Tuesday, August 28, 2007

Amaterska obrazarna

Ottawa 08 26 07 – nedela
Uz si ani nespominam, kedy posledne som sedel na nasej terase s pocitacom na mojich stehnach. Nie nadarmo tieto pocitace nazvali “laptop”. Su presne urcene preto, aby si ich mohol otvorit kdekolvek, polozit na stehna a zacat na nich pracovat. Vytiahol sa prekrasny slnecny den, aj ked zacal nie presne na tu notu. Len co odisla Pierretta domov, vytiahol som Marianku von, posediet na terase a trochu pozerat na nasich golfistov. Skor by som povedal, hlavne si uzit krasneho, nie horuceho dna, co z neho este ostava. Marianke som nalial do poharu nejaky riedeny juice a ja som si otvoril poloprazdnu / poloplnu flasku cerveneho vina zo vcerajska. Je mi tazko uverit, ze som ju vcera nacal a nedokoncil. Nechutilo mi a radsej som dal prednost obycajnej vode.

Uz vcera ma upozornila Anka, ze by rada odisla rano o deviatej z domu. Tak sa dohovorila s Lidiou a Ladom, ze pre nu pridu trochu skorej, predtym ako pride Pierreta. Ziaden problem! Ved je to jej volny den! Ked sa jedna obriadit rano Marianku, ja nemam s tym tiez ziaden problem. Ja som bol hore velmi skoro a ked som zisiel dole do pracovne otvorit pocitac, Anka uz bola v kupelke. Privstala si, lebo chcela vypiect bravcove kotlety aby ich vzala so sebou a mali vonku, kde idu, nieco pod zub. Ja som uz sedel v pracovni za pocitacom a boril sa s problemom, ako dat na jednu webovu stranku niektore moje prace z oblasti umenia. Ked sa veci, ktore som urobil v minulosti, daju tak nazvat.
Pristup na plaz na "Palmerston Lake" kde sa v nedelu kupali Anka, Lidia a Lada.
Este ked som pred par tyzdnami bol na Slovensku, moja neter Vierka, Jozova dcera ma nahovarala, aby som dal na jednu webovu stranku amaterskych umelcov niektore moje prace. Dala mi uz davnejsie adresu tej stranky. Pozrel som sa na nu ale dalej som nevenoval tomu pozornost. Az vcera, ked som s Vierkou hovoril “via” Skype, tak mi povedala, ze aj ona ma na tej stranke, nejake tie posledne jej prace. Tiez mi povedala, ze na tej amaterskej stranke je uz skoro 2 tisic ludi, co umiestnilo svoje vytvory. Tak som si so zaujmom znovu otvoril tu webovu stranku a po kratkom case sa mi podarilo v tej dvojtisicovke “umelcov” najst aj Vierku a jej posledne prace.

Zacal som trochu experimentovat, urobil som par omylov, ale nakoniec som prisiel nato, ako sa zaregistrovat a ako umiestnit niektore moje prace. Problem vznikol, ze vacsina odfotenych prac som musel zmensit do danych rozmerov (co sa tyka velkosti fotografii danych obrazkov) a ine. Zacal som s tym este vcera vecer, potacal som sa z lava do prava, ale po urcitom case som objavil ako nato. Ked som uz raz zacal, tak ma to uz drzalo a robil som, co som mohol. Dnes od rana po precitani ranajsich novin a docitani mojej poslednej knihy, znovu som sa pustil do ukladania dalsich mojich starsich prac na webovu stranku. Nebolo to jednoduche lebo najskor som musel najst niektore fotky. Nie lahky udel, ked na pocitaci mam aspon 4 tisic skladovanych fotiek a nie v najlepsom organizacnom poriadku.
V nedelu sa Anka s Lidou a Ladom vybrali do prostredia Palmerston. Nikdy som o tejto rezervacii nepocul.
Moje kludne poobedie na backyarde, lepsie povedane na terase, bolo prerusene, ked sa vratila Anka a pozvala Lidiu a Ladu na kavu. Najmensi problenm! Kava bola v kratkom case pripravena. Posedeli sme este chvilu a skoda, ze sa ponahlali domov. Ale ked chceli, aby ich pes to vydrzal, nepospinil barak, bol cas pre nich ist. Skoda, lebo ja som otvoril dalsiu flasu cerveneho. To dalsie cervene mi dostatocne zamotalo hlavu, tak akurat, aby som prestal pisat!
"PALMERSTON LAKE - CONSERVATION AREA"08/27/07 – pondelok
Je presne 12 hodin na obed. Krasny, letny den, cista obloha a prijemna teplota. Dievcata, len co sa vratili z hodinovej prechadzky, nastahovali sa na balkon, aby si uzili este dobreho pocasia a slnka. Ja som rano tiez vypadol a skocil som do fitka. Sam! Mam taky dojem, ze Peter vcera ostal v Montreali u Mullerovcov. Odviezol na letiste Zuzku, jej tetu a mladu dievcinu, ich neter z Prahy. Emil pozval Petra na veceru, preto sa domnievam, ze sa uz Petrovi nechcelo neskoro vecer vratit nazad do Ottawy.

Vracajuc sa z fitka zastavil som sa este v predajni potravin Farm Boy a dokupil som par malickosti do kuchyne ako mi bolo “prikazane”. Ked spominam kuchynu, musim sa pochvalit. Urobili sme dnes dolezitu pracu, ked som vystriekal sporakovu trubu nejakou chemikaliou, penou, ktora nahlodala rozne usadene vrstvy z jedla. Vytrel som a po vyvetrani Anka este ruru umyla. “Very good”, lebo uz som sa zacal hanbit, kolkokrat som ju otvoril. Z domacich prac mi ostava este pozicat masinu na vycistenie kobercov, hlavne v obyvacke a nasej spalni. To urobim az ked sa vrati Zuzka, ona ma skusenost s tou masinou tak poziadam o radu.

Uz vcera ma na tej mojej stranke amaterskeho umenia cakalo niekolko pochvalnych odkazov. Ked som ju otvoril dnes, tak pribudlo aspon poltucta dalsich. Zatial len pozitivna reakcia a ziadne neprijemne kritiky. Dobre mi padlo pocut par komentarov, ktore prace sa komu a ako pacili. To som doteraz umiestnil len niekolko fotiek soch, nejake ine prace, daleko viac mam a caka ma ich odfotit. Vyskytol sa problem. Ked som zacal fotit nevediac ako vylucit blesk, ten sa ukazuje na kazdej fotke ako svetly bod. Ked som blesk zakryl, tak sa ukazalo cervene svetielko ktore zameriava vzdialenost. Myslel som, ze s bleskom vybabrem, nepodarilo sa. Jedine co mi ostava je obrazy vyniest von, kde je dost svetla a blesk nebude potrebny. Je tu ale dalsi problem, ze obrazy, ktore su pod sklom, odrazaju vsetko, okolitu prirodu aj osobu ktora foti. Neviem ako prekonat tuto prekazku? Mimo ineho ked mate zaujem sa pozriet na tu galeriu, staci vyklepat http://www.ao.cz/ To “ao” vyjadruje nazov “amaterska obrazarna”.

Nie velmi vydarena fotografia (nezaostrena) z nasho spolocneho posedenia s Jankom, dcerou Yvettou a jej manzelom Stonkom na nasej terase.
Pred malou chvilou sa ozvala Ywetta, ze na veceru neskorsie ako sa ohlasili. Vonkoncom nevadi, lebo vsetko je uvarene, ohrieva sa, len servirovat. Stol vonku je pripraveny. Mimochodom, vcera vecer a dnes rano som sa trochu nastval. Vybral som si na citanie novu knihu od spisovatela John Lescroart “The Second Chair”. Po asi 50 stranach som konecne bol presvedceny, ze som knihu uz cital. Vsetko bolo tak povedome. Vzal som si od neho dalsiu knihu, ktora sa zdala, ze ju nik neotvoril s nazvom “Nothing but The Truth”. Zacital som sa, aby po niekolkych kapitolach si uvedomil, ze vsetko mi je zname. Samozrejme aj tu som davnejsie precital. OK, vzal som z kniznice tretiu s nazvom “Dead Irish”. Myslim, ze tu som necital. Ale nemal som cas si to overit. Dnes vecer to zistim.
Nedaleko od nas pri plavarni a High School kadial denne chodia dievcata plavat, vyrasta katolicky kostol. Zaujmava stavba zo zeleza a drevaUz ciastocne postavena stavba kostola. Za kostolom je uz hotova fara. Aj tak sa da stavat!
Nalial som si kalistek toho “elexiru zivota” podla receptu pani Jamnickej. Chuti vyborne, len to mozem brat ako liek a vzdy rano. Necham to este luhovat par dni. Pred par dnami sme dali dva demizony bieleho vina na druhu fermentaciu, za tri tyzdne budem mat dalsich 60 flias hotoveho vina.

Este jeden tyzden a po “Labour Day” je koniec leta! Uzite si, co este z leta ostava.

Pozdravuje Milan

Wednesday, August 22, 2007

Three Amigos a traja Muskatieri

Nemozem si pomoct, ale musim este uviest jednu, alebo dve vyborne fotografie poslane Durom V. zo stretnutia "Troch Muskatierov". Sana, Dura a mna s Ludom Majorom pri prilezitosti oslavy Durovych 70-tin a recepcie so Zlatkou a vitazmi dvoch kategorii J. Radosovskou a J.Mihalikom pri slavnostnom posedeni odovzdavania cien vitazomOttawa 08 22 07 – streda.
V mojom poslednm prispevku som spomenul 30 rocne vyrocie umrtia “krala” rock “n” rollu Elvisa Presley a tisicove zastupy ludi, ktore mu prisli vzdat uctu a spomienku. Aj tento tyzden je si co pripominat! Pre Canadanov je to 65-te vyrocie jednej z najkrvavejsich bitiek II svetovej vojny zahrnujucich Canadanov na plazach DIEPPE, Francuzkeho pristavneho mestecka okupovane wermachtom. Mal to byt rychly, prekvapujuci utok pod menom “Operation Jubelee”, na ktorom sa zucastnilo asi 6.000 spojeneckych vojakov z ktorych 5000 bolo canadanov, ktori sa preplavili cez Anglicky kanal a po vylodeni mali oslobodit pristavne mesto Dieppe. Co malo byt rychle a lahke vitazstvo, stalo sa opakom! Dizastrom a katastrofou pre Canadsku armadu z mnohych pricin. Z 5 tisic canadskych vojakov, zucastnenych na utoku, 3.367 bolo v kratkom case po vylodeni zabitych, zranenych alebo zajatych. 913 canadskych vojakov bolo usmrtenych. Plaze a more bolo cervene, ako spominaju ti, co prezili. Prime Minister S. Harper pri prilezitosti spomienkovych oslav mimo ineho povedal: “Dnes si pripominame obete canadanov, ktori prepadli plaze, okupovane nacistami, v ramci obrany slobody a demokracie. My dakujeme nasim skromnym hrdinom, veteranom bitky u Dieppe. My im dlzime aspon toto podakovanie”.
"THREE AMIGOS" alebo "THREE BANDITOS", S. Harper PrimeMinister Canady a jeho hostia v Chateau Montebello na schodzke Security and Prosperity Partnership.
Vcera, par ludi v Cechach a na Slovensku, a urcite mnoho z nas v zahranici, si tiez pripomenulo vyznamne vyrocie. Dnes uz 39-te vyrocie hanebneho a menej slavneho “oslobodenia” obcanov Ceskoslovenska z rodiacej sa mladej demokracie a uvolnujucich sa slobod, vojskami “hrdinskeho” Warsavskeho Paktu. Pri tejto rychlej, nocnej podliackej invazii, nezahynuli stovky okupovacnych vojakov, len mnoho ceskoslovenskych civilistov. Ze nedoslo k vacsim startam na zivotoch je hlavne vdaka Generalovi Svobodovi ktori nariadil nebojovat a zlozit zbrane. Bola by to katastrofalna chyba, ktora by znamenala masivne prelievanie krvi, ked by sa Ceskoslovenska armada a pripadne civilne slozky sa postavili tomuto Sibirskemu medvedovi na odpor. Tazke straty pre Ceskoslovensko neboli v pocte usmrtenych civilistov, ale skor v strate pre ceskoslovensko, desattisicov ludi, vacsinou z radou inteligencie, ktore sa zbalili a z protestu odisli z pod okovanej bagandze sovietskych vojakov. Invazia Sovietskej armady v 56-tom roku do Madarska, v 68 roku do Ceskoslovenska, boli prve “lastovicky” naznacujuce nespokojnost s komunizmom a strbiny ich vzajomnej solidarity a jednoty. Tie neskorsie vyustili v krachu komunizmu v Polsku, Nemecku, Ceskoslovensku a konecne aj v Sovietskom zvaze.
Minuly Tyzden sa u nas zastavila Zuzka a Peter na male posedenie a veceru. Zuzka vyzera bajecne vo svojej novej forme!
Konecne, ostava mi spomenut este, jedno cerstve, piate vyrocie stretnutia troch “amigov” tohoto, severoamerickeho kontinentu. Prezident Mexica Felipe Calderon, Prezident US George W. Bush a nas Prime Minister Stephen Harper sa pred dvoma dnami stretli v silne, policiou chranenom, drevenom Chateau Montebello asi 80 km od Ottawy v najvacsej hotelovej budove v Canade postavenej z drevenych brvien – “logs” na pobrezi Ottawa River. Dovody kazdorocneho stretnutia? “Security and Prosperity Partnership (SPP). Su to viacmenej privatne rozhovory troch statnikov bez pritomnosti publika pripadne zastupcov inych opozicnych politikov. Ucast tento krat mali len predstavitelia desiatich najvacsich multinarodnych podnikov z kazdej krajiny, ktori osobitne rokovali o roznych temach ohladom “prosperity” tychto troch krajin. Toto stretnutie samozrejme vyvolalo velmi negativnu reakciu u mnohych zastupcov odborov, anarchistov a “loony leftistov”. Tieto nespokojne duse nazvali stretnutie “troch banditos” miesto “amigos”. Vyhrazali sa velkymi demonstraciami. Slubovali desat tisic demonstrujucich. K prvej doslo tu v Ottawe kde asi 1200 ludi mierumilovne protestovalo na uliciach Ottawy a pred US ambassadou. V pondelok na mieste tohoto stretnutia bolo trochu rusnejsie, ked par desiatok anarchistov provokovalo silne policajne jednotky. Nic vazneho, len asi traja demonstranti boli zatknuti! Celkove v ten prvy den dokonca bolo menej protestujucich, len par stoviek v porovnani s Ottawou. V utorok, ked sa skoncilo predcasne stretnutie “Troch amigov” k voli hurricanu Dean a predcasneho odchodu prezidenta Mexica, pred Chateau Montebello sa stretlo len niekolko desiatok “vytrvalcov”. Uboha porazka pre namesacnu lavicu!

Anka sa v Mericville zabavila obzeranim aj maleho "yard sale".
Zda sa, ze sa venujem viac politickym spomienkovym udalostiam, ako udalostiam z nasho zivota! Ako my zijeme a dychame v tejto obrovskej a bohatej krajine. Je teda cas spomenut aspon par nedolezitych udalosti z poslednych dni. Hodne casu som stravil v posteli, ci spravnejsie na posteli, ktore je moje preferovane miesto na citanie. Uz davno na “blsom trhu” som si kupil desiatky knih. Dve z nich boli od Alex Kava. Neviem, co ma viedlo ich kupit ale asi meno, ktore sa mi zdalo vhodne meno pre autora. Je to meno sarmantnej autorky. Dlho som sa knih nedotkol, az v poslednom case som otvoril prvu “A Perfect Evil”. Prekvapenie! Kniha napinava, ze ku konci som ju nevedel odlozit a cital som predvcerom az do polnoci. Hned som zacal dalsiu “One False Move”. Prvych niekolko desiatok stran slubuju podobne napatie ako ta predchadzajuca! Pozriem sa po dalsich jej knihach! Dobre sa cita!

Vela budov v Mericville je vybudovanych zo soldnymi kamenmi, ako tento kostol.
V sobotu sme s Ankou konecne zalozili dalsie dve vedra bieho vina. Bolo nacase, uz tie dva koncetraty lezali dole niekolko tyzdnov. Pre zmenu na ziadost Anky prilozil som k prvej fermentacii aj triesky z duboveho dreva. Tuto sobotu ich budeme musiet odstranit a burcak preliat do demizona na druhu fermentaciu. V pondelok sme konecne naflaskovali jeden z demizonov s cervenym vinom a dnes druhy demizon. Cize v mojom vinnom skliepku sa trochu vyplnili v stojanoch velke medzery a pribudlo 60 flias. Za mesiac budu skoro vsetky zaplnene.

Zastavili sme sa aj na obed, na prazdny zaludok sa tazko chodi! A na ceste domov sme pobludili!
V nedelu, ked prisla k Marianke Pierretta, ponukol som Anke, ze ked nema nic lepsieho na programe vziat ju do mestecka Mericvillu. Je to nejakych 70 km od Ottawy, stare mestecko na Rideau kanali, kde je niekolko zduvadiel a na hlavnej ulici hromady malych obchodikov. Zastavili sme sa v niekolkych, dokonca sme navstivili atelier jedneho maliara a po dobrom lahkom obede sme sa vydali domov. Len miesto na vychod isli sme na zapad smerom ku Torontu. Spamatali sme sa asi po 50 km, ze ideme opacne, ako sme mali. Nic sa nestalo, len sme urobili asi o 100 km viac ako sme mali. To sa mi stalo uz druhykrat. Zacina to byt zahadou preco? Ako tie detektivne romany.

Poprechadzali sme sa po hlavnej ulici, navstivili vela malych obchodikov a dokonca zastavili sme sa aj v ataliery jedneho maliara.
V utorok, ked Anka mala volno bola cely den na bicykli a presla cely Stittsville a cast Kanaty. Vratila sa s ubolenym zadkom, este aj dnes vzdychala. Dostal som aj dobru spravu od mojho bratranca Janka, ze rusi svoju doterajsiu adresu k voli stahovaniu do blizkosti jeho dcery Yvetty, strediska o ktorom som pisal a uviedol hromadu fotografii z toho prostredia! Tak predsa sa podarilo Janka presvedcit. V najblizsich dnoch by uz mal byt tu nedaleko!

Z Ottawy a presnejsie zo Sttitsville pozdravuje

Milan.

Thursday, August 16, 2007

King of Rock 'en' Roll

"PINK Lake", pomenovany po davnych vlastnikoch, najzaujmavejsie jazero v Gatineu Parku.
Ottawa 08 16 07 – piatok
Ked by Elvis Presley nebol zomrel tak mlady v jeho 42-hom roku, tento rok by sa nepopieratelny “King of Rock ‘n’ Roll” dozil 72 rokov. Bol mojim rovesnikom, narodeny v roku 1935 ako ja! Je pochovany v meste Memphis v state Tennessee. Jeho fanuskovia z celeho sveta sa zacali uz vcera zhromazdovat pred jeho domom pripomenut si 30 rocne vyrocie jeho smrti. Ocakavaju sa desiatky tisice ludi, co mu chcu vzdat poctu prichadzajuc k jeho hrobu a po jeho pozemkoch “Graceland estate”. Celu noc, az do dnesneho rana a sprievod pokracuje. Tie tisice (47.000 plus), ktore mu prisli doteraz vzdat uctu sa zhromazdovali pred jeho domom uz vcera cely den napriek horucave, ktora dosahovala az 38 stupnov Celzia.

Elvis sa narodil a rastol do veku 13 rokov v malom mestecku v state Mississippi. Ked mal 10 rokov po prvykrat spieval na verejnosti. Miesto bicykla o ktory si ziadal k svojim narodeninam, obdrzal ako dar gitaru! Ostatok, ako sa hovori je historia! Vacsina renomovanych odbornikov v jeho oblasti ucinkovania ho povazuju za najdolezitejsiu osobnost 20-teho storocia popularnej muziky. Ini davaju toto uznanie Beatles. Elvis nikdy nekoncertoval mimo USA. Vynimkou boli 4 koncerty v Canade. Jeden koncert dokonca tu v Ottawe.

Dnes vacsina “Talk shows” sa zaobera a ludia volaju so spomienkami na Elvisa. Jeden z TV kanalov dava celu noc a cely den len Elvisove filmy a koncerty. Elvis natocil asi 30 filmov za svoju kratku karieru, vacsina velmi pochybnej umeleckej hodnoty. Vynimku hadam tvoria dva filmy “Jailhouse Rock (1957) a King Creole (1958). Predaj jeho platni okolo sveta sa odhaduje na jeden billion (miliardu) co z neho vytvara najviac predavaneho “solo” spevaka. Od roku 1968 do 1977 Elvis mal 1.145 koncertov a prekonal rekordy predaja vstupeniek v Las Vegas a po USA. Spomienkova postova znamka s Elvisom v roku 1993 bola najlepsie predavana komercna znamka s vydanim 500 milionov. Elvis je jediny spevak, ktory bol pocteny a uvedeny do troch “sieni slavy”! Rock and Roll (1986); Country Music (1998) a Gospel Music (2001).

Ja som nikdy nebol velky fanatik Rock and Rollu aj ked Elvis a Rock bola muzika nasho mladeho casu. V tom case ani Beatles ma nejak nevedeli vzrusit. Elvisa som akceptoval a obcas aj pocuval. Prednost som urcite uz vtedy daval Jazzu a neskorsie klasickej muzike! Nie je vsak na skodu si spomenut a pripomenut jeho nahly a myslim, tragicky koniec tak uspesneho zivota pred triciatimi rokmi.

Nedaleko od nas v malom mestecku CARP kazdy rok poriadaju "Garlic Festival".

Tento ubehly vikend sme boli dost zaneprazdneni a nie len cez vikend aj posledny utorok, ked sa k Marianke, ako dozor vratila z dovolenky po desiatich dnoch Pierretta a my s Ankou sme mohli vypadnut s domu. Na druhy den po navrate od Gabiho a po kratkej navsteve Fera F. v Montreal, cakal ma den nakupov potravin a varenie. Predovsetkym som potreboval urobit nejaku polievku, ktora by nam posluzila, ako obed na niekolko dni. Za tym ucelom som k tomu nakupil hromadu morcacich kridiel, noziek a dva baliky guzikov a srdiecok z kurcat. Tradicne dobra polievka, ktoru sme mali este dnes poslednykrat po tyzdni. Co este ostalo asi vyhodim, lebo nechcel aby sme sa priotravili! Stalo sa!

Aj ked nesie meno "Garlic Festival", je to fakticky "farmarsky market" s predajom roznych produktov.
Pre najblizsie dni nebude ziadna polievka! Na obedy sa budeme krmit este niekolko dni so Segedinskym gulasom! Anka urobila polovicku toho najvacsieho hrnca co mam v domacnosti. Pripravili sme to na vcerajsiu veceru, ked k nam mali prist Zuzka a Peter. Trochu netradicne pohostenie v nasej domacnosti V mraznicke bolo niekolko velkych kusov knedli, tak ich nebolo potrebne extra pripravovat. Ja som mal pripravene aj hovadzie steaky a kus bravcoveho, ked by navsteva dala prednost solidnemu masu. Oba steaky a to bravcove ostalo na dnesnu veceru. Len je ho tak vela, ze tie stejky po urobeni dam do ladnicky a zjedia sa dalsi den. Nesmieme sa tak prejedat!
Poslednych niekolko dni sa v Kanate konal uz 11 rocnik "Kunstadt Tennis Tournament". Na fotke vyssie Peter K. s neterou z Prahy
Ako uz tradicne v tento vikend v nedalekom mestecku Carp bola vlka polnohospodarska vystava , ci skor “Farmers Market” s desiatkami stankov, kde faramari ponukali svoje produkty, nie len farmari aj rozni umelci. Ten farmarsky market sa nesie pod menom Garlic Festival - Cesnakovy festival. Skutocne, vacsina stankov ponukla pletence cesnaku ale aj inych produktov. My sme odisli len s tuctom sladkych kukuric. Ostalo dost, ze este dnes sme si na kukurici pochutnavali. Dal som sa nahovorit na jednu, inac si stale myslim, ze kukurica je dobra akurat tak pre prasiatka. Tie vedia z toho pekne ztucniet.
Zuzka bola "hlavna kucharka", ktora pripravovala obcerstvenie, salaty, jedlo v sobotu vecer.
Poobede sme sa este zastavili na tenisovych kurtoch, kde si ja chodim rano obcas zahrat so starsimi panmi. V tieto dni sa konal uz jedenasty rocnik “Kunstadt Tennis Tournament”. Prihlasenych bola nejaka stovka ucastnikov. V minule roky som bol viac napomocny s turnamentom. Tento rok som bol len navstevnikom. Akurat v sobotu som priniesol nejake klieste a spatule na B.B.Q, lebo minule roky nam chybali.V sobotu vecer vzdy poridaju velke party a nie len pre ucastnikov ale aj pre divakov. Pivo a ine soft drinky su k dispozicii, jedlo, hamburgery, klobasky, salaty atd… ziva muzika. Ja som sa zdrzal velmi kratko a dal som prednost ist domov. U Kunstadtov su na navsteve nejake dve mlade sesternice ich deti, ktore si tiez zahrali v tom turnamente. Kocky su z Prahy a budu sa vracat nazad co nevidiet v case, ked do Prahy a na Slovensko (Piestany) pojde aj Zuzka. Ako som spomenul v poslednom prispevku, Zuzka je vystihlena a slusi jej to. Je to ale kruty system diety! Zbavila sa nejakych 15 kg, co je obdivuhodne. Teraz uz len vydrzat.
Pri jazere PINK LAKE v Gatineau Parku.
Ked prsila k Marianke v utorok Pierretta, my sme sa s Ankou vybrali na druhu stranu Ottawa River a isli sme dost hlboko do Gatineau Parku. Park ma rozlohu 361 stvorcovych kilometrov a je vzdialeny len 15 minut autom od nasho parlamentu. Niekedy pred druhou svetovou vojnou Canadska vlada odkupila 16 tisic hektarov a neskorsie rozsirili rozlohu parku az na 36, 300 hektarov. Park ma dolezitu historicku hodnotu, ked W.L.Mackenzie King, desiaty prime minister Canady, ked umrel (1950) zanechal aj svojich 231 hektarov v tom parku Canade. Na ploche sa nachdzaju budovy, ktore boli jeho letnym sidlom. V parku sa nachadza viac ako 200 jazier ale najzaujmavejsie je jazero “Pink Lake”, ktore sa vyznacuje tym, ze v jednom jazere su fakticky dve jazera. Do hlbky asi 12 metrov existuje normalny zivot, ale hlbsie uz ziaden, lebo nejaka bacteria robi barieru a nizsie uz nie je ziaden kyslik a teda ziaden zivot.
Anka ma prinutila urobit si pesiu turu okolo toho jazera. Dakujem pekne, tak som nepochodoval uz roky! Vzal som to ako trening noh, ktore sa scvrkavaju rapidnym tempom. Boleli ma nohy po treningu a tak ta chodza len k tomu pridala. No big deal! Prezil som to!

Prajem vsetko najlepsie z Kanady.

Milan

Friday, August 10, 2007

U Gabiho na chate

Na ceste ku Gabimu sme sa zastavili u Emila v Montreali na jeho backyarde
Ottawa 08 10 07 – piatok
Hadam nejde na mna alergia na “rag weed”! To by bolo trochu priskoro! Nez som stihol napisat hore “Ottawa” a datum, silne som dvakrat kychol, ze to skoro otriaslo nasim bungalowom. Roztiekol sa mi nos a smrkam! Ta burina obycajne zacne uvolnovat pel az okolo 15 augusta! Pre mna v minulosti to bol vzdy mensi horror! Po prvych piatich rokoch v Canade ma prepadla tato alergia, na ktoru trpia statisice v Canade. Uz s nou zapasim viac ako 30 rokov. Konecne minuly rok prislo k ulave a nemal som vela tazkosti. V minulom prispevku som spomenul, ze musim skocit k lekarovi, nechat si pichnut injekciu. Sestricka si myslela, ze injekciu na “rag weed” alergiu. Tak hladala v ladnicke, ale tam nic nebolo na moje meno. Povedala mi, ze ked chcem injekciu proti “rag weedu” musim najskor sa podrobit alergickemu testu. Darmo som argumentoval, ze viem aku alergiu mam. Bolo to pre mna trochu zahanbujuce, lebo ja som chcel injekciu, ktoru davaju proti chripke. Teraz nie je chripkova sezona. Tie injekcie davaju len na jesen a na jar. Ja som mal pocit, ze mne pomohla s tou alergiou! Chripku som nikdy nemal, aspon si nepamatam! A tak musim skocit k lekarovi a nechat si predpisat sprej, ktory mi velmi pomaha prejst to obdobie alergie. Emil nas pohostil so zeleninovym Quiche, Chutilo nam vsetkym. Boli sme aj hladni!
Vcera, nejak pred piatou k veceru, sme sa vratili z nasho kratkeho vyletu do Montrealu a Easter Township na chatu ku Gabimu a Barbare. Zastavil som sa v predajni “The Farm Boy” a na veceru som kupil grillovane kurca, zemiakovy salat a “Creammy Green Coleslaw Salad”, druhymi slovami: “jemna smotanova zelena kapusta!” Ako vzdy, grillovane kurca chuti vyborne aj tak ostalo dost na dnesnu veceru. No telefonnom odkazovaci ma cakal odkaz od mojho brata Joza, ze je “duplovanym“ starym otcom. Bronka, jeho dcera zijuca v Holandsku porodila vcera rano dcerku, ktorej dali trochu divotvorne krstne mena, ze chudak Jozo mal problem ich vyslovit! Neskorsie mi zavolal a uz si presne spomenul ako sa to dievcatko budu volat. Samozrejme nie Jablonska! Nase meno po nas vyhynie! Jozo ma tri dcery, Edo jednu, Bibka syna a dceru ale ti nenesu nase meno, nuz a ja nemam nikoho. Nevadi, zivot pojde dalej aj bez nas!
Poobede sme uz boli u Gaba na chate. Vyprovokoval ma na partiu golfu!
Spominam ten telefonat preto, ze mimo tej informacie Jozo poznamenal, ze precital vsetky moje posledne prispevky zo Slovenska a nikde nenasiel ani len poznamku, zmienku o Slovenskych dievkach, ktore som tak chvalil pocas mojho pobytu. Ze ake su fesacke, stihle, dlhonohe, upravene, dobre obliekane a vsetko ostatne, co ma spolocne so zenskou krasou a prezentaciou seba. Ze som nevidel dievcata rozkysnute, s prevysnutymi bokmi, objemnymi zadkami, spinavymi vlasami, skaredym, rozgajdanym, nedostojnym oblecenim. Raz sa stalo, ked som cestoval v elektricke, ze do nej vstupili dve dievcata “punk” stylu, prilis hlasne, cierne pery, nechty, smrtky ako bizuteria, cierne oblecenie a zrejme pod vplyvom drag alebo alkoholu, lebo v rukach mali otvorene dve flasky piva. To bolo asi vsetko za tie tri tyzdne. Tu v Canade by ich asi zavreli za konzumaciu alkoholu na verejnosti. Ale to bolo asi vsetko co som videl. Aj trochu starsie damy, mamicky neboli tak rozkysnute ako zeny tu v Canade, to nehovorim o USA. Obesita z 10 zien najmenej polovicka, ked nie 60% je silne v nadvahe a mnohe prijam obezne. Muzov nevynimajuc. Tak tu je moj tribute - poklona krase slovenskych dievcat a zien!
Predtym, ako sme zacali hrat modifikovany golf, Gabi si podebatoval s dievcatmi.
Naviac, musim konstatovat, ze u mladeze, ale aj starsich ostava kus zdorilych zvyklosti, ako je ponuknutie miesta v elektricke alebo autobuse starsim ludom. To clovek zriedkavo vidi tu v Canade. Z negativnych dojmov su to predovsetkym “graffiti”, choroba ktora tu kulminovala pred rokmi a je na ustupe. Tento nedostatok respektu pre privatny ale aj statny majetok v “ramci artistickeho prejavu”, je absolutne neprijatelny. Chytit a dat na holy zadok dvacat uderov trstenicou by velmi rychlo vyriesilo problem umeleckeho prejavu. Dalsou tiez menej negativnou strankou sa mi zda nedostatocna udrzba parkov a verejnych ciest a okolia. Ale ja som nie tu preto, aby som kritizoval. Aj my tu v Canade mame svoje problemy s bezdomovcami, dragami a pod. Ba aj graffiti sa este kde tu objavia, ale je to daleko menej ako v minulosti. Vulgarnost mladeze je u nas urcite na “vyssej” urovni ako som stretol na Slovensku. Ked na Marianku pride "nervozita" sposobena jej neurologickym ochorenim, vyrazi a zacne prudko chodit, "robit 100 jarnych km".
Nemozem “opustit” Slovensko aby som nespomenul a nepochvalil neuveritelnu srdecnost a prejavy priatelstva s ktorimi som sa stretol, ci uz zo strany rodiny, ale rovnako tak zo strany priatelov, priateliek ci nahodnych stretnuti. Som velmi zaviazany mojmu bratovi Jozovi za jeho obetavu starostlivost o mna, ako aj vsetkym dalsim, rodine a priatelom / kam! Vdaka velika, ze ste urobili moj pobyt na Slovensku nezabudnutelny!!!!
Marianka aj cez jej vek blizko 60-tky, stale vyzera mladistvo, ked je v dobrej nalade, neunavena!
Ale nazad do reality sucastnosti a prezitych par dni dole na juhu od Montrealu! Ku Gabimu a Barbare v Easter Towship (oblast kde maju svoj dom a chatu) pri mestecku Eastman sme sa vydali v utorok doobeda. V Montreali sme sa zastavili na druhej strane rieky Sv Vavrinca v Brossarde u Emila M. Prisli sme presne na obeda aj ked som ho telefonicky ziadal aby nepripravoval nieco na jedenie, nedal si povedat a cakal nas lahky obed – zeleninove Quiche. Velmi dobre padlo!Nezdrzali sme sa velmi dlho a pokracovali sme na juh.
Druhy vecer bola rada na mne pripravit veceru. Robil som "Baby Back Ribs". Pochvalili ma, ze boli senzacne!
Uz pred tretou sme boli u Gabiho. Gabi bol niekde v Eastmene a privitala nas Barbara v pracovnom obleceni. Malovala nejake miestnosti v basemente busenissu. Ked sa Gabi vratil vyzval ma na partiu golfu, trochu modifikovaneho. Pouzivali sme sice palice, ale miesto lopticiek tenisove lopticky a trafit sme sa mali do kruhu asi 1 m sirokeho. Hrali sme uz trochu hadicupovani s par poharmi vina. To popijanie pokracovalo aj vecer.
To sa mi hodilo, ze Katka ostrihala Marianke vlasy. Inac by som to musel urobit ja!
Na druhy den som isiel s Gabim do Sherbrooku na vacsi nakup potrevin. Cez vikend ocakavali skupinu asi 50 ludi. Zial, bol to nie pekny den! Tazke mraky a lialo skoro cely den. Len k veceru sa umudrilo a dalo sa byt vonku. Tentokrat bola rada na mne urobit veceru. Priniesol som Baby Back Ribs. Vydarili sa! Poobede, pred vecerou, prisla aj Katka Ch. z Toronta a tak bolo celkom veselo.
Na ceste domov sme sa znovu zastavili v Montreali a navstivili sme nasho priatela Fera F.
Na druhy den rano ja som sa hned po prebudeni pobalil a poznasal som veci do auta. Neskorsie aj veci dievcat aj ked sme sa nikde neponahlali. Katka nam urobila laskavost, ked ostrihala Marianku, mne usetrila tuto robotu. Spominajuc Marianku musim povedat, ze to bolo pre nu trochu privela. Bola unavena, v nie najlepsej nalade. Ako sme napr. sedeli spolu pri bazene, naraz vstala a zacala chodit na podiv dost rychle a robila desiatky okruhov. Vosla do nej nejaka nervozita a vtedy to riesi chodzou. Niekedy takto chodi aj u nas doma. Na ceste nazad sme sa zastavili este u nasho kamarata Fera F. Nic sa nezmenilo v jeho zdravotnom stave. Posedeli sme aspon hodinu, popozerali jeho prace a boli sme na ceste domov. Je obdivujuci jeho optimizmus a vztah k zivotu aj cez jeho tazku zdravotnu situaciu.
Fero mal rozlozene male platno na ktorom pracoval.

Prajem prijemny ostatok augusta! Z Ottawy pozdravuje

Milan

Monday, August 06, 2007

Horucava v Bratislave - 8 a posledne pokracovanie

Na privitanie Vlada a Marie, vecera na nasej terase! Kacacie stehna, cervena kapusta a knedlik. Chutilo!
Ottawa 08 06 07 - pondelok
Na dva, ci tri dni, som sa v mojom pisani odmlcal. Mal som preto padny dovod. V piatok poobede sme ocakavali navstevu z Toronta. Ohlasil sa “Bongo”, ala “Fuzik”, ako ho nazvali kocky vo fitku v Blave. Skutocnym menom Vlado Ch. Prisiel aj s Mariou, bez “fuzika”. Ja som si to hned vsimol, ze mal ten bajuz oholeny. Videl som ho takto prvykrat, vzdy predtym s fuzom pod nosom. Bol trochu zmeneny, ale po kratkom case som si nato zvykol, aj ked si myslim, ze tie fuzy mu pristali a mal by si ich znovu zapustit. Fuzy oholil, lebo ho presvedcila jeho draha polovicka, ked mu zhanobila tuto muzsku hrdost, ze su uplne sedive a vyzera v nich staro.
Bol krasny den a este krajsi vecer! Ostali sme na terase do hlbokej noci.
Na veceru som pripravil spominane “Bromont Lake” kacacie stehna, cervenu kapustu a Anka urobila knedliky. Vecera chutila. Kedze bol prekrasny den a este krajsi vecer ostali sme vonku sediet a kecat do hlbokej noci. Asi sa im vyborne spalo, lebo vysli zo spalne az niekedy okolo desiatej doobeda. Ked sa trochu dali do poriadku, vyrazili do mesta na vystavu Renoira a trochu sa tulali v starom meste. Ohromne sa im tam pacilo! Obdivovali “outdoor” market a hlavne prikladnu cistotu vsade. Bodaj by nie, ved Ottawa nejakou serioznou instituciou nedavno bola oznacena v cistote na stvrtom mieste zo stovky svetovych miest.

V sobotu vecer na veceru prisli Zuzka a Peter. Zastavil sa Rony a Jon a u nas skoncil ich golf. Zuzka za posledne dva mesiace stratila 30 lb. Mala sa prihlasit do sutaze "do formy" na Slovensku
Este den predtym, som sa pachtil po vseliakych obchodoch s potravinami a zhanal som sa po drzkach. Den predtym sa podarilo Zuzke kupit tri kusy. V Superstore jej slubili, ze na druhy den dostanu viac. Tak som sa tam vybral, zial sklamany som odisiel. Presiel som vsetky ostatne obchody, mesiarstva, ale nikde ich nemali! Tak som urobil kompromis a pokus pomiesat drzky s bravcovym masom. Pokus sa vydaril! Majoranka dala “gulasu” chut ako “drzkova” polievka! Musim sa pochvalit, polievka naramne chutila. Jedli sme ju len my muzi! Ako som predtym davnejsie slubil Petrovi, ze ked urobim drzkovu polievku otvorim tu darovanu flasku “Zubrowky” specialnej Polskej vodky, od mojho synovca Gojka. Dali sme si po stamprliku ako aperitif. Ked sa pri terase zastavil Rony, syn Petra a Zuzky so Jonom, svagrom a zatom Kunstadtov, ti si tiez dali z polievky a velmi si ju pochvalovali. Vypili niekolko piv a bolo po ich golfe, dalej sa nedostali.

Nas samozrejme cakal este hlavny chod. Paradne steaky. Bongo prinieol 5 az z Toronta a ja som pridal dva dalsie. K nim som urobil grecky salat s feta syrom, olivami, paradajkami atd. co vsetko do takeho salatu ide. Samozrejme, na konci proti vsetkym mojim principom som este podaval syrovy kolac so zmrzlinou s javorovou prichutou. Este ostalo a tak dnes vecer pocastujem dievcata. Mimochodom, na dnesnu veceru robim Osso bucho, taliansky recept a dokonca som navrhol, ze ako prilohu mozem urobit spaghetti Uvidim, co si dievcata budu priat. Uz v nedelu vecer sme oslavovali narodeniny Marcely a Martiny spolu s Bobou.

Zajtra ideme do Montrealu, ale hlavne na chatu ku Barbare a Gabimu v Eastern township. Posledne som tam bol pred rokom. Urcite to bolo minule leto, tak sa patri prist a aspon ich pozdravit. Dlho sa ale zdrzovat nebudeme. Vo stvrtok pojdeme nazad. Urcite sa zastavim na ceste tam u Emila a nazad u Fera Fedoryaka. Ked bude mat nejaky cerstvy, zaujmavy obraz, tak si zas nieco od neho kupim. Aspon tak mu pomozem v jeho nie najlepsej situacii.

V Nitre sme mali svandu, ked miesto navstevy kastiela Beladice sme isli do vychladeneho kina na Sverakov film, "Vratene flasky".

Cez vikend som mal v umysle ist sa pozriet na film BOURNE ULTIMATUM inspirovany knihami Roberta Ludluma. Bol by som isiel este cez vikend, ale medzi navstevou, varenim a hostenim som nenasiel cas ist. Utrhol som sa dnes na obed. My tu v Ontariu mame “dlhy” vikend. Dnes v pondelok je tzv. civic holiday. Isiel som na dvanastu hodinu a kino bolo skoro plne. Je to jeden z najlepsich akcnych filmov, co som videl v poslednom case! Vyborne urobeny, nesmierne napinavy film. Zacina velmi pokojne a potom film naberie obratky ktore graduju az do konca. Film ma uzasny spad! Necudujem sa, ze vacsina kritikov mu davaju 5 hviezdiciek! Ten film si to plne zasluzi. Komu sa len trochu pacia filmy s tematikou spionaze, napatia a vynikajucich akcii, musia vidiet tento film!
Navstivili sme aj Ingrid, sestru Martiny v ich dome, lepsie povedane v apartmente.

Ked hovorim o filmoch, Klara mi v poslednom e-maily nazancila, ze v sobotu davali v telke film Bieli vlci. Teda moj posledny film v ktorom som vytvoril malu ulohu “fesackeho” banditu Jima, to potom, ked ma ako indianskeho scauta v predchadzajucom filme Zlato v Black Hills zabili v “Gruzinskych” horach skalistych. To mi tiez pripomina, ze je cas odbocit z takychto nedolezitych problemov a vratit sa nazad o tyzden, ci dva do do Bratislavy a toho horuceho pekla, co podstihlo Slovensko v posledny tyzden mojho pobytu. Dve sestry, Martina, Ingrid a Boba
V nedelu povodne stretnutie ktore malo byt na oslavu 70-tich narodenin Dura, sa nekonalo. Prelozili sme to na piatok a tak Sano mal sancu sa este v nedelu vratit nazad do Nemecka. V pondelok uz mal zarezavat vo fitku, kde ma nejaky ciastocny uvazok. Viem, ze Duro musel ostat este aj v pondelok v Blave, lebo s nim, k prilezitosti jeho narodenin, robili dvaja dopisovatelia z Ciech rozhovor a fotografovanie v posilovni. Ja som sa s nim a ani s Sanom uz nestretol.

Denisa, kamaratka Martiny v Nitre.
V nedelu poobede z Nitry prisla Marcela a Martina a spolu s Bobou sme zacali “oslavovat” ich narodeniny. Martina ich mala este v nedelu a Marcela v pondelok. Teraz si nespominam presny chod udalosti, len viem, ze sme mali mensiu oslavu s vecerou v cinskej restauracii. Marcela sa este musela vratit k voli obchodnym jednaniam na druhy den do Nitry. Martina ostala a nocovala u Boby. My sme povodne planovali dve akcie. Ist v pondelok do nedalekej dediny Slovensky Grob na husacinu, lokse a dobre vino. Odradilo nas horuce pocasie od takeho vyletu. Druhou akciou mal byt vylet s troma devami na Oravu, ked by bola k dispozicii Marcela s jej autom. Ta mala dalsie obchodne jednania a tak z toho zislo. Skoda, lebo moja sestra Bibka nas skutocne srdecne pozyvla a ja som mal sto chuti ukazat vsetkym trom kockam kus Oravy.

Spolu vecer na vecery v blizkej putike!
Nakoniec sme stvrdli v Bratislave, po ktorej sa nedalo ani chodit v tej horucave. Martina sa vratila do Nitry a nas s Bobou pozvala na navstevu kastiela v Beladiciach, kde pracuje jej najblizsia priatelka z Nitry Denisa. Velmi mila a prijemna zienka! Ako bolo dohovorene, vybrali sme sa s Bobou do Nitry vo stvrtok. Stretli sme sa s Martinou, skocili sme k nej do bytu a stretli sme jej sestru Ingrid a jej dospelych synov. Potulovali sme sa v nejakom nakupnom centre a miesto vyletu do Beladic sme dali prednost klimatizaci kina a isli sme sa pozriet na cesky film, smutnu, cerstvu komediu so Sverakom “Vratne flase”. Vecer sme sa nakoniec stretli v nejakej putike na veceru aj s Denisou. Fajna kocka! Tym sa fakticky koncil moj dobrodruzny pobyt na Slovensku. Vecer sme len tak tak stihli posledny autobus do Bratislavy a ja posledny trolejbus na Ostredky – Ruzinov. V piatok som si dal este jedno stretnutie s obedom so sefredaktorom Ludom Majorom. Posledny den som stravil s Jozom, Stazkou a Vierkou. Hlavne na ich zahrade, kde chudak Jozo v tej hrucave polieval zeleninu! V nedelu to uz bola bezproblematicka cesta do Viedne a do Canady cez Londyn! Peter ma cakal v Ottawe na letisti. Stastne som pristal a konecne zakotvil doma v mojej posteli.

Pripitok na nase stretnutie a odchod nazad do Canady. Kocka, dobre vyzeras!
Na zaver musim povedat, ze to bol paradny vylet, pekne stretnutia rodiny, priatelov a priateliek, ze som mal GREAT TIME a skoda, ze to tak rychle ubehlo. Budem sa rad vracat! Velmi skoro!

Jozef, moj brat "zahradnik" vo svojej zahrade polieva zeleninu v tych pekelnych horucavach!

Z Ottawy pozdravuje

Milan