Thursday, January 29, 2009

Zima, nic sa nezmenilo!

Na nasej ulici, zima neustupuje! Naopak, Viac a viac snehu a zimnej pohody pribuda!
Ottawa 01 19 089
Cakam na telefonat od Frantu, neozyva sa! Este v utorok po lyzovacke, zaciatkom tohoto tyzdna sme sa dohodli, ze ked bude pekne v piatok, alebo nie velka zima, pojdeme znovu! Mam taky dojem, ze skutocne existuje nieco ako “telepatia”. Este som nedokoncil poslednu vetu, ked sa ozval na pocitaci signal, ze ma vola Franta cez Skype! Ked som sa prihlasil potvrdil, ze ano! Ideme zajtra na Camp Fortune lyzovat. Pre zmenu jeho autom. Ako obycajne, my sa stretneme pri “Hazeldean Mall” na parkovisku. Tam prehodime do mojho, alebo jeho auta nase lyze, palice a ostatne vybavenie. V piatok nebudu idealne podmienky, ako posledne v utorok, ale aj ked bude viacmenej zamracene pocasie a kde tu vlocka snehu, teplota bude okolo -4 st. Celzia a to je prijatelne na prijemne lyzovanie. Vyssie som spomenul utorok. To bolo senzacne slnecne pocasie, ale brrrrrrr velka zima! Tie svahy na ktorych na Camp Fortune lyzujeme su na odvratenej strane od slnka a tak sediac na vytahoch a pri zjazdovani vacsinou sme v tieni. To samozrejme pridava k studenemu pocasiu, ako ho clovek citi na sedacke alebo pri zjazdovani. Aj tak v utorok sme urobili nasich 10 jazd a sli sme do chaty zjest obed co sme si priniesli. Potom nazad domov! Zima je krasna, niekedy bolestiva, ale je to cas nasej prirody a existencie.
Dnes rano, velmi skoro este pred siestou hodinou ma cakala rozcvicka na nasej “driveway”, poodhadzovat z nej sneh, co sa naakumuloval za vcerajsi den a noc. 18 cm noveho snehu v neustalom snezeni pocas celej stredy a nasledujucej noci do dnesneho rana. Nebol to “big deal”, lebo vecer prisli nasi kontraktori a ocistili vsetko na nasej ulici a tak ostalo len par centimetrov nocneho snezenia, aby som ho ja odstranil z nasej driveway a chodniku. Ked som sa po osmej rano vybral do fitka, cesty boli od snehu ocistene ale na asfalte bol tzv. “black ice”, velmi nebezpecna vec. Nieco ako poladovica ktoru nevidis! Ked sa pokusis brzdit aj ked mas zablokovane pneumatiky smykal som sa dalej! To ma prebralo z ranajsej ospalosti, ked som naraz pri brzdeni stratil kontrolu nad autom. Hned som spozornel a spomalil! Ved tato situacia pred par dnami sposobila v Ottawe viac ako 220 automobilovych havarii za jedno taketo rano.

Ja som do fitka prisiel bez ujmy na zdravi a dufam, pocas treningu som len to zdravie trochu posilnil. Iduc nazad domov, zastavil som sa v banke, vybrat nejake peniazky a tiez v Sobey’s dokupit zemiakovy salat. Ako vzdy, ked vstupim do potravinarskeho obchodu odidem s daleko vacsim nakupom. To bol aj dnesny pripad. V poslednom mojom prispevku z pred nejakych desat dni som spomenul, ze sme boli pozvani na veceru k Frantovi a Vlaste. Franta dopredu ohlasil, ze bude robit “roast beef” podla specifickeho receptu ziskaneho z internetu. Musim povedat, ze bol perfektny ako presne ma byt. Hadam len Gabiho roast beef by ho predcil! Ako som sa prechadzal po predajni, vsimol som si, ze maju “Prime Roast Beef” na zlave. Kupil som pekny kus inspirovany Frantom a jeho vysledkom. Vsimol som si, ze v predajni mali aj pekne hovadzie rebra, ktore som uz davno nerobil. Kupil som aj tie! Vyzera to, ze budeme mat tento vikend mensie hody! Franta a Vlasta idu v sobotu na nejake party a ked som hovoril s Petrom, nema vraj ziaden program. Musim ale prehovorit s jeho bosom “Zuzkou”! Uvidim, ci su cez vikend volni, ak ano, tak na ten roast beef pozvem ich aj Ronyho, co v poslenom case byva u nich. Nejak to v jeho manzelstve vrze.

Ako dalej? Do lava ci do prava? Tazko sa rozhodnut! Tolko snehu, ze nie je vidiet kde ist! Chuda Marianka!
Od mojh o posledneho prispevku ubehlo hadam desat dni! Dnes ma prekvapil telefonat od mojho brata Joza, ze ci zijem, lebo uz skoro dva tyzdne som nic nenapisal na moju web stranku. Neostalo mi nic ineho ako sa ospravedlnit, za moje meskanie, ktore ospravedlnenie patri aj mojim nahodnym citatelom mojho blogu, bolo sposobene s mnohymi vyznamnymi udalostiami nasho politickeho zivota na tomto kontinente. Ale nie len tym! Kedykolvek som otvoril internet, cakali ma desiatky mailov. Kedykolvek som sa chystal zacat pisat moj prispevok na blog bol som zaskoceny s desiatkou alebo dvoma vseliakych mailov. Ked konecne som vsetky otvoril a prezrel, pripadne jeden alebo dva poslal dalej bol som vycerpany a moj cas v koncoch, ked som chcel ist pozriet nejake tie politicke programy v telke. Nuz a tak som pisanie vzdy odlozil na dalsi den!

Prezili sme krasny vecer u Vlasty a Frantu! Super vecera a prijemny pobyt!
Trochu ma to hneva, ze som si pri vsetkych vzrusujucich udalostiach za poslednych desat dni nenasiel trochu casu priebezne napisat niekolko mojich dojmov z tychto udalosti. Ved ked doslo k inauguracii prezidenta “elect” Barak Hussein Obama” stravil som urcite 10 hodin pred telkou. Nie preto, ze som zalubeny do Obamu, prave naopak, ze som velmi kriticky. Nieco z dojmov som napisal v mojom osobnom liste mojmu kamaratovi Sanovi do Nemecka. Ale, ked som si chcel ten mail vybrat, zistil som, ze som ho vymazal aj ked som si myslel, ze by sa moje dojmy hodili uviest v tomto prispevku. Isiel som do “Recycle Bin” a ani tam to nie je, cize definitivne stratene. Skoda, lebo som sa v tom maily vyjadroval k inauguaracii Obamu za prezidenta USA. Prezrel som moje odoslane listy, ale aj prisle a nikde som to nenasiel. Ano, nie tak davno som vsetko vymazal. Lebo toho tam bolo tak vela. Je pravda, ze som sa velmi kriticky staval v minulosti k volbe Obamu za prezidenta a ani dodnes nemenim svoj nazor. Uznavam, ze strasne vela ludi nie len v US alebo Canade a vo svete boli omracene jeho osobnostou, schopnostou obalamutit masy jeho senzacnou a perfektnou retorikou, perfektnym usmevom a stihlym sportovym pohybovanim. Vsetka cest jemu! Ale moj nazor nezmeni az mozno za dva roky, ked to prezije ako uspesny president,.

Tento tyzden po skoro 50 dnoch sa vratil parlament v Canade nazad do akcie. Prvou akciou bolo predstavenie noveho rozpoctu, ktore sa ocakavalo, ze skolapsuje zasahom “koalicie” NDP a Liberalov za podpory separatistov s Quebecu. Nestalo sa a zda sa, ze liberali vybabrali s NDP a prislubili podporu konzervativcom a schvalia rozpocet. To znamena, ze Harperova vlada bude dalej vladnut. Zaujmava vec v parlamente, pocas “Question Period” to boli socialisti z NDP, co sa dozadovali, aby Obama, ktory ma prist na prvu navstevu mimo USA koncom februara, prehovoril k parlamentu, ktory ani nemal v programe to urobit v ten den jeho navstevy. Isli sa s prepacenim “pokakat” z jeho navstevy, co jasne ukazuje kto Obama politicky a ideologicky je!

Na zdravie vsetkym vam!
Nejdem sa dotykat tejto temy dalej. Som na konci druhej strany a teda cas koncit, Sorry za moje spozdenie s dalsim prispevkom. Ale radsej som nechcel komentovat udalosti vo Washingtone. Obycajne poburim par mojich kamaratov.

All best to you! Praje

Mlan

Sunday, January 18, 2009

Brrrrrrrr! To je zima!

Ottawa 01 18 09 – sobota
Posldnych par dni bola zima na nevydrzanie! Regularna “teplota” minus 29 stupnov, co by sa dalo vydrzat za slnecneho pocasia. Ked ale sa k tomu priratal vietor a teda “wind chill” factor, tak sa to pocasie citilo ako by bolo minus 36 stupnov a viac. To len tu v Ottawe. V prerijnych provinciach boli minusove teploty az cez 40 stupnov. Odskakalo si to aj Toronto a Montreal. V Toronte stratilo niekolko tisic domacnosti elektricky prud. Pricina, prasknute potrubia s vodou, ktore zatopili elektricku stanicu. Ludia ostali bez elektriky celu noc a cast dna. V Montreali tiez prasklo nejake stare potrubie s vodou a zatopilo kus Montrealu pri spominanych “teplotach”. Hotova kalamita! Nebude nik verit, ked spomeniem, ze naraz sa pocasie v BC a Alberte umudrilo a dnes v Alberte bolo plus 7 stupnov a zajtra ma byt +16 stupnov. To su neuveritelne zmeny. Ta vlna oteplenia sa vraj blizi k nam a v najblizsich dnoch by sme mali mat znovu vela snehu az 15 cm ale miernejsie teploty.
Nas s Frantom ten nemilosrdny mraz nezastavil a rano kazdy den sme boli vo fitku na treningu. Na velke prekvapenie, vcera, ked sme uz koncili nas trening, vo fitku sa objavil aj Peter po mnohych dnoch absencie. Den predtym lyzoval a vecer zavodil, nevsimol si, ze dostal omrzliny na oboch stranach lic. On teraz robi cez sobotu a nedelu “demonstracie” ich lyzi na svahoch. Pred par rokmi som zvykol s nim chodit, teraz ma ani nenapadne v takych zimach byt vonku 8 hodin. Pred par dnami zavolal Gabi a vsetkych nas pozval k nim na chatu. Vraj do konca januara nemaju ziaden business a tak budeme vsetci vitani! Ja som sa snazil prehovorit Kunstadtov ale ti su “busy”. Peter musi chodit na tie “demos” a Zuzka sa necitila najlepsie, mala nejake crevne potiaze. Mimotoho Monika bude skoro rodit a tak ma ine povinosti. Bela a Hana sa ponahlali nazad do Toronta a Franta s Vlastou sa slubili len na dva dni. Tak som vsetko zrusil a nikde sa neslo. Ked tak az niekedy na jar, ked bude teplejsie a budeme to moct lepsie naplanovat.
My s Frantom a Vlastou sme zalyzovali posledny pondelok. Odvtedy nic, nikomu z nas sa nechcelo ist ani len na bezky v takychto mrazoch. Mam pochybnost, ze do buduceho utorka lyzovat asi nepojdeme pre neprijaznive pocasie. Mozno az v utorok v den “inauguration” prezidenta “elect” Barak Hussein Obamu. Nuz a tu slavnost by som si nechcel nechat ujst, lebo je to velka show. Do Washingtonu sa hrnu miliony ludi, byt svedkami tejto udalosti. Cirkus s jeho uvedenim do prezidentskej funkcie uz zacal pred par dnami. Tak, ako volakedy davno Lincoln isiel z Philadelphie vlakom do Washingtonu, to iste robi Obama a na zastavkach, kde ho cakaju masy ludi ma vzdy nejaky prihovor. Amerika je vo vytrzeni s nekritickym obdivom cloveka, ktory este nic neurobil. Pocitam, ze s podobnym obdivom sa na Obamu pozera aj cely svet, ako by Obama bol druhy Kristus, Spasitel alebo Mohamed, co bude robit zazraky a Amerika zas bude propsperovat. Zatial Obama chce zachranovat USA s infuziou stoviek a stoviek milliard dollarov do krachujucich podnikov, ktore budu dalsim nesmiernym dlhom Ameriky a kto si to odskace budu ordinarni americania v daniach. Niekto tie dlhy a uzasny deficit musi zaplatit! Podobnu infuziu v ekonomike v Canade pripravuje Prime Minister Harper pod natlakom opozicnych stran. 40 miliard dollarov na znovuobrodenie Canadskej ekonomiky. Hanba vsetkym politikom!!!!
Nechcelo sa mi verit kolko ludi dnes rano prislo do fitka! Stovky! V telocvicni, kde nejaka babka viedla “group training” bolo tak napraskane, ze zeny nemali dost miesta a naradia kde sa umiestnit. Po skonceni siloveho treningu my sme nemali sancu najst volnu masinu na kardio-trening. Tak sme sa zobrali do sprchy a domov. Vcera mi oznamili zo socialneho servisu, ze Pierretta je stale chora a k Marianke pride nejaka ina zenska v sobotu, miesto nedele. Nemal som namietky pokial sa to tyka vikendu. Vraj ta pani u nas uz bola – good! Nebudem musiet vysvetlovat co a ako s Mariankou. Ked som sa vratil z treningu uz bola v kresle, vedla Marianky. Asi z toho kresla vstala len ked dala Marianke pripraveny obed. My sme sa s Evou vybrali ako vzdy do kina. Ja som sa rozhodol predsa len ist na film “Defiance”, skutocny pribeh z druhej svetovej vojny o skupine zidov, ktori utiekli do lesov a zacali bojovat proti Nemcom. Vysoko dramaticky dej, dlhy napinavy pribeh plny vojnoveho nasilia, myslim, ze je ho treba vidiet! Nezaskodi si pripomenut osklive udalosti okolo deportacie zidov, ich likvidaciu a odboj. Eva sa zatial bola pozriet na nejaku romanticku veselohru “Last Chance Harwey”.
Este par zaberov z poslednych oslav narodenin Marianky, nemam nijake cerstve nove fotky.
Na caste domov sme sa zastavili v predajni potravin Sobeys. Potreboval som dokupit par malickosti ako vajcia, mlieko, ale chcel som kupit aj drsky na polievku. Bol som tam pred par dnami a informoval som sa kedy ich budu mat. Vraj v utorok vecer dostanu zasielku. Prisiel som az dnes a stale mali dost! Kupil som hromadu, ze ich bolo za velky hrniec. Myslel som, ze ich budem varit az v nedelu. Ked odisla ta pani od Marianky domov, priniesol som drsky z garaze a pustil som sa do prace. Urobit jednu dobru drskovu polievku, to vezme par hodin prace v kuchyni a kucharsku profesionalitu. Stastni to ludia, co nemusia robit taketo veci!!! Utieklo mi niekolko programov v telke ale hrniec polievky je urobeny. Len ako priklad aka je tu zima, poprosil som Evu aby z nasho vinneho skliepku priniesla posledny plech huspeniny, ze ja si dam koconinu na veceru. Ta huspenina bola zmrznuta, ako by bola vonku v tom mraze okolo 30 stupnov. Musel som ju rozmrazovat v mikrovlnke. Nechcelo sa mi verit!

Najoblubenejsie miesto Marianky, kde pred televiziou stravy denne hodiny.
Vcera, ked som isiel do fitka, vzal som pre Frantu a Vlasu dost velku plasticku nadobu huspeniny, im obrovsky chutila. Zajtra poobede ideme k nim na veceru, trochu predcasnu, lebo mame prist podla dohory okolo 4:30 poobede. Ako mi oznamil Franta budeme mat “beef roast” a ziadne predkrmy. Mozno prinesiem cerstvo navarenu drskovu polievku. Viem, ze on ju zboznuje. Ja sa pokusim doobeda vytriedit moju doslu postu za posklednych par tyzdnov. Odkedy mam “wireless connection” vobec nechodim do basementu a mojej pracovne. Musim to ale urobit zajtra a vsetko pretriedit.

Blizim sa nezadrzatelne ku konci druhej strany a teda cas skoncit s mojim prihovorom. Neviem co ma k tomu viedlo tak skoro napisat par odstavcov, ved len pred par dnami som dal na blog moj posledny prispevok? Nevadi! Len nemam ziadne nove fotky, tak sa musite uspokojit co ponuknem na blog.

Takto som sa trapil konecne ukoncit moj prispevok na BLOG! Podarilo sa hlavne vdaka flaske vina!
Prajem vsetko dobre do konca tohoto mesiaca. Dufam, ze februar nebude horsi? Pozdravuje a praje len najlepsie:

Milan

Thursday, January 15, 2009

Marianka 60 rocna!

HAPPY 60th BIRTHDAY MARIANKA!

Marianka vcera oslavila svojich 60 rokov vo vybornej fyzickej forme!
Ottawa 01 15 09 – stvrtok
Ubehli plne dva tyzdne od mojho posledneho prispevku. Dal som si v pisani trochu dlhsiu prestavku ako by sa patrilo. Nie preto, ze som sa v poslednych dnoch minuleho roku utrhol a behom niekolko dni som dal dohromady tri prispevky na blog, skor preto, ze som bol vynimocne viac zaneprazdneny ako obycajne a do pisania sa mi nejak nechcelo. Mal som v programme ine activity, ako sediet pred pocitacom. Otvorili sme zimnu sezonu lyzovania! Minuly tyzden v utorok sme sa stretli na dohovorenom mieste s Frantom a Vlastou a spolu sme sa vydali mojim autom do Gatineau Mts. Camp Fortune, vyzdvyhnut si nase permanentky a zaroven si nejaku chvilu zalyzovat. Z tej “chvile” boli dve, ci tri hodiny. Zastihli sme neuveritelne krasne a prijemne pocasie. Cista modra obloha, pokoj, ziaden vietor a len okolo minus 4 stupne Celzia. Absolutne idealne pocasie s perfektne upravenymi svahmi. Po niekolkych jazdach na “somarskej” lucke pre zahriatie a rozcvicenie zacali sme jazdit na viac narocnom terene. Ja som sa citil velmi dobre a zacal som jazdit naplno, ako ked by som bol na konci sezony rozjazdeny. Vlasta a Franta vraj len “cumeli”, kde sa to vo mne berie? Prvy den a v takej forme! “Jup”, citil som sa dobre, silny a pripraveny, vdaka nasim pravidelnym vydatnym treningom na “suchu”! Teda vo fitku! Moja slava vsak netrvala dlho!

Zo stredy na stvrtok nam napadlo cez 30 cm noveho snehu a my sme sa rozhodli, ze poobede sa stretneme u nas a pojdeme na bezky. Peter sa ospravedlnil, ze nemoze, Zuzka sa slubila, ale v poslednom momente odvolala a tak len my traja Vlasta, Franta a ja sme sa vydali morit sa v hlbokom snehu a urobit aku-taku trat. Nebolo to lahke aj ked Franta bol ten co to mal najtazsie, lebo on viedol nasu malu karavanu. Ukazala sa jeho profesionalita a davna slava behania na bezkach. Aj ked sme sa obaja s Vlastou trhali ako mohli, chlapec nam utekal a ked sme urobili prvy okruh mal niekolko sto metrov naskok. Druhy okruh bol uz lahsi, ale ja som mal celeho behania na bezkach po krk. Po dvoch okruhoch sme to zabalili a skoncili sme doma pri horucom caji s rumom. Nasledok som precitil hned vecer a na druhy den ked som citil kazdy sval v tele z uplne inej fyzickej activity ako clovek robi v terningu vo fitku.

Hned po obede prisla Marianke pogratulovat Zuzka a onedlho uz to boli Rethegiovci z Toronta.
Moja zjazdarska slava utrpela dalsie rozcarovanie, ked sme sa v piatok vybrali znovu na Camp Fortune. Predpovede slubovali slnecne pocasie, co aj bolo, len nas prekvapil silny mraz a nejak ten pomohol k tomu, ze som sa necitil na lyziach dobre a s takou istotou, aku som mal prvy den lyzovania. Vsetci sme sa citili mizerne, lebo ta zima nam zacala vadit. Ja som bol rozladeny sam zo seba! Bolel ma krk, bolel ma spodny chrbat a tak z lyzovnia som nemal ziadnu radost. Vikend mi ale pomohol sa z toho dostat, trochu som odpocinul a tento tyzden v pondelok uz to bola na svahoch ina pesnicka. Bolo celkom prijatelne poloslnecne pocasie, lyzovali sme na “sky line” svahoch, ktore su vacsinu casu v tieni. Svahy boli dobre upravene, nebolo vela ludi a tak som zacal znovu uzivat si lyzovania. Ked ma nieco mrzi je skutocnost, ze som nemal so sebou ani v jednom pripade fotak a nemam ziadne zabery z prveho tyzdna lyzovania. Mam ale hromadu inych, lebo sme mali este niekolko zaujmavych akcii. Jedna z nich bola navsteva mojho bratranca.

Marianke prisli pogratulovat nie len Rethegiovci ale aj Vlasta s Frantom!
Nas cakali dve oslavy narodenin! Siedmeho januara to boli Evine narodeniny, neviem ktore, lebo mi to nechce prezradit. Samozrejme stacilo by sa pozriet do pozvania a vedel by som kolke. To nie je dolezite, urcite je to nieco nad 50 rokov. O cely tyzden neskorsie to zas boli velmi okruhle narodeniny Marianky, ktora sa dozila 60 rokov 13. januara. Nerobili sme ziadne vynimocne oslavy. Prisla vsak Marianke pogratulovat Zuzka, neskosrie poobede prisli z Toronta Bela a Hana Rethegy. Terigali sa z Toronta za husteho snezenia a nie najlepsej poveternostnej situacie. Priniesli plno pozornosti! Bolo to od nich velmi pekne a mile, nie k voli pozornostiam, ale ze sa unuvali prist z takej dialky pogratulovat Marianke aj osobne. Poobede prisiel aj Franta a Vlasta, Lida sa ospravedlnila, umiera im ich pes a spolocnik za poslednych 16 rokov. Tak chcela byt s nim.

HAPPY BIRTHDAY EVA!!!!
Ja som navaril “koconinu – huspeninu” uz nejaky den predtym. Vyprazil som aspon tucet reznov a urobil som hovadzi gulas do ktoreho pridala par veci aj Eva. Jedla bolo do bludu lebo v Independent predajni som pokupil dva rozdielne zemiakove salaty, grecky salat a ine dobroty. Tortu, zmrzlinu atd…. cize nebol nedostatok. Samozrejme, nic nechybalo z pijatiky. Ja som si specialne pochutnaval na Canadskej whisky 83, ktoru priniesol Bela. Skoro ma uspala a hned ako odisli Belovci nazad do Toronta, ja zas do postele a prebudil som sa az na duhy den rano, vcas aby som stihol ist do fitka na trening. Nebolo to lahke, lebo nas hadam v celej Canade postihla vlna silnych mrazov. Dnes aj ked bolo krasne slnecne pocasie, zima ukrutna – minus 29 stupnov a s vetrom sa to citilo ako minus 34 stupnov. Neodradilo nas ist na trening aj ked sme ho odlozili az na deviatu hodinu. Dohodli sme sa, ze zajtra a pocas takychto silnych mrazov budeme chodit do fitka trochu neskorsie. Ved sa nemame kde ponahlat! Konecne, prva varka ludi, co chodia do prace prave v tom case odchadza z fitka a tak je menej ludi a tiez dost miesta na parkovanie aut. Tento ostatok tyzdna to bude len trening vo fitku, ziadne lyzovanie v takom mrazivom case vonku.

Chudak Janko, nasli sme ho v nie najlepsej pohode fyzyckej ale ani mentalnej!
V sobotu rano, este pred navstevou Janka ja som sa vybral do kina na film “GRAN TORINO”. Reziserom a v hlavnej ulohe Clint Eastwood! Senzacny film a vsetci co sme cez sedemdesiatku by sme ten film mali vidiet! Clint je senzacny v ulohe veterana Korejskej vojny, v sucastnej Amerike. Nekompromisny tvrdas, ked cele jeho prostredie sa meni a vsade su emigranti z Azie. Je to citlivy film a fantasticky herecky vykon Eastwooda, pocitam, ze za tu ulohu a temu obdrzi Oscara. Prial by som mu, lebo doteraz obdrzal vela Oscarov, ale ziadnu cenu za herecky vykon. Doporucujem film vidiet!!!!

Co mam robit, roky sa nedaju otocit a tak clovek musi prijat, co zivot prinasa, dobre aj zle!
Som na konci druhej strany a teda na konci mojho limitu pre moje prispevky. Cas teda koncit! Obohatim moj text hromadou fotiek, ktore urcite budu lepsie ako moj text prispevku. Prajem kazdemu co najprijemnejsie prezitie studenych zimnych mesiacov. Uz aby to oteplovanie prostredia prislo do Canady. Miesto toho mame stale viac chladnejsich az mrazivych dni!

Prajem vsetko najlepsie do najblizsich dni a mesiacov, nech jaro pride co najskor! Pozdravuje

Milan

Thursday, January 01, 2009

New Year 2009

Prekrasna Orava. Moja neter Barborka na Kubinskej Holi. V dolinach ziaden sneh, ale hore vyssie neurekom. Idealne lyziarske tereny uz cez Vianocne sviatky.
Ottawa 12 31 08 – streda
Posledny den roku 2008. Prekrasny slnecny den, ale silna zima. Tak, ako to ma byt! Vcera, ci predvcerom spadlo trochu snehu, nie viac ako dva-tri cm. “Driveway” som odpratal este vcera rano, terasu len teraz poobede. Uz davnejsie mam v mraznicke niekolko steakov a tak som sa rozhodol ich dnes urobit na veceru. Inac by asi museli zimovat do jara. Mam este niekolko a urcite vyuzijem prilezitost miernejsieho pocasia a urobim aj tie ostatne. Nebolo by vhodne ich drzat zmrazene tolke mesiace. Este rano pred odchodom do fitka vytiahol som a nechal rozmrazovat tie dalsie dva “baby back ribs” a par bravcovych kotliet na zajtra. Podobne ako minule, pre zmenu som pozval k nam zajtra na veceru Vlastu a Frantu. Vcera sa vratili z Costariky kde boli spolu so svojim synom a ich detmi. Boli na haciende, ktoru vlastni a obhospodaruje sestra manzelky ich syna Martina. Nechala si postavit vraj paradnu budovu, stajne pre kone a ine zvierata. Na skok od mora. Franta mal kazde rano trening, ked musel robit okolo koni a inych zvierat. Chodili denne aj na dlhsie vychadzky do hor a kopcov. Idealny zivot, ked clovek ma rad byt samotarom a tesit sa len z pritomnosti domacich zvierat.
Ked som videl tie siroke lyziarske upravene tereny az ma zabolelo u srdca, zachcelo sa mi byt na Kubinskej Holi, obdivovat Oravske okolie a trochu sa pospustat zo seriozneho kopca.
Este vcera som sa dohodol s Frantom, ze pojdeme dnes rano trenovat. Ked sme boli taky dobri, od jara sme poctivo trenovali 6 krat tyzdenne az na niekolko vynimok, tak hadam nevynechame posledny den roku?! Ja som v poslednych dnoch roku lenosil a fakticky od vianocnych sviatkov som nebol vo fitku. Ulieval som sa! Slubovali sme si, ze po tak dlhej prestavke pre Frantu, o polovicu kratsej pre mna, budeme prvy den cvicit lahko. Hahaha, pustili sme sa do treningu s takou vervou, ako by sme nikdy neboli prestali. Viem, ze dostanem “svalovicu”, Dobre, aspon budem vediet, ze som, ze existujem. Po viac ako hodinovom treningu som sa na zaver postavil na vahu. Bol som spokojny, lebo vaha ukazala, ze moja hmotnost je 202 lb. Za cele to obdobie od kedy som znizil moju vahu na 200 lb pribral som len dva poundy nazad. “Very good”, po oslave dnesneho Silvestra a noveho roku budeme nazad vo fitku a zarezavat. Ja si nedavam ziadne predsavzatia, ale rad by som zhodil hmotnost na nejakych 190 lb. Cize asi 5 kg. Len tolko, aby mi splaslo trochu brucho a stratil som “love handlers”, nepotrebujem ich, aj tak sa nema kto ich drzat! Gojko (Gorazd), syn mojej sestry Bibky a svagra Milana, jej manzela so svojou dcerou Barbarkou na Kubinskej Holi.
Po treningu som do banky nechat si potvrdit, ze “zijem” pre Slovensku socialnu poistovnu. Dostavam ten papier kazde tri mesiace. Volakedy davneksie som si to nechal podpisovat notarom a to ma vzdy stalo 10 az 20 dollarov. V banke je to zadarmo a ti ma viac poznaju ako nejaky notar. Ved som ich klientom najmenej 35 rokov. Prebehol som este par obchodov ako som mal napisane na lisku ktory pripravila Eva. Kupil som na dnes vecer aj sampanske aj ked ja ho nepijem, tak to bude musiet vychutnat Eva a Marianka, ktora pravdepodobne odpochoduje do postele skorej, tak asi z toho moku neochutna.. Mne tie bublinkove napoje nafuknu brucho do dvojnasobneho rozmeru a naviac ma vzdy chyti zaha. Tak radsej nic! Aj teraz dopijam flasticku cerveneho, ktoru som otvoril este vcera vecer, ale upil som iba glg alebo dva.

A tu je ostatok rodiny. Vzadu sestra Bibka, svagor Milan, nevesta Slavka Barborka, dcera Slavky a Gojka.
Doma ma cakal odkaz od Yvetty, Jankovej dcery. Nechala mi telefonne cislo a klapku do nemocnice, tak som mu hned zavolal. Jeho prva reakcia, ked si uvedomil, ze som to ja tak prehlasil, ze ho prestava bavit zivot, vraj ma neznesitelne bolesti. Vyradili mu nejake pilulky, ktore ho oblbovali, ale zas dali mu dalsie. Vraj nema potuchu kedy ho pustia domov. Aj ked Yvetta tvrdila v telephone, ze je na tom lepsie, ako ked ho priniesla do nemocnice. Janko si mysli, ze nic sa nezmenilo. Pohovoril som s nim a bol velmi nestastny zo situacie v ktorej je.

Poobede, som obdrzal telefonat od Gabiho T. z Eastern township a jeho chaty. Barbara ma stale nohu v sadre a tak je vsetko na jeho chrbte. Ma tam skupinu slovakov, vraj trochu mensiu ako zvykli prichadzat, ale stale okolo 30 ludi pre ktorych vari. O pijatiku sa samozrejme postarali oni. A vraj sa nedavaju zahambit a piju ako spravni slovaci. Mimo ineho mi oznamil, ze pred nejakym mesiacom zomrel Prof. Comaj z Mc Gill University. Stara znamost, slovak vo velmi dobrom postaveni na Univerzite. Ja som asi zle Gabimu rozumel a myslel som, ze to bol Jano Geczej, tiez professor ale na Montrealskej francuzskej Univerzite. Ten je v perfektnom zdravi ako mi potvrdil Frank Fedoryak.

Prikladam este par zaberov z Majstrovstiev sveta Juniorov a vitazstiev canadanov v stretnuti s USA ktore vyhrala Canada 7:4
Dnes rano, ked sme s Frantom vychadzali z fitka a popriali si Happy New Year, tak sme konstatovali, ze sme stastni, lebo sme nemali ziadnu vaznu nemoc, ci zdravotny problem minuly rok, ze naopak sme boli schopni trenovat a mat “fun” zo zivota. Len aby nam takto zdravie sluzilo este aspon dalsi rok, radsej este jednu dekadu. Prestal som fajcit uz velmi davno a dufam, ze nepojdem z tohoto sveta na rakovinu pluc. Nemam ziaden problem s dychanim, ked ma nieco zlozi, tak mozno to bude cirhoza pecene.

Canadske druzstvo prisiel povzbudit aj nas Prime Minister Harper. Nechybal ani na jednom zapase. Na fotke hore je v diskusii s trenerom Canadanov.

Myslim, ze budem pokracovat az zajtra rano. Mam v sebe trochu viac vina ako som potreboval a tak sa mi motaju nie len klavesnice, ale vsetko aj v mojej hlave! Vsak je Silvestra tak si to mozem dovolit. Konecne som doma a nerobim hanbu na verejnosti. Ukoncim ten jeden alebo dva odstavce do konca druhej strany zajtra, ked sa preberiem k zivotu. Zavolal som Zuzke a je celkom mozne, ze zaskocia k nam a prezijeme vecer spolu. Navrhol som, cakam na odpoved! Hej, musim povedat, ze steaky sa vydarili a chutili vynimocne v tomto zimnom obdobi.

Radost z vitazstva a perfektneho golu!

01 01 09 – stvrtok
Vcerajsi vecer bol “great”, straveny pred telkou sledovanim vynikajuceho zapasu Juniorov USA vs Canada. Nespominam si, ze by som bol v minulosti tak vzruseny. Hlavne prvou tretinou, ked Canadania v kratkom case obdrzalo 3 goly od USA. Netrvalo dlho a Canadania nie len vyrovnali este v tej tretine, ale strelili dalsi stvrty gol. Potom uz sa len klzali k vitazstvu 7:4. Bol to vynikajuci hokey! Mna tak vycerpalo pozeranie, vzrusenie a vino, ze som asi hodinu pred polnocou odisiel spat. Mam taky dojem ze chuda Eva sa dockala polnoci a teda noveho roku sama. Vlastne nie, ako som dnes rano usudil s prazdnej flasky sampanskeho.

Velmi zaujmavu fotku mi poslal moj kamarat Duro Visny zo Svajciarska. Pohlad na horstvo z domu, ktory on postavil v doline pre svoju dceru. Ta tvar je len vynimocne viditelna.
Zuzka neskoro vecer zavolala, ze ostanu doma. Skory odchod do postele mne dovolil dnes rano vstat o stvrtej hodine. Presiel som elekronickymi novinami, vybral par zaberov z toho stretnutia Canada vs USA aby som prilozil k tomuto prispevku. Nemam ine, tak aspon nieco, aby skraslilo tieto stranky. Mimochodom v utorok som predsa len skocil do kina na velmi serioznu dramu “DOUBT” Eva sa zatial pozrela na komediu MARLEY& ME.

Sme v Novom Roku 2009! Prajem vsetko najlepsie, hlavne dobre zdravie a radost zo zivota, nech ten novy prezijeme aspon tak dobre, ako ten posledny.

Pozdravuje a praje Happy New Year 2009!

Milan