Wednesday, April 25, 2007

Vzrusujuci vikend

Nie viac ako pred desiatimi dnami OTTAWA zazila poslednu zimnu vichricu! Takto to vyzeralo pred nasim parlamentom.
Ottawa 04 25 07 – streda
Vcera, len co prisla k Marianke po viac ako troch tyzdnoch nepritomnosti Pierretta, vybrali sme sa s Ankou do Home Depot. Bol krasny den. Vidiac ako na nasom zahonku na backyarde vysli trvalky a pekne rozkvitli rozhodli sme sa ist pozriet, ci uz nieco bude vystavene v zahradnickom oddeleni? Nasi dvaja susedia ma varovali, ze je este priskoro. Mali pravdu! Zahradnicke oddelenie este len pripravovalo na predaj veci. Z kvetov a bylin tam este nemali nic. Kupil som par inych potrebnych veci. Na ceste domov sme sa este zastavili v Costcu. Dokupil som par malickosti z potravin. Na veceru bielu rybu TILAPIA. Kedze v baleni bolo sest kusov, ostalo dost aj na dnesnu veceru. Tuto rybu pred nedavnom pripravil Stonko, manzel mojej netere Yvetty, ked sme boli u nich v Osgoode na navsteve. Chutila vyborne a ani moja nebola o nic horsia aj ked inac pripravovana. Prv, ako som otvoril pocitac, ze sa pustim do tohoto prispevku, studoval som niekolko receptov. Nasiel som aj jeden recept na tento druh a tak sa pokusim podla neho rybu pripravit na dnesnu veceru.

O niekolko dni po poslednej zimnej vichrici sme navstivili Muzeum Civilizacie na druhej strane Ottawa River v Quebecu.
V sobotu doobeda, minuly tyzden, som skocil do nakupneho centra Hazeldean Mall zapisat sa do tenisoveho clubu. Pre nas penzistov v “zlatom veku” je to za 60 dollarov na celu letnu sezonu. Vyborny deal! Dnes bol den, ked sme uz zacali hrat tennis. Neviem, ci to nase pobiehanie po kurte sa da tak nazvat. S Petrom sme sa dohodli na osmu hodinu s umyslom, ze po hodine tenisu este skocime do fitka. Z treningu vo fitku zislo, hrali sme tennis skoro dve hodiny. Prislo nas 5 ludi tak sme mali velku svandu, ako sme boli prvykrat nemotorni, neohybni, pomali! Zajtra ma byt dalsi krasny, slnecny den, tak sa znovu stretneme na kurtoch. V noci ma byt okolo 0 st. a rano bude este stale dost chladno. Zima je zlomena a prijemne jarno-letne dni su na ceste.

Slnko, teplota z jedneho dna na druhy bola cez 20 stupnov. Vyborny den na kratky vylet!
V mojom poslednom prispevku na moj blog som opisal a fotkami dokumentoval posledny neprijemny zachvat odchadzajucej zimy, ked nas navstivila silna snehova vichrica. Spadnuty sneh netrval dlho a velmi skoro sa roztopil! Prisli dva, ci tri fantasticke pekne slnecne dni a teploty nad +20 stupnov. Vyuzil som skutocnost, ze v nedelu k Marianke prisla nejaka pani zo socialnych servisov. Vzal som Anku, ze skocime do mesta a navstivime Narodnu Galeriu Canady. Chcel som sa pozriet na vystavovane sochy v nadmernych realistickych rozmeroch. Odbocil som kde som nemal a bol som na moste, ktory vedie cez Ottawa River do Quebecu. Nechcelo sa mi uz vracat a tak som vzal Anku pozriet Canadske Muzeum Civilizacie a potulat sa po okoli. V budove je aj kinosala systemu IMAX kde prave v case ako sme tam boli premietali hodinovy dokumentarny film “Adrenalin”. Bohovske vzruso! Sportovy parasutisti skakujuc z lietadiel, vrcholkov hor, tvoriac skupiny a vseliake kotrmelce a akrobatiku vo vzduchu. Kedze Imax system ma okruhle platno, ktore ide az za divakov, tak clovek ma pocit, ze si presne v strede diania. Ked sme vysli s kina Anka mala vraj este zimomriavky na celom tele – nie zo zimy, ale z filmoveho vzrusenia.

Den pred prichodom priatelov z Toronta pripravil som terasu a B.B.Q k vzajomnemu poteseniu a posedeniu vonku.
V spominanom poslednom prispevku som sa na konci ospravedlnoval, ze nemam dost vhodnych fotografii aby som mohol obohatit moj blog. Well, teraz ich mam tolko z poslednych dni, ze by som vedel s nimi vystacit aj par mesiacov. Skoda, ze budem moct prilozit len niekolko. Ked sme boli u toho muzea civilizacie urobil som vela zaberov Anky v tom prostredi. Cez tento vikend sme mali velmi bohaty program o ktory sa postarala nasa stvorclenna navsteva z Toronta. Na dvojdnovu navstevu prisli Hana a Bela R. a Feda s Petrom T. Prisli v nedelu skoro po obede. Bolo celkom pekne pocasie a tak som ich posedil na terasu a bohate hostili s mojim vinom Ja som bol prave v priprave marinad pre rozne maso ktore som chystal na veceru. Marinadovanie dokoncila Anka a ja som sa venoval trochu navsteve.

Silny vietor vonku nas vsetkych vyhnal do prijemneho prostredia nasej obyvacky.
Bela a Peter ma obdarovali s dvoma flaskami brandy a dievcata dostali nejake dezerty a kvety. S cim ma Bela prekvapil, ze mi ako dalsi darcek dal daleko lepsiu kameru s mikrofonom na moj pocitac ako som doteraz mal. Chvilu sme sa s tym zabavali v pracovni a potom sa Bela pustil do spracovavania mojich dani. Tie dane zacala davat dohromady este davnejsie Lidia ale nedokoncila to. Podla predbeznych vysledkov predpokladala, ze budem musiet za nas dvoch poslat okolo 6 tisic dollarov nasmu bernemu uradu. Nie velmi sa darilo ani Belovi, lebo sa mu asi od toho vina trochu zatmievalo pred ocami. Nakoniec sme to nechali na druhy den, ked z tej miernej vinovej nalady vytriezveme.
Cely vecer sme sa zabavali a mali vybornu naladu! Vino k tomu prispelo velkou mierou!
Povodne som myslel, ze budeme vecerat na terase. Zial, zislo z toho, zacal fukat silny vietor. Dievcata sa nastahovali do obyvacky a ja som mal dost problem zapalit k voli tomu vetru B.B.Q. Nakoniec sme vecerali vo vnutri. Ostatok vecera bol zabavny! Vino kazdemu chutilo, ale nik neprebral. Rano som bol prvy hore a hned som sa pustil do pripravy ranajek. Opekal som nejake cerstve Portugalske klobasky a Anka urobila prazenicu. My sme sa hned potom znovu vybrali dole do pracovne a Bela pracoval ako vcelicka na priznani dani. Konecne z vitaznym usmevom mi oznamil, ze mi usetril vela penazi a ze obaja s Mariankou budeme musiet zaplatit len nieco cez dve tisicky. Great!!!! To bola pre mna najlepsia sprava za dlhy cas.
Amberwood Golf Club a pred 5 rokmi renovovany Clubhouse den pred otvorenim sezony zacal horiet!
Belovci a Petrovci hned poobede sa vybrali na cestu nazad do Toronta. My do upratovania! K veceru som nakukol von pred barak do nasej ulice. Plno dymu a ulicu blokovali policajne auta. Anka mi oznamila, ze niekde musi horiet, lebo vidi vela ludi utekat smerom k nasmu golfovemu clubhousu. Tak ako som bol, v kratsasoch a lahkom tricku, ja som len vzal moju fotokameru a tiez som sa tam ponahlal. Clubhouse je od nas vzdialeny len nejakych 75 az 100 m. Fakt, ked som prisiel blizsie, uz horela stecha. Poziarnici natahovali hadice a zacali hasit. Podla sprav bolo ich okolo 40 a niekolko pozirnickych velkych aut. Ich namaha bola viacmenej zbytocna! Silny vietor krmil poziar a skoro vacsina poziarnych vozov zacali polievat najblizsiu budovu a niektore bungalowy na nasej ulici. Mudre rozhodnutie, lebo clubhousu uz nebolo pomoci a iskri mohli sposobit dalsie poziare. Dnes som sa docital, ze poziar vznikol z B.B.Q, kde silnu vietor sposobil unik plamenov. Skoda sa odhaduje na jeden a pol miliona dollarov. Co je na tom najsmutnejsie, ze ten clubhouse uz vyhorel raz niekedy pred piatimi rokmi. Teraz presne jeden den pred otvorenim letnej golfovej sezony znova. Bol to velmi pekne renovovany clubhouse. Priestranne restauracne zariadenia, obliekarne, sportove miestnosti, plavaren, skladisia golfoveho nacinia, atd….Smutna skutocnost!
Zachranit Clubhouse sa pokusalo 40 poziarnikov a hadam este viac ludi sa prizeralo na ich usilie.
Bol to skutocne vzrusujuci vikend o ktory sa postarala navsteva, ale aj spomenuta tragicka prihoda poziaru. Naviac ja som po dvoch hodinach tenisu dnes rano dostal velmi silnu svalovicu. Bolia ma hlavne zadkove svaly a nohy. Dufam, ze zajtra budem schopny ist znovu hrat?

Nic nepomohlo a plamene pohltili vsetko co sa dalo! Skoda za 1.5 miliona dollarov !
Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie!

Milan

Monday, April 16, 2007

Posledne dni zimy

V polovicke aprila sme dostali "mile" prekvapenie - jarnu fujavicu, tazky sneh a vietor.
Ottawa 04 16 07 – pondelok
Maly ekologicky disaster! Vcera vecer zacala (dufam posledna) jarna snehova fujavica. Nam v Ottawe nadelila cez 10 cm tazkeho mokreho snehu. Trochu nizsie na juhu popri Trans-Canada Highway (401), ta nadielka bola az 25 – 30 cm. Tato jarna pohroma zasiahla nie len juznejsie Ontario ale aj Quebec a siri sa na vychodne provincie. Najhorsie su postihnute niektore severovychodne staty USA, kde miesto snehu maju tazke dazdove zrazky a silne povodne ako dosledok. Pred malou chvilou tazke snezenie prestalo a teraz prsi. Dazd a sneh ma trvat az do zajtra obeda. Potom do konca tyzdna pomale oteplenie a konecne vo stvrtok a piatok aj slnko. Hurrrra! Nechcem sa zmienovat ake skody tato snehovica sposobila a kolko mizerie pre ludi.

Chudak Peter, predtym ako mal prist do fitka, musel si dat rozcvicku s odhadzovanim snehu, nie len z auta ale aj z driveway!

Vcera vecer mi zavolal Peter, ze by sme sa mali stretnut dnes rano na trening vo fitku. Nie velmi sa mi jeho navrh pacil to pre tu snehovu fujavicu. Snazil som sa mu jemne naznacit, ze by sme rozhodnutie mali odlozit na rano, podla principu “rano mudrejsie vecera”! Nechcel ani pocut moje vyhrady, ze ci mam strach z trochu snehu a fujavice? Suhlasil soma by si nemyslel, ze som “little chicken” a tak som dalej neodporoval. Majuc na aute este stale zimne pneumatiky, nemal som ziaden problem az na velmi pomaly trafik. Parkoviste pred fitkom bolo poloprazdne a vo fitku tiez. Bol som nakoniec rad, ze sme sa stretli a trenovali. Uz menej som sa potesil, ked som sa postavil na vahu a zistil som, ze moja hmotnost prekrocila 200 libier. Hruza!

Ked som rano videl na nasej ulici stopy po aute, vedel som, ze ma cakaju na priedomi noviny.
Skoro rano, ked som si bol vyzdvihnut noviny z priedomia, nasiel som len jedny, “Ottawa Citizen”, ktore noviny chodia dost neskoro rano. Po “Ottawa Sun” ani stopy! Tie su obycajne dorucovane nieco po stvrtej rano. Uz je obed a este som ich neobdrzal. To je v poslednom case uz druhykrat. Musim zavolat na “oddelenia pre cirkulaciu”, nech mi tie dve cisla odpocitaju z mojho mesacneho poplatku. Este za rannej tmy som sa pokusil urobit par zaberov z terasy na vyslodok tej snehovice a neskorsie niekolko dalsich. Aspon nieco budem mat prilozit k tomuto prispevku. Dokonca Anka ma poziadala aby som ju odfotil bosu na terase! Vraj ona este nezazila tolko snehu v druhej polovicke aprila. Ani sa velmi necudujem, ved pochadza z juhu Slovenska.

Rano bolo bez slnka s uchvacujucim pohladom na cerstvy, bohaty sneh na stromoch.

Kedze chodniky este neboli ocistene a vsade plno vody z topiaceho sa snehu, ponukol som sa vziat dievcata autom na plavaren. Uz aj tak som ho mal zapraskane od tej brecky. Za nejakych 15 minut sa znovu vypravim pre ne. Mudrejsie, ako ich nechat v tej clapkanine kracat domov. Zvlast pre Marianku by to bolo velmi obtiazne. Ona viacmenej pri chodzi smachtla, taha nohy a nekraca ako kazdy z nas. Ta ciastocna paralyze koncatin sa zacina viac a viac ukazovat. Nie len na dolnych koncatinach ale aj na hornych. Viac vyrazne ako kedykolvek predtym. Fyzicky upadok sa da vidiet na jej celom tele. Marianka dost pochudla, jej nohy a ruky to su len sparatka. Tvar zacina vraskaviet. Zacina casto odmietat jedlo a ked daco zje, je toho velmi malo a vezme velmi dlho pokial ukonci jedenie. Musime pri nej trpezlivo sediet a stale ju povzbudzovat a upozornovat aby jedla. Casto jej dokonca musime asistovat s naberanim jedla na lyzicu alebo vidlicku. Castejsie si z nicoho nic zacne udierat rukou hlavu, v noci sa casto budi, sedi na posteli a a pozera do prazdna. Ked ona je hore aj ja som hore! Vzdy ju povzbudim vstat a ist na zachod! To predchadza pripadnemu incidentu.

Anka nevedela odolat tej cerstvej pokryvke snehu neskoro v aprili a vybehla na terasu zakrepcit tanec "bosej zeny".

Ked uz spominam Marianku, koncom tyzdna Anka sa rozhodla jej prefarbit vlasy. Velmi uspesne a dokladne. Ostava mi este ostrihat jej nechty. To bola doteraz moja robota. Milo som sa prekvapil, ked som sa momentalne rozbehol tak urobit, Anka mi oznamila, ze Marianka obdrzala na plavarni plnu pedikuru a manikuru.

Peter mal na piatok poobede appointment u lekara specialistu pre colonoscopiu v nasej blizkej nemocnici. Zuzka je stale este v Toronte u dcery Moniky. Ponukol som sa Petra odviezt a aj priviezt z toho appointmentu. Viac ako 24 hodin predtym nesmel nic jest a pit nejaku prisernu tekutinu aby ho totalne vycistilo. Ta pijatika vraj bola najhorsia cast celej procedury. Pocas procedury a kontroly bol uspaty, tak nic nevedel co sa dialo. Mna caka konzultacia so specialitom niekedy v maji a boh vie kedy mi budu robit tu istu proceduru. Vobec sa netesim, ale je dolezite vediet, ci je tam vsetko vporiadku. Prevencia! Zajtra este spolu zatrenujeme a on z fitka ide do Toronta pozriet Moniku a svojho prvorodeneho vnuka!

Pohlad za vsetky "prachy"! Jarna snehova pokryvka. Dlho nevydrzi a zajtra uz bude prec!

Mna Anka v sobotu vyhnala z baraku! Nech sa idem pozriet na nejaky film! Prijal som jej ponuku. Potreboval som skocit do banky vybrat nejake peniazky, zastavit sa v potravinach a dokupit par drobnosti. Rozhodol som sa pozriet na film “The Reaping” aj napriek tomu, ze mal dost nizke hodnotenie. Je to biblicky horror (Boh vs.Lucifer) plny silneho nasilia a sexuality. Dost sa cudujem, ze Hilary Swank dvojnasobna nositelka Oscara za najlepsi herecky vykon prijala tuto rolu univerzitnej profesorky, ktora vo svojej praxy vyvracia zazraky a vysvetluje ich vedecky. Mna samozrejme zaujmala Hilary Swank, ktoru si vazim ako herecku a chcel som ju vidiet v akcii. S filmom som nebol velmi nadseny!

V nedelu k Marianke prisla jedna pani zo socialnych servisov tak som to vyuzil a pozval som aj Anku na film “Disturbia”, ktory mal daleko lepsie hodnotenie. Napinavy, zabavny thriller, vrcholiaci v silnej akcii nasilia ku konci filmu. V hlavnej ulohe mlady nadejny herec Shia LaBeouf, ktory je za maly incident odsudeny na domace vezenie na tri mesiace. Z nudy zacne pozorovat svoje susedstvo, ktore ho nakoniec vedie k odhaleniu serioveho vraha (David Morse). Vyborne urobeny film, obom sa nam pacil a zrejme aj publiku. Tento vikend sa umiestnil na prvom mieste v navstevnosti s najvacsim prijmom. Oplati sa vidiet, kto ma rad podobny zaner ako bol Hitchcockov “Zadne okno”.

Dnes sa z Toronta ozval Bela R. Ohlasil, ze ked bude vsetko OK z jeho mamkou, ktoru odniesli do nemocnice, ze by prisli cez vikend na navstevu. Celkom ma potesil, lebo potrebujem aby mi pomohol ukoncit danove priznanie, ktore zacala robit Lidia este pred dvoma tyzdnami. Bela mi robil danove priznanie aj minuleho roku. Priznanie bude odoslane elektronicky, len peniazky ktore dlzim normalnou postou. A dlzim vela! Predbezny odhad poukazuje na sumu cez 6 tisic dollarov. Budem sa musiet poriadne udriet po vrecku. Zbojnici! 12 hornycfh chlapcov s Janosikom boli milosrdnejsi, ked zbijali!

Este jeden pohlad v skore dnesne rano na nase zasnezene prostredie. Uz len trochu slnka a bol by to magicky zaber!
OK, cas skoncit! Ospravedlnujem sa, ze nemam novsie a zaujmavejsie fotografie! Prajem vsetko dobre!
Milan a spol.

Monday, April 09, 2007

Biele velkonocne sviatky

Pocas Velkonocnych sviatkov sme mali viac snezenia ako v druhej polovicke januara!
Ottawa 04 09 07 – Velkonocny pondelok
Este nez som rano vykukol von, zaliezol som do hostovskej kupelky, aby som nerusil v spanku Marianku. Prv ako som sa pustil do rannej hygieny, rozhodol som ostrihat sa. Mal som uz nezvykle dlhe vlasy a bol cas ich poriadne skratit aby som nemusel s nimi nic robit aspon dva mesiace. Volakedy som zvykol na strihanie pouzivat len hreben a noznicky. Posledny rok alebo dva, som si ulahcil zivot. Za par dollarov nejak pred rokom alebo dvoma som si kupil paradny elektricky strojcek, tak ho na plno vyuzivam. Len nakoniec urobim par uprav s noznickami. Basta a mam pokoj na dva mesiace.

Po mnohych skaredych dnoch a “bielych velikonocnych sviatkoch”, zime, snezeni, fujavic a podobnych zimnych “radovankach” sa konecne ukazalo dnes rano slnko! Aleluja! Skoda, ze len na kratko a este potrva par dni ked znovu bude ziarit a ohrievat cely den. Sneh posledne dva dni od nas odisiel a tazku fujavicu z asi 40 cm snehu prezivaju vo vychodnych provinciach. Halifax mal rekordne snehove zrasky. Na ceste na vychod ta fujavica zanechala asi take iste mnozstvo snehu v Quebecu. Gabi mi zavolal, ze maju plny navrat zimy s fujavicou a najmenej 30 cm cerstveho snehu. Ani Montreal nebol usetreny. Pred tyzdnom sme sa zacali tesit, ze jar je tu, hahahaha, priroda nam v poslednych dnoch dala vediet, ze nie my ale ona je vladcom tohoto sveta a zima sa vratila.

Anka pripravila a vyzdobila "kraslice" aby nam pripomenuli Velkonocne sviatky! Pekne od nej!
Na tento stvrtok nam uz dopredu ohlasuju dalsie snezenie a zimne dni okolo 0 stupnov, v noci silne pod. Pred tyzdnom a nieco, ked sa na kratko ukazalo slnko s Ankou som vyhrabal nas “back and front yard”. Anka zatial prehrabala kvetne hriadky. Dat doporiadku B.B.Q som sa este nedostal. Boli prilis zimne dni aby som ho vycistil a pripravil na sezonu. Ostava prezit este tento Velkonocny pondelok a celemu sviatocnemu cirkusu bude na nejaky cas koniec. My sme to velmi naoslavovali. Na veceru v piatok som pozval Petra Kunstadta. Je slameny vdovec uz niekolko dni. Zaciatkom minuleho tyzdna sa ich dcerke Monike narodil chlapec. Zuzka uz odisla do Toronta niekolko dni predtym. Ked Manci odviezli do nemocnice vybrali sa do Toronta vsetci Kunstadti, aby spolu privitali dalsi prirastok do ich rodiny. Ja som mal za ulohu dvakrat denne skocit nakrmit Zuzkinu “micu”. Monika porodila cisarsky rezom syna s krstnym menom Jackson Edward aj ked som si nie isty, ci ho vobec budu krstit. Na tom budu asi nastojit len otcovi rodicia, ktori su katolici. Jon Landen, Monikin manzel hral profesionalny futbal za Toronto Argonac. Ti ho vsak po sezone “predali” do Edmontonu. Nie prijemna stranka profesionalneho sportu. On presun odmietol a prestal hrat profi futbal. Inac, on je telocvikar a sucastne uci v Toronte. Kunstadti ocakavaju, ze sa obaja s Monikou prestahuju nazad do Ottawy. Oni si len nedavno v Toronte kupili dom. Trochu ho zrenovovali a uz ho dali na predaj.
Ked bolo len trochu priaznivejsie pocasie dievcata sa vzdy vybrali na prechadzku aj po Golfovom ihrisku
Na veceru som pripravil Velkonocne jahniatko, fakticky len jahnacie cerstve stehno z Noveho Zelandu. Poriadne som ho prespikoval cesnakom a slaneckami. Mam taky dojem, ze som ho trochu nechal dlhsie v rure ako som mal. Nic sa nestalo, chutilo dobre. Pol stehna este ostalo a budeme ho mat na dnesnu veceru. Samozrejme, bol aj nejaky ten predkrm. Vecer predtym som urobil “hrudku” prvykrat v zivote. To zvykla robit Klara, ma to byt vychodoslovenska Velkonocna specialitka. Anka ju tiez nikdy nerobila, zostalo na mne si spomenut ako to robievala Klara. Cez to vsetko, ze moja pamat ma pomaly opusta, podarila sa a chutila dobre. Podaval som ju aj so sunkou a vseliakymi prilohami. Na druhy den sme dojedali vseliake ostatky vecere. Z cerstveho jedla som urobil francuzku cibulovu polievku, ktoru volakedy davno zvykla robit Marianka. To bolo vsetko na veceru.

V nedelu sme skocili do Osgoode na navsevu a veceru k Yvette a bratrancovi Jankovi ktory bol na navsteve
Moj bratranec Janko, ktory prisiel z Toronta na navstevu k dcere Yvette nas pozval na veceru v nedelu poobede. Ja som nato skoro zabudol a ked mi zavolal Peter aby som s nim isiel v nedelu lyzovat na Mt. Trablant na severe od Montrealu, skoro som prislubil ist. Este, ze som sa skoro zhacil a uvedomil som si, ze ideme do Osgoode. Janko uz ma za sebou 84 rokov a zacina to na nom byt trochu vidiet. Den predtym ho Yvetta musela vziat do nemocnice. Nejak sa mu do pluc dostavala voda a stale sa dusil a mal tazkosti s dychanim. Dali mu zas nejake pilulky, aby vylucoval tekutiny ako sa ma. Trochu sa mu ulavilo. Najviac sa mu vzdy ulavi a rozsvietia sa jeho ocka ked spomenieme casino a mlade kocky. Hned ozdravie. Od nas do Osgoode je asi 60 km. Mal som trochu obavu ci sa trafim! Ich bungalow je v prirode mimo beznych ciest. Uz som par krat bludil. Tentokrat som to nasiel bez problemu. Stonko, manzel Yvetty pochdza z Burmy a vari fantasticke speciality. Pripravil paradnu veceru rybu “tulipia”. Este pred zotmenim sme sa vracali nazad domov. Kedze som u nich nic alkoholickeho nepil tak doma som si dal do drztky hned dve slivovice.


Stonko, manzel Yvetty je vyborny kuchar, prekvapil nas jednou specialitou z Burmy
Tento rok som nikomu neposlal ani jednu normalnu postovu pohladnicu k sviatkom. Tomu v dnesnom elektronickom svete je viacmenej uz koniec! Mozem povedat, ze som ani ja vela normalnych pohladnic nedostal, hadam len dve ci tri, od ludi, co nemaju pristup k pocitacom. Dostal som ale hromadu elektronickych blahopriani! Myslim, ze aj pre buducnost ostanem len pri takejto forme komunikacie.

Bratranci Janko a Milan! Janko uz oslavil 84 narodeniny. Ja mam co dobiehat!
Momentalne vo Francii prebiehaju obrovske slavnosti Canadanov pri memoriali Vimy Ridge, kde pred 90 rokmi v tento den Canadska armada napraskala Nemcov a hnali ich z Francie spolu s Anglicanmi a USA domov! Na slavnostiach renovovaneho memorialu (renovacia stala 25 milionov dollarov) su desiatky ticice ludi z Canady. Medzi nimi asi 5 tisic studentov nesucich zelene uniformy s menami padlych niekolko tisic Canadskych vojakov. V tento den pred 90 rokmi v boji zahynulo 3.595 Canadskych vojakov v najkrvavejsej ich bitke pocas prvej svetovej vojny. To vsetko sa deje v case, ked vcera v Afganistane, pri vybuchu cestnej bomby zahynuli siesti Canadsky vojaci a dvaja boli zraneni! Spolu v Afganistane uz zahynulo cez 50 Canadskych vojakov v boji s Talibanom, ale hlavne pri vybuchoch cestnych min! Cest ich pamiatke!

Pozdravuje

Milan

Sunday, April 01, 2007

Jarna lyzovacka


"SKYLINE", druha strana Camp Fortune v Gatineau Mts., kde este bolo dost snehu na lyzovanie.
Ottawa 04 01 07 nedela
Blizi sa k druhej hodine poobede. Zastavila sa u nas Lidia. Prisla pre Anku, vziat je niekde von na kavicku. Ked sa rano Lidia ozvala, ci ju moze so sebou vziat, myslela si, ze pri Marianke bude Pierretta. Ta je este stale v nemocnici, alebo uz domacom lieceni. Ako ma informovala jej veduca, Pierreta dostala tazke zachvaty bolesti nasledkom ladvinovych kamenov. Tiez mi oznamila, ze zial, nevie najst na nedelu ziadnu nahradu za nu. Aj preto sa Anka trochu zdrahala prijat pozvanie Lidii. Ja som ju vsak presvedcil, nech len ide, ja sa postaram o Marianku! Ziaden problem.

Niekolko dni nazad som bol pod dojmom, ze som sa zbavil tej chripky, ktora ma mordovala cely tyzden. Zacala pred dvoma tyzdnami v sobotu. Po asi 5-6 dnoch sa mi ulavilo a po vybrani antibiotik odpuchla mi aj tvar. Myslel som si, ze som na ceste k dobremu zdraviu. Nie celkom! Chripka sice presla, ale co nasledovalo bolo bolenie v krku. Predpokladam, ako nasledok spania s otvorenymi ustami a chrapanim. Asi som dostal nejaku infekciu. Zacal som si sprejovat hrdlo s antiseptickym postrekom. Vela to nepomohlo. Zvlast posledne dni vo stvrtok a piatok tie bolesti v krku sa stupnovali.

Ukazali sa prve teplejsie jarne dni. Teploty okolo +7 az 10 stupnov, slnecne pocasie! Peter ma vyprovokoval ist si este raz, alebo dvakrat zalyzovat, pokial uzavrieme nasu zimnu sezonu. Dal som sa nahovorit, ved preco nie? Calabogie, Pakenham a par inych lyziarskych centier uz uzavreli sezonu. V Camp Fortune v Gatineau Mts. zavreli len tie hlavne zjazdove svahy, nechali otvorene na druhej strane tzv. Skyline, ktore neboli vystavene cely den slnku. Fakticky, na tych svahoch vzdy v noci vyrabali dalej umely sneh a teda bola na nich solidna pokryvka snehu.

Peter so svojimi spolujazdcami lyzoval na dost narocnom terene. Ja zas na najlahsom!
Vo stvrtok sme prisli trochu neskorsie a teplota uz urobila svoje! Sneh bol sypky a tazky. Ja som prvu jazdu absolvoval s Petrom na tom najlachsom svahu a potom som ho poziadal aby sa venoval sam sebe a lyzoval na daleko narocnejsom terene. Predsa sa nebude nudit so mnou, len preto aby mi robil spolocnost. Obycajne sme sa stretli pri vytahu a hore sme sa rozdelili, kazdy isiel svojou stranou! Kratko potom prisiel si zalyzovat Petrov syn Ronnie s nejakym kamosom, profesorom z Carleton Univerzity. Ti traja svorene spolu lyzovali az pokial sa Ronnie skoro prizabil. Nemal svoje lyze, ale vzal so sebou jedny z obchodu. Asi nebolo poriadne kalibrovane viazanie a v kritickom okamihu v hlbokom snehu mu uvolnilo boty a letel. Doslova letel vo vzduchu a tazko pristal. Nic vazneho sa mu nestalo, len si poriadne natlkol chrbat! Inac Ronnie je vynikajuci lyziar a predsa sa vymlatil. To sa nemohlo stat mne, lebo som respektoval snehove podmienky, jazdil som opatrne a nic som neriskoval. Este pred tou “osudnou” jazdou som vsetkych troch odfotil ako isli na vytah. Foto prikladam. Hrdlo ma silne bolelo a bolo vyschnute, tak som sa radsej rozhodol ostatok lyzovania stravit na terase, popijat kavu, zvlhcovat hrdlo, trochu opalovat tvar a pozorovat lyziarov a ich umenie jazdit.

Vo stvrtok prisiel lyzovat aj Ronnie, Petrov syn s jeho priatelom
Na druhy den v piatok, tj. pred vcerom, sme vyrazili na Camp Fortune skorej o hodinu, aby sme boli na svahu nieco po deviatej na cerstvo upravenych svahoch. Skyline ma asi sest zjazdoviek roznej narocnosti. Jedna z nich bola uzavreta, neupravena, ostatne otvorene. Lyzovat prisiel aj nas priatel a byvaly spolupracovnik Petra, Jarda Pachman. Oni zacali jazdit spolu. Jarda je vyborny lyziar a jeho syn Martin este lepsi. Martin robi u Kunstadtov v obchode. Co nas vsetkych prekvapilo, ze rano sa strhla dost silna vichrica so silnym vetrom, prave ako sme zacali lyzovat. Na stastie netrvala dlho a pocasie sa uspokojilo. Na svahoch bolo malo ludi a tak sa dobre lyzovalo a na vytah si vobec nemusel cakat. Vacsinou na stvorsedacke som sedel sam.

Ked som pred obedom isiel hore, vsimol som si, ze na odlahlom “zakazanom” svahu pri vysokom stlpe nocneho osvetlenia stoja obaja, Peter, Jarda a este naviac “ski patrol”. Az ked som sa vratil ku chate, videl som Petra a hromadku dalsich starsich lyziarov vzrusene sa vypravat. Vsimol som si, ze Jarda ma na tvari nejake naplasti a drzi hromadu ladu v uterke na ustach a brade. Ta jeho vybrana jazda skoncila obrovskym padom. Chlap stratil vedomie a bol bezvedomia niekolko minut. Za ten cas sa Petrovi podarilo, dat dohromady jeho lyze, uvolnit mu vykrivenu ruku a stiahnut palice. Podarilo sa mu uputat pozornost nejakych lyziarov a privolat ski patrol. Jarda, aj ked mal na hlave helmu, pristal tvarou na lade. Mal poriadne doriadenu tvar, napuchnute pery, podliate oci, vyzeral ako ked by bol po nejakej bitke!

Kunstadti nas vcera pozvali na veceru. Peter prisiel trochu neskorsie tak sa dievcata zabavali pred telkou.
To bol koniec nasho lyzovania, prave v case ked zacalo vychadzat slnko. Jardu sme zbalili, Peter isiel s nim v jeho aute a ja som riadil Petrovo auto. Zastavili sme sa u nich v dome, aby sa prezliekol, oznamil zene do prace co sa stalo a odviezli sme ho na emergency do nemocnice. Ako mi neskorsie vecer zavolala Zuzka, chlapec mal otras mozgu, krvacanie do mozgu, poskodene rameno a zohyzdenu tvar. Ponechali si ho cez noc v nemocnici na pozorovanie. Jarda urcite skoncil svoju lyziarsku sezonu, no nie velmi slavne. To samozrejme neodradilo Petra, aby hned na druhy den isiel znovu lyzovat, tentokrat sam, nesiel som s nim.

Zuzka sa pridala k "mojie dievkam" pre tento foto zaber so svojim peknym usmevom
Vcera sme boli u Kunstadtov na veceru. Zuzka pripravila ako predkrm v palacinke zapekany syr so sparglou. Ako hlavne jedlo lososa v cesticku s koprom poliatym hubovou omackou, priloha brokolicovy salat a ryza. Velmi chutna vecera! Peter ma presviedcal aby som isiel s nim aj dnes lyzovat. Neprislubil som, lebo to bolenie hrdla sa prestahovalo na jazyk, ktory bol a je hlavne zo stran velmi citlivy na dotyk. Naviac, ako ked by sa mi vratila chripka. Chraptim, znovu kaslem suchym bolestivym kaslom. Este ze som nesiel, urcite by to nebol pozitok. Vcera, este predtym ako sme sli ku Kunstadtom, sme si dali mensiu brigade, prehrabali sme nasu cast pozemku, zahradky v predu aj v zadu. Dnes ma zacat prsat a bude niekolko dni. My uz mame jarne upratovanie vonku za sebou! Ako dobre! Caka ma vycistit B.B.Q. To na buduce.

Ked prisla Lidia pre Anku a pocula ako chraptim a co mi je, doporucila mi, aby som ten jazyk a bolavy krk dezinfikoval kloktanim nejakeho silneho alkoholu. Nemusela ma dlho presviedcat! Uposluchol som bez reptania! Nalial som si poldecak 52% palenej Bosackej Slivovice, ktoru ako pozornost priniesla Anka zo Slovenska. Zda sa, ze ten poldecak toho “moku pre bohov” a slovenskych pijakov, pomohlo mojmu krku ale aj jazyku, ved som stvoril dve strany mojho prispevku na blog pravou-lavou! Kedze som uz na konci dvoch regularnych stran a nemozem narobit v texte vela nezbedy, tak som si nalial este jeden! Ked jeden poldecak je pre moje zdravie dobry, potom dva musi byt este lepsie! Ci tak nejak radi logika!
Vecera chutila a vino tiez! Dobre sme sa najedli a pobavili!
Neviem, ci este dnes stihnem prispevok umiestnit na blog, caka ma pripravit veceru! Tie dve devuchy asi maju “good time”, este sa nevratili a ja som urobil kus roboty!

Za tyzden tu budeme mat Velkonocne Sviatky! Prajem vsetkym aby boli prezite v pohode, radosti, v prijemnej spolocnosti rodiny a priatelov.

HAPPY EASTER praje
Milan a Marianna