Wednesday, December 28, 2005

Posledne dni decembra 05

Kedze prebieha National North America Rodeo Finale
Wrangler Cup z Las Vegas uz 8 deni a vrcholi vo stvrtok,
na ich pocest si dovolujem poslat fotku v orginalnom
cowboyskom klobuku, ako ho tam vsetci nosia.
Ottawa 27/12/05 streda
Mili!
Ako som spomenul v poslednom liste, ked sme sa v ponedelok s Petrom vybrali na cestu smerom na Calabogie, pocas jazdy sme zmenili ciel nasej lyziarskej vypravy. Trochu prsalo a to nas odradilo ist za snehom tak daleko. Odbocili sme na Pakenham, co je akoby na skok od nas. Po prvych jazdach sa pocasie umudrilo, miesto lahkeho dazda zacalo snezit a trochu aj pritiahlo. Neboli to najhorsie podmienky pre lyzovanie. Chyba bola len v tom, ze tie zjazdove trate boli nenarocne, dokonca aj na moju uroven. Pre Petra to bola uplna nuda. On je prvotriedny lyziar, velmi uspesny pretekar nie len v Canade ale v svetovom meritku. Pred rokom, ci dvoma vyhral dve zlate medaile na Majstrovstvach sveta v jeho vekovej kategorii. V Canadskom meritku vzdy obsadzuje jedno z prvych troch miest. Aj tento rok sa niekedy v marci mieni zucastnit na majstrovstvach, ktore sa budu konat v lyziarskom rezorte St. Anna nedaleko Quebec City.

Boy, co vie urobit jedna noc! Vycasilo sa! Skoro rano, ked sme vyrazili do Gatineau kopcov do rezortu Camp Fortune, obloha bola modra, ani len mracik a teplota mierna. Snehove podmienky perfektne, aj ked este mnohe zjazdove trate neboli pripravene. Chvilu sme jazdili na severozapadnej strane a po hodine sme presli na juznu stranu, kde vsetky trate boli upravene a zjazdne. Peter jazdil na najnarocnejsich a ja radsej na miernejsich svahoch. Kedze to boli strme a daleko dlhsie narocnejsie zjazdove trate v porovnani ku Pakenhamu, znova som pocas jazdy zacal dostavat mierne krce, podobne ako minulu ci predminulu sezonu. Nepomohli ani moje dost narocne suche treningy vo fitku. Jasne sa mi ukazuje, ze to nie je slabost svalov ako takych, ale slabost zapricinena poskodenou inervaciou svalov, ktora sposobuje trvale, znesitelne bolesti v lumbalnej casti chrbtice a glutealneho svalstva. Pri zjazdovani sa snazim zabudnut na starsi styl lyzovania a usilujem sa zvladnut agresivny novy sposob silneho hranenia, sirsej stopy s vyuzivanim noveho modelu carving (alebo curving?) lyzi. Musim si to overit! Celkom sa mi zacina darit, este som daleko od uplneho navyku.
Rano na Camp Fortune
Peter isiel aj dnes doobeda lyzovat, hoci sa pocasie velmi zmenilo. Ja som sa ospravedlnil. Planovali sme skocit do Osgoode, mestecka na juhovychodnej strane Ottawy. Asi 60 km od nas. Tak ako Stittsvile, Kanata a ine, aj toto mestecko je sucastou velkej Ottawy. Moj bratranec Janko je na navsteve u jeho dcery Yvetty. Patrilo by sa s nim stretnut ako aj navstivit Yvettu a jej manzela. Povodne nas pozvali na veceru. Rozmyslel som si to. Predpovede pocasia varuju celu oblast juzneho Ontaria a aj nasu cast prichodom mrznuceho dazda pocas popoludnia, vecernych hodin a celej noci. Poladovica! Nie je zdrave v takom pocasi jazdit a este k tomu v noci!
Uz vcera som dal do kozubu poleno (umele, ktore hori dve hodiny). Urobim tak aj dnes! Budeme mat prijemne posedenie pri popijani vina. Koho zaujma, ze vonku je zimna mizeria? Na veceru budem robit pochutku podla uplne noveho receptu Rack of Lamb. K tomu omacku z brusnic, vina a inych pochutovin. Rack of Lamb som nikdy nepripravoval. Odradzovala ma strasne vysoka cena. Som asi skrob! Ale pri poslednom nakupe som neodolal a kupil som dve sady po osmich rebrach z novozelandskeho jahnata. To by pre nas troch malo bohate stacit. Ako priloha budu opekane zemiaky, spargle.
Vyborna lyzovacka na Camp Fortune
Je neskorsie poobedie. Klara, hned po prichode z prechadzky s Mariankou sa vybrala pre postu na zaciatok nasej ulice, kde su umiestnene nase postove schranky. Prisla s velkym usmevom na tvari. V rukach, mimo par pozdravov k Vinocnym sviatkom drzala novorocne januarove cislo Muscle and Fitness a utrusila poznamku: a to si ake fotografie dal redakcii? Totiz na jednej z uverejnenych fotografii z tenisovych kurtov je v skupine aj Klara okrem mna, Petra a Mariky Masiky. Fotografovala Zuzka Kunstadtova v rezorte Calabogie.

Samozrejme s najvacsim zaujmom som si to interview precital ja! Nie raz, ale hned dvakrat! Zlatka Klaucova urobila skutocne vynikajuci job! Myslim, ze velmi vystizne a verne zachytila dolezite temy na ktore sme debatovali. Vybrala myslienky z nasho rozhovoru a prezentovala ich skutocne majstrovsky, strucne a velmi zaujmavo. Som jej velmi povdacny za ich vyber ako aj pestrost sprievodnych fotografii. Super job! Som uveliceny! Vdaka patri nie len Zlatke ale aj Dr. Ludovi Majorovi, sefredaktorovi M&F za laskavost ktoru nam (Sanovi B., Durovi V. a mne) stale preukazuje za nas prispevok k rozvoju cesko-slovenskej kulturistiky, power liftingu a fitness v ich zaciatkoch, ked to nebolo tak najlahsie propagovat a uviest do zivota socialistickej spolocnosti. Uprimna vdaka Zlatke a Ludovi! Sme im vsetci traja velki dlznici! Podarilo sa mi clanok nascannovat a poslat vsetkym vam, priatelom a mojej rodine.
Domaca pohoda vecer pri krbe v obyvacke
Obaja, Zlatka a Ludo, by si zasluzili prinajmensom posediet s nami pri popijani cerveneho vina a pochutnavanim si na dnesnej specialite: ROAST RACK OF LAMB WITH CRANBERRRY AND RED WINE SAUCE. Uspene urobene, velmi chutne. Malokedy som jedol lepsiu pochutku! Ked ktokolvek z vas budete mat zaujem o recept, vdacne poslem!

Za par dni sa rozlucime so starym rokom! Na jeho sklonku mi nikto nemohol urobit vacsiu radost, ako ten clanok, interview so Zlatkou Klaucovou. S nemensim zaujmom som si precital v tom istom cisle M&F clanok od Sana Bacinskeho. Stotoznujem sa s jeho postrehmi! Boli to a su to aj moje vyhrady ci pochvaly.

Neviem, ci do konca tohoto roku este budem mat sancu sa spolu touto formou komunikacie s vami pozhovarat. Caka ma jeden, alebo dva dni lyzovania, hadam aj nejaky trening vo fitku! Ten by som nikdy nemal zanedbavat. Tie treningy su verejnym tajomstvom k relativnej mladosti a pocitu stastia v zlatom veku seniorov. Nechce sa mi verit, ze sa k tomu priznavam! To ako k seniorstvu, vobec sa tak necitim!!!

Z Ottawy prajeme vesele a radostne prezitie posledneho dna roku, nadsene prijatie noveho, hadam viac uspesneho a stastneho ako boli minule! HAPPY NEWYEAR praju:

Milan, Marianna a Klara

Monday, December 26, 2005

Biele ale mokre sviatky.

Gratulacia Gabiho k mojim 70tim narodeninam.
Ottawa 25/12/05 nedela
Mili.
Mnohi z vas v Europe uz chystate nedelnajsiu veceru! Mozno len ohrievate rezne, kapra a ostatne bohate zvysky od stedrovecerneho stola. My sme v Canade mladsi o sest hodin. V Ottawe este len chystame neskorsi nedelnajsi obed. Ohrievat, mimo kapustnicovej polievky, nemame co. Vcera sme boli na stedrovecernej vecery u Kunstadtov. To uz je viac ako 30 rocna tradicia a pan boh zavaruj povedat, ze mienime ostat na veceru doma! Nech je ich pozvanie velmi mile, priatelske a prostredie plne pohody a radosti, myslel som si, ze je hadam cas prerusit tradiciu. Zvlast, ked sa ich rodina rozrastla a pribudaju dalsi. Hotove poburenie, ked som to spomenul! Ziadne ospravedlnovanie nie je prijatelne!

Volakedy davno, ked este ich deti boli male, bud my sme na Vianoce boli u nich, alebo oni u nas. Tak to bolo ked sme vsetci zili v Montreali. Po ich odstahovani do Ottawy a nas do Mississaugy, tradicia pokracovala. Bud oni k nam alebo my k nim. Vzdialenost 400 km nikomu nerobila nikdy problem. Za tie dlhe roky tu tradiciu sme porusili velmi zriedkavo a dala by sa to spocitat na prstoch jednej ruky. Kunstadti vzdy mali velmi uprimy a srdecny vztah k nam, povazujuc nas za sucast sirsej rodiny. Nech uz mali akekolvek problemy, nikdy to nenarusilo vztah k nam. Podobne ako v minulosti, tak aj v sucastnosti si toho obaja vazime a sme hlboko povdacni za ich priatelstvo nicim neposkodene za poslednych 35 rokov
Klara so svojim uzitocnym darkom.
Ked mi Zuzka a Peter pripomenuli, ze nas ocakavaju okolo siedmej, ja som si dovolil zdvorile odmietnut ich pozvanie! To som nemal robit! Nechceli ani vypocut moje odovodnenia, jednoducho nam nariadili, ze u nich budeme a o veci sa nebudu dalej bavit. Nemal som skutocne vazny dovod aby sme tam nesli, len skutocnost, ze je to rodinny sviatok a ich rodina sa rozrastla o niekolko clenov. Nejak sme nechceli zavadzat. Ked konecne som sa zmieril a pozvanie som prijal, vyskocila pre mna momentalna dilema, ake darky prinesieme? O tom som predtym neuvazoval v domnienke, ze ostavame doma. Velky problem s kupou darcekov som si ale nerobil. Ked sme sa v piatok poobede vracali s Petrom z prvej zjazdarskej lyzovacky z Edelweiss, lyziarskeho centra v Gatineau Mts. nahlas som rozmyslal a od neho vyzvedal, co by sa hodilo priniest. Peter nebol velmi napomocny. Tak som si ukol ulahcil. Len co som sa vratil, zbalil som dievky a vyrazili sme. V predajni alkoholu som kupil pre Petra aj Zuzku sviatocne balicky whisky a likeru. Klara dokupila za seba nejake exklusivne balenie dvoch flias vina. Potom sme zasli do predajne a pozicovne filmov, kaziet, diskov a kupil som sedem filmov. Vybral som len take, ktore som videl a povazujem za vynikajuce. Vediac, ze Kunstadti viacmenej nemaju cas chodit do kina, urcite ich nevideli. Peter dostal mimo flase whisky starsi film FARGO. Eric dostal dva diely filmu KILL BILL. Ronnie a Jenny filmy CRASH a MILION DOLLAR BABY. Pre Moniku a jej nastavajuceho som vybral vynikajuci film MAN UNDER FIRE s Danzel Washingtonom a este jeden senzacny film MYSTIC RIVER v rezii Clint Eastwooda. Myslim, ze vetky urobili radost!

Bolo nieco po jedenastej v noci ked sme prisli domov a nahliadli pod nas vianocny stromcek. Cakalo nas niekolko prijemnych prekvapeni. Kedze u Kunstadtov som nic nepil, myslim ziaden alkohol, doma som si dal jeden stamperlik domacej slivovice este z podarunku od Hedy, mojej spoluziacky z pred 60 rokov. Padla aj flaska bieleho vina pred spanim. Ako dobre! Ta mi pomohla bleskove zaspat! Do postele sme isli dost neskoro po polnoci.
Monika Kunstadt sa bude v january vydavat
26/12/05 pondelok
Zatial co Stedra vecera sa v principe konala podla starych europskych tradicii v tom, ze hlavna oslava, vecera a rozbalovanie podarunkov sa konaju 24. decembra, vecer pred hlavnym Vianocnym sviatkom. V nasom pripade u Kunstadtov s tradicnou kapustovou polievkou, vyprazanym kaprom a bravcovymi reznami s hromadou dalsich priloh a pochutin. V Severnej Amerike sa tento zvyk nepozna! Podla severoamerickych tradicii je to slavnostny obed 25. decembra, ked sa schadzaju k spolocnemu stolu vsetci clenovia rodiny s hlavnym jedlom je pecena morka, podobne ako na den Vdakyvzdania. Kapor je povazovany za spinavu rybu, ktora zije a sa krmi v bahne jazier, ci riek a tu je skoro nepoznana. Velmi tazko je ju kupit. Zuzka si musela objednat kapra v specialnej predajni ryb a restauracii La Point niekolko dni dopredu.

Hned rano som vyniesol nasho macka, cerstveho moriaka z garaze, umyl a pripravil na pecenie. Predtym sme s Klarou pripravili plnku zlozenu s dusenej cibule, opecenej slaninky, posekanej pecienky, cerstvych hub, na male kocky narezaneho chleba, roznych korenin, vajec a s pridanim komercne pripravenej zmesky na plnku. Na obed, ktory zacal dost neskoro poobede sme pozvali Kunstadtov aby si trochu odpocinuli od mnozstva ludi, teda my sme pripravili slavnostny obed podla tradicii Severnej Ameriky. Co bolo netradicne, bola moja kapustova polievka, ktora bola dost rozdielna od Zuzkinej o ktorej pravdepodobne ordinarny Canadan ani nevie, ze take nieco existuje. Boy, aka je to pochutka!!! Anyhow, slavnostny obed ktory zacal trochu neskoro sa pretiahol az do vecernych hodin. Ako prilohu k pecenej morke sma mali zemiakove pure, cerstvo urobene cranberry (brusnice), miniaturne kukuricky a omacku s vypeku. Klara sa utrhla a po prvykrat pripravila zakusok TERAMISU, ktorym receptom bola uz dhsie fascinovana. Marianka a
Klara po polnoci v stedrovecerny vecer.
Zuzka mi priniesla hromadu fotiek ktore urobila est z prekvapiveho party u nich v den mojich 70tich narodenin. Ked sa mi podari niekolko fotiek nascannovat, tak hadam prilozim k listu. To ale budem schopny urobit, az ked s Petrom sa niekedy poobede vratime z Calabogie, kde hned dnes rano ideme si trochu zalyzovat. Ja by som pristal ist len tu na skok od nas na Pakenham kopce. Tie su ale babyhills pre Petra, luckove lyzovanie a on potrebuje trochu narocnejsie svahy. Calabogie rezort je od nas priblizne 100 km na zapad od Ottawy. Ci pojdeme je neiste! U nas prsi, mozno aj v Calabogie. Nakoniec sme skoncili predsa len na Pakenhame, dazd sa zmenil na snezemie. Dovra lyzovacka pre mna, pre Petra to bola nuda a obet aby mi robol partnera. Zacinam menit moj styl lyzovania! Zlepsujem sa! Zajtra pojdeme znovu, ale na nejaky narocnejsi kopec.

Uz mi ostava len hodina sa pripravit! Hore som od stvrtej rana a od piatej za pocitacom. Je cas sa ist patricne obliect. Pocasie ma byt velmi mierne, nejaky ten stupen nad nulou ako posledne dni, ked sa oteplilo. Snehu vsak bolo na sviatky dost, zostal a mali sme biele aj ked trochu mokre Vianoce.
Vdaka za vsetky gratulacie k narodeninam a k sviatkom!

Vianocne sviatky su za nami, ostava este privitat Novy rok! Nech pre vsetkych je uspesnym rokom, nech ho prezijeme v zdravi, pohode a stasti!

Stastlivy Novy rok z Ottawy praje

Milan, Marianka a Klara

Monday, December 19, 2005

Z Ottawy po vichrici


Ottawa 16/12/05 piatok.
Mili
Este niekedy v polovicke novembra, nas lahko postrasil prvy sneh. Dokonca dvakrat za sebou. Dnes je to ina pesnicka! Prva velka snehova vichrica tejto zimnej sezony. Blizzard v pravom slova zmysle. Toronto dostalo asi 20 cm. snehu. My v Ottawe okolo 25 cm a svoju plnu silu blizzard ukazal na juhu Ontaria okolo Kingstonu, Cornwallu a hlavne Montrealu. Montreal ma dostat az pol metra snehu, za silneho vetra okolo 110 km v hodine. Nemusim vysvetlovat aky masaker tento blizzard sposobil na cestach od Toronta az po Montreal. Aj ked do ulic hned v jeho zaciatku vyrukovali tisice ludi s masineriou pluhov, trakov so solou, frezami a tazkymi nakladakmi, ktore odnasaju sneh z ulic. Aj tak vichrica sposobila stovky havarii a v Toronte dokonca aj tri usmrtenia. Omnoho horsie si to odnasa Ottawa a hlavne Montreal. V Montreali to boli stovky sneznych pluhov ktore boli celu noc v cinnosti. Montreal, z celeho sveta je hadam najlepsie vybaveny potrebnymi masinami. U nas v Ottawe pocas zimnej sezony sa spotrebuje 140 tisic ton soli. My mame nejakych 5.500 km ciest 1.500 km chodnikov ktore su cistene. Ottawa ma 500 zamestnacov ktori operuju 140 velkych pluhov; 109 malych chodnikovych pluhov, 106 snehovych frez a 44 obrovskych nakladnych aut, co odnasaju sneh. To nespominam stovky sukromnych kontraktorov. Odstranovanie nasledkov takejto jednej vichrice stoji az 3.5 miliona dollarov. Na tuto zimnu sezonu Ottawa ma rozpocet 52 milionov dollarov. Jedna chodnikova frezka privatneho kontraktora prave v tomto momente cisti moju driveway a chodniky na nasej privatnej ulici. V skorych ranajsich hodinach to bol velky pluh ktory cistil pristupovu cestu. Zda sa, ze sneh uz ostane a my budeme mat urcite biele Vianoce! Z novin sa dozvedam, ze ani na Slovensku to v tieto dni nebolo lepsie.

18/12/05 nedela
Zatial, co vonku zurila cez 12 hodin snehova vichrica, v nasom politickom zivote v celej Canade uz treti tyzden zuri politicky boj, ziskat pre tu ktoru politicku stranu volicov. O priazen volicov sa uchadzaju so serioznymi sancami len styri strany. Z dalsieho asi pol tucta miniaturnych stran, aku taku sancu ma len Green Party zvolit jedneho alebo dvoch poslancov. Doteraz sa im to nepodarilo. V Quebecu vysoko dominuje separatisticka strana Block, ktora asi ziska cez 50 % volicov a mnoho kresiel ktore okupovali Liberali. Liberali si velmi pokazili reputaciou s korupciou tzv. Adscumu v celej Canade ale najviac v Quebecu, z ktorej sa do volieb nepreberu. Zial, v najbohatsej provincii na volicov v Ontariu, ludom nejak vobec nevadi, ze liberali nas okradli o stovky milionov a posluzili svojej strane. Ze utracaju biliony bez jasneho programu z lava do prava, hore, dole! Arogancia liberalov po 12 rokoch pri moci je neuveritelna. Zial, ontarijcania maju stale negativny postoj voci konzervativnej strane, ktora je cista, neposkvrnena ziadnym skandalom s pestrym vyberom mladych kandidatov na cele s mladym, najinteligentnejsim, serioznym politikom Stephanom Harperom. Liberali s konzervativcami su v celej Canade asi na tom rovnako s priaznou volicov. Obe strany podporuje priblizne nieco nad 30% ludi. Vo stvrtok a piatok vecer, sme mali moznost stravit po dve hodiny pred telkou a pocuvat televiznu debatu vsetkych styroch vodcov. Prva bola vo francuzstine a v piatok v anglictine. Po prvykrat organizatori zvolili iny system bez konfrontacii one on one. Otazky boli formulovane z asi desiatich tisic prispevkov ludi. Debata bola trochu nudna, lebo jednotlivi vodcovia nemohli skakat jeden druhemu do reci. Na druhej strane, jednotlivi vodcovia mohli jasne formulovat svoje odpovede bez prerusovania. Stravil som pred telkou a radiom mnohe dalsie hodiny pocuvanim vselijakych komentarov, politickych analytikov, jednoduchych ludi atd…niekedy hlboko do noci a zase skoro rano a cely den. Volby budu 23 januara, caka ma este vela, vela hodin stravenych pred telkou, citanim novin a pocuvanim radia. Prirodzene, silne podporujem Harpera, je jediny, co kazdy den prichadza ako prvy z vladnym novym, modernym programom, napadmi atd., ostatni len reaguju a rozdavaju hala bala penize aby ho len tromfli ked sa dostanu k moci. Vyzera to na mensinovu vladu liberalov alebo konzervativcov. Vsetko je vo vzduchu. Zda sa mi, ze liberali kakaju keksy, lebo zacinaju velmi spinavu ohovaracsku kampan proti konzervativcov. Ti zatial vedu velmi cistu kampan! Budem velmi zarmuteny a rozcarovany, ked sa dostanu k moci znova liberali!

Vcera vecer sme tiez stvrdli pred telkou. Pre zmenu sme sa pozerali na tvrdy NHL hokej odtialto z Corel Centra tu v Kanate, kde Senatori znovu paradne natreli Toronto Maple Leaves 8:2. Vyborny hokej! Kedze som ostal pri telke hlbsie do noci, tak som si aj pospal dlhsie. Ale uz o osmej som bol v kupelke pred zrkadlom s noznickami a hrebenom v rukach. Bol cas sa ostrihat. Poziadal som dokonca aj Klaru o pomoc, trochu zostrihnut zadnu stranu hlavy. Priniesla si maly stolcek aby na mna dociahla. Urobili sme celkom obstojny job! Budem mat zas pokoj na dva mesiace a viac.

Poobede som odniesol Klaru do Kanata Centre, aby sa mohla tulat po obchodoch a ja som isiel do kina. Povodne som chcel ist na najnovsi velkofilm KING KONG. Podla kritikov vynikajuco urobeny film. Ked som zistil, ze bude trvat viac ako tri hodiny, zavrhol som tu myslienku a kupil som si listok na najnovsi film SYRIANA. Vyborne urobeny politicky thriller zo stredneho vychodu o obchodoch a spekulaciach okolo oleja. Komplikovany pribeh, tazko ho bolo sledovat, lebo v rovnakom case prebiehalo vela vselijakych epizod. Tesim sa ale na najblizsie premiery filmov ako je MUNICH a tiez MEMOIRS OF A GEISHA a par dalsich.


Pred par dnami nas nasi susedia z vedlajsieho baraku pozvali na obed. Eugen je tiez umelecky zalozeny, maluje s pastelkami a hra na husle. Rosie je byvala zdravotna sestra na penzii. Pripravili mile posedenie. Pre zmenu sme ich na utorok pozvali my. Zatial upresnujeme, s cim ich my pohostime. Nebude to velky problem!

Vcera rano sme uz znovu boli s Petrom trenovat. Trocha som pri niektorych cviceniach mal este bolesti s natiahnutymi medzirebrovym svalstvom na lavej strane. Zajtra rano urcite idem znova. Vcera cez den sme skoncili ku Kunstatom do obchodu a kupil som pre Klaru topanky na bezky. Ona pouzivala stare, Mariankine boty, trochu velke. Peter mi dal slusny discount. Dalsi Vianocny darcek! Odtial sme skocili navstivit jeho syna Erica. Lezi uz niekolko dni v posteli s dvojitou zlomeninou lavej nohy. Zucastnil sa 24 hodinoveho zavodu druzstiev, pri piatej jazde sa mu skrizili v prudkej zatacke lyze. Nasledok, komplikovana zlomenina. Museli ho operovat.

Za par dni su tu Vianoce! Zda sa, ze tak ako po ine roky, stedrovecernu veceru budeme konzumovat u Kunstadtov. Protestoval som, ale Zuzka aj Peter nastoja, ze musime prist! So be it !

Zo zasnezenej Ottawy prajeme prijemne prezitie Vianocnych sviatkov a hadam do noveho roku sa este ozvem. Ak nie, tak mnoho stastia! Vdaka vsetkym za blahopriania jednak k mojim narodeninam a prichadzajucim sviatkom.
Peter a Zuzka
Vsetko najlepsie praje
Milan, Marianka a Klara