Thursday, June 26, 2008

Pred oslavou "Canada Day".

CALABOGIE - za posledne roky sa stalo vyhladavanym miestom pre rekreacne chaty a sporty.
Ottawa 06 26 08 – streda
Moj prispevok na Blog zacinam umyselne pisat trochu predcasne, ako zvyknem. To aby mi z pamati nevyprchali najnovsie “zazitky”, ked sa to da tak povedat. Zazitkov akehokolvek druhu v nasom veku uz vela nemame. Len normalny regularny, nevzrusujuci zivot! Raz za cas sa stane, ze ten normalny zivot ma trochu viac vzrusenia intenzitu, zvlast, ked neocakavane sa clovek musi udriet po vrecku a vyhodit nepredpokladane peniazky! To sa stalo dnes, ked som absolutne nemal v umysle kupovat novu kameru, len priniest staru do opravy, aby sa technik pozrel, co je s nou zle! Ked mi bolo povedane, ze oprava bude stat mozno tolko, ako ta kamera je hodna, nezavahal som ani minutu. Stalo sa a kupil som novu! Nie z rozmaru, ale z nutnosti. Moja kamera Canon Power Shot A85 este vcera pracovala ako Svajciarske hodinky. To do poobedia! Potom z nicoho nic, mi vypovedala sluzbu. Ked som ju zapnul vysuvacia cast kamery sa zastavila v polovicke a dalej nesla a ani nazad. To sa stalo na Calabogie. Mal som nafotenych aspon tucet zaberov, ktore som nechcel stratit. Kocka za pultom mi urobila z fotiek CD, ktore som si prekopiroval do pocitaca. To sa zachranilo, kamera nie! Kupil som tu istu znacku, len o par rokov mladsiu, lahsiu a viac “powerful” Power Shot A590 IS.
Chlapci otvorili svoj "vercajk" aby vybrali co potrebovali na umiestnenie zamkov na dvere spalni.
Ale najskor hadam male vysvetlenie. V pondelok rano pocas treningu Peter -div sa svet, ze prisiel na trening- nam obom navrhol, ci nemame zaujem s nim v utorok ist po treningu na Calabogie. Sto km vylet tam a tolko nazad. Jeho oba synovial tam vlastnia chaty. Erikova je len asi 5 minut chodze vzdialena od lyziarskeho strediska Calabogie Peaks, na velmi rozlahlom umele vytvorenom jazere, vdaka postavenej priehrade a elektrarne. Jazero musi byt aspon tak velke ako je Oravska priehrada. Na Calabogie Peaks cez zimu raz zacas chodime lyzovat. Chata druheho syna Ronyho je o nejaky kilometer, ci dva, dalej. Kedze Erik ale aj Rony velmi zriedkavo na chatu chodia, rozhodli sa chaty prenajimat. Inzerat dal na internet a hlavne Erik sa ma co otacat, kolko ma zaujemcov. Cena na tyzden 700 dollarov, na dlhy vikend 400. Uz ma hromadu zaujemcov na chate stravit dovolenku s rodinami. Chata je priamo situovana na jazere. Ma k dispozicii motorovy cln, kanojku, kajak a nedaleko v lyziarslom rezorte su styri tenisove kurty, golf a dalsie rekreacne zariadenia, hotely, restauracie atd… Celkom idealne miesto aj pre rybarcinu, vodne lyzovanie, kanoistiku a kajak.
Potom dvoch inzinierov cakala pracna robota zamky spravne umiestnit!
Chata ma dva podlazia. Spodna cast ma lozka pre devet ludi, mensiu obyvacku a kupelku so sprchou, umyvadlami a zachodom. Hore maju priestranu obyvacku, kuchynu, dve spalne, umyvarku so sprchovacim kutom a zachodom. Vsetko skromne, skoro spartansky zariadene. Erik poziadal Petra, ci by mohol na dvoje dveri oboch spalni hore namontovat zamky, aby ich mohol mat zamknute pocas prenajimania. To bol hlavny ucel cesty na Calabogie. Dostali sme sa tam s trochou zdrzania, ked sa nam podarilo na caste sa stratit.

Erikova chata ma dva podlazia, kedze na chatu zriedkavo chodia, rozhodol sa ju prenajimat na leto.

Peter sa rozhodol ist od nas po blizkej hlavnej ulici az po krizovatku s byvalou Trans Canada dialnicou c.7. Neuvedomil si, ze tam uz rok prebiehaju vazne prace na nadjzdoch a rozsirovani tejto cesty a vyznamnej krizovatky. V tom komplexe vseliakych obchadzok sa nam obom asi zamotala hlava a odbocili sme nie smerom, ako sme mali ist, ale opacne, smerom Ottawa. Ked sme konecne nasli exit, aby sme sa otocili, tak sme dost dlho isli po vseliakych bocnych cestach, hladajuc exit spravnym smerom, Trvalo nam este aspoon 20 minut pokial sme sa dostali na Highway 417. Peter riadil so mnou v ich busenissovom vane a Franta riadil Erikov Cadilac, ktory sme planovali tam nechat. Na druhy den tam mala prist Zuzka s Erikom ukoncit vsetky upratovacie prace. To uz ako dnes v stredu.

Ked nepracovalo jedno BBQ, chlapci doniesi dalsie, aby sme steaky mohli urobit.
06 27 08 - streda
Tie prve dvere im trvali najdlhie, druhe vzali par minut, ked “dvaja inzinieri” konecne prisli nato, ako ma zamok pracovat. To uz bolo poobedie a ja som sa snazil zapalit velmi stare BBQ, ktore sme Kunstadtom podarovali, ked sa prestahovali do Ottawy, aspon 25 rokov nazad. Chlapci sa pred odchodom na Calabogie zastavili v predajni “Farm Boy” a Peter kupil tie najlepsie tri steaky a nejaky salat. Mojou ulohou bolo pripravit obed. Nebolo to jednoduche, lebo to BBQ nie velmi pracovalo. Nevedel som ho poriadne rozohriat. Peter s Frantom skocili ku vanu a vytiahli dalsie BBQ, ktore Peter chcel sfixovat pre Erika. To pracovalo a tak konecne som mohol ugrilovat tie steaky. Boli vyborne aj vsetko ostatne, k predkrmu pivo Zlaty bazant a k steakom nejake francuzke cervene vino. Po obede sme skocili este ku chate Ronyho. Peter chcel urobit niekolko zaberov z vonku a z vnutra, aby chatu mohli dat na internet pre moznost rentovania. To je viacmenej domcek skor ako chata, ktore boli postavene pre pracovnikov elektrarne, ked bola budovana priehrada. Neskorsie dane na predaj. K vode maju trochu dalej, nejakych sto metrov, ale maju vl;astny tenisovy kurt, ktory Rony dal urobit do perfektneho stavu s vysokym oplotenim.
Po "tazkej praci" dobre padlo pivo, neskorsie vino a samozrejme najlepsej kvality steak! Po nom skok do jazera!
Nalial som si pohar whisky s ladom a rozriedil trochu s vodou. Bude skoro 5 hodin poobede a ja mam za sebou dost vytazeny den. Rano, samozrejme trening, len my dvaja s Frantom. Peter hral tenisovu ligu. Intenzita treningu dost vysoka, ziadne lenosenie medzi setmi ci cviceniami. Vsetko supersety a niekedy I trisety. 15 minut kardio. Pocasie nebolo vhodne na tennis. Ked som prisiel domov a dievcata odisli na plavaren ja som sa pustil do varenia hovadzej gulasovej polievky. Uz je hotova a je standartne dobra a chutna. Plny hrniec, zas na niekolko dni pokoj co budeme jest na obedy. Len co som ukoncil tu polievku zaprazkou, pustil som sa do pripravy vecere. Moje oblubene pecena morcacie stehna na bylinach so zemiakmi. Medzi vsetkym tym varenim a pisanim, kontrolovanim e-mailovej posty zacal som vypratavat a vynasat vsetko haraburdie z mojho “studia”. Clovek by neveril kolko “junku” clovek nazhromazdi v “neaktivnom studiu”! Krabice vseliakych tekutin, farieb, stetcov, socharske potreby, stojany atd….Zatial som poskrucal koberce a pripravil na vyhodenie, viac pride, ked strhneme zakladny koberec od steny k stene. Ostava my vyniest stojan na malovanie, maliarsku policu, skladiste potrieb a stol. Obyvacku uz mam zapratanu, ostatne veci musim zniest dole.

Chata Ronyho je skor domcek, co zanechali pracovnici priehrady. Rony domcek renovoval!
Zajtra sa dohodnem s Frantom, kedy odskocime do Home Depot a kupime tie keramicke dlazdice a vsetko potrebne k to, mu. Je cas zacat a urobit to. Ja sa asi utrhnem a vymalujem steny a plafon studia. To by nemalo trvat dlho a ani to nebude tazke. Ostava len jedna dylema v akej farbe. No a coskoro by mali prist okna, ktore budeme vynmienat. To je prva renovacia. Pokusim sa opravit vsetko v garazi a tiez vymalovat, to by malo stacit, ked uspejem na toto leto. Na buduci rok necham asi polozit parkety do obyvacky a chodieb. Wow, som na konci druhej strany! Koniec!
All best!!!!! Milan

Saturday, June 21, 2008

Prvy letny den 2008

Vo stvrtok nas prepadla dalsia silna burka s lejakom, dufame, ze posledna. Ved nas "mocilo" cely tyzden! Konecne v prvy letny den sa dostavilo krasne slnecne a teple pocasie!
Ottawa 06 21 08
Prvy letny den. Nielen podla kalendara, ale aj podla pocasia. Konecne po mnohych dazdivych a dost studenych dnoch sa ukazal krasny slnecny, teply den. Za nejakych 20 minut uz budu tri hodiny popoludni. Teplomer ukazuje +26 stupnov. Rano, uz o 8 hodine sme s Frantom boli vo fitku. Peter neprisiel, ako mi vcera povedal, vraj ostane dlhsie v posteli, ze sa v poslednych dnoch nie dobre citi a potrebuje odpocivat. My dvaja sme sa bez neho pustili do nasho standartneho 70 minutoveho treningu: 20 minut kardio a ostatok “weight training”. Dnes, kedze je sobota a uz mam za sebou 5 treningov tento tyzden, zvolili sme lahsi trening, hahahaha, aby sme si na vikend prilis neublizili. Zamerali sme sa na mensie svalove skupiny ako su ramena, biceps, triceps, abdominals. Pre zmenu sme zaradili do dnesneho programu vacsinu cviceni s volnymi cinkami, kladkami a len niekolko na strojoch ako je “Smith machine”. Ja osobne velmi oblubujem cvicit na tejto univerzalnej masine. Viem na tom urobit cely trening, tucet cvikov plus, pokryvajuc vsetky svalove skupiny. Tak ako ja oblubujem tuto masinu, Peter naopak ju nenavidi.

V piatok sme boli na posedeni a chutnej veceri u Kunstadtov.
Ten lahsi trening som navrhol aj z ineho dovodu. Nielen, aby sme si nebodaj ublizili a mali sme pokazeny vikend. Bol som nevyspaty, mal som len par hodin spanku cez noc. Nechcel som to prehnat, ked som nestal na nohach v plnej sile. Este vcera doobeda moj pocitacovy system pracoval ako hodinky. Poobede, ked som si chcel skontrolovat postu, vypovedal mi sluzbu, nevedel som nejako otvorit internet. Predtym, ako sme sa vybrali ku Kunstatom na veceru a posedenie otvoril som pocitac niekolkokrat, nic! Zacal som byt z toho trochu nervozny, nevedel som si vysvetlit, co je dovod toho strajku. Nechcel som sa velmi hrabat v pocitaci a hladat dovod, oby som si nepokazil ostatok vecera u Petra a Zuzky. Ten bol velmi prijemny! Aj ked sme vecerali vo vnutri, posedeli sme pred vecerou a po nej vonku na ich terase. Zacal byt teply a prijemny vecer, predzvest dnesneho dna. Zuzka sa ako obycajne “trhla” a pripravila paradnu veceru. Polievku z rozmixovaneho poru a inej zeleniny, steaky s pecenym zemiakom, kyslou smotanou ochutenou na drobno nakrajanou uhorkou, oblozeny baklazan a karfiolovy salat. Bolo toho tak vela, ze som nedokazal zjest vsetko, co mi bolo nalozene. Vypil som pocas tych troch hodin jeden drink “Virgin Mary” bezalkoholove Clamato a dva pohare cerveneho vina.

Vonku sme posedeli pred vecerou a po nej. Hlavne jedlo bolo v jedalni.
Ked sme sa vratili domov, Marianka isla rovno do postele spat, Marcela dole k telke a ja v jedalni za pocitac. Dalsia hodina zbytocnej namahy, tak aj ja som odisiel spat. Zrejme to rozrusenie z neuspechu napojit sa na internet mi nedalo dlho spat. O jednej som bol hore a za pocitacom. Dalsie dve hodiny brazdenia po vsetkom moznom v pocitaci. Bolo to dobre len k jednemu, ze clovek sa oboznamuje s usporiadanim pocitaca a jeho mnou neobjavenych tajnosti. Pocul som, ze dole ide hlasno telka. Vedel som, ze Marcela urcite zaspala pri nejakom programme. Vybral som sa pozriet a ako som predpokladal, prebrala sa ako som zasvietil svetlo a isla spat do svojej izby. Ja som sa tiez vratil do postele okolo stvrtej, chvilu som cital uz davnejsie rozcitanu knihu: INVISIBLE PREY od autora John Sandford. Zdriemol som este nejaku hodinu, aby nieco po siestej som bol znovu za jednym aj druhym pocitacom. Povytahoval som vsetky kable, droty a pozasuval nazad. Postiskal rozne knofliky a bingooooo! Internet sa otvoril! Dufam, ze pri vsetkych tych manipulaciach a hladania riesenia som nepobalamutil pocitac a bude pracovat ako predtym. Mam take vazne podozrenie, ze to nakoniec nebol na vine moj pocitac, ale pravdepodobne server, ktory vypadol na viac ako 12 hodin. Great, som ukludneny a spokojny ze zas mozem prijimat postu, tulat sa po webovych strankach a dat na moj BLOG tento moj dalsi prispevok, zial viacmenej bez fotiek. Nemam vela cerstvych.

Napodiv, ja som sa zmestil do nohavic a bol schopny ich zapnut, ktore lezali na polici cely rok od navratu zo Slovenska.
Nervozna noc, len par hodin spanku, nijak neubralo na intenzite nasho treningu. Odskakali sme, co sme mali urobit. Ked sme vysli z fitka viacmenej zartom som navrhol Frantovi ist trenovat aj v nedelu. Prvykrat zaprotestoval, ze nase stare tela si potrebuju aj odpocinut, dat svalom pohov, aby sa zrehabilitovali a v pondelok sme boli v plnej sile. Ja som tu nedelu nemyslel vazne, to som len provokativne zazartoval, lebo som vedel, ze Franta ocakava vecer nejaku vacsiu navstevu. Rozhodol sa este skocit do blizkej predajne potravin “Farm Boy” nieco dokupit. Isiel som aj ja, vzdy sa nieco najde naco minut peniazky. Kupil som velku krabicu malin, boli na zlave a tiez jahody, jablka, dynu, banany, “mini bokchoy”. Mimo toho dva obrovske morcacie stehna, zemle, smotanu, nejaku zeleninu ako paradajky “cucumber” atd.. Predvcerom som na veceru robil kurcacie stehienka na sposob paprikasu. Vyborne to chutilo. Vcera som z mraznice chcel vybrat bravcove kare a omylom som vybral a rozmrazil znovu kurcacie stehna. Odlozil som ich rozmrazene do ladnicky a dnes, ked som sa vratil z fitka a nakupu potravin som sa hned pustil do varenia. Aj teraz som ich pripravil podobnym sposobom ako paprikas. Akurat by sa hodili k tomu urobit nokerle alebo zemiaky. Nevadi, je toho dost na dnesnu veceru a ostane este aj Marianke na zajtra, ked pride Pierretta. Mame este pol hrnca kurcacej polievky. Ta bola na dnesny obed. Teraz, predtym ako sa dievcata vybrali na prechadzku ma Marcela poprosila, ci by som ako predkrm nemohol urobit krevety “shrimpy”. No problem, ved je sobota, tak trochu slavnejsia vecera moze byt! Budem ich robit na vine s vela cesnakom.

Marianka bola nezvykle vazna pocas vecera, to sa nestava, ked prideme ku Kunstadtom, Peter ju vzdy vie rozveselit.
Vo stvrtok vecer som sam sedel dost dlho pri telke a usrkaval som z vodky a kahlui. “Cierny Rus” to je zabijak. Rano som nevedel sa z toho poriadne prebrat. Co bolo horsie, ked som vo fitku rano si zmeral krvny tlak, bol nezvycajne nizky 105 / 65. To ma tak ani nevzrusilo, bol to ucinok pilulky na prazdny zaludok. Len neviem, ci som nevzal omylom dve? Po treningu som si isiel znovu merat a to ma vystarasilo. 95 / 55. Necitil som sa velmi dobre! Po navrate domov som zalahol a doobedie prelezal. Okolo obeda ako ked by jeden svihol zazracnym prutikom, nevolnost presla a bol som perfektne OK. Urcite to bol nasledok “opice“ z popijania toho Cierneho Rusa, ako sa ten drink vola. Dnes rano, pred treningom som mal idealne hodnoty 125/75 a po treningu este trochu nizsie 118/70. Minule som na opasku musel urobit extra dierku a posunut ju o 2.5 cm nazad. Zda sa, ze sa mi trochu scvrkol obvod okolo pasu. Po dlhom case som znovu dokazal zapnut jedny jinsy ktore lezali od minuleho leta v polici. Zhodil som aj z hmotnosti, obleceny som vazil 197 lb. Zda sa, ze sest treningov kazdy tyzden zacina prinasat vysledky. Ja som bol v popijani velmi striedmy, len dva pohare cerveneho vina za vecer.
Do stredy este ma byt take neiste pocasie, obcasne sprsky, ale inac aj slnko a par mrakov.. Konecne, ved je prvy letny den. Vcera bol najdlhsi den roku a od dnes sa zacnu dni skracovat. Leto pre mna bude politicka nuda. Vcerajsim dnom parlament sa rozisiel a pridu zasedat zas az niekedy v septembri. Co je horsie, ze aj take programy ako je POLITICS a MIKE DUFFY LIVE skoncili! Co budem robit, ked ako politicky addict nebudem mat svoje pravidelne fixy, davky politiky?
Dnes vecer, ako predkrm krevety nam obrovsky pochutili.

Pozdravujem a prajem prijemne leto!

Milan

Monday, June 16, 2008

Father's Day weekend

V nedelu po navrate od Janka nas privitala letna burka s hrmenim, silnym dazdom, kamencom.
Ottawa 06 16 08 – pondelok
Ked som vcera pred obedom s Marcelou viezol Janka (mojho bratranca) do jeho bydliska pri mestecku Manotick, prechadzajuc po cestach veducich cez polnohospodarske kukuricne polia, z nicoho nic ma naraz pochytili silne, neprijemne bolesti v hrudniku. “Heart burn”, ci po slovensky “zaha”. Na stastie mal som v aute krabicu TUMS, kalciovych piluliek s ktorymi som sa zacal krmit a zapijat vodou, ktoru mala Marcela. Netrvalo dlho a zaha sa utisila, aby znovu prepukla dnes v noci. Vcera som isiel pomerne skoro spat. Prebudil som sa nieco po polnoci, citiac ze ta porantana zaha sa zacina znovu hlasit. Vysiel som z postele do kuchyne, nalial som si pohar mlieka a aby som v zaludku HCL dal nejaku robotu, aby ta kyselina nepozierala moj hltan. Zaha je nacas zahnana, horsie, ze aj moj spanok. Za 15 minut budu dve hodiny v noci a ja sedim na zadku v mojom “studiu” a travim cas za pocitacom. Dnes oslavuje narodeniny nasa znama Eva R. z Oakvillu, nedaleko od Toronta. Vcera som pozabudol jej poslat elektronicku gratulaciu, tak som to urobil pred chvilou. Ked som uz mal otvoreny pocitac, stiahol som doslu postu a tiez fotografie, ktore som urobil poobede, pocas divokej letnej burky. Na piatok vecer som k nam pozval nie len Janka, ale aj Vlastu a Frantu, mojho treningoveho partnera
Skoro cely vcerajsi den bol nadherny, slnko, teplo, ticho ako pred burkou! Ta prisla neskoro poobede! Hromy, blesky, kamenec, lialo ako by bol prietrz mracien. Ked sme sa vracali domov od Janka, poobede sa uz zacalo zmrakat ako predpovede ohlasovali, dostali sme paradnu burku. Najskor sa zotmelo, potom kde tu hrmenie, netrvalo dlho a burka bola v plnej sile. Na golfisti sa ozvalo uz nejaky cas predtym trubenie, ktore upozornovalo golfistov okamzite sa vratit a odist z golfoveho ihriska do bezpecia. Holy-Moly, raz to tak prasklo nad nasim bungalowom, ze som skoro vyletel zo stolicky. Cely ten cirkus trval necele dve hodiny. Podobne ako minule za silneho lejaku vsetko sa naplnilo vodou a vytvorili sa potoky aj tam, kde sa tvoria len pocas topenia snehu na jar. Konecne, dazd padne dobre pre nase kvety a travnik, len sa bojim, aby ta intenzita a kamenec neznicil chulostive kvety.

Bratranec Janko privital moje pozvanie, myslim, ze mu dobre padlo vypadnut z jeho ustavu.
My sme prezili dost zaneprazdneny vikend! Ja som vo stvrtok zavolal Jankovi, ci ma nejaky program na prichadzajuci “Fathers Day” vikend, ze by som ho rad priniesol k nam. Pozvanie uvital s nadsenim! Bol skutocne poteseny, ze som ho zavolal. Nesiel som hned po treningu prenho, vratil som sa este domov a pokracoval som vo vareni polievky – borsc. Kedze mi to vzalo trochu dlhsie, oznamil som Jankovi nech sa naobeduje v jeho zariadeniach a ze pridem poobede na jednu hodinu prenho. Bol som u neho minutu po jednej hodine, ako som slubil. Konecne som si odmeral vzdialenost k nemu od nas! Presne 36 km jednym smerom. Predtym som len hadal, ze je to okolo 40 km. Nebol som daleko od pravdy.
Vlasta ma prekvapila, ze preferuje popijat pivo pred vinom. Ponukol som jej "zlateho bazanta".
Na piatok vecer som zavolal na veceru aj mojho treningoveho partnera Frantu s jeho manzelkou Vlatou. Tak nas dohromady bolo sest ludi. Polievka pochutila kazdemu, dokonca Franta si dal dvakrat. Nuz a potom prisli na radu “baby back ribs”. Tie som najskor v trube dusil asi hodinu a pol a len potom sme ich pripravili na grillovanie. S tym mi pomohol Franta. Ja som uz mal trochu viac v sebe cerveneho vina, tak on dozeral aby bolo vsetko OK. To boli styri velke kusy, viac ako dost! Ostalo aj na druhy den veceru pre nas troch. Ja som povodne prestrel v jedalni, lebo sa ocakavali burkove prehanky a dazd. Ked sa pocasie umudrilo, burka a dazd neprisiel, tak sme si veci premiestnili na terasu. Bolo fajn, ani komare nas velmi neobtazovali. Len mna kusla nejaka potvora a na lavej ruke mam peknu opuchlinu, ktora neprijemne svrbi. Mali sme prijemny vecer! Marianke viac chuti caj, alebo cista voda, zriedkavo siahne po mojom vine.
V sobotu doobeda, ked sa konecne Janko vypotacal z pracovne kde spal, tak som ho vzal do kina na premieru filmu THE INCREDIBLE HULK. Ja som davno pred mnohymi rokmi obcas sledoval televizny serial, kde toho Hulka vytvaral znamy kulturista Lou Ferrigno. To ked este nepouzivali pocitacovu technologiu. V tomto filme mal velmi malu ulohu aj on, len ako nejaky policajtny dozor v recepcii laboratorii. Viacmenej film je milostny pribeh, celkom dobre urobeny! Da sa vidiet a na filme zabavit, aj ked je to akcna drama.
Pred vecerou sme chvilu posedeli na terase. Ked sa burka neukazala, tak sme sa permanentne na ten vecer prestahovali jest vonku.
Myslel som, ze aj v nedelu vezmem Janka do kina na film THE HAPPENING, ale ked som si precital o com to je, tak som zavrhol tu myslienku. Konecne, kritika mu dava iba jednu hviezdicku. Pri Marianke bola Pierretta, tak sa Marcela rozhodla, ze pojde s nami k Jankovi. Ja som este pred odchodom vyuzil cas a Janka som ostrihl. Ked sa chudak pozrel do zrkadla, tak len niekolkokrat prevolal “O my God, o my God”. Ja som mu skoro vyholil jeho kotrbu, vsak ten ostatok vlasov mu stali na hlave, ako ked by boli zjezene elektrikou. Ked som ho doviezol do jeho ustavu, hned si to par ludi vsimlo a utrusilo par zartovnych poznamok.
"Baby back ribs" bol hlavny chod vecera, zda sa, ze vsetkym chutilo!
Ja som sa mu snazil opravit jeho pocitac. Nieco zvrzal a skoro dva tyzdne nevedel otvorit postu. Za ten cas sa mu nazhromazdilo vela odkazov. Inac nebolo nic zleho s pocitacom. Ziaden vazny problem. Akurat na starej e-mailovej adrese mal nejakych 180 mailov neotvorenych. Tak tie som vycistil. Medzi casom on ma novu e-mailovu adresu, vsetko som tak nastavil, aby to nemal problem otvorit. Co bolo horsie, ze tiez sa sprtal do televizie a stratil moznost vidiet polovicu kanalov. To som mu nevedel opravit. Faktom je ta jeho hlavicka uz pracuje na polovicnu kapacitu, ked nie menej. Nerad by som sa dostal ja do toho stadia.
Rebier bolo tak vela, ze ostalo aj na veceru v nedelu.
Burka, tak ako prisla tak odisla, zanechala potoky aj tam kde nikdy nie su. Kvety to vydrzali, ziadna vazna skoda sa nestala. My sme mali v nedelu velmi skromnu veceru. Dojedli sme ostatok z fasirky s hubovou omackou. Nechcelo sa mi nic noveho robit. Bolo toho malo, ale tak dobre, lebo uz dvakrat mi odletel gombik na nohaviciach pre “silne abdominalne svalstvo”! Inac, vsetka cest nam dvom s Frantom, lebo sme boli vo fitku 6 krat minuly tyzden.Ba dokonca sme zacali uz aj s tenisom. Tvrde pracujeme na sebe, len sa nic nemeni.
Jankovi sa zjezili tie jeho preriedene vlasy, stali ako ked by boli zdurene elektrickym prudom. Bol cas ich ostrihat. Vysledok bol skoro hola hlava, mohol by sa kvalifikovat ako "skin head"!

Inac som stravil dost casu vcera poobede stiahnutim fotiek z poslednych dni. Co mi najviac robi problem, ako ich zmensit, aby som ne, posielal velke subory. Dufal som, ze este vcera dam dohromady moj prispevok na BLOG. Nestalo sa! Bolo uz dost neskoro a mne dva ci tri drinky 12 rocnej whisky a cervene vino k veceri trochu zamotalo hlavu.

Dvaja bratranci "skin heads" pred Jankovim byvanim v ustave pre seniorov.
Prajem prijemne letne dni a pohodu kazdy den!

Pozdravuje Milan

Friday, June 06, 2008

Konecne teplo a neprijemna vlhkost

Posledny tyzden ci dva, sme stale mali chladne pocasie a vela vydatnych dazdov. Dokonca jeden poriadny lejak, ktory zacal tvorit potocky, aj kde nemal.
Ottawa 06 06 08 - piatok
Piatok po veceri. Robil som lososa s trochou ryze, ale hlavne s velkou davkou asparagusu s maslom, posypaneho s parmasanom. K tomu flaska vychladeneho bieleho vina mojej vyroby. Super vecera. Ta flaska padla este pocas vecere, tak som si k pocitacu a odhodlaniu napisat nieco na moj BLOG otvoril dalsiu. Tie kusy lososa boli na nas trochu privela a vsetci sme nechali po jednej tretine. Odlozene do ladnicky. Ostane na zajtra pre Marianku na obed, mozno aj na nedelu. Robil som si dnes rano trochu starost, co pre nu urobit na zajtra a na nedelu. Problem docasne vyrieseny! Pierretta tu bude pri Marianke oba dva dni od desiatej do piatej poobede. Obaja, Marcela a ja mame volno na par hodin v sobotu a nedelu! Budem mat cas skocit do obchodu a nieco uvarit na najblizsie dni. Vyvarat sa mi nie velmi bude chciet. Vonku zacina byt sparno, silna humidita, to z tych dazdov, ktore sme mali posledne dni. Jeden den sme tu mali obrovsky lejak, ze odkapove rury nestacili odvadzat dazdovu vodu a vsetko sa lialo cez ne na pozemok. Vonku sa zacali formovat male potoky, podobne ako na jar. ked sa sneh zacne rapidne topit. Bola to skuska pre moje novonamontovane odvodnovanie! Preslo skuskou, lebo voda sa nedostala do basementu. Dnes sa konecne oteplilo je silne nad 20 stupnov. Este stale ohlasuju burky na dnes vecer a zajtra. Teplota zajtra ma vyskocit az na +30 stupnov s neprijemnou vlhkostou! Uz teraz sa vsetci potime. Take leto si samozrejme nie velmi prajemne. Dufame vsak, ze konecne po jednej najdlhsej zime, rekordnych zrazkach snehu a velmi studenych dnoch jara pride leto, aj ked zacina so silnou vlhkostou
V stredu sme sa s Petrom vybrali do Easterntownship v Quebecu ku Gabimu, pogratulovat mu k jeho 74. narodeninam.
Ja este stale bojujem a vyrovnavanim sa nahlou 24 hodinovou chripkou, ktora ma prepadla zaciatkom tohoto tyzdna. Niekolko dni predtym mi vydatne tieklo z nosu a kde tu som kychal. Nic zleho, netusil som, ze to povedie k serioznej chripke. Z nedele na pondelok sa naraz ukazal suchy kasel, upchaty nos a hruby hlas. Hlavne ten suchy kasel bol bolestny. Kedze som sa necitil dobre, rozhodol som sa ostat v posteli a neist na trening. Doma som nemal ziaden sirup, liecil som sa s mnou vymyslenym a vyrobenym sirupom v baroch znamym pod menom “ Black Russian”, kombinacia vodky a kavoveho likeru! Ten zaparacoval a do 24 hodin ma vyliecil. Este stale kaslem, ale uz s ulavou. Odkasliavam, spokojne spim, aj ked trochu viac “soplim”! Dnes rano som uz bol naplno trenovat. Len s Frantom! Peter a Zuzka rano odisli do New Yorku za tetou a tez vyriesit ten problem z poistovnou ohladom urazu, ked cestujuc v taxiku zo strany do nich narazil nejaky idiot, co chcel prejst na cervenu. To sa stalo nejak pred dvoma rokmi, ked prisla k tomuto urazu. Operacia sa podarila, ale bolesti neustupili.
Gabimu gratulovala k jeho narodeninam nie len jeho manzelka Barbara, ale aj syn Christopher, ktory vyrastol v atraktivneho mladeho muza.
Ako uz skuseny a vytrenovany “sitter” ich macky, bol som aj teraz poziadany dvakrat denne ju chodit krmit. Do zradla jej mam namiesat nejaku pilulku, ktora ju stale udrzuje pri zivote. Inac by uz asi dvano bola mrtva. Toho sa nemoze dockat Peter. Fakticky, ked sme v stredu isli autom ku Gabimu do Eastertownship na jeho oslavy narodenin po telefonate Zuzky, ci sa mozem postarat o macku a kvety, mi zartom doporucil jej dat velku davku, aby zisla z tohoto sveta. On tu macku neznasa a rad by ju viac nevidel. Nevadi, dnes vecer skocim a nakrmim, aj tak sa potrebujem zastavit v potravinovom obchode, kupit hlavku kapusty a nieco na velky hrniec nejakej polievky. Dnes na obed sme dojedli gulasovou polievkou, tak je cas urobit nieco ineho.
Zatial co Barbara pripravovala predkrm, Christopher sa pustil do pripravy steakov na BBQ.
Ako som uz naznacil, v stredu sme s Petrom “skocili” ku Gabimu! Pogratulovat mu k jeho 74 rokom. 330 km vylet, prist mu potriast rukou a prevolat: Happy Birthday! Kedze sme sa nie velmi ponahlali, zastavili sme sa v Montreali na kratko aj u Fera Fedoryaka. Je to obdivuhodne, ze je celkom spokojny a stastny, aj ked je ochrnuty sediac len vo vozicku, len jedna ruka je ako tak ovladatelna. Aj ta sa mu trasie, lebo naviac ma Parkinsonovu chorobu. Maluje take male obrazy, velmi uvolnene, skoro abstraktne. Jeho produkcia je ale velmi limitovana. Kedze je stale vo financnej krize, myslel som, ze od neho kupim jeden alebo dva obrazy. Ale nemal nic k predaju. Aj Gabi mu chce tak financne pomahat, ze vzdy od neho nieco kupi. Chlapec sa ale musi vzdat svojho rozlahleho “studia”, ktore si v budove roky rentoval. Nema 450 dollarov mesacne na rentu a uz ani moznost sa do studia dostat.
Z Christophera vyrastol zdatny mlady muz, sportovec a neodolatelny "play boy" pre univerzitne dievciny!
Gabi s Barbatrou su tiez pripraveni predat svoj business. Vsetko renovovali, vyzera to tam skutocne pekne. Plne dva roky, ked nie viac obaja tvrde pracovali, aby to miesto vylepsili ako sa len da. Posledne dostali ponuku od nejakej zenskej ich business kupit. Ta pani chce to miesto kupit a zalozit permanentny camp pre obezne deti. Gabi je vystihleny, bodaj by nebol, ked tak maka kazdy den posledne roky. Inac cez tyzden uz neberu ziaden business, len cez vikendy. Aj tento vikend je tam jeden moj kolega z Dawson College – karatista s jeho klubom. Ich syn Christopher byva s nimi a chodi do Sherbrooku na Univerzitu ukoncit studie biologie a chemie. Potom sa chysta ist na medicinu. Chlapec je vysoky, sportovec, dobre urasterny. Trenuje pravidelne a chysta sa hrat volejbal za univerzitny team. Poobede, pri popijani vinka sa zvrtla trochu debata okolo profesora Dawkinsa, lebo na stole som videl ze niekto cita jeho davnejsiu knihu “Selfish Gene” On mi vypalil jedno CD-cko, dokumentarny film od tohto autora. Richard Dawkins – profesor z Oxfordskej University v Anglii. Dnes najpopularnejsi autor a ateista! Dokumentarny film natoceny s nim sa sklada z dvoch casti pod spolocnym nazvom: “The Root of All Evil” ( Korene vsetkeho zla). Prva cast nesie nazov “The God Delusion” (Bozia diluzia) a druha cast “The Virus of Faith” (Virus viery). Uz som si to prehral, je to neuveritelne silne, “powerful staff”. Fascinujuca dokumentacia neracionalneho myslenia a jeho nasledkov.
Ked sa zotmelo a predkrm bol skonzumovany, bol cas steakov a na nich si pochutit,
Inac oslava Gabiho narodenin bola velmi skromna. My s Petrom sme boli jedini hostia. Gabi uz mal nejaky ten poharik vina v sebe, vecer dlho nevydrzal a odstahoval sa spat. My sme este posedeli s Barbarou a Christopherom. Chistopher pripravoval steaky na grillovanie, zatial co Barbara sa venovala priprave obrovskych kreviet – shrimpov, ktore obalovala v nejakom cesticku a hadzala do rozpaleneho oleja, ako predkrm. Stejky boli hrube jeden plny inch! (2.5 cm) Ja som nebol schopny ten steak dojest a polovicu som musel nechat, aj ked boli ako maslo. Mal som ten ostatok rano s vajciami.

Vecera bez sviatocnej torty by sa neratala!
Mimochodom s Petrom este ked sme isli ku Gabimu, zastavili sme sa v “Bar B Barn” kde robia najlepsie ribs rebra, ake som kedy jedol. Volakedy davno, ked som este pracoval v Montreali som vedel zjest 9 rebier, teraz mam co robit zjest 3. Kolkokrat idem do Montrealu, tu restauraciu neobidem. Ved len pred hodinou som mal veceru a ked pisem o tych rebrach tak ma chyta hlad.
Na druhy den sme vsetci boli v dobrej nalade a triezvy pripraveni ist nazad do Ottawy!
Marianka nam trochu narobila vietor v poslednom case Zrejme ma alebo mala nejaky zapal, ci nachladnutie mocoveho mechura. Asi ju to preslo, lebo vsetko sa zda byt OK.

Este predtym, ako som zacal pisat tento list, poslal som elektronicku gratulaciu k narodeninam Durovi V. Zajtra oslavuje 71 rokov. Uz aj on je v sedemdesiatke, plus jeden rok. Boy, ako sme zostarli!

Myslim, ze je cas skoncit. O zostarnuti sa mi dalej nechce na tuto temu hovorit a nic noveho viac nemame.

Majte sa dobre! Pozdravuje

Milan