyzden lenosenia s trochou nadmerneho uzivania alkoholu a hostenia sa vybornymi jedlami bolo devastujuce na moj vzhlad, ved uz aj bez toho, sa moje boky a brucho zdulo este viac! Hanba na byvaleho telocvikara a propagatora fitnesu. Vcera som nelenosil ani na domacej pode. Poobede sme sa pustili s Klarou do prace s vinom. Dva demizony cerveneho vina si vyzadovali preliat do novych na “stabilizaciu” a dalsie dve vedra bieleho preliat do demizonov na druhu fermentaciu. Klara este preliala tri male galonove demizony cerveneho vina do flias. Ja som stuploval. Urobene a zas na kratky cas mame pokoj.

Nasu vianocnu naladu a posledne dni poznamenali aj velmi bolestive a smutne udalosti, ked v Ottawe po viac ako 25 rokoch bol zavrazdeny starsi 51 rocny dostojnik policie v sluzbe, dopichany nozom do krku, ked pokojne sedel v policajnom aute a pisal zapisnicu z nejakeho incidentu, nemajuc nic spolocneho s vrahom. Stalo sa to o 4:30 rano, parkujuc pri nemocnicnom “emergency” oddeleni. Eric Czapnik, povodom z Polska, otec styroch deti, ktory sa stal policajtom dost neskoro v jeho bohatej kariere roznych zamestnani. Co je najsmutnejsie, ze jeho zivot vzal 43 rocny Kevin Grecson, pred casom dekorovany dostojnik RCMP, sluziaci v Saskatchewane, degradovany pre podobny incident vyhrazania sa smrtou nejakemu mormonskemu cirkevnemu biskupovi. Druhou smutnou a tragickou udalostou z pred dvoch dni, bola doteraz najvacsia tragedia kanadskych vojakov sluziacich v Afghanistane, ked pri rutinnej hliadke nedaleko Kandaharu zahynuli v obrnenom trasporteri pri masivnej explozii, styria nasi mladi vojaci a vzhladna a popularna zurnalistka, 34 rocna Michelle Lang, pisuca pre Calgary Herald noviny. Je to prva canadska zurnalisticka obet, ktora zahynula ked doprovadzala vojakov pri ich hliadke. Dalsi styria vojaci boli tazko zraneni! Chmurny koniec stareho roku a nie tak vesely zaciatok noveho.

V novinach The Ottawa Citizens koncom roku, “senior redactor” Robert Siblej uverejni v dvoch pokracovaniach “esej” pod nazvom: THE DECADE OF NEW WORLD DISORDER? V tejto, eseji argumentuje, ze 50 rokov “anti–west”, protizapadneho intelektualneho myslenia nas okradlo o schopnost branit nas sposob zivota! V uvode cituje znameho francuzkeho filozofa Jean-Francois Revel: “Civilizacia ktora sa citi vinna za vsetko co je, nebude mat volu, dostatok energie, presvedcenia a odvahy sa branit”. Tento citat je z jeho knihy “Ako odumieraju demokracie”. Tu knihu uz mam dlhe roky. Spomenuta esej je fantastickym svedectvom kde sa nasa zapadna civilizacia ruti! Nie je to len invazia islamu, ktora podkopava nase demokracie a liberalne myslenie, ale su to tiez “green”, kde cerveni sa stali zeleni a presne tak ohrozuju nas sposob zivota, ked nie viac ako moslimstvo. Skoda, som na konci druhej strany a teda na konci mojho limitu, a tak sa nemozem trochu viac rozpisat na hore uvedenu temu. Mozno nabuduce.

Prajem kazdemu vsetko najlepsie do noveho roku a dalsich. Nech vas sprevadzaju len uspechy, dobre zdravie a pohoda pocas celeho roku a potom.
Pozdravuje Milan