Friday, July 31, 2009

Leto 2009 /3 Bratislava - v redakcii M&F a v GOLEM GYM

V redakcii Muscle & Fitness
piatok k veceru
AUPARK - Golem Gym
Ottawa 07 30 09 – stvrtok
Za 15 minut bude 5 hodin poobede. Trochu neskoro zacat pisat dalsi prispevok. Ale ked zacnem, tak sa don skor alebo neskor pustim pokracovat. Musim dat dohromady aspon par riadkov, jeden alebo dva odstavce a potom ma to uz nepusti pokial prispevok neukoncim. Pred par minutami sme urobili to, co som sluboval urobit vcera. Zalozili sme na prvu fermentaciu dve vedra bieleho vina - koncentratu z Argentiny. Vzpieral som sa cele poobedie zist dole a zacat robit, ako ked by to bola nejaka vazna a tazka praca. Nic takeho! Dohromady pripravit dva vedra vzalo nie viac ako 20 minut a uz to zacalo fermentovat. Za tyzden z toho bude “burcak” a potom sa to vsetko z vedier preleje do demizonov na druhu fermentaciu atd…

Cely den som bol trochu viac zaneprazdneny ako obycajne. Rano som odkrutil uz stvrty trening vo fitku tento tyzden! Zacal som lahko a ani dnes sme sa s Frantom velmi netrhali. Uz sa zacinam dostavat do beznej rutiny. Mam ale co robit, aby som sa “dostal do prijatelnej stareckej formy”. Moja navsteva Slovenska “vazne” poskodila moj vzhlad nadmernou konzumaciou jedla a alkoholu. O zmenach, ake dosiahli tohorocni vitazi sutaze M&F “do formy”, samozrejme nemozem ani snivat. To by vzalo nie tri mesiace, ale tri roky iduc nazad do minulosti, aby bolo nieco viditelne. Hrozim sa z tych neuveritelnych zmien k horsiemu za posledne 3 az 5 rokov. Ked sa pozriem na niektore fotky z toho slavnostneho obradu v Bratislave, ci staci vidiet seba rano pri holeni, stavnato si po madarsky zahresim, ulahcim si, ako sa clovek zmenil, zoskaredel a scvrkol. Ved som za posledne roky stratil 4 cm z mojej vysky, zvraskatel, stratil skoro vsetky vlasy na gebuli, pribral tam kde to je najmenej ziaduce a to ma byt “golden age”? Hahahahaha! Fyzicky, esteticky a psychicky skor dizaster “miserable age!!!” Ale o tomo som nechcel pisat, skor este spomenut niekolko domacich udalosti a co najskor sa vratit do Bratislavy na oslavu tych krasnych uspechov mladych a starsich zien a muzov v pretvoreni postavy v kratkom case troch mesiacov. Vysledky hodne len obdivu!

Nemohol som urobit lepsiu vec, ako kupit a hned zapojit ten dehumidifajer! Vcera od obeda do asi sietej vecer sme museli vyliat dvakrat plny obsah vody v kontaineru, kolko sa tam nazrazalo. Na noc sme pristroj vypli, ale dnes uz od rana zas zacal pracovat a znovu sme museli vyliat dve davky nazhromazdenej vody. Nie len Eva, ale aj ja som musel konstatovat, ze ta vlhkost nie len vzduchu ale aj kobercov sa podstatne zmenila. Investicia skutocne dobra, mal som to urobit roky nazad. Len co som prisiel domov skocil som na “maly” nakup do blizkych potravin. Vo farmacii som si objednal pilulky na vyssi krvny tlak. Ako dobre ze som nemusel vidiet mojho lekara. V cakarni bolo aspon 15 ludi. Kupil som aj tri velke huby “bedla jedla” s umyslom, ze ich naplnim syrovou naplnou s bylinkami a zapeciem na grille. Vzdal som to! Mali sme silny obed a nemam chut dalej nieco jest! Marianka dostala debrecinsku klobasku, zemiakovy salat a zeleninu. Ja si dam dalsi pohar whisky a to nahradi vsetky calorie vecere. Mimo uz spominanych dnesnych aktivit, ked dievcata odisli na plavaren ja som sa utrhol a jazdil som s masinkou po mojej hlave a ostrihal som sa na velmi kratko, aby som mal pokoj na niekolko tyzdnov. Nenavidim tu robotu!

Vratim sa teda trochu do nedavnej minulosti, co je vlastne ucelom tohoto prispevku, pripomenut si pekne a zaujmave chvile, ktore sme prezili za tie dva dni v Bratislave z prilezitosti odovzdavania cien vitazom M&F sutaze “DO FORMY”. Myslim, ze to bol uz deviaty rocnik a hadam aj najuspesnejsi. My traja “muskatieri” Duro Visny, Sano Bacinsky a ja sme uz po druhykrat boli pozvani ako “cestny hostia” tejto akcie. Je to hlavne zasluhou sefredaktora Luda Majora, ktory si nas velmi uctieva a povazuje, za nase “zasluhy” v tych prvozaciatkoch rozvoja kulturistiky a fitness hnutia v Ceskoslovensku. Pre nas troch, (bolo nas v Ceskoslovensku trochu viac Emil Muller; Lada Filip atd.) je to neuveritelne uznanie nasej cinnosti z davnych 60-tich rokov a my vsetci si obrovsky vazime jeho charitovu pozornost k nam, dnes uz starcov. Radi sa vraciame do redakcie a vazime si mile prijatie jej clenov. Redakcia a teda Ludo produkuje jeden fantasticky erudovany magazin najvyssej kvality s odbornymi clankami prvej triedy. Ja si vzdy po obdrzani s najveacsim zaujmom vsetko precitanm a velmi sa vzdy obohatim ziskanymi informaciami.

Akcia redakcie “DO FORMY” dnes vzbudila zaujem i druhych krajin, ktore prijali tento koncept. V Ceskoslovensku vzbudzuje zaujem v priemere asi tisicky ludi. Nie vsetci ucastnici sutiaz skoncia a nie vela skonci s velkym uspechom. Ti, co skoncia a dopracuju sa k neuveritelnym zmenam je niekolko a stoji zato sa pozriet do posledneho osmeho cisla M&F na neuveritelne vysledky.

Ako sme sa dohovorili na sekundu a minutu sme sa vsetci traja Duro, Sano a ja stretli pred redakciou M&F o piatej poobede v piatok. Chvilu sme boli sami, pokial sa vratil z nejakej povinnosti Ludo (sefredaktor). Odovzdali sme par pozornosti, chvilku pohovorili, pofotili a boli sme na ceste do nasich ubytovacich zariadeni. Vsetci vitazi a my so Sanom a fotografom sme boli ubytovani vo velmi peknonm, cistom penzione “Raki” niekde v Petrzalke. Pri veceri sme stretli uz niekolko “vitazov”, ktorych sme rozoznali do predu nam danemu vyberu. Nadviazali sme rozhovor, a vsetci nas povazovali, ze sme asi tiez vitazi starsej kategorie. Boli asi prekvapeni na druhy den, ked nas videli za stolom cestnych hosti.

Rano sme sa vsetci stretli vo velkom shopping centre AUPARK na druhej strane Dunaja. Na najvyssom poschodi je velke fitko s nazvom GOLEM. Tam sme mali vyhradenu miestnost na rozne akcie a tiez plochu fitka. Vela reci, vela predstaveni, vela fotografovania, ale vsetci sme to zvladli. Hlavne. ze sme nadviazali priatelske vstahy a konverzaciu s pritomnymi vitazmi. Ja som tam naviac stretol mojho stareho kamarata Wojtu M, co bola neocakavana navsteva.

Po akcii v Golem fitku sme vsetci mali kratku prestavku aby sme sa vecer stretli v restauracii Raki na slavnostnom odovzdavani cien. Niekolko z nas sme mali tu cest tie vitazne trofeje odovzdat osobne. Ja som bol prvy! Kedze sme sa pocas dvoch dni zblizili mali sme pri slavnostnej vecery “good time”. Nadviazali sme priatelke kontakty, srdecnu vymenu nazorov a vyjadrovali obdiv nad ich vysledkami. (fotky z tejto prilezitosti v buducom pokracovani mojej navstevy na slovensku a mnoho viac)

Pozoruhodne boli dva vysledky ktore stoja za obdiv. V dvoch kategoriach pred dvoma rokmi boli vitazi jedna zena (neuverirtelna zmena) a jeden muz, Tentokrat to bol manzel/ manzelka co vyhrali tohorocnu sutaz. Neuveriteny vysledok dvoch manzelskych parov. (vid dve posledne fotografie). Blizim sa ku komci duhej strany a to je teda signal skoncit. Samozrejme umiestnim na blog tolko fotiek ako budem vediet. Pokracovanie bude nasledovat v najblizsich dnoch.

Pozdravuje Milan.

Wednesday, July 29, 2009

Leto 2009 /2 V Nemecku a na ceste do Bratislavy

Filipko, Sandra a jej dcerka Maria
Sandra a jej manzel Karinka s Ingrid pripravuju stol na veceru a Filipko sa prizera.
Sanovi zatovia
Inge, Sano a Sandra s dcerkou Mariou
Sano so zatmi a nakoniec aj somnou
Ottawa 07 28 09
Konecne sme zazili trochu slnka aj to len doobeda. Zamracilo sa a je predpoklad, ze dostaneme nejaku sprsku s buracanim a bliskanim. Este, ze som bol tento mesiac v Europe a zazil trochu horuceho leto! Urcite ho do dnes nezazilo Ontario a Quebec, ked tento mesiac sme tu mali len par dni bez dazda. Media a medzi ludmi sa hovori o najhorsom lete za mnohe dekady. Dazdove zrazky pre mesiac jul prekonali vsetky doterajsie rekordy. To nie je pravda pre Britsku Columbiu a Albertu, kde zas maju naopak vela slnka a vysoke teploty. Vyvrcholenim mizerneho pocasia v Ottawe bola “potopa” vraj storocia z ktorej som umiestnil par fotiek pred poslednym prispevkom. Na golfisti aj ked bolo ciastocne zaplavene to nevyzeralo velmi dramaticky. Ako som sa mal moznost presvedcit, nebola to nijaka svanda pre stovky a stovky domov v zapadnej Kanate a Stittsville, kde viac ako 800 domov mali zaplavene basementy a nie len z dazdovej vody. Mnohe domy boli zamorene vykalmi, ked velke mnostva vody vytlacili zo zumpy tieto vykaly. Masivna skoda hlavne na vnutornom zariadeni domov, ked ludia museli vyhadzovat koberce, nabytok, elektroniku a podobne. Mnoho z postihnutych domacnosti nemaju poistenie, lebo sa podobna zaplava stala niekolkokrat v poslednych rokoch.

Pred par dnami, co bolo len trochu hodnotne v dome Moniky a Jona bolo vyrabovane, ked oni travili cas na chate. Vratili sa skoro do prazdneho domu. Vytopenie postihlo aj dom Ronyho z nasich znamych. To len co som doteraz pocul. Na podiv, ta uprava odvodnenia okolo mojho bungalowu urobena nejak pred dvoma rokmi zabranila, aby som aj ja mal mensiu potopu basementu, ako sa stalo pred par rokmi. Som rad, bolo by skoda vyhadzat vsetky tie koberce, ktore su v dobrom stave. Na golfisti dnes uz nie je ani len znamka po tej potope!

Dnes bola Pierretta poslednykrat pri Marianke! Odchadza do penzie a vraj si bude drzat len nejakych privatnych pacientov na dve-tri hodiny doobeda, niekolko krat do tyzdna. Podaroval som jej na rozlucku peknu kristalovu vazu za jej viac ako 5 rocnu starostlivost o Marianku. Ked bude v Stittsville vraj sa zastavy, pozdravit nas ale aj Klaru, ktora tu bude od Septembra. Dnes poobede som napisal a vytlacil dve kopie pozvania pre Klaru. Uz su v poste! Je to mudrejsie prist s oficialnym pozvanim aj ked je so Slovenskom bezvizovy styk. Na pasovom sa nebudu musiet vela vypytovat, ked im da do ruk papier. Mne a aj Marianke bude za Pierrettou trochu smutno. Z tej agencie pre ktoru Pierretta pracovala, este nevedeli povedat kto k Marianke bude chodit. Ja sa dozadujem stabilnej, tej istej osoby, tak aby raz prisla cez vikend, nezalezi ci v sobotu alebo v nedelu a kedykolvek druhykrat cez tyzden.

V nedelu som vzal do kina Evu na film, ktory sme chceli obaja vidiet. “The Ugly Truth”. Vyborna komedia, uchechtal som sa az mi tiekli slzy. Vcera sa poobede utrhla hlavne Eva, vymyla nejakych 60 flias a naplnila cervenym vinom. Na mna ostalo len tie flasky zastuplovat. Ked sme boli v nedelu po kine v Costcu, kupil som dalsie koncetraty bieleho vina a dnes filtrovanu vodu. Zajtra zalozime na prvu fermentaciu dalsich 46 litrov, ktore by mali byt hotove nejaky den pred prichodom Klari. Moje stojany v skliepku budu zaplnene. Nebudem potrebovat zakladat dalsie vino aspon na tri mesiace. Ked spominam vino, ktore aj teraz popijam nemozem nespomenut tie fantasticke dobre vina, ktore som mal moznost popijat na mojom pobyte v Europe, hlavne v Nemecku u Sana a jeho rodiny ale aj na Slovensku! Vyborny vyber, nevedel by som odolat a povedat nie!

07 29 09 – streda
Z ranajsieho treningu som rovno skocil do obchodu “Canadian Tire” a kupil som “dehumidifier”, ved sa to v baraku neda vydrzat, aka je tu vlhkost zo vsetkych tych dazdov a humidity. Stal 200 dollarov, ale urcite posluzi k zdraviu domu a aj nas. Kupit dehumidifajer ma nahovoril Franta. On si to velmi pochvaluje.

OK, je cas spomenut s par riadkami, pripadne odstavcami moju navstevu Nemecka a specialne Sana B. a jeho rodinu v Straubingu. Ked sme od nich v piatok spolu cestovali do Bratislavy, trochu sme spekulovali, ktora to je navsteva u nich za poslednych 20 rokov ci od cias zamatovej revolucie. Dohodli sme sa, ze to je tretia moja navsteva. Posledne, ked som bol u nich jeho dcery boli este mlade a nevydate. Dnes obe su stastne vydate a s detickami. Karinka ma dvoch chlapcov a ja som “krstnym otcom” Filipkovi. Teda pri tejto navsteve som svoje 9 rocne krstna stretol a videl prvykrat. Velmi mily, usmievavy, stihly chlapec. Mal som z neho velmi dobry dojem ako aj zo vsetkych clenov rozsirenej Sanovej rodiny. Ale to trochu predbieham.

Po mnohych hodinach letu z Ottawy do Montrealu a odtial do Mnichova pristali sme tam rano 0 5:30, trochu skoro pre Sana, ktory musel cestovat aspon 100 km plus, ma prist vyzdvyhnut. Ja som uz bol von aj s kuframi, ked si to Sano strikoval ma stretnut. Trochu sme na ceste k nim zabludili ale konecne po kratkom meskani zakotvili u nich. Inge, Sanova manzelka ma privitala s vybornymi ranajkami a hned potom ma Sano prinutil ist do postele a chvilu si pospat pred poobednajsou navstevou Karinky a jej manzela, niekolko kilometrov od Straubingu v malej dedinke, kde maju pekny dom s velkym backyardom. Na nom jej manzel vybudoval zrub aj s vonkajsim prestresenim a vonku murovane BBQ alebo grill. Zrub mal priestrannu miestnost s obrovskym drevenym stolom, drevenymi stenami vsetko vyzdobene trofejami z polovaciek, kde on a manzel druhej Sanovej dcery Sandy chodia polovat. Ukazalo sa to, ked grilloval nie len bravcove rebra ktore marinoval Sano, ale aj srncie rebra. Samozrejme, popijalo sa vyborne vino a kde tu aj trochu tvrdsi alkohol charakteristicky pre Nemecko. Pocas vecere a potom sme mali celkom zaujmave debaty viac politicko-filozoficke, co sa velmi pacilo Sanovi, ze konecne jeho zatovia sa zucastnili na trochu viac plodnej debate, ako len hovorit o pive, burstoch, futbale a bavorackych zvykoch. Rozdal som par pozornosti a este viac prijal! Zacal som mat obavu ako to vsetko pobalim a odnesiem.

Na druhy den sme isli na obed do paradnej Cinskej restauracie a odtial sme skocili navstivit Sandru v ich peknom appartmente v nejakom historicky chranenom dome. Posedeli sme a trochu popili z vyborneho vina a pomerne skoro sme sa vratili na veceru k Sanovcom. Sli sme skoro spat, lebo na cestu do Blavy sa vyrazalo okolo siestej hodiny rano. Cesta do Bratislavy bola bezproblematicka. Tam nas uz cakali dva hekticke dni. Prva cesta viedla k mojmu bratovi na Ostredkoch, kde som slozil dva kufre, vzal si co bolo potrebne na dva dni a noci a uz sme uhanali do mesta. Ja do banky vybrat nejake peniaze z mojho uctu a Sano zas zaskocil do Socialnej poistovne a tiez banky. Potom nas uz len cakala navsteva redakcie Muscle and Fitness a stretnutie s Ludom, sefredaktorom. Urobilo sa niekolko fotiek a isli sme sa ubytovat do Petrzalky, penzionu Raki. Kde sa uz zbiehalli vitazi zo sutaze” do formy”. Sano priniesol niekolko flias vina z Nemecka, tak sme sa trochu ponukali, ked konecne nas zmohla unava a sli sme spat. Tym zacal moj pobyt v Bratislave. O vysledkoch sutaze “do formy” a slavnostneho odovzdavania cien a aktivit okolo sa budem zaoberat v dalsom prispevku

Do toho casu, prajem prijemne dni leta!
Milan

Sunday, July 26, 2009

Leto 2009 / 1 - mala zaplava na privitanie

MALA ZAPLAVA NA PRIVITANIE V CANADE PO NAVRATE Z NEMECKA A SLOVENSKA! Z HORUCAV NA SLOVENSKU DO CHLADNEJ ALE PRIVETIVEJ CANADY! BOLO TO HEKTICKYCH 15 DNI ALE STALI ZATO. VDAKA VSETKYM ZA MILE PRIVITANIE A PRIJATIE. OSTAVAM VSETKYM VELKYM DLZNIKOM! Zial, zatial sa mi nedari fotografie umiestnit medzi odstavce, riesim to tak ako vidite, najskor seria fotiek a potom text. Pokracovanie bude nasledovat v kratkom case. Mam stovku spomienok a fotografii, umiestnim postupne.
Ottawa 07 25 09 –sobota
Posledne, ked som dal par riadkov, ako prispevok na moj blog, to bolo sakramensky davno! Ked sa dobre pamatam tak to bolo viac ako pred mesiacom. Skor by som povedal pred dvoma mesiacmi, minus nejaky tyzden! Slusi sa teda dat nieco novsieho, ved za ten mesiac sa udialo dost, ze by som nemal mat tazkost dat dohromady dve regularne strany. Nebudem chronologicky, ale radsej opacne, zacnem od konca a vratim sa trochu do kratkej minulosti. Zacinajuc poslednymi dvoma dnami, ked som sa vratil po 15 dnoch nazad do Ottawy z cesty cez Nemecko a Slovensko. Samozrejme, ze tie zazitky a pocity z tohoto hektickeho tripu nepreskocim, ba naopak! Mozno to vezme niekolko nasledujucich prispevkov. Hned z cerstva musim spomenut, ze po navrate ma cakalo viac neprijemnejsich vybavovani.

Urcite som nespomenul jednu neprijemnu prihodu, ked som sa zacal balit na tu dvojtyzdnovu cestu. Pokusil som sa vyradit z mojej “penazenky” vsetky nepotrebne doklady, ktore by mi boli k nicomu v Nemecku a na Slovensku. Ako som tie veci triedil vsimol som si, ze mi chyba jedna kreditova karta “Master card”. Este pred par dnami som ju urcite mal! Prehrabal som sa vo vsetkom a v celom baraku, nikde som ju vsak nevedel najst aj ked som si pamatal, ze som ju videl, medzi ostatnymi dokladmi ktore nosim so sebou. Neostavalo mi nic ine ako okamzite ohlasit jej stratu bankovemu podniku. No problem, nik ju nezneuzil a cakal ma len nejaky oficialny poplatok okolo 75 dollarov, co som okamzite cez pocitac uhradil. Kartu mi zrusili a dokonca chceli okamzite poslat novu. To bolo trochu prineskoro, lebo na druhy den som mal letiet. Poziadal som aby odoslanie pozdrzali az sa vratim zo Slovenska. Stalo sa a v pondelok budem mat novu.

Den pred odchodom som zavolal aj na VISA a ohlasil som im, ze idem do Europy a ked by som tam utracal nejake peniaze, aby sa nevyplasili. No problem, ba naopak nahovorili ma vziat si novu kartu, na ktoru budem moct dostavat body za kazdu kupu. Ked cestujem budem mat na mesiac plne zdravotne poistenie, uhradenie stratenej batoziny a oneskoreneho odletu a mnoho inych veci. Ta karta ma uz cakala v poste, ked som sa vratil, ale vsetky dane vyhody mi uz isli aj ked by som pouzil staru kartu. Co ma najviac potesilo, bolo to zdravotne poistenie bez vstahu k veku. Ked som sa totiz informoval kolko by ma stalo poistenie vo veku 73 rokov na dva tyzdne, tak mi to spocitali na 170 dollarov. Mna rocny poplatok na tuto kartu bude stat okolo sto dollarov. Od dneska zacnem vsetky poplatky platit cez VISA Gold Preferred! Budu sa mi hromadit body za vsetky transakcie, ktore mozem vyuzit na zakupenie napr. leteniek. Tak to robi Peter aj Zuzka a lietaju aj dvakrat cez rok na nazbierane body. Prestanem teda pouzivat “debitovu kartu”.

Kedze vacsinu mojich poplatkov platim automaticky cez kreditovu kartu visa, zacal som vsetkym podnikom a organizaciam vyzvanat, aby si zmenili moje nove cislo na ktore mi budu posielatdo banky ucty. Ostalo mi este urobit zmenu na noviny Ottawa Citizen a tiez otvorit si novy ucet na SKYPE. Myslim, ze vsetko ostatne som uz poprihlasoval. Po prichode ma cakala hromada obalok a teda “mailov” ktore som musel roztriedit cez pocitac povyplacat atd. Najviac ma zabolel ucet co prisiel za opravu jedneho mojho okna na bungalove. Bez par drobnych plnych 500 dollarov. Nehorazna ciastka, ved za tolko by som mal hadam uplne nove plastove okno. Stalo sa, uz to neodcinim hlavne ked planujem to a dalsie dva okna vymenit za plastove. Musim sa len dohodnut s Frantom, ci to bude chciet robit. Posledne na “studio” urobil paradnu robotu.

Ked spominam Frantu, to bol on kto ma cakal na letisti po navrate zo Slovenska. Dlho necakal, lebo sme prileteli nacas a ani pasove a colne odbavovanie nevzalo vela casu. Okolo piatej poobede sme boli na ceste domov. Eva pripravila skutocne velmi dobre chutiaci gulas a kedze neprsalo a vonku bolo celkom prijemne, povecerali sme obaja na terase, vypili trochu vina a ja som bol pripraveny ist hned potom spat. Ved na mojom europskom case uz bolo davno po polnoci. Este dnes mam mensie tazkosti sa vyrovnat zo zmenou casu. Vcera som okolo 8 hodiny vecer odpadol ako zhnita hruska zo stromu a prebudil som sa vsak skoro rano pred tretou hodinou. Kedze som dalej nevedel spat, vytratil som sa z postele do studia za pocitac a stiahol som fotky z minuleho dna do pocitaca a vsetky som upravil. Roztrpcenie nastalo ked som asi 18 z nich poslal do sveta cez E-mail priamo z Picasa 3. To boli, fotky ktore som urobil z malej zaplavy z vcerajska, ked poobede sa spustil obrovsky lejak a v kratkom case skoro cele golfiste bolo pod vodou a voda stupla do vysky, ako som tu este nezazil za posledne 5 a pol roka. Vselico som robil, len ten mail nie a nie odist! Nakoniec po dvoch hodinach trapenia som zredukoval mnozstvo fotiek a hlavne znizil ich rozmer ale aj tak ma server nepustil dalej, vraj udavam zly password! Nic mi neostavalo ako si dat novy password a potom vsetko odislo.

Od stredy vecera posledne tri dni zapasim s vyrovnanim casoveho nedostatku zapricinene s prechodom na nas canadsky cas, ale aj so vsetkymi problemami, ktore sa naakumulovali za poslene dva tyzne. Pomaly sa s tym vyrovnavam, dokonca tak daleko, ze som sa dnes vybral do kina hned poobede na predcasne uvadzany film, s nazvom: The Hurt Locker. V hlavnej ulohe traja herci Jeremy Renner, Anthony Mackie a Brian Geraghty. Nie zname mena, ale o to viac vzacne herecke vykony! Rezia: Kathrin Bigelow o to vzacnejsie, ze to je zena, ktora urobila super film “extraordinaire” z pohladu troch vojakov hliadkujucich v Bagdade poslednych par dni z ich polrocnej rotacie. Prvotriedny film uplne z ineho pohladu! Kritici mu davaju styri a pol hviezdicky. To je co povedat! Doporucujem vidiet, extremne napinavy pribeh a charaktery.

Ja sa pomaly blizim ku konci druhej strany a este som sa ani nedostal k niekolkym spomienkam z mojej cesty do Europy. Zrejme tie dojmy a moje pohlady budem musiet nechat na dalsi prispevok. Don sa pustim v kratkom case, pokial este mam zazitky cerstve v pamati. Ku konci tejto strany hadam musim este spomenut, ze ked som sa vratil Marianka bola v najlepsom poriadku, milo ma privitala, ako ked by som bol prec len hodinu ci dve. Podla informacii, dievcata boli velmi aktivne. V pekne slnecne dni chodili so Zuskou na nasu plavaren pri Golfovom klube a na prechadzky.

Pre mna este stale ostava problem ako prenasat fotografie medzi rozne odstavce. Vsetko sa mi hromadi pred clankom a nic neviem stiahnut nizsie. Budem sa s tym musiet potrapit. Zatial vsetkych pozdravujem, prajem prijemnu letnu pohodu a vsetko najlepsie pokial sa jedna o zdravie.

Vdaka za pozornost a starostlivost pocas mojej navstevy Nemecka a Slovenska!
Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie!
Milan